Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/183/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201361 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, W. záhrady č. XX, O., zastúpený: JUDr. Radoslav Seman, advokát, Furdekova 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, odbor poriadkovej polície, Vajnorská 25, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BAIII- OPP-41-013/2013 zo dňa 21.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti disciplinárneho rozkazu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Bratislava Nové mesto - východ Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III č. 4 zo dňa 30.4.2013, ktorým bolo žalobcovi, služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii referent Obvodného oddelenia PZ Bratislava Nové mesto - Východ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu troch mesiacov podľa § 53 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) na tom skutkovom základe, že dňa 27.09.2012 bol v čase od 07:00 hod do 19:00 hod. velený do hliadkovej služby ako motohliadka OOPZ Nové mesto - Východ, pričom v čase o 14:30 hod. bol vyslaný na preverenie oznámenia do OD Carrefour, kde mala byť za pokladničnou zónou bez platenia zadržaná osoba, ktorá odcudzila tovar v uvedenej predajni. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že nevykonal objasňovane oznámeného priestupku podľa čl. 12 ods. 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore, teda neobstaral potrebné podklady na rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ďalej nevykonal zápis o vykonanom opatrení voči osobe podozrivej zo spáchania priestupku do hliadkovej knihy tak, ako je to uložené v čl. 14 ods. 11 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2011 s poukazom na čl. 8 ods. 2 písm. h/ prílohy č. 1 k nariadeniu prezidenta policajného zboru č. 18/2011, a napokon že pravdivo neinformoval stálu službu obvodného oddelenia prostredníctvom rádiostanice o spôsobe vybavenia preverenia, keď cez rádiostanicu oznámil, že vec je vybavená na mieste - nezhody pri platení. Žalobca v žalobe namietal, že si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona, ktorého by sa mal dopustiť v súvislosti s objasňovaním priestupku, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania. Tvrdil, že priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoP) bol na mieste spoľahlivo zistený, priestupca svoju vinu uznal a zaplatil za ukradnutý tovar, teda škoda bola uhradená. Žalobca poukázal na to, že využil svoje oprávnenie podľa § 84 ods. 2 ZOP a priestupok vybavil napomenutím páchateľa. Uviedol, že v disciplinárnom konaní mu bolo, aj to len nedostatočne, maximálne preukázané nepodstatné porušenie administratívnych povinností vyplývajúcich z interných aktov riadenia, a to nezapísanie vybavenia priestupku do záznamu zo služby, do záznamu do hliadkovej knihy, ako aj nepresné informovanie prostredníctvom pridelenej rádiostanice. Mal za to, že aj keď takéto administratívne pochybenia sú v rámci činnosti OOPZ na dennom poriadku, voči nemu bolo začaté disciplinárne konanie s uložením zníženia služobného platu o 5% na tri mesiace. Uloženie tohto trestu je podľa žalobcu neprimerane vysoké a preto je rozhodnutie v rozpore s § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, nakoľko pri zohľadnení kritérií upravených v uvedenom ustanovení a zavedenej praxe na oddelení by žalobcovi nemohla byť uložená iná sankcia ako ústna výčitka podľa § 54 zákona o štátnej službe. Žalobca tiež poukázal na to, že po prvom odvolaní žalobcu proti skoršiemu rozhodnutiu v tej istej veci a vráteniu veci na opätovné prejednanie bola v novom konaní uložená žalobcovi prísnejšia sankcia, čo je podľa jeho názoru rozpore so zásadou reformatio in peius a ako také neprípustné. Za hlavný dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia označil žalobca skutočnosť, že disciplinárne opatrenie mu bolo uložené po zániku právomoci služobného orgánu rozhodovať o disciplinárnom previnení v zmysle § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe. Tvrdil, že podľa oznámenia o začatí disciplinárneho konania sa žalobcov nadriadený mjr. Mgr. B. V. - riaditeľ OOPZ Nové mesto - východ dozvedel o disciplinárnom previnení najneskôr dňa 05.03.2013, pričom napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2013, teda viac ako mesiac po uplynutí 30-dňovej subjektívnej lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podnetom na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi bol vyšetrovací spis Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby - západ, podľa ktorého trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona bolo postúpené na prejednanie v disciplinárnom konaní, a to pre porušenie čl. 8 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 písm. c/ nariadenia o objasňovaní priestupkov, § 58 ods. 3 písm. a/ ZoP, § 2 ods. 1 písm. k/ a § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Žalovaný uviedol, že postup objasňovania a prejednávania priestupkov v policajnom zbore je upravený v nariadení prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov, ktorý v čl. 8 ods. 1 stanovuje, že ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, policajt môže priestupok prejednať v blokovom konaní, pokiaľ nie je odôvodnený postup podľa čl. 11 tohto nariadenia. Pred uložením pokuty v blokovom konaní za priestupok proti majetku spáchaného formou krádeže policajt vykoná lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov. Po prejednaní priestupku v blokovom konaní policajt bezodkladne vykoná zápis o prejednanom priestupku do ústrednej evidencie priestupkov prostredníctvom príslušného informačného systému alebo prostredníctvom aplikácie „MAKOB“. Z čl. 11 uvedeného nariadenia sa uvádza, že policajt na prejednanie priestupku vyhotovuje priestupkový spis v prípade, ak nevybavil priestupok napomenutím a ani v blokovom konaní a ak nie je možné vykonať lustráciu v ústrednej evidencii priestupkov. Z vyjadrení žalobcu počas disciplinárneho konania vyplýva, že potrebná lustrácia vykonaná nebola. Predmetom vyšetrovania inšpekčnej služby bol fakt, že osoba, ktorú žalobca vyriešil napomenutím, mala záznam v ústrednej evidencii priestupkov, pričom išlo o priestupok proti majetku podvodom podľa § 50 ods. 1 ZoP, kedy bola priestupcovi uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v súlade s § 50 ods. 2 ZoP pokuta 30 eur. Preto v danom prípade vzniklo podozrenie z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa zo strany žalobcu. Keby žalobca postupoval podľa čl. 8 ods. 1 s poukazom na čl. 11 nariadenia o priestupkoch, nemohol by postupovať podľa § 84 ods. 2 ZoP, pretože by zistil, že osoba, ktorú vyriešil napomenutím, bola podozrivá z prečinu krádeže. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nevykonal zápis o vykonanom opatrení do hliadkovej knihy v zmysle čl. 14 ods. 11 s poukazom na čl. 8 ods. 2 písm. h/, ods. 4 prílohy č. 1 nariadenia o činnosti základných útvarov. Túto skutočnosť podľa žalovaného nie je namieste bagatelizovať práve v prípadoch, kedy policajti lavírujú na hrane zákona. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o tom, že rozhodnutie o uložení sankcie bolo vydané po zániku právomoci služobného orgánu rozhodovať o disciplinárnom previnení, pričom poukázal na chronológiu jednotlivých krokov od doručenia vyšetrovacieho spisu z úradu inšpekčnej služby na odbor poriadkovej polície dňa 27.02.2013, až po vydanie napadnutého rozhodnutia dňa 21.05.2013 a jeho doručenie žalobcovi dňa 24.05.2013. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2014, nakoľko žalobca i žalovaný s takýmto postupom súhlasili. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 27.02.2013 bol na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III, odbor poriadkovej polície, doručený vyšetrovací spis ČVS: SKIS-570/OISZ-V-2012 Ministerstva vnútra SR, úradu inšpekčnej služby, vo veci trestného stíhania pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, z ktorého bol podozrivý žalobca a nstržm. Y. O., pričom vec bola odovzdaná útvaru žalovaného na disciplinárne konanie. Následne bolo voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie na tom skutkovom základe, že dňa 27.09.2012, kedy bol žalobca velený do hliadkovej služby, bol spolu s kolegom vyslaný na preverenie oznámenia do OD Carrefour, kde mala byť zadržaná osoba, ktorá odcudzila tovar z predajne. Po príchode na miesto členovia hliadky podozrivého po tom, ako zaplatil za odcudzený tovar, naložili do služobného motorového vozidla, odviezli ho na neznáme miesto, kde ho pustili a udalosť vykázali ako nezhody pri platení, čím vzniklo podozrenie z porušenia základných povinností policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, konkrétne čl. 8 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 písm. c/ nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002, § 58 ods. 3 ZoP a § 2 ods. 1 písm. k/ a § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Disciplinárnym rozkazom č. 2 zo dňa 22.03.2013 bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnej službe uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, z dôvodu porušenia základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe, ktorého sa dopustil tým, že porušil čl. 8 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 7/2002 a čl. 8 ods. 2 písm. h/ Smernice pre vedenie administratívnych pomôcok na základnom útvare, ktorá je prílohou č. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2011. Na základe odvolania žalobcu bol uvedený disciplinárny rozkaz zrušený z dôvodu, že v časti týkajúcej sa porušenia čl. 8 ods. 2 písm. h/ nariadenia nebolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Následne bolo dňa 16.04.2013 žalobcovi doručené oznámenie o pokračovaní a novom prerokovaní disciplinárneho konania, v ktorom bolo okrem už spomenutých porušení žalobcovi vytýkané aj porušenie ďalších noriem, čl. 12 ods. 2 nariadenia č. 7/2002 a čl. 14 ods. 11 Nariadenia č. 18/2011, s poukazom na čl. 8 ods. 2 písm. h/ prílohy uvedeného nariadenia, nakoľko žalobca nevykonal zápis o vykonanom opatrení do hliadkovej knihy. Dňa 30.04.2013 vydal riaditeľ OOPZ disciplinárny rozkaz č. 4, ktorým podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu troch mesiacov. Odvolanie žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu riaditeľ odboru poriadkovej polície napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.05.2013 zamietol a rozkaz riaditeľa OOPZ č. 4 zo dňa 30.04.2013 potvrdil, a to z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa § 53 ods. 1 zákona o štátnej službe disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd sa najskôr zaoberal hlavnou námietkou žalobcu, podľa ktorej disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené po zániku právomoci správneho orgánu rozhodovať o disciplinárnom previnení. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe vyplýva, že disciplinárne opatrenie možno uložiť len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. V prípade, ak bolo prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená disciplinárnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, začína plynúť subjektívna lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia odo dňa vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 27.02.2013 bol žalovanému odstúpený vyšetrovací spis z dôvodu odovzdania veci na disciplinárne konanie, čím sa nadriadený žalobcu dozvedel o žalobcovom disciplinárnom previnení. Dňa 22.03.2013, teda v lehote 30 dní od odstúpenia veci žalovanému, bol vydaný prvý disciplinárny rozkaz, ktorý bol dňa 08.04.2013 zrušený rozhodnutím nadriadeného orgánu a vec bola vrátená riaditeľovi príslušného OOPZ na nové konanie a rozhodnutie. Vrátením veci na nové konanie začala v zmysle § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe plynúť správnemu orgánu prvého stupňa 30 dňová lehota na rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia. Uvedená lehota bola dodržaná, keďže riaditeľ OOPZ vydal dňa 30.04.2013 disciplinárny rozkaz č. 4, ktorým žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu 3 mesiacov. Skutočnosť, že o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového disciplinárneho rozkazu došlo až dňa 21.05.2013, neznamená, že subjektívna 30 dňová lehota na rozhodnutie o disciplinárnom opatrení nebola dodržaná, nakoľko zákon neukladá disciplinárnym orgánom, aby v stanovenej lehote rozhodli o disciplinárnom previnení v oboch stupňoch správneho konania, teda právoplatne, ale len aby rozhodli o uložení disciplinárneho opatrenia, ku ktorému došlo disciplinárnym rozkazom č. 4 dňa 30.04.2013. Pokiaľ ide o vecnú stránku disciplinárneho konania, žalobcovi bolo v disciplinárnom konaní kladené za vinu, že v súvislosti s riešením priestupku, ku ktorému bol ako člen hliadkovej služby privolaný dňa 27.09.2012, neobstaral potrebné podklady na jeho prejednanie, nežiadal vysvetlenia od svedkov incidentu, pracovníkov SBS, ani vysvetlenie od podozrivého z priestupku, nezabezpečil výstupy z kamerového záznamu, ktoré mali slúžiť na objasnenie predmetného priestupku, čím postupoval v rozpore s čl. 12 ods. 2 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002. V rozpore s čl. 8 ods. 1, 4 prílohy č. 1 k Nariadeniu prezidenta Policajného zboru č. 18/2011 nevykonal zápis o vykonanom opatrení do hliadkovej knihy a nepresne informoval stálu službu obvodného oddelenia prostredníctvom rádiostanice o spôsobe vybavenia veci. Uvedený postup žalobcu bol nepochybne v rozpore s aplikovanými ustanoveniami interných predpisov upravujúcich objasňovanie priestupkov a znamenalo porušenie základných povinností policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona o štátnej službe, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia. Nedostatočné objasnenie spáchaného priestupku a nezapísanie vykonaného opatrenia do hliadkovej knihy viedlo k podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré bolo vyšetrované orgánmi inšpekčnej služby. Spáchanie skutku ani jeho právnu kvalifikáciu žalobca v žalobe nespochybňoval, nesúhlasil s uloženým disciplinárnym opatrením, ktoré považoval za neprimerane prísne. Tvrdil, že priestupok, ktorý mal preveriť, bol dostatočne objasnený a prijaté opatrenie (napomenutie priestupcu) bolo v súlade s § 84 ods. 2 ZoP. Z vydaných rozhodnutí a z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nebol disciplinárne riešený za to, aké opatrenie prijal voči osobe priestupcu, ale za nedostatočný postup, ktorý prijatiu uvedeného opatrenia predchádzal a tiež za nevykonanie riadneho zápisu o prijatom opatrení. Uvedené nedostatky nemožno považovať len za nepodstatné porušenia administratívnych povinností, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Krajský súd je toho názoru, že vyhodnotenie závažnosti porušenia služobných povinností nadriadeným žalobcu, ani prijaté disciplinárne opatrenie, nevybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ktorý zveril služobným orgánom v disciplinárnom konaní priestor pre samostatné správne uváženie, tak pokiaľ ide o hodnotenie závažnosti porušenia služobných povinností, ako aj vo vzťahu k uloženej sankcii. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o disciplinárnych opatreniach nie je posudzovať ich účelnosť alebo vhodnosť, ale len to, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia) nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. K prekročeniu diskrečnej právomoci v prejednávanej veci podľa názoru súdu nedošlo. Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti uloženia prísnejšej sankcie, než aká bola uložená skorším rozhodnutím v tej istej veci po jeho zrušení odvolacím orgánom (zásada zákazu reformatio in peius) je súd toho názoru, že v zmysle zákona o štátnej službe nič nebráni disciplinárnemu orgánu po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia odvolacím orgánom uložiť za ten istý skutok v neskoršom konaní prísnejšiu sankciu. Zásada zákazu reformationis in peius platí pre trestné konanie a znamená, že na základe odvolania obvineného proti prvostupňovému rozhodnutiu nemôže byť v odvolacom konaní uložená obvinenému z akéhokoľvek hľadiska prísnejšia sankcia, než ako bola uložená v konaní prvostupňovom. Ani v prípade aplikácie uvedenej zásady na disciplinárne konanie nemožno konštatovať, že by došlo k jej porušeniu, nakoľko po zrušení skoršieho disciplinárneho rozkazu odvolacím orgánom bol dňa 30.04.2013 vydaný v novom konaní disciplinárny rozkaz č. 4, ktorý bol v odvolacom konaní potvrdený. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.