Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/187/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201410 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201410.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Marek S., W. XX, W., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Odbor poriadkovej polície, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-OPP-340-003/2013 zo dňa 05.06.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-OPP-340-003/2013 zo dňa 05.06.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č. ORP-P-4/BAV- OPP1-2013 zo dňa 08.04.2013 m e n í v časti týkajúcej sa výšky pokuty tak, že žalobcovi sa u k l a d á pokuta vo výške 70,- eur. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave V pod č. ORP-P-4/BAV-OPP1-2013 zo dňa 08.04.2013 vo veci rozhodnutia o priestupku žalobcu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým bol žalobca uznaný vinným podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon“ alebo ako „zákon č. 190/2003 Z.z.“) zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva, za čo mu bola uložená sankcia (pokuta) podľa § 69 ods. 2 zákona vo výške 150,- eur. Žalobca nesúhlasil s výrokom rozhodnutia, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 28 ods. 1 písm. l/ zákona č. 190/2003 Z.z., pretože neporušil svoju povinnosť tým, že neoznámil policajnému orgánu zánik členstva v streleckej organizácii pri skupine E zbrojného preukazu. Tvrdil, že porušenie zákona by nastalo iba v prípade, ak by jeho členstvo v streleckej organizácii pri skupine E zaniklo. Žalobca mal za to, že bol nepretržite riadnym členom streleckého klubu, a to konkrétne Streleckého klubu M., T. cesta XX, W., jeho členstvo v tejto organizácii nezaniklo a naďalej trvá. Podľa názoru žalobcu žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán, postupovali v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k okolnostiam prípadu ani k obvineniu. Taktiež podľa žalobcu správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože nebolo dostatočne preukázané, že si nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 1 písm. l/ zákona, nakoľko bol v danom čase riadnym členom v inej streleckej organizácii pri skupine E zbrojného preukazu a jeho členstvo v nej žalobcovi nezaniklo. Skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, sa podľa jeho názoru nestal a nie je priestupkom. K otázke výšky uloženej sankcie žalobca uviedol, že správny orgán odôvodnil výšku pokuty tým, že prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a poukázal na základnú funkciu postihu priestupkov, ktorú nie je možno obmedziť len na ochranu spoločnosti pred páchateľmi priestupkov. Realizáciou priestupkového práva v praxi správnych orgánov sa umožňuje účinne zasahovať v prípadoch porušenia alebo ohrozenia záujmov vyjadrených v platnom práve a presadzovať tak zákonnosť a poriadok. Prostriedkami na dosiahnutie účelu vyvodzovania zodpovednosti za priestupok je prvok donútenia - represia a zároveň prvok výchovy - prevencia. Nakoľko podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia v poslednom období Oddelenie dokladov OR PZ v BA V sleduje zvýšený nárast priestupkov na úseku zbraní a streliva vo svojom obvode, pristupuje ku každému porušeniu predpisov nekompromisne a striktne podľa zákona. Pokuty ukladané priestupcom nie sú ukladané len za účelom prevencie, ale aj za účelom represie a je nutné, aby táto bola citeľná v majetkovej sfére priestupcu, inak by strácala na význame. Taktiež uložená pokuta plní výchovnú úlohu voči ostatným držiteľom zbrojných preukazov na území SR. Podľa žalobcu závažnosť jeho priestupku, ktorý pri ústnom prejednaní pred správnym orgánom oľutoval, nebola taká, že by vážnejšie ohrozila spoločenské záujmy. Priestupku sa žalobca dopustil neúmyselne a zároveň bol nepretržite členom streleckej organizácie pri skupine E zbrojného preukazu, pričom mu členstvo kontinuálne prešlo do inej streleckej organizácie pri skupine E zbrojného preukazu, čo podľa jeho názoru zmierňuje dopad porušenia povinnosti danej zákonom o zbraniach a strelive. Žalobca poukázal na to, že držiteľom zbrojného preukazu bol od roku 2003 a nebol uznaný vinným zo žiadneho priestupku na úseku zbraní a streliva. Preto ak aj správny orgán argumentuje tým, že pri porušení povinnosti je potrebný prvok represie a prevencie, žalobca mal naopak za to, že už len samotné prejednanie priestupku pred správnym orgánom na neho pôsobilo dostatočne. Z uvedených dôvodov sa mu výška pokuty 150,- eur zdala neprimeraná aj vzhľadom na rozmedzie zákonom určenej sankcie za porušenie príslušného ustanovenia až do výšky 663,- eur. Záverom svojej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR bol názoru, že výška uloženej pokuty nebola dostatočne odôvodnená, predovšetkým chýba úvaha z toho pohľadu, čo bude výška z uloženej sankcie v konečnom dôsledku pre žalobcu znamenať. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 27.09.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán obdržal dňa 06.02.2013 v zmysle § 28a zákona č. 190/2003 Z.z. zo Športového klubu polície pri SO ŠPZ so sídlom Vápencova 36, Bratislava oznámenie o zániku členstva žalobcu v športovom klube ku dňu 02.01.2013. O členstve v inom streleckom alebo športovom klube nemal prvostupňový správny orgán vedomosť, nakoľko si žalobca nesplnil povinnosti držiteľa zbrojného preukazu v zmysle § 28 ods. 1 písm. l/ zákona. Držiteľ zbrojného preukazu je podľa tohto ustanovenia povinný oznámiť policajnému útvaru, ktorý vydal zbrojný preukaz, stratu podmienky bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, ukončenie miesta pobytu na území SR, zánik oprávnenia podľa osobitného predpisu pri skupine C zbrojného preukazu, zánik členstva v poľovníckej organizácii pri skupine D zbrojného preukazu alebo zánik členstva v streleckej organizácii pri skupine E zbrojného preukazu, do 7 dní odo dňa, keď táto zmena nastala. Predmetom konania nebola skutočnosť, či je žalobca evidovaný v nejakom zo streleckých klubov v rámci Slovenskej republiky, ale to, že aby mu bol zbrojný preukaz vydaný na skupinu E, musel byť žalobca evidovaný v streleckom klube a taktiež skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona bol povinný oznámiť útvaru Policajného zboru zánik členstva v streleckej organizácii. Občan SR môže byť evidovaný i vo viacerých streleckých kluboch v rámci SR a povinnosť oznamovať zánik členstva je potrebná z hľadiska skúmania opodstatnenosti oprávnenia skupiny E v zbrojnom preukaze. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že by žalobcovi nedal dostatočný priestor na vyjadrenie sa k predmetu konania. Dňa 04.06.2013 sa žalobca dostavil na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia žalovaného, k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu. Po riadnom poučení sa žalobca vyjadril, že žiada o odpustenie sankcie za priestupok, prípadne zníženie sankcie. Nič viac k veci neuviedol. Pokiaľ ide o výšku sankcie, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 69 ods. 2 zákona umožňuje uložiť správnemu orgánu pokutu až do výšky 663,- eur. Správny orgán pri ukladaní sankcie postupoval v súlade s § 12 zákona o priestupkoch a pri určení výšky pokuty prihliadal na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, ako aj na to, či a akým spôsobom bol v minulosti žalobca riešený. Prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku zistil, že žalobca nebol v minulosti postihnutý za priestupok na úseku zbraní a streliva a z toho dôvodu určil výšku pokuty na spodnej hranici sadzby. Prihliadal i na tú skutočnosť, že žalobca ako držiteľ zbrojného preukazu si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 28 ods. 1 písm. l/ zákona. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je v časti namietanej výšky uloženej pokuty dôvodná a preto v súlade s § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 70,- eur. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V) Športový klub polície pri SO ŠPZ oznámil zánik členstva žalobcu v športovom klube ku dňu 02.01.2013. Rozhodnutím č. ORP-P-4/BA V-OPP1-2013 zo dňa 21.02.2013 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z.z. tým, že porušil § 28 ods. 1 písm. l/ zákona, pretože neoznámil zánik členstva v streleckej organizácii pri skupine E do 7 dní odo dňa, keď táto zmena nastala a bola mu uložená pokuta podľa § 69 ods. 2 zákona vo výške 150,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu (rozkazu o uložení sankcie za priestupok) podal žalobca odpor, v ktorom uviedol, že síce je pravdou, že ukončil členstvo v jednej streleckej organizácii, avšak od 01.01.2012 je členom inej streleckej organizácie - Strelecký klub HERMES, o čom doručil i písomné potvrdenie. Dňa 27.03.2013 sa žalobca dostavil na predvolanie na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V, kde po oboznámení sa s obvinením uviedol argumenty obdobné ako v odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Zároveň uviedol, že uvedeného skutku ľutuje, stalo sa mu to prvý raz a žiadal preto o zníženie pokuty, prípadne o zastavenie konania. Rozhodnutím č. ORP-P-4/BAV- OPP1-2013 zo dňa 08.04.2013 prvostupňový správny orgán rozhodol o priestupku žalobcu, uznal ho vinným zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona a podľa § 69 ods. 2 zákona mu uložil pokutu vo výške 150,- eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-OPP-340-003/2013 zo dňa 05.06.2013, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie k žalobe doručenej súdu. Podľa § 28 ods. 1 písm. l/ zákona č. 190/2003 Z.z. držiteľ zbrojného preukazu je povinný oznámiť policajnému útvaru, ktorý vydal zbrojný preukaz, stratu podmienky bezúhonnosti, spoľahlivosti, zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti, ukončenie miesta pobytu na území Slovenskej republiky, zánik oprávnenia podľa osobitného predpisu pri skupine C zbrojného preukazu, zánik členstva v poľovníckej organizácii pri skupine D zbrojného preukazu alebo zánik členstva v streleckej organizácii pri skupine E zbrojného preukazu do siedmich dní odo dňa, keď táto zmena nastala Podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z.z. priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1659 eur. Za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 663 eur. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. ? S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vo veci konal príslušný správny orgán, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. Priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí aj ten, kto poruší povinnosť ustanovenú zákonom č. 190/2003 Z.z.. Žalobca bol držiteľom zbrojného preukazu skupiny E - držanie zbrane a streliva na športové účely. Zákonom vyžadovanou povinnosťou držiteľa zbrojného preukazu tejto skupiny je oznámiť policajnému útvaru, ktorý vydal zbrojný preukaz, zánik členstva v streleckej organizácii pri skupine E zbrojného preukazu do siedmich dní odo dňa, keď táto zmena nastala. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo členstvo v Športovom klube polície pri SO ŠPZ ukončené ku dňu 02.01.2013. V lehote stanovenej § 28 ods. 1 písm. l/ zákona č. 190/2003 Z.z. túto zmenu príslušnému policajnému orgánu neoznámil. V konaní pred správnym orgánom a napokon ani pred súdom žalobca spáchanie takto opísaného skutku nenamietal a nemožno hovoriť ani o tom, že by správne orgány pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Svojim konaním, resp. opomenutím, sa žalobca nad všetky pochybnosti dopustil priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z.z. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správne orgány konali v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalobcovi neumožnili vyjadriť sa k okolnostiam prípadu ani k obvineniu, túto považoval súd za nedôvodnú. Poukazuje pri tom na ustanovenie § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2). Takýto postup, ktorý možno jednoznačne považovať za zákonný, zvolil i prvostupňový správny orgán, keď dňa 21.02.2013 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Po podaní odporu sa žalobca dňa 27.03.2013 dostavil na prvostupňový správny orgán a bol oboznámený jednak s obvinením a podkladom pre rozhodnutie a zároveň bol poučený možnosti vyjadriť sa k veci a navrhnúť dôkazy. Žalobca okrem odporu podal i odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.04.2013, obe uvedené rozhodnutia mu boli riadne doručené, takže mal žalobca dostatočný priestor na oboznámenie sa s obvinením a podkladmi pre rozhodnutie a tiež mal i priestor k veci sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány postupovali v konaní v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania a dal mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy a tiež mu nepochybne poskytol adekvátnu pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Pokiaľ ide o žalobcom v správnom konaní predložený dôkaz, že je od 01.01.2012 členom Streleckého klubu HERMES, toto nemožno považovať za dôkaz vyvracajúci obvinenie z porušenia povinnosti stanovenej § 28 ods. 1 písm. l/ zákona č. 190/2003 Z.z. a teda zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona. Žalobcom predložená listina mohla by slúžiť len ako dôkaz o tom, že naďalej spĺňa predpoklady k vydaniu (ponechaniu) zbrojného preukazu skupiny E (§ 17 ods. 2 písm. d/ zákona) Úlohou súdu bolo vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnej veci už len preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi, pričom súd vychádzal zo skutkového stavu riadne zisteného správnymi orgánmi. Samotné nedodržanie príslušných zákonných ustanovení žalobcom nebolo sporné, keďže tento už v správnom konaní uznal svoju zodpovednosť, domáhal sa uloženia nižšej sankcie. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v § 250j ods. 5 O.s.p. a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. Správnym orgánom oboch stupňov možno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie s ohľadom na závažnosť skutku, jeho spoločenskú nebezpečnosť a osobu páchateľa. Toto v dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia prakticky absentuje a uvedené sú len všeobecné konštatovania parafrázujúce ustanovenie § § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a informácia o množiacich sa prípadoch porušovania zákona č. 190/2003 Z.z., čo sa však žalobcu nijako netýka. Súd sa stotožnil so žalobnými tvrdeniami, že v naznačenom smere napadnuté rozhodnutie postráda podrobnejšiu špecifikáciu dôvodov. Napriek uvedenému nedostatku súd nepristúpil ku zrušeniu rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., ale v záujme zbytočného nepredlžovania konania využil svoju právomoc danú mu § 250j ods. 5 O.s.p.., pretože výšku pokuty, ktorej uloženie ako druhu sankcie je inak v súlade so zákonom, považoval vzhľadom na zistené okolnosti za neprimeranú. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno - výchovnú funkciu. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o prvý „prehrešok“ žalobcu a vytýkaný nedostatok v podstate nespôsobil vážnejšie ohrozenie. Možno konštatovať, že opomenutie žalobcu je prejavom jeho nedôslednosti a nedisciplinovanosti, avšak okrem nesplnenia si oznamovacej povinnosti pre evidenčné účely (charakter ohrozeného chráneného záujmu) k žiadnym vážnejším nežiaducim následkom nedošlo. Aj keď je pravdou, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 28 ods. 1 písm. l/ zákona č. 190/2003 Z.z., vzal súd do úvahy, že tak urobil neúmyselne (spôsob porušenia zákona ) a zároveň nepretržite spĺňal podmienky pre vydanie zbrojného preukazu skupiny E. Toto síce nič nemení na protiprávnosti skutku (opomenutia), ktorého sa dopustil, avšak ide o skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky pokuty, keďže sa od nej odvíja závažnosť porušenia zákona a jeho následky. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Súd využil v tomto prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie a v zmysle § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v takejto výške (10 % rozpätia zákonnej sadzby zaokrúhlených nahor) považoval pokutu za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Pokiaľ ide o lehotu na zaplatenie pokuty, táto vyplýva zo samotného preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia č. ORP-P-4/BAV-OPP1-2013 zo dňa 08.04.2013). Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. (veta druhá), keď žalobcovi, i keď mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania. Za dôvody osobitného zreteľa považoval súd to, že žalobca sa dopustil priestupku a po tejto stránke bolo rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že súd vyhovel len jednej z viacerých námietok uvedených v žalobe, pričom je potrebné poukázať aj na to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, súd však dospel k záveru, že na takýto postup nebol dôvod a napadnuté rozhodnutie zmenil len do tej miery, že zmiernil sankciu, ktorú správny orgán uložil žalobcovi. Žalovanému podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania v takomto prípade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.