Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/74/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201651 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201651.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: U. V.Y., O.. XX.X.XXXX, V. P., H.. D. H.. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o úrazovú rentu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. júna 2013, sp. zn. 34055-2/2013- BA, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. júna 2013, sp. zn. 34055-2/2013- BA z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 179 ods. 1písm. a/ prvý bod Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len ZSP) rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 13.1. 2012, nemá podľa § 88 zákona nárok na úrazovú rentu. Mala za to, že pracovný úraz, keď navrhovateľku pri dojení kopla krava do pravej ruky, nespôsobil stratu pracovných zručností a schopností k výkonu doterajšej činnosti zamestnanca, preto posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 0 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Namietala záver odporkyne o nulovom poklese pracovnej schopnosti, keď v dôsledku pracovného úrazu má zníženú hybnosť pravej hornej končatiny a zamestnávateľom musela byť preložená na inú prácu. Považovala za nesprávny postup odporkyne, ktorá pri priznaní bolestného za tento pracovný úraz akceptovala i postihnutie ramena ( roztrhnutie svalov a šliach ), pri rozhodovaní o úrazovej rente príčinnú súvislosť s postihnutím ramena, ktoré si vyžadovalo operačný zákrok, neuznala. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keď posudková lekárka MUDr. Mária Berská vo svojom posudku zo dňa 27.8. 2013 dospela k záveru, že navrhovateľka následkom pracovného úrazu nestratila pracovné zručnosti a schopnosti k výkonu doterajšej činnosti. Po konzervatívnom preliečení sagitálnej zlomeniny bázy III. záprstnej kosti sa táto podľa RTG dobre zhojila, bez funkčného deficitu prstov ruky. Poškodenie pravého ramena, a na to nadväzujúce diagnózy, nie sú následkom pracovného úrazu zo dňa 13.1. 2012. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a po doplnení dokazovania výsluchom navrhovateľa dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom súdneho preskúmania s ohľadom na podaný návrh bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne predovšetkým v otázke existencie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z dôvodu utrpeného pracovného úrazu. Odporkyňa zdravotné postihnutie ramena, vyžadujúceho operačný zákrok, nepovažovala za postihnutie v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom navrhovateľky zo dňa 13.1. 2012. Pri posudzovaní existencie poklesu pracovnej schopnosti na toto postihnutie navrhovateľky preto neprihliadla. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ( ďalej len „ pokles pracovnej schopnosti“ ) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 ZSP pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že dňa 13.1. 2012 ako dojička v PD Orechová Potôň pri večernom dojení pred 18- tou hodinou utrpela pracovný úraz tým spôsobom, že pri pokuse o opätovné nasadenie zhodeného dojacieho zariadenia jej dojnica kopytom pristúpila pravú ruku. Po odstúpení v snahe udržať rovnováhu sa v podrepe poranenou rukou oprela o potrubie na odvod mlieka a rotáciou vľavo vyrovnala rovnováhu. Chrbát ruky jej krvácal, zamestnávateľ ju zaviezol na pohotovosť, kde po RTG nebola konštatovaná zlomenina. V noci začala pociťovať bolesť i v ramene a nemohla sa na posteli otočiť bez pridŕžania pravej hornej končatiny. Pri kontrolnom RTG bola zistená zlomenina záprstnej kosti, bolesť v ramene lekár odôvodňoval zistenou zlomeninou. Pre pretrvávajúcu bolesť v ramene sa zrealizovalo i RTG ramena; poškodenie svalov a šliach ramena bolo potvrdené pri operačnom zákroku dňa 7.6.2012. V čase medzi operáciou a pracovným úrazom neutrpela žiaden ďalší úraz. Pred úraz nepociťovala bolesť v pravom ramene. Pre bolesť v ramene, obmedzenie hybnosti pravej hornej končatiny a nemožnosť vykonať úkony potrebné pri dojení začala od februára 2012 vykonávať prácu ošetrovateľky teliat. Z administratívneho spisu odporkyne, z posudku o poklese pracovnej schopnosti posudkového lekára MUDr. Silvie Buliščákovej zo dňa 27. mája 2013, tvoriaceho súčasť preskúmavaného rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára MUDr. Márie Berskej zo dňa 27.8.2013, vyplýva, že u navrhovateľky pokles pracovnej schopnosti nepresahuje 10%. Zhodne konštatovali, že následkom pracovného úrazu navrhovateľka nestratila pracovné zručnosti a schopnosti k výkonu doterajšej činnosti zamestnanca. Po konzervatívnom preliečení sagitálnej zlomeniny bázy III. záprstnej kosti sa táto podľa RTG dobre zhojila, bez funkčného deficitu prstov ruky. Z posudku MUDr. Márie Berskej ďalej vyplýva, že na artroskopický zákrok dňa 7.6.2012 pre léziu úponu supraspinátového svalu vpravo a pre zápal púzdra vpravo nemožno prihliadnuť, keďže podľa nálezu ortopéda ide o chorobné zmeny degeneratívneho charakteru, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Z administratívneho spisu odporkyne sp. zn. 615 331 7104 vo veci náhrady za bolesť vyplýva, že navrhovateľke bolo ( po zrušení skoršieho rozhodnutia ) z titulu pracovného úrazu priznané bolestné vo výške 1932,- € ( rozhodnutie zo dňa 10.10. 2013 sp. zn. 4909-26/2013- DS ) podľa posudku MUDr. Zoltána Farkaša zo dňa 18.4. 2013 za zlomeninu bázy III. záprstnej kosti pravej ruky ( položka č. 154/a, 20 bodov ) a podľa posudku MUDr. Alana Dostála, PhD zo dňa 15.4. 2012 za pretrhnutie nadhrebeňového svalu riešené operáciou ( položka 121b, 70 bodov ) a za pretrhnutie šliach dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramena riešené operáciou ( položka 122b, 50 bodov ). Zo zápisnice o kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu zo dňa 27.8. 2013 vyplýva stanovisko posudkovej lekárky odporkyne MUDr. Márie Berskej, že na účely náhrady za bolesť považuje za správny i lekársky posudok MUDr. Alana Dostála PhD, nakoľko je objektívne preukázateľná súvislosť poškodenia na zdraví podľa uvedených položiek posudku s poškodením na zdraví menovanej, ktoré utrpela v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 13.1. 2012. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania ( § 83 ZSP ). Zamestnanec má v súvislosti s ujmou na zdraví z tohto dôvodu nárok na náhradu škody, ktorú na svojom zdraví utrpel. S ohľadom na povinné úrazové poistenie zamestnávateľa náhradu škody na zdraví- úrazové dávky v rozsahu podľa § 13 ods. 3- poskytuje za splnenia zákonných podmienok odporkyňa. Nároky poškodeného zamestnanca sú upravené jednak v Zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale tiež v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Medzi uvedené úrazové dávky prislúcha poškodenému ( zamestnancovi ) popri uplatňovanej úrazovej rente okrem iného i náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ( § 13 ods. 3 písm. b/ a h/ ). Odporkyňa posudzuje splnenie zákonných podmienok na úrazové dávky podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Predovšetkým ide o zodpovedanie otázky, či zistená ujma na zdraví bola vyvolaná pracovným úrazom alebo chorobou z povolania ( príčinná súvislosť, § 88 ods. 1 ). Je celkom neprijateľné, aby v tom istom prípade ( jedna poistná udalosť ) bolo stanovisko odporkyne pri tej - ktorej úrazovej dávke v tejto zásadnej otázke rozdielne. Ak teda odporkyňa pri rozhodovaní o inej úrazovej dávke - náhrade za bolesť -považovala zdravotné postihnutie navrhovateľky, vyžadujúce si operačný zákrok ramena, za postihnutie, pri ktorom je objektívne preukázateľná súvislosť s pracovným úrazom zo 13.1.2012 a posudok o bolestnom MUDr. Alana Dostála, PhD. za pretrhnutie nadhrebeňového svalu a pretrhnutie šliach dlhej hlavy dvojhlavého svalu ramena považovala za správny, je celkom neprípustné a logicky nezrozumiteľné, z akého dôvodu pri inom druhu úrazovej dávky z toho istého pracovného úrazu túto súvislosť spochybňuje. Z dôvodu uvedenej logickej nezrozumiteľnosti preskúmavaného rozhodnutia odporkyne s jej stanoviskom o príčinnej súvislosti postihnutia ramena a pracovného úrazu na účely uplatnenia bolestného, bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods.2 písm. d/ ako nepreskúmateľné a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa opätovne rozhodne o žiadosti o priznanie úrazovej renty, pričom konzistentne so svojím stanoviskom vo veci bolestného bude vychádzať z toho, že je daná príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom navrhovateľky z 13.1. 2012 a postihnutím v oblasti pravého ramena, za ktoré jej bolo priznané bolestné. Prihliadne tiež na skutočnosť, že už od februára 2012 došlo u navrhovateľky k zmene pracovnej činnosti, pri ktorej sa nevyžaduje dvíhanie rúk pri osadzovaní zariadenia na dojenie. K záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a postihnutím pravého ramena dospela i komerčná poisťovňa. Existencia príčinnej súvislosti vyplýva tiež z vyjadrenia navrhovateľky o tom, že medzi pracovným úrazom a vykonaným operačným zákrokom nedošlo u nej k žiadnemu inému úrazu, v dôsledku ktorého by k poškodeniu ramena mohlo dôjsť. Skutočnosť, že bezprostredne po prvom ošetrení sa navrhovateľka sťažovala na bolesti ramena, nespochybniteľne vyplýva z predložených lekárskych nálezov. Nevykonanie všetkým potrebných úkonov zdravotníckym personálom, ako napr. MR ramena, nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľke. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mal tvrdenia navrhovateľky vyhodnotiť ako účelové. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom procesného súdu, v dvoch písomných vyhotoveniach