Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202052 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 423/Pau/2011 zo dňa 27.05.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 423/Pau/2011 zo dňa 27.05.2011, ktorým určil spoločnosti MEDUSA GROUP, s.r.o., Einsteinova 23, Bratislava, pre prevádzkovú jednotku BARROCK - reštaurácia, bar, Sedlárska 1, Bratislava, osobitnú prevádzkovú dobu v pondelok a nedeľu od 10.00 hod. do 24.00 hod., v utorok, štvrtok, piatok a sobotu od 10.00 hod. do 04.00 hod. a v stredu od 10.00 hodiny do 03.00 hod., a to na neurčitú dobu. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo nazvané ako „Potvrdenie o určení osobitnej prevádzkovej doby“, podľa žalobcu má však charakter rozhodnutia, pretože sa ním založili konkrétne práva pre právnickú osobu. Bolo vydané podľa ustanovení § 6 ods. 1 až 3 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava Staré mesto č. 2/2011 (ďalej aj VZN), ktoré podľa názoru žalobcu nemali a doposiaľ ani nemajú oporu v zákone. Preto podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora sp. zn. Pd 103/13-8 zo dňa 23.07.2013, ktorému žalovaný rozhodnutím č. j. :6117/37976/2013/DOD/Cier z 26.08.2013 nevyhovel. Ku skutkovému stavu žalobca uviedol, že na základe oznámenia spoločnosti MEDUSA GROUP, s.r.o., o zriadení novej prevádzkarne s názvom BARROCK na Sedlárskej 1 v Bratislave žalovaný napadnutým rozhodnutím určil podľa § 6 ods. 1 až 3 v tom čase účinného VZN č. 2/2011 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Staré mesto, účinného od 15.03. 2011 do 01.03.2013, prevádzkovú dobu uvedenej prevádzky tak, ako je uvedené v prvom odseku tohto rozsudku. Týmto rozhodnutím, ktorým sa konštituovali práva spoločnosti MEDUSA GROUP, s.r.o. vzťahujúce sa k jej prevádzkovej jednotke v BARROCK - reštaurácia, bar, Sedlárska 1, Bratislava, bol podľa žalobcu porušený zákon. Žalobca v žalobe argumentoval, že podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 369/1990 Zb.) môže mestská časť v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti určovať formou všeobecne záväzných nariadení výlučne pravidlá času prevádzky služieb, to znamená nastaviť určité všeobecné pravidlá, ktorými sú ich adresáti povinní sa riadiť, nie však zakladať nové oprávnenia (právomoci) pre mestskú časť, resp. jej orgány. Miestne zastupiteľstvo nemôže podľa názoru žalobcu ani vo všeobecne záväznom nariadení určiť práva a povinnosti pre mestskú časť či iný jej orgán, a to založením im nového oprávnenia či právomoci bez opory v zákone. Keďže o prevádzkovej dobe je mestská časť oprávnená rozhodovať formou všeobecne záväzného nariadenia, je nepochybné, že orgánom príslušným určovať pravidlá času prevádzky služieb je miestne zastupiteľstvo mestskej časti, ktoré je jediným orgánom mestskej časti oprávneným uznášať sa na jej všeobecne záväzných nariadeniach (§ 15 ods. 2 písm. a/ zákona č. 377/1990 Zb.) o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 377/1990 Zb.). Všeobecne záväzné nariadenie je právnym aktom všeobecne záväznej povahy, naproti tomu je individuálny právny akt rozhodnutím o práve alebo povinnosti konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, teda aktom s individuálnymi účinkami. Z toho, že pravidlá času prevádzky služieb sa podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. určujú všeobecne záväznými nariadeniami, je podľa žalobcu zrejmé, že o pravidlách času služieb nemôže byť rozhodované formou individuálnych právnych aktov. Vo všeobecne záväznom nariadení o pravidlách času prevádzky služieb môže mestská časť podľa žalobcu nastaviť vo vzťahu k osobitnej prevádzkovej dobe len určité pravidlá, napr. vo forme stanovenia okolností, za splnenia resp. nesplnenia ktorých môže alebo nemôže byť prevádzka otvorená nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby. Zákonodarca však obci resp. mestskej časti nepriznal oprávnenie rozhodovať o prevádzkovom čase pre konkrétne prevádzky v jej územnom obvode. Napadnuté rozhodnutie nazvané ako „Potvrdenie o určení osobitnej prevádzkovej doby“ je preto rozhodnutím vydaným v rozpore s právnou úpravou platnou v čase jeho vydania, nakoľko ide o individuálny právny akt zakladajúci práva pre konkrétnu právnickú osobu a pre vydanie ktorej neboli a ani doposiaľ nie sú dané žiadne zákonné predpoklady. Žalobca poukázal na to, že v súčasnosti je úprava tzv. osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne obsiahnutá v § 7 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/2013 z 12.02.2013 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto účinného od 01.03.2013, ktoré obsahuje totožnú úpravu vo vzťahu k rozhodovaniu o osobitnej prevádzkovej dobe formou individuálneho právneho aktu ako v § 6 ods. 1 až 3 VZN č. 2/2011. Žalobca uviedol, že proti VZN č. 2/2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I protest prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Prokuratúra podľa žalobcu mieni podať na správny súd návrh podľa § 250zfa O.s.p. o vyslovenie nesúladu VZN č. 2/2013 so zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade zvažoval podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.05.2011 aj z hľadiska splnenia podmienky obsiahnutej v § 249 ods. 3 O.s.p., keďže prvotným problémom je v daných súvislostiach nesúlad samotného VZN so zákonom a teda namieste je v prvom rade zosúladiť predmetné VZN so zákonom. Zaujal názor, že predmetnú podmienku považuje za splnenú, pričom jej splnenie je dané okolnosťami danej veci (neustále sťažnosti susedov, ukladanie sankcií Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, absencia akejkoľvek nápravy), za ktorých nebudú práva nadobudnuté v dobrej viere (práva prevádzkovateľa dotknutej prevádzky) dotknuté väčšmi ako čo najmenej. Za týchto okolností, na viac keď nebolo vyhovené protestu prokurátora, si podľa žalobcu preskúmanie protestom napadnutého rozhodnutia súdom vyžaduje verejný záujem. Žalobca poukázal na to, že zákon je právnou normou vyššej právnej sily ako všeobecne záväzné nariadenie a teda ak sú ustanovenia VZN rozporné so zákonom, je orgán verejnej správy povinný postupovať tak, aby bolo jeho konanie v súlade s právnou normou vyššej právnej sily, ktorou je v danom prípade zákon. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu vydané bez akejkoľvek opory v zákone, ktorá skutočnosť je rozhodujúcou pre jeho zrušenie, a to aj za stavu, keď nedošlo k zrušeniu ustanovení VZN podľa § 250zfa O.s.p., na základe ktorých bolo vydané. Z uvedených dôvodov navrhoval žalobca napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 250j ods. 3 druhá veta O.s.p. zrušiť a konanie vedené pred žalovaným pod č. 423/Pau/2011 zastaviť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že namietané prisvojenie si právomocí individuálne rozhodovať o osobitnej prevádzkovej dobe vychádza z normatívneho upravenia pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb vo VZN č. 2/2011, resp. 2/2013, ku ktorému žalovaná mestská časť pristúpila pri aplikácii splnomocňovacieho ustanovenia podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. VZN č. 2/2011 počas doby jeho platnosti prokurátor nenapadol návrhom podľa § 250zfa O.s.p., teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia bolo predmetné VZN platným a účinným právnym predpisom. Žalovaný poukázal na to, že prokurátor nemôže konštatovať (vysloviť) nesúlad všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, pretože táto právomoc prislúcha príslušnému krajskému súdu v konaní podľa § 250zfa O.s.p. V danej veci žaloba smeruje proti individuálnemu právnemu aktu - rozhodnutiu o prevádzkovej dobe - a nie normatívnemu právnemu aktu, ktorým je VZN. Namietané dôvody nezákonnosti VZN uvádzané v žalobe sú podľa žalovaného bezpredmetné, pretože až krajský súd na základe samostatného návrhu podľa § 250zfa O.s.p. môže právne záväzným spôsobom vysloviť záver o súlade alebo nesúlade VZN so zákonom. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o požiadavku podľa § 249 ods. 3 O.s.p., nadobudnutými právami zo žalobou napadnutého rozhodnutia sú práva v súvislosti s prevádzkovaním prevádzkovej jednotky po 22.00 hod. Žalovaný poukázal na to, že zrušením tohto rozhodnutia budú práva účastníka konania nadobudnuté napadnutým rozhodnutím dotknuté absolútne. Uviedol tiež, že právne neurčitý pojem dobrej viery sa nepochybne bude skúmať v čase nadobúdania práv, nie v čase ich uplatňovania. Preto skutočnosť, že účastník konania porušuje pri uplatňovaní dobromyseľne nadobudnutých práv iné povinnosti, nemôže mať podľa žalovaného za následok záver, že tieto práva nenadobudol už po počiatku dobromyseľne. Žalobcom uvádzaná argumentácia by viedla k narušeniu ochrany právnej istoty účastníkov konania a je v rozpore s inštitútom podľa § 249 ods. 3 O.s.p. Medzi následným komisívnym alebo omisívnym porušovaním právnych predpisov a kvalifikáciou nadobudnutého práva ako dobromyseľne alebo nedobromyseľne nadobudnutého, totiž podľa žalovaného neexistuje súvislosť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného a listín predložených žalobcom vyplynul skutkový stav tak, ako ho opísal žalobca v žalobe a ako je uvedený v prvom až treťom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa ods. 5 ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa ods. 6 súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej. Podľa § 6 ods. 1 o VZN č. 2/2011 mestská časť môže na základe písomnej žiadosti podnikateľa určiť osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne nad rámec všeobecnej prevádzkovej doby uvedenej v § 3 až 5 tohto nariadenia. Na konanie o určenie osobitnej prevádzkovej doby sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ods. 2 podnikateľ doloží k žiadosti o určenie osobitnej prevádzkovej doby prevádzkarne v prípade pohostinskej činnosti (§ 3 ods. 2 ) doklad preukazujúci, že v prevádzkarni nedochádza k prekročeniu prípustných hodnôt hluku, infrazvuku a vibrácií v referenčnom čase večer a noc. Podľa ods. 3 mestská časť určí osobitnú prevádzkovú dobu prevádzkarne na neurčitú dobu. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či sa napadnuté rozhodnutie vydané na základe VZN č. 2/2011 „samo osebe“ prieči zákonu a je ho potrebné zrušiť a konanie zastaviť, alebo či nesúladom so zákonom trpí „len“ predmetné VZN, a tiež či by zrušenie rozhodnutia nepredstavovalo neprimeraný zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv. Základná argumentácia žalobcu v podanej žalobe spočíva v tom, že VZN č. 2/2011 je v časti, ktorá stanovila povoľovací režim osobitnej prevádzkovej doby, v rozpore so zákonom, pretože žiaden zákon nesplnomocnil žalovaného upraviť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb tým spôsobom, že zverí výkonným orgánom obce oprávnenie neformálne rozhodovať o osobitnej prevádzkovej dobe prevádzok nachádzajúcich sa na území mestskej časti vo forme individuálneho právneho aktu. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa krajský súd v zásade stotožňuje a rovnako ako žalobca poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 72/2010-72 zo dňa 28.03.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Svzn/2/2012 zo dňa 29.04.2013, kde išlo o nesúlad všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves so zákonom, v ktorom krajský súd za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval, že „....prokurátorom napadnuté články VZN, týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia prevádzkovej doby starostom mestskej časti, nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/,i/ a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého, koho sa môžu týkať. Citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá obec (mestská časť) ani jej starosta zákonné oprávnenie. Obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnená vydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti, aj to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K vydaniu individuálneho správneho aktu (v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec (mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. i/ uvedeného zákona predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov), ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne) zastupiteľstvo.....“ So zreteľom na uvedené je podľa názoru krajského súdu potrebné dať za pravdu žalobcovi, že právny poriadok umožňuje obci (mestskej časti) v rámci originálnej samosprávnej kompetencie upraviť pravidlá času prevádzky služieb, avšak len vo forme všeobecne záväzného nariadenia prijatého obecným (miestnym) zastupiteľstvom, a to takým spôsobom, že určí všeobecné pravidlá adresované neurčitému počtu subjektov bez toho, aby zakladal orgánom obce (mestskej časti) právomoc rozhodovať v danej súvislosti o konkrétnych právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb formou individuálneho právneho aktu. V podobnom duchu judikoval Najvyšší súd SR aj v iných podobných prípadoch a preto možno konštatovať, že ide o ustálenú súdnu prax vo vzťahu k posudzovaniu súladu všeobecne záväzných nariadení obcí (mestských častí) so zákonom pokiaľ ide o vytvorenie právomoci orgánom obce (mestskej časti) rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb o otázkach, o ktorých patrí rozhodovať len zastupiteľstvu vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Krajský súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nepodal protest proti všeobecne záväznému nariadeniu č. 2/2011 a nenapadol nesúlad tohto VZN so zákonom na správnom súde návrhom podľa § 250zfa O.s.p., kde sa mohol tiež domáhať, aby súd pozastavil účinnosť sporných ustanovení tohto predpisu. Predmetné VZN bolo zrušené až všeobecne záväzným nariadením Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 2/2013 zo dňa 12.02.2013, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.03.2013. VZN č. 2/2011 teda bolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia účinné a záväzné a na jeho základe boli priznané práva a povinnosti prevádzkovateľovi vyššie uvedenej prevádzky, ktorý ich nadobudol v dobrej viere. Obec je oprávnená v medziach svojich právomocí vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré musia byť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ak prokurátor pri plnení svojich dohliadacích povinností zistí, že obsah vydaného VZN je v rozpore so zákonom, je na ňom, aby využil svoje oprávnenie napadnúť takéto VZN protestom u obce resp. mestskej časti, ktorá predmetné VZN vydala, príp. obrátiť sa následne s návrhom podľa § 250zfa O.s.p. na príslušný správny súd. Krajský súd je toho názoru, že žalobcom namietaný nesúlad VZN č. 2/2011 so zákonom v časti týkajúcej sa povoľovania osobitnej prevádzkovej doby individuálnymi právnymi aktmi orgánov mestskej časti, s ktorým sa stotožňuje, bolo potrebné uplatniť osobitným návrhom prokurátora podľa § 250zfa O.s.p. o vyslovenie nesúladu namietaných ustanovení VZN so zákonom. Ide o špecifický právny nástroj určený zákonodarcom práve na preskúmanie prokurátorom tvrdeného nesúladu legislatívnych aktov územnej samosprávy so zákonom, ktorý nemožno obísť. Znenie § 250zfa ods. 5 O.s.p. stanovuje, že ak svojím rozhodnutím súd vysloví nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho dotknutá časť účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Týmto dňom začína plynúť doba 6 mesiacov, v ktorej je obec povinná uviesť všeobecne záväzné nariadenie do súladu so zákonom. Ak tak v uvedenej dobe neurobí, stráca všeobecne záväzné nariadenie resp. jeho časť platnosť po 6 mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Z uvedeného je zrejmé, že ani rozhodnutie súdu vo veci nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom nemá účinky ex tunc, ale pôsobí do budúcnosti s tým, že až právoplatnosťou rozhodnutia súdu strácajú sporné ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia účinnosť, teda nemožno podľa nich postupovať. Z naznačených súvislostí toho podľa názoru súdu vyplýva, že otázku zákonnosti aplikovaného ustanovenia všeobecne záväzného nariadenia obce (mestskej časti) si súd nemôže vyriešiť ako predbežnú otázku v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia obce (mestskej časti) vydaného na základe sporných ustanovení všeobecne záväzného nariadenia. Je treba zdôrazniť, že v rozpore so zákonom v danom prípade nebola skutočnosť, že žalovaný upravil osobitnú prevádzkovú dobu, ale spôsob, akým realizoval svoju samosprávnu kompetenciu. Nie je preto namieste použiť oprávnenie prokurátora napadnúť žalobou rozhodnutie vydané na základe VZN, o ktorom sa len tvrdí, že je nezákonné. Bez predchádzajúceho využitia uvedených prostriedkov prokurátorského dozoru (konanie o návrhu podľa § 250zfa O.s.p.) vo vzťahu k VZN č. 2/2011 za daných okolností nie je možné pre nezákonnosť zrušiť rozhodnutie mestskej časti vydané na jeho základe. Využitiu inštitútu preskúmania súladu VZN so zákonom podľa § 250zfa O.s.p. podľa názoru súdu nebráni ani skutočnosť, že sporné VZN medzitým stratilo platnosť, pokiaľ pretrvávajú jeho dôsledky v podobe rozhodnutí vydaných na jeho základe. Jednou z náležitostí žaloby prokurátora o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prípadoch, ak sa nevyhovelo jeho protestu a zároveň podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby správny súd mohol žalobe vyhovieť, je skutočnosť, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli podanou žalobou i rozhodnutím súdu čo najmenej dotknuté. Pokiaľ teda z rozhodnutia, ktoré prokurátor napáda správnou žalobou, vznikli niekomu určité práva, ktoré nadobudol v dobrej viere, je potrebné tieto práva rešpektovať. Ak sa prokurátorskou žalobou má do takýchto práv zasiahnuť, je treba dbať na to, aby bol zásah čo najmenší. Podľa názoru krajského súdu ani uvedenú podmienku nemožno na základe žalobcom uvádzaných dôvodov považovať za splnenú. Niet totiž sporu o tom, že prevádzkovateľ pohostinského zariadenia nadobudol potvrdením žalovaného o určení osobitnej prevádzkovej doby právo na prevádzkovanie zariadenia v určených časoch. Na dobromyseľnosť nadobudnutia týchto práv nemá vplyv ich neskorší výkon, ktorý podľa tvrdení žalobcu vedie k porušovaniu práv iných (nadmernou hlučnosťou). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na ich náhradu, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.