Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202209 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202209.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: L. U., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom V., Y. N. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Námestie Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 22. novembra 2013, sp. zn. 6131/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 22. novembra 2013, sp. zn. 6131/2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti, t.j. objektívnu spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, ako aj príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou. O tvrdenom zásahu- účasti žalovaného na dražbe navrhovateľovho domu, a teda jeho predaj v dražbe za čo najnižšiu cenu, navrhovateľ nepredložil jediný relevantný doklad. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutie suplovalo rozhodnutie súdu bez vykonaného dokazovania. Odporca tak prekročil svoju právomoc, keďže len súd môže hodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Podľa jeho názoru v súdnom konaní o ochranu osobnosti, v ktorom mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, sa výpoveďami účastníkov konania a prípadných svedkov preukáže príčinná súvislosť medzi finančnou ujmou a prepadom do bezdomovectva. Za zásah do osobnostných práv nepovažoval účasť svojho brata M. ( žalovaný v spore o ochranu osobnosti ) na dražbe rodinného domu, ale skutočnosť, že brat protiprávne postúpil pohľadávku vo výške cca 4 mil. Sk na tretiu osobu, na základe čoho následne došlo k nezákonnej dražbe a prepadu do bezdomovectva na strane navrhovateľa a jeho rodiny. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na argumentáciu, obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia vychádzajúc z judikatúry súdov i z odbornej literatúry podáva obšírnym spôsobom výklad predpokladov úspešnosti konania o ochranu osobnosti. Dospel k záveru, že na strane navrhovateľa tieto predpoklady nie sú splnené, hoci si náležitým spôsobom neujasnil základnú otázku, t. j. akým zásahom žalovaného v spore o ochranu osobnosti, navrhovateľovho brata, malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. V odôvodnení rozhodnutia za takýto zásah odporca považoval účasť žalovaného na dražbe navrhovateľovho rodinného domu. V priebehu konania odporca vyzýval navrhovateľa na predloženie rôznych listinných dôkazov k žalobe na ochranu osobnosti i k samotnej žiadosti, na prípadné upresnenie zásahu žalovaného M. U. do osobnostných práv navrhovateľa však vyzvaný nebol. Z odôvodnenia žaloby, tvoriacej súčasť administratívneho spisu odporcu vyplýva, že za nezákonné správanie sa žalovaného navrhovateľ považoval postup brata v rozpore s ustanovením § 37, 39 a 524 OZ, keď špekulatívnym spôsobom navrhovateľovu pohľadávku vo výške 4,4 mil. Sk mal znehodnotiť tým spôsobom, že ju odpredal dlžníkovi. Úspešnosť navrhovateľa v spore o ochranu osobnosti odporca teda vyvodzoval z iných skutočností- tvrdení, než obsiahnutých v žalobe o ochranu osobnosti. Za zásah do osobnostných práv považoval v rozpore s obsahom administratívneho spisu ( predovšetkým žiadosť a k nej pripojená žaloba, na ktorú navrhovateľ v žiadosti v položke B2 - opis okolností sporu priamo poukazuje ) účasť navrhovateľovho brata na dražbe rodinného domu. Z týchto dôvodov súd ako nezrozumiteľné preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa a posúdiť splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 zákona podľa tvrdení navrhovateľa, vyplývajúcich z obsahu žaloby na ochranu osobnosti. Správny súd v konaní podľa piatej časti O.s.p. nemá kompetenciu vyhodnotiť preskúmavané rozhodnutie orgánov verejnej správy ako zákonné, ak sa domnieva, že o uplatnenom nároku bolo rozhodnuté správne, avšak z iných dôvodov, než na ktorých založil preskúmavané rozhodnutie správny orgán. S ohľadom na strany sporu o ochranu osobnosti v príbuzenskom pomere ( bratia ) je potrebné vec vyhodnocovať i s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu neuplatňoval (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.