Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/25/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202272 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202272.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa: C.. P. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, V., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 8205/2013, R.z.: 57934/13 zo dňa 09.12. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu sp. zn. 8205/2013, R.z. 57934/13 zo dňa 09.12. 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ podal dňa 27. 12. 2013 mailom Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne a vecne príslušnému na konanie v predmetnej veci, a týmto istým dňom mailom aj odporcovi - správnemu orgánu , ktorý vo veci vydal rozhodnutie odvolanie, ktoré v lehote troch dní (30.12.2013 ) osobným podaním doplnil. Svojím odvolaním navrhovateľ napadol rozhodnutie odporcu sp.zn. 8205/2013 zo dňa 09. 12. 2013, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Odporca svojím rozhodnutím sp. zn. 8205/2013 zo dňa 09. 12. 2013 rozhodol o nepriznaní navrhovateľovi nároku na poskytovanie právnej pomoci, dôvodiac nesplnením podmienky ustanovenej v paragrafe 6 ods. 1 písmeno b) zákona číslo 327 / 2005 Z.z. nakoľko mal za preukázané, že v danom prípade navrhovateľ ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nesplnil podmienku na jej poskytnutie, keďže vo veci, s ktorou sa naňho obrátil nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu a tým nebola splnená jedna z troch kumulatívne vyžadovaných podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uvádza, že navrhovateľ dňa 07. 10. 2013 mu doručil žiadosť na svoje zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci sťažnosti podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odporca v rozhodnutí ďalej uvádza, že z predložených dokladov vyplýva, že dňa 06.08.2013 navrhovateľ podal sťažnosť podľa článku s 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8, práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 13 zakazujúci diskrimináciu podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1, článku 47 ods. 2, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a to rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 26C 78/2009 - 155 zo dňa 14. 11. 2012 ako aj konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a tiež postupom Centra právnej pomoci pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci. V predmetnej sťažnosti navrhovateľ uvádza, že dňa 06. 06. 2013 požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci a určenie advokáta na podanie predmetnej sťažnosti ako aj v konaní o tejto sťažnosti pred Ústavným súdom SR , a tiež aj pri podaní dovolania a na zastupovanie v konaní o dovolaní proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave. O uvedenej žiadosti doposiaľ nebolo právoplatné rozhodnuté a nebol mu určený advokát na spísanie dovolania a ústavnej sťažnosti. Preto mu nebolo umožnené podať proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote dovolanie. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 06. 06. 2013 bola rozdelená a ďalej vedená pod dvomi spisovými značkami, pričom vo veci podania dovolania vo veci ochrany osobnosti bolo dňa 10. 07. 2013 vydané rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi a taktiež vo veci ústavnej sťažnosti vo veci ochrany osobnosti bolo dňa 20. 08. 2013 vydané rozhodnutie o nepriznaní mu nároku na poskytovanie právnej pomoci. V ďalšom odôvodnení rozhodnutia odporca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 253 /2013 - 24 zo dňa 25. 04. 2013, v ktorom tento konštatoval, že v prípade ak Centrum právnej pomoci rozhodne o nepriznaní poskytnutia nároku na právnu pomoc v žiadnom prípade nezabráni žiadateľovi hájiť svoje záujmy prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Taktiež v rozhodnutí poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24Sp /28 /2012 zo dňa 29. 11. 2012, ktorý o posudzovaní možnosti poškodenia práva, právom chránených záujmov z hľadiska úspešnosti vo veciach, v ktorých žiadajú právnu pomoc jednotliví žiadatelia o právnu pomoc uvádza, že posúdenie tejto otázky patrí do právomoci Centra právnej pomoci, ktoré každú vec musí posudzovať individuálne, vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu s tým, že záver Centra právnej pomoci o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Vzhľadom na tieto skutočnosti, citujúc ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3 a § 25 ods.1 zákona číslo č. 8 /1993 Z.z. odporca došiel k záveru, že napriek jeho rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci dovolania nebolo navrhovateľovi v žiadnom prípade zabránené hájiť jeho záujmy prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu a preto Ústavný súd Slovenskej republiky neuzná ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o Ústavnom súde navrhovateľom tvrdený dôvod hodný osobitného zreteľa a to zbavenie možnosti pri zachovaní lehôt riadne využiť legitímne prostriedky ochrany práv a právom chránených záujmov zo strany Centra právne pomoci v dôsledku rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania dovolania vo veci ochrany osobnosti a jeho podanú ústavnú sťažnosť odmietne pre neprípustnosť. Voči rozhodnutiu odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 27. 12. 2013 , ktoré doručil mailom 27. 12. 2013 odporcovi, ako aj tunajšiemu súdu, na ktorý ho dňa 30. 12. 2013 osobne doplnil. Navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Dôvod, pre ktorý mu nebol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci - nemožnosť vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu nie je zákonný a z jeho znenie vyplýva, že samotný odporca pripúšťa možnosť jeho úspechu. Navrhovateľ pokladá napadnuté rozhodnutie odporcu za arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Má za to, že odporca postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho právne relevantným úvahami a tvrdeniami. Zjavne nepochopil, že predmetom jeho žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci pri podaní ústavnej sťažnosti nie je len porušenie jeho práv odporcom, ale predovšetkým porušenie jeho práv konajúcimi všeobecnými súdmi vo veci ochrany osobnosti a s touto časťou jeho žiadosti sa odporca nijakým spôsobom nevysporiadal. Podľa navrhovateľovho názoru odporca konal v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku a to tým, že pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, a v prípade pochybností pri zisťovaní skutkového stavu mal odporca povinnosť ho poučiť a poskytnúť mu pomoc pri odôvodnení jeho žiadosti a to tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Záverom poukázal na to, že odporca nevybavil vec včas a bez zbytočných prieťahov (§ 3 ods. 3 s správneho poriadku ). Odporca sa vyjadril písomným podaním zo dňa 28.01.2014 k podanému odvolaniu navrhovateľa a zotrval na svojom preskúmavanom rozhodnutí, ktoré navrhol ako vecne správne potvrdiť. Má za to, že v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými počas správneho konania a zistený skutkový stav veci aj náležite správne právne posúdil. Odvolacie námietky uvádzané v odvolaní odporcu považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal predovšetkým určením otázky preukázania existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona číslo 38/1993 Z.z.. Je presvedčený, že spoľahlivo zistil stav veci, to znamená zistil podstatné skutočnosti v rozsahu, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Odporca ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 254/2013 - 24 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 24Sp /28 /2012 a záverom konštatuje, že navrhovateľom tvrdený dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné oprieť o stabilnú judikatúru všeobecných súdov. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec a to na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je v súlade so zákonom a odvolanie navrhovateľa voči nemu je dôvodné. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ dňa 07. 10. 2013 doručil odporcovi žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru a podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a to rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k.6 Co 273/2013 - 198 ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo. Odporca výzvou zo dňa 05. 11. 2013 vyzval navrhovateľa na doplnenie údajov jeho podanej žiadosti a to tak z hľadiska preukázania svojej príjmovej a majetkovej situácie, ako aj preukázania právnej stránky veci. Na predmetnú výzvu navrhovateľ reagoval a dňa 15. 11. 2013 doplnil svoju žiadosť písomným podaním, ktorým odôvodňuje svoju žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a zároveň predložil kópiu svojej podanej sťažnosti zo dňa 06.08. 2013 adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky a odpoveďou zo dňa 22. 07. 2013 odporcovi na jeho výzvu. Následne odporca dňa 09. 12. 2013 vydal preskúmavané rozhodnutie. Na nariadenom súdnom pojednávaní navrhovateľ zotrval na dôvodoch svojho odvolania a zároveň rozvinul jeho prvý dôvod a to z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia odporcu - nemožnosť vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu navrhovateľa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžo /55 /2013, ktoré hovorí o tom, že nestačí ak zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu bola jednoznačná a zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci, nakoľko v opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci. Má za to, že z obsahu rozhodnutia odporcu vyplýva, že tento nemá 100 percentnú istotu, že vec v merite bude vecou zrejme bezúspešnou, čo samo osebe je spôsobilé pokladať rozhodnutie odporcu za nezákonné. Navrhovateľ zároveň poukázal na tú skutočnosť, že ústavná sťažnosť sa podáva z dôvodu porušenia práva na súdnu ochranu zmysle ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom dôvody pre podanie ústavnej sťažnosti sú širšie koncipovaného ako dôvody podania dovolania ( sú uvedené v paragrafe 237 O.s.p. ), a nie je nevyhnutnou podmienkou, aby podaniu ústavnej sťažnosti predchádzalo podanie dovolania. Preto sa domnieva, že podanie ústavnej sťažnosti môže byť úspešné aj v prípade, ak vo veci nebolo podané dovolanie. Pokladá za racionálne podať súbežne dovolanie, o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavnú sťažnosť, nakoľko dôvody ich podania nie sú totožné a on toto v danom prípade aj učinil. Má za to, že podanie dovolania nie je podmienkou pre podanie ústavnej sťažnosti a Ústavný súd môže vec posúdiť aj tak, že dovolanie nemusí byť účinným prostriedkom nápravy, pričom, ak by podal dovolanie a čakal na rozhodnutie súdu o ňom a až následne by podával ústavnú sťažnosť, táto by mohla byť odmietnutá ako oneskorene podaná v prípade, ak by sa týkala dôvodov, pre ktoré rozhodoval o dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky. Prítomný zástupca odporcu poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa s tým, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa odporca vychádzal z § 53 ods. 1, ods. 2 zákona o Ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré sú mu účinne poskytnuté. Zároveň odporca posudzoval v prípade nesplnenia tejto podmienky existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pri ktorom vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu ( II.ÚS 253/2013 ), v ktorom tento konštatoval, že aj negatívne rozhodnutie Centra právnej pomoci o nepriznaní nároku na právnu pomoc nebráni žiadateľovi hájiť svoje záujmy prostredníctvom zvoleného zástupcu. Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb , ako aj fyzických osôb , pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 327 /2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti , ak a) jej príjem nepresahuje 1, 4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisov a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu určiť v peniazoch. Podľa § 8 zákona číslo 327 /2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ustanovení tretej hlavy ( § 250l O.s.p. a nasl. ) piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci ním podanej ústavnej sťažnosti a to v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. V prejednávanej veci súd uvádza, že nárok na poskytnutie právnej pomoci posudzujúci odporcom je odporca oprávnený priznať iba v prípade, ak žiadateľ ( navrhovateľ ) kumulatívne spĺňa všetky zákonom predpokladané podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. a), b), c) zákona číslo 327 /2005 Z.z.. Jednu so zákonom kumulatívne vyžadovaných podmienok - zrejmú bezúspešnosť sporu odporca v danom prípade vyhodnotil ako nesplnenú a bol potom povinný vydať rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi . Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu žiadateľa ( navrhovateľa ) odporca prihliadol nielen na demonštratívny výpočet podmienok zrejmej bezúspešnosti sporu ( § 8 zákona číslo 327 /2005 Z.z. ), ale aj na podmienku, ktorá nie je príkladmo vymenovaná v § 8 zákona číslo 327/2005 Z.z. - na podmienku právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky konať o sťažnosti navrhovateľa. Túto však podľa názoru súdu nevyhodnotil správne. Súd preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a musí konštatovať, že námietka navrhovateľa o arbitrárnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nie je dôvodná. Podľa názoru súdu odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods.3 Správneho poriadku, nakoľko v ňom odporca uviedol relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom tieto dôvody sa týkajú tak skutkovej ako aj právnej stránky veci. V rozhodnutí sa odporca právne jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnym skutočnosťami, ktoré boli pre neho vo veci podstatné a právne významné a preto nie je možné podľa názoru súdu preskúmavané rozhodnutie považovať za arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V rozhodnutí sa odporca vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ jeho rozhodnutia, dostatočným spôsobom je rozhodnutím navrhovateľ informovaný o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých správny orgán ( odporca ) vec posúdil a rozhodol. Z rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami ako aj úvahou správneho orgánu pri hodnotení získaných dôkazov a právnych záverov, ktoré sú v súlade z jeho zisteniami. Súd je názoru, že odporca pred vydaním svojho rozhodnutia riadne zistil skutkový stav a táto námietka navrhovateľa neobstojí. Podľa presvedčenia súdu nie je pre rozhodnutie o nepriznaní právnej pomoci navrhovateľovi relevantné prípadné porušenie jeho práva konajúcimi všeobecnými súdmi vo veci ním iniciovaného konania o ochrane osobnosti a preto sa správny orgán vo svojom rozhodnutí týmito otázkami ani nebol povinný zaoberať. Nevybavenie žiadosti navrhovateľa o priznanie právnej pomoci v zákonnej lehote bez ďalšieho nie je samo osebe dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd však musí uviesť, že v prípade ak odporca neprizná žiadateľovi právnu pomoc v dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 6 ods.1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, ak zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bola bezúspešnosť sporu žiadateľa jednoznačná, to znamená zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak tomu tak nie je, ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie mu právnej pomoci. Rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovanú ústavou a preto je nevyhnutné, aby do tohto práva bolo zasiahnuté len v nevyhnutnej miere a vždy len v súlade so zákonom. Súd má za to, že odporca predmetnú vec nesprávne právne posúdil a v rozhodnutí uvedená správna úvaha vybočila z hľadísk ustanovených v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Prijatý záver odporcu o zrejmej bezúspešnosti podanej ústavnej sťažnosti navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom SR, ktorý by jeho ústavnú sťažnosť odmietol, nakoľko by nezohľadnil dôvod hodný osobitného zreteľa ( navrhovateľom nepodané dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave z dôvodu, že mu Centrum právnej pomoci nepriznalo nárok na právnu pomoc ) súd nepovažuje za správny. V tejto súvislosti súd poukazuje na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( čl. 6 ods. 1 ), ktorý každému zaručuje právo, aby o každom spore o občianskych právach a záväzkoch rozhodol súd. Preto podľa názoru súdu odporca svojím rozhodnutím neprimerane zasiahol do práva navrhovateľa na prístup k súdu, keď mu nepriznal právo na právnu pomoc v prípade keď je právna pomoc ( zastúpenie advokátom ) nevyhnutná na účinný prístup k súdu. Nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi, ako osobe bez právnického vzdelania by podľa názoru súdu znamenalo porušenie jeho práva na prístup k súdu zaručený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( článok 6 ods. 1). Ohľadom argumentu odporcu v preskúmavanom rozhodnutí o neuznaní navrhovateľom tvrdeného dôvodu hodného osobitného zreteľa a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu ( II. ÚS 253/2013 ) súd uvádza, že v predmetnom uznesení Ústavný súd posudzoval nárok žiadateľa o právnu pomoc v súdnom konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu pred okresným súdom, pričom v takomto konaní na rozdiel od konania o dovolaní pred NS SR a ústavnej sťažnosti pred ÚS SR nie je zákonnou podmienkou, aby bol účastník konania zastúpený advokátom. Preto je podľa súdu predčasný záver prijatý v preskúmavanom rozhodnutí odporcom o tom, že Ústavný súd neuzná navrhovateľom tvrdený dôvod hodný osobitného zreteľa a to zbavenie možnosti pri zachovaní lehôt riadne využiť legitímne prostriedky ochrany práv a právom chránených záujmov zo strany centra a to rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania dovolania. Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho podľa § 250j ods.2 písm. a) v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie , v ktorom ( viazaný právnym názorom súdu - § 250r O.s.p. ) opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa z hľadiska kumulatívneho splnenia všetkých zákonných podmienok . O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci úspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, žiadne trovy konania mu nevznikli, ani si ich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).