Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200461 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. Z. Z., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria"), posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu I. Z. M. (M.), aktuálne s miestom pobytu G.. H. XX, T., zastúpený pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 18.3.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-509-19/PO- Ž-2013 zo dňa 11.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11.2.2014 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľovi p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-509-19/PO-Ž-2013 zo dňa 11.2.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20ods. 4 zákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom priebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého sú dôvody udelenia azylu uvádzané navrhovateľom (pátranie po jeho osobe bezpečnostnými zložkami a armádou) účelové, vykonštruované a nedôveryhodné, nakoľko tento je politicky neaktívnou osobou, zo Sýrie vycestoval v roku 2011 legálne a počas svojho štúdia na Slovensku opakovane využil služby zastupiteľského úradu Sýrie na Slovensku. Ďalšie dôvody (diktátorský režim v Sýrii, ovládnutie Rakky radikálnou Al-Kaidou a jej prívržencov) sú dôvodmi všeobecnými, bez individuálneho ohrozenia navrhovateľa a predstavujú neselektívne násilie, ktoré spadá pod definíciu inštitútu doplnkovej ochrany. Skutočnosť, že navrhovateľ by rád na Slovensku dokončil štúdium na vysokej škole, nie je azylovo relevantný dôvod, v zmysle odôvodnenia odporcu azyl ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany nemá za úlohu nahrádzať vnútorné predpisy o úprave pobytov. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 18.3.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Navrhovateľ má za to, že z dôvodu zmeny politických pomerov v krajine pôvodu a skutočnosti, že je vo veku kedy podlieha odvodovej povinnosti, on sám je typickým príkladom žiadateľa „na mieste“. Ďalej dôvodil, že bezpečnostné zložky štátu po ňom pátrajú pravdepodobne preto, že sa počas svojej návštevy v Sýrii zúčastnil schôdzí obyvateľov mesta, ktorí nesúhlasili s diktátorským režimom. Ďalším dôvodom má byť nenastúpenie na povinnú vojenskú službu, čo je, ako ďalej uvádza navrhovateľ s odkazom na usmernenie UNHCR na posudzovanie žiadostí žiadateľov Sýrie, považované za zastávanie určitých politických názorov; tieto osoby sú vnímané ako odporcovia sýrskej vlády a spadajú po jeden z rizikových profilov podľa UNHCR. Navrhovateľ citujúc rôzne verejné zdroje dodal, že v krajine pôvodu po začiatku ozbrojeného konfliktu nastala všeobecná mobilizácia a je pravdou, že (aj) vládna armáda je aktérom, ktorý porušuje ľudské práva a jej činy možno označiť za trestné činy proti ľudskosti, pričom tieto sa páchajú nielen na civilistoch, ale aj na vojakoch ktorí odmietajú takéto konanie. V súvislosti s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu a s námietkou rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca sa v konaní vôbec nezaoberal vyššie uvedenými otázkami, nezohľadnil ani informácie predložené navrhovateľom o novom usmernení UNHCR o posudzovaní žiadostí žiadateľov zo Sýrie. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.4.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný. Odporca pritom pri rozhodovaní nevychádzal len z jeho výpovede, ale aj z objektívne zistených skutočností a všeobecne dostupných informácií o navrhovateľovej krajine pôvodu. Zopakoval, že na pohovore navrhovateľ uviedol, že zo Sýrie vycestoval dňa 16.1.2011 legálne a do krajiny pôvodu sa vrátil 27.1.2011 a 22.7.2011. V súvislosti s povinnou vojenskou službou odporca opäť citoval navrhovateľa, že po zaplatení určitej finančnej čiastky by už nikdy nemusel nastúpiť na vojenskú službu. Na záver odporca konštatoval, že navrhovateľovi sa v priebehu azylového konania a ani v opravnom prostriedku nepodarilo preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania, tak ako uvádza ust. § 8 zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-509/PO-Ž-2013, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 13.11.2013 po tom, čo mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom štúdia (na tento účel ho mal povolený od 22.7.2011 do 31.8.2013), a to z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Sýrii je nepokojná politická situácia a bol prenasledovaný zo strany štátnych bezpečnostných síl. Uviedol, že počas pobytu na Slovensku sa boli pýtať jeho rodičov ľudia z vojenského obranného spravodajstva, kde sa nachádza, pretože má nastúpiť na vojenskú službu. Pokračoval, že jeho mesto teraz okupuje organizácia Al-Kaida a domov sa nemôže vrátiť, pretože každého kto sa vráti z Európy berú ako neveriaceho. Na vstupnom pohovore pred odporcom, ktorý sa konal dňa 25.11.2013 navrhovateľ v súvislosti s nástupom na vojenskú službu tiež uviedol, že táto je povinná, trvá 18 mesiacov a pomery v nej nie sú priaznivé, z uvedeného dôvodu ignoroval predvolania. Jeho poslednej žiadosti o odklad (podanej už počas pobytu na Slovensku) nebolo vyhovené. V priebehu pohovoru navrhovateľ dodal, že v Sýrii je možné nástup na vojenskú službu obísť zaplatením finančnej pokuty, ktorá je v súčasnosti vo výške 15.000 USD a ktorú momentálne nemá z čoho uhradiť. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu letecky vycestoval dňa 16.1.2011 na základe schengenských víz, do Sýrie sa potom vrátil dvakrát, a to dňa 27.1.2011 (do 23.6.2011) a dňa 3.7.2011 (do 22.7.2011). Zastupiteľský úrad Sýrie v Slovenskej republike navrhovateľ kontaktoval dvakrát, najprv za účelom získania potvrdenia o štúdiu (potrebné pre povolenie odkladu vojenskej služby v Sýrii) a dňa 16.8.2011 požiadal o predĺženie platnosti cestovného pasu. Podľa vlastného vyhlásenia navrhovateľa proti nemu v krajine pôvodu nikdy nebolo vedené trestného konanie, nikdy nemal problém s políciou a v súčasnosti jeho rodina žijúca v krajine pôvodu nemá žiadne problémy. Dodal, že on sám sa stal automaticky (ako všetci študenti) členom politickej strany Albas a jeho odmietavý postoj k strane mu spôsoboval problémy tak v štúdiu ako aj pri neskoršom hľadaní zamestnania. V súvislosti s prenasledovaním zo strany bezpečnostných síl navrhovateľ uviedol, že tieto po ňom pátrajú už od septembra 2012 z dôvodu jeho účasti v bližšie nešpecifikovanej organizácii (navrhovateľ nevedel uviesť meno a ani vodcu), ktorá pôsobila proti vládnucemu režimu a ktorej schôdzí sa zúčastnil počas svojich dvoch návštev v Sýrii (v priebehu toho istého pohovoru však v rámci inej otázky uviedol, že sa zúčastnil iba na jednej schôdzi). O prenasledovaní sa dozvedel od rodičov, ktorých bezpečnostné zložky 4x (naposledy začiatkom roka 2013) navštívili a vypytovali sa na neho. Podľa ďalšej výpovede navrhovateľa tento chcel zistiť skutočný stav a tak splnomocnil jeho priateľa na prevzatie jeho výpisu z registra trestov, ktorý mu síce nevydali (a zadržali navrhovateľov občiansky preukaz) ale dovolili mu do neho nahliadnuť. V tomto výpise (navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 31.1.2014 poukázal na nepresnosť prekladu, výpis z registra trestov mal byť údajne preložený ako „policajný spis“) bolo pritom údajne uvedené, že po navrhovateľovi pátrajú bezpečnostné zložky štátu a ak by vstúpil na územie Sýrie má byť zatknutý. Ako ďalšie dôvody udelenia azylu navrhovateľ uviedol zlý politický režim v Sýrii (ktorý považuje za ešte horší než diktátorský, ktorý tam vládol ešte pred prepuknutím protestov, ktoré začali podľa šetrenia odporcu pravdepodobne už v marci 2011), neexistenciu slobody (hlavne politickej), prenasledovanie obyvateľov kurdskej národnosti, pátranie po jeho osobe armádou (nakoľko mu nebol predĺžený odklad na nástup na vojenskú službu), nadvláda radikálnej Al-Kaidy a jej prívržencov nad mestom Rakka (toto mesto bolo možné podľa šetrenia odporcu označiť za relatívne pokojné až do konca roka 2012, zažilo len niekoľko malých protestov). V spise sa ďalej nachádzajú informácie o krajine pôvodu ako aj o samotnom meste Rakka spracované odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce (odporcu), z ktorých o.i. a už uvedeného vyplýva, že Rakka je od marca 2013, kedy sa z mesta stiahla sýrska vládna armáda, pod nadvládou militantnej skupiny Islamský štát v Iraku a Levante napojenej na organizáciu Al-Kaida. Táto je jedna z najradikálnejších a najlepšie organizovaných skupín bojujúcich proti režimu Bašára Asada, podľa odhadov má maximálne 20000 členov a takisto ako ostatná ozbrojená opozícia operujúca v iných oblastiach Sýrie čoraz častejšie vykonáva závažné porušovanie práv, vrátane nevyberaných útokov, mimosúdnych popráv, únosov a mučenia. Následkom opatrení zo strany vlády je pohyb v krajine a vycestovanie z nej prísne obmedzené, navrátilci, ktorí sa neúspešne snažili o azyl v iných krajinách a tí, ktorí mali v minulosti spojenie s Moslimským bratstvom, sú po návrate do Sýrie stíhaní. Do azylového spisu bolo ešte pre vydaním rozhodnutia vo veci založené stanovisko navrhovateľa zo dňa 31.1.2014, kde okrem už uvádzaných skutočností zdôraznil, že konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia bolo zastavené z dôvodu existencie prekážky vyhostenia vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Sýrii. Ďalej poukázal na fakt, že mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie z dôvodu zastávania politických názorov, nakoľko odmietnutie výkonu vojenskej služby vychádza z jeho politického presvedčenia nebojovať proti svojim spoluobčanom a tak nepodporovať diktátorský režim. Okrem toho citoval UNHCR (Posudzovanie medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, II. aktualizácia), podľa ktorého má ozbrojený konflikt v Sýrii za následok masívnu humanitárnu krízu, hromadné vysídľovanie, vážne porušovania ľudských práv (i na civilistoch) a UNHCR sa domnieva, že väčšina Sýrčanov žiadajúcich o medzinárodnú ochranu pravdepodobne spĺňa požiadavku definície utečenca obsiahnutú v článku 1A (2) Konvencie z roku 1951, pretože budú mať opodstatnenú obavu z prenasledovania spojenú s jedným z dôvodov Konvencie (najmä v priamej alebo nepriamej, skutočnom alebo vnímanom spojení s jednou stranou konfliktu). Rizikový profil podľa UNHCR pritom spĺňajú aj tí, ktorí sa vyhýbajú nástupu do armády. Navrhovateľ má za to, že je „utečencom sur- place“ tak ako ho charakterizuje príručka UNHCR. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, nakoľko odporca aplikujúc vyššie citované ustanovenia zákona o azyle, ako aj správneho poriadku zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci. Predovšetkým podrobne vypočul navrhovateľ k dôvodom jeho žiadosti o azyl, pričom poskytol navrhovateľovi dostatok priestoru k tomu, aby aj sám a spontánne prezentoval svoj príbeh - dôvody ním podanej žiadosti o azyl. S poukazom na informácie získané priamo od navrhovateľa v priebehu vykonaného pohovoru vyhľadal a do spisu založil dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré boli obsahovo zamerané tak na konkrétne okolnosti prezentované navrhovateľom, ako aj na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v jeho domovskej krajine a v regióne jeho pôvodu. Podobne aj na problematiku návratov sýrskych repatriantov. Podľa názoru súdu tieto správy svojím obsahom ako aj skladbou poskytli odporcovi dostatok informácií, potrebných pre rozhodnutie o navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom azylového spisu odporcu: Podľa názoru súdu ani táto námietka, iba všeobecne deklarovaná, nie je dôvodná. Ako to bolo vyššie odôvodnené súdom, odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, o čom svedčia tak v administratívnom spise založené informácie, ako aj príslušná časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odporca na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia nekonštatoval dobrú, resp. uspokojivú situáciu v Sýrii, v zhode s vyhľadanými informáciami opísal aj situáciu v meste Rakka. Vyhodnotením zisteného stavu veci dospel k záveru, že existujú dôvody ev. vážneho bezprávia s ktorým by sa navrhovateľ v prípade návratu mohol stretnúť, ktorá správna úvaha vyústila do poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi ako jednej z foriem medzinárodnej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Po posúdení tejto námietky súd dospel, podobne ako v predchádzajúcich námietkach k záveru, že nie je dôvodná, teda že výrok o neudelení azylu navrhovateľovi je v súlade so zákonom. Navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu, že: 1/ bezpečnostné zložky Sýrie po ňom od 12.9.2012 pátrajú; 2/ v Sýrii vládol diktátorský režim; 3/ že mu nebol povolený odklad vojenskej služby; 4/ mesto Rakka je pod kontrolou teroristickej organizácie; 5/ na Slovensku chce dokončiť vysokoškolské štúdium. Súd poukazuje na skutočnosť, že posudzovanie predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je totožné tak v prípade žiadateľ o azyl, ktorý krajinu pôvodu opustil s poukazom na konkrétne (prezentované) prenasledovanie, ako aj v prípade žiadateľa „na mieste“. K dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 1/: Navrhovateľ tento dôvod vyhodnotil ako účelový - vykonštruovaný, navrhovateľom nijak nepreukázaný a s poukazom na okolnosti jeho opisu navrhovateľom za nedôveryhodný. Ako to vyplýva z obsahu podaného opravného prostriedku, navrhovateľ správnu úvahu odporcu, ktorú opísal v príslušnej časti napadnutého rozhodnutia ani nenapadol. Je skutočnosťou, že podľa názoru súdu tento dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl odporca posúdil a následne vyhodnotil logicky a správne. A to tak vo vzťahu k vyhodnoteniu tvrdení, týkajúcich sa nešpecifikovanej organizácie, ktorej schôdzí sa mal navrhovateľ zúčastniť (nevedel uviesť jej názov, či konkrétne zameranie - ciele, resp. iné podrobnosti), ako aj vo vzťahu k okolnostiam nahliadnutia priateľa navrhovateľa do výpisu z registra trestov navrhovateľa. Odporca správne vyhodnotil aj skutočnosť, že ak by skutočne po navrhovateľovi vyhlásené pátranie, resp. bol vydaný zatykač, sýrske bezpečnostné orgány (aj s poukazom na navrhovateľom proklamovaný diktátorský režim v Sýrii) by mu neumožnili bezproblémové vycestovanie z krajiny. Teda ak odporca vyhodnotil tento dôvod ako nedôveryhodné tvrdenie navrhovateľa, jeho správna úvaha je logická a správna. K dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 2/: Aj tento dôvod odporca správne posúdil. Všeobecná politická situácia v krajine pôvodu žiadateľov o azyl sama o sebe, teda bez ďalšieho existujúceho dôvodu nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu. Je tomu tak preto, lebo zjavne absentujú všetky predpoklady § 8 zákona o azyle. Koniec koncov navrhovateľ neakceptovanie tohto dôvodu odporcom ani nenamietal, pričom (ako to vyplynulo z prednesov navrhovateľa v priebehu konania pred odporcom), dôvodom navrhovateľovho odchodu zo Sýrie bolo výlučne štúdium na slovenskej vysokej škole. K dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 3/: K tomuto dôvodu je potrebné skonštatovať, že dôvodom navrhovateľovho odchodu zo Sýrie bolo výlučne štúdium na slovenskej vysokej škole a nie vyhnutie sa absolvovaniu povinnej vojenskej služby. Vo veci odkladu či odkladov povinnej vojenskej služby navrhovateľ nepredložil žiadne doklady či dôkazy, na ktorú skutočnosť poukázal aj odporca a v tejto súvislosti tiež poukázal na nedôveryhodnosť tohto dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl. Navrhovateľovi bol odklad vojenskej služby povolený dva razy. Prvý raz potom, ako začal študovať na Techreen University v Lattakia, druhý raz potom, ako bol prijatý na Slovensku na externé doktorantské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako to vyplýva z výpovede navrhovateľa, predovšetkým však z obsahu rozhodnutia Oddelenia Cudzineckej polície PZ Nitra zn. PPZ-HCP-BA11-417-10/2013-Ž z 26.9.2013, navrhovateľ bol dňom 1.2.2013 vylúčený z predmetného doktorantského štúdia. Následne navrhovateľ požiadal o vykonanie rigoróznej skúšky. Bez ohľadu na skutočnosť, či tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa povolenia či nepovolenia odkladu vojenskej služby sú alebo nie sú pravdivé, faktom je, že každý štát má právo upraviť si podmienky výkonu vojenskej služby, včítane jej obligatórnosti, ako aj legislatívne vymedziť okruh (druhy) porušenia týchto zákonných povinností, včítane prípadných trestných postihov. Ako to vyplýva zo samotného prednesu navrhovateľa počas vstupného pohovoru - časti týkajúcej sa odkladu nástupu na vojenskú službu, navrhovateľ sa obáva toho, že po poslednom neudelení odkladu po ňom armáda pátra. Žiadne iné dôvody tejto časti svojej žiadosti - na rozdiel od obsahu podaného opravného prostriedku - neprezentoval. Podľa názoru súdu, ak odporca navrhovateľovi azyl vo vzťahu k tomu dôvodu azyl neudelil, jeho správna úvaha je v súlade so zákonom. Ustanovenie § 8 zákona o azyle jednoznačne uvádza za splnenia ktorých predpokladov sa azyl udelí. Navrhovateľ môže mať obavy z prípadného postihu zato, že i napriek neudeleniu odkladu nástupu na vojenskú službu na túto službu nenastúpil, avšak aj prípadný postih nie je perzekúciou, ale iba sankciou za takéto konanie. Prípadná neprimeranosť hroziacej sankcie môže byť dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany. Naviac (s poukazom na konkrétnosť prejednávanej veci navrhovateľa) nemôže ísť o postih z dôvodov špecifikovaných v § 8 zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov). S poukazom na uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že odporca navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu, ktorá svojím zmyslom pokrýva možné vážne bezprávie, teda aj prípadný neadekvátny postih navrhovateľa, spojený s jeho nenastúpením na vojenskú službu. Súd tiež poznamenáva, že odporca sa v konaní riadi zásadou legality, teda rôzne usmernenia, výklady či príručky nemôžu byť pre jeho konanie či rozhodovanie záväznými. K dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 4/: Aj tento dôvod odporca správne posúdil. Navrhovateľ v podanom návrhu posúdenie tohto prezentovaného dôvodu ani nenamietal a to s poukazom na poskytnutú doplnkovú ochranu. K dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl ad 5/: Tento dôvod zjavne nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu, ako to správne konštatoval aj odporca v napadnutom rozhodnutí. V tomto prípade zjavne absentujú všetky predpoklady § 8 zákona o azyle. Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože súd nezistil rozpor medzi zisteným stavom veci a obsahom spisu a pretože odporca v súlade so zákonom takto zistený stav veci správne vyhodnotil a posúdil, súd dospel k názoru, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu je potrebné potvrdiť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).