Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200677 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200677.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: K. K., R.. X.X.XXXX D. D., B.. Š.X. Č.. XX, zastúpenej Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ul. Panenská č.6 proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 27. januára 2014 , I.. U.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. januára 2014 , I.. U.. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa §250j, ods. 2, písm. c/ O. s. p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 8. júla 2013 v sume 16,30 € mesačne podľa § 65 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) a čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V jeho odôvodnení uviedla, že starobný dôchodok sa priznáva len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. za 2 roky a 120 dní. Všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 1.1.1993 sa so zreteľom na čl. 20 od.1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonaní tejto zmluvy a na sídlo posledného zamestnávateľa navrhovateľky považujú za doby, získané v Českej republike. Starobný dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že v Českej republike jej z dôvodu nedosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia starobný dôchodok priznaný nebol a nárok naň jej vznikne až dovŕšením 68 roku. Zdôraznila, že po celý život žila i pracovala na území Slovenskej republiky, pričom odvody na dôchodkové poistenie boli odvádzané odporkyni. Zastávala názor, že jej posledný zamestnávateľ Medzinárodná organizácia novinárov so sídlom v Prahe mala organizačnú zložku na území SR, preto za jej posledného zamestnávateľa má byť podľa čl. 15 Správnej dohody považovaný zamestnávateľ, ktorého sídlo organizačnej zložky sa nachádzalo na území SR. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na čl. 20 ods.1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení i na čl. 15 ods. 1 Správnej dohody, ktorý sa uplatňuje naďalej i po prijatí Nariadenia č. 883/2004. Posledný zamestnávateľ navrhovateľky Medzinárodná organizácia novinárov bol zapísaný v obchodnom registri v Českej republike, teda mal sídlo na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia získané pred 1.1.1993 sa preto považujú za doby zabezpečenia získané v Českej republike a dôchodok je za ne príslušný poskytnúť česká strana. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľky (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 65, ods. 1 ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Predmetom súdneho preskúmania je s ohľadom na argumentáciu navrhovateľky posúdenie otázky, či obdobie dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky, t.j. pred 1.1.1993, treba považovať za obdobie dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, získané na území SR alebo ČR. Odporkyňa s poukazom na čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody považovala za obdobie dôchodkového poistenia len obdobie v rozsahu 2 rokov a 120 dní, získané na území SR po rozpade federácie. Zhodne s Českou správou sociálneho zabezpečenia zastávala názor, že obdobie dôchodkového poistenia pred 1.1.1993 treba považovať za obdobie získané na území ČR. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľka nie je poberateľkou starobného dôchodku z českej strany z dôvodu nedosiahnutého požadovaného obdobia dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok jej v Českej republike vznikne až od dovŕšenia 68 rokov a 2 mesiacov ( rozhodnutie ČSSZ zo dňa 7.1.2014 I.. U.. XXX XXX XXXX- XXX ), t. j.8. marca 2022. V súvislosti s rozdelením federatívneho štátu na 2 nástupnícke štáty - Slovenskú republiku a Českú republiku sa pre posudzovanie vzniku nároku na dôchodkovú dávku prijalo za rozhodujúce kritérium sídlo zamestnávateľa ku dňu 31.12.1992, resp. posledného zamestnávateľa pred týmto dňom. Ako vyplýva z citovaného čl. 15 Správnej dohody za sídlo zamestnávateľa treba považovať sídlo, zapísané v obchodnom registri, resp. v obchodnom registri zapísané sídlo odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Navrhovateľka tvrdí, že za posledného zamestnávateľa sa má považovať organizačná zložka Medzinárodnej organizácie novinárov, majúca sídlo v Prahe, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu odporkyne. Keďže pre správne určenie sumy priznanej dôchodkovej dávky je jedným z rozhodujúcich kritérií trvanie ( rozsah ) obdobia dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov, je potrebné vo veci vykonať dokazovanie, z ktorého bude možné jednoznačne vyvodiť záver, koho treba považovať za posledného zamestnávateľa navrhovateľky a či mal v rozhodujúcom období na území SR organizačnú zložku, zapísanú v obchodnom registri. Pred náležitým zodpovedaním tejto otázky nemožno rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky v súlade so zákonom, nariadením rady a Zmluvou o sociálnom zabezpečení. Predovšetkým preto bude potrebné vyzvať navrhovateľku, aby predložila všetky listinné dôkazy, z ktorých bude zrejmé, s kým uzatvorila pracovnú zmluvu, kto podpisoval písomnosti týkajúce sa existencie, prípadne zmeny pracovného pomeru. Následne po týchto zisteniach predovšetkým v otázke, ako sa označoval zamestnávateľ navrhovateľky, bude možno lustrovať v obchodnom registri, či v čase vzniku a zániku pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa na území SR bola alebo nebola v obchodnom registri zapísaná organizačná zložka MON so sídlom v Prahe. Pokiaľ odporkyňa po doplnení dokazovania opätovne dospeje k názoru, že za posledného zamestnávateľa navrhovateľky treba považovať zamestnávateľa so sídlom na území ČR, v odôvodnení rozhodnutia sa s námietkami navrhovateľky ohľadne existencie organizačnej zložky na území SR riadne vyporiada. Pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky sa odporkyňa musí v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať i so skutočnosťou, že navrhovateľke podľa právnych predpisov v Českej republike nárok na starobný dôchodok nevznikol a vznikne v prípade dožitia navrhovateľky až v roku 2022 (odôvodnenie negatívneho rozhodnutia ČSSZ ). V tejto súvislosti je preto potrebné zaoberať sa otázkou, či v prípade navrhovateľky sa vôbec jedná o súbeh dávok, keď nárok na starobný dôchodok vznikol už od 8. júla 2013. Navrhovateľke patrí ústavné právo na zabezpečenie v starobe. Ak nárok na starobný dôchodok v ČR vznikne až v roku 2022, je podľa názoru súdu tiež otázne, či pri priznaní starobného dôchodku odporkyňou len vo výške 16,30 € mesačne ( po valorizácii 17,20 € ) je toto ústavné právo skutočne garantované. Navrhovateľka na území Slovenskej republiky žila, študovala a pracovala viac ako 27 rokov. Z týchto dôvodov súd preskúmavanú rozhodnutie zrušil ako vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania podľa § 250l, ods. 2 v spojení s § 250k, ods. 1 O.s.p. nepriznal, keďže ich náhradu neuplatňovala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od doručenia rozsudku, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach.