Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200804 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200804.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne v v 1/ rade: P. U., XXX XX T. 218; v 2/ rade: R. G., XXX XX T. 172; v 3/ rade: U. X., XXX XX T. 165; v 4/ rade: E. V., B. č. XXX/XX, XXX XX X.; v 5/ rade: U. U., E. XXX/XX, XXX XX Z.; v 6/ rade: P. V., U. U. č. XXXX/XX, XXX XX V.; v 7/ rade: U. U., XXX XX T. XXX; v 8/ rade: L. L., R. Z. č. XXX/XX, XXX XX T.; v 9/ rade: U. D., M. U. č. XXXX/ X, XXX XX Z.; v XX/ rade: Y. F., XXX XX Z. XXX; v XX/ rade: B. Z., M. XX, XXX XX X.; v XX/ rade: K. U., O. trieda č. XX/XXX, B., ČR; v XX/ rade: L. U., XXX XX T.; v XX/ rade: L. I., D. 7, XXX X K.; v XX/ rade: U. U., M. XXX, XXX XX X., všetci zastúpení: R. kancelária U.. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti pribratého účastníka: Žilina Invest, s.r.o., Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX- SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXX/XXXX-BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/ XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd konanie z a s t a v u j e vo veci preskúmania rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania v výške 210,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia 8.078,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcov v 1/ až 15/ rade. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2014 domáhali zrušenia rozhodnutí žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/ XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXX/XXXX-BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX, č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX, č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX, č. V/XXXX/XXXXXX/XXXXX/To zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uvádza, že správny orgán rozhodol o vyvlastnení častí pozemkov vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalobcov a nevyhovel ich návrhu na vyvlastnenie aj zostávajúcich častí pozemkov, ktoré boli uplatnené podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Žalobcovia odôvodnili návrhy tým, že v dôsledku vyvlastnenia im bude znemožnený prístup na ich zostávajúce časti pozemkov. Proti vyššie prvostupňovým rozhodnutiam podali žalobcovi odvolania, ktoré boli napadnutými rozhodnutiami žalovaného zamietnuté. Žalobcovia uvádzajú, že výroky napadnutých rozhodnutí nespĺňajú požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku) a tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcov či majú prístup k zostávajúcej časti pozemkov, ktoré vyvlastnenie navrhli a tiež v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti a ktoré konkrétne dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Žalobcovia v žalobe namietajú porušenie § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku a ďalej uvádzajú, že podstatné a pre toto konanie rozhodujúce je, že v dôsledku realizácie stavby pozemnej komunikácie nemajú zabezpečený samostatný prístup na pozemky. Ďalej namietajú znalecký posudok, nakoľko znalecká organizácia nevychádzala pri stanovení výšky trhovej ceny, t.j. ceny rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 Stavebného zákona). Znalecká organizácia ako faktor znižujúci cenu zohľadnila v neprospech účastníkov konania ochranné pásmo pozemnej komunikácie, ktoré ale vzniklo práve v dôsledku stavby, pre ktorú sa vyvlastňovalo. Žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a poukazujú na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00, sp. zn. II. ÚS 143/02. Žalobcovia uvádzajú, že správny orgán pochybil aj v tom, keď v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal účastníkom správneho konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedenou procesnou vadou došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Žalobcovia na námietke neurčitosti výroku napadnutých rozhodnutí trvajú. Z obsahu výrokov nie je zrejmé, čo sa považuje za autoritatívne rozhodnutie vo veci, čo je rekapitulácia doterajšieho priebehu konania a čo sú úvahy správneho orgánu. Výroky rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sú v rozpore s princípom, že výrok rozhodnutia musí v presnej, stručnej s úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Žalovaný opomenul, že výroky rozhodnutí nekorešpondujú s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože obsahujú náležitosti, ktoré sú z hľadiska zákona úplne nadbytočné (napr. rekapituláciu predchádzajúceho konania). Z výrokov nie je zrejmé, či správny orgán rekapituluje návrhy účastníkov konania, alebo o nich rozhoduje. Navyše niektoré vety nedávajú žiadny zmysel (napr. OU Žiline námietkam a požiadavkám vlastníka Dušana F. nevyhovuje a to, že do rozhodnutia o vyvlastnení nezahrňuje zostávajúce časti, ktoré trvalým záberom pod komunikácie ... zostali odčlenené, nakoľko námietka je v zmysle § 110 ods. 3 Stavebného zákona). Žalobcovia vzniesli námietky proti určeniu výšky primeranej náhrady za tzv. zbytkové parcely, t.j. za tie časti pozemkov, ku ktorým im bol v dôsledku vyvlastnenia znemožnený prístup. Uvedené námietky sú relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu OÚ Žilina č. OÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo (čiastočne) vyhovené návrhu niektorých žalobcov podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Nakoľko však rovnakú argumentáciu, čo sa týka výška náhrady za tieto pozemky, uvádzal správny orgán v každom v rozhodnutí, považovali žalobcovia za potrebné túto argumentáciu spochybniť. Žalovaný pri stanovení ceny pozemkov vychádzal zo znaleckého posudku napriek tomu, že žalobcovia namietali, že znalecká organizácia nedostatočné zisťovala informácie pre správne ocenenie. Znalec vzal za základ ocenenia cenu pozemkov v úplne inej lokalite, a túto upravoval o faktory zvyšujúce alebo znižujúce cenu, ale nevychádzal zo základu ceny, ktorá bola relevantná pre danú konkrétnu lokalitu. Žalobcovia uvádzajú, že správny orgán si síce nemôže urobiť vlastný názor na výšku trhovej ceny, ale znalecký posudok je dôkaz ako každý iný a rovnako teda podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Správny orgán bol teda povinný sa jednak konkrétnymi námietkami účastníkov konania proti znaleckému posudku meritórne zaoberať, čo neurobil, a jednak bol povinný zadať doplnenie znaleckého posudku v zmysle pripomienok účastníkov konania. Napriek uvedenému správny orgán prvého stupňa i žalovaný sa s obsahom znaleckého posudku stotožnili, hoci išlo o námietky relevantné (logické chyby, nedostatočný skutkový podklad), s ktorými sa mali správne orgány zaoberať svedomito a zodpovedne. Skutočnosť, že aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach námietkami žalobcov meritórne nezaoberal spôsobuje, že porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože sa nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobcovia považujú za úplne neprípustné, ako sa žalovaný vysporiadal s kľúčovou otázkou pre konanie, a to, či je alebo nie je k pozemkom vo vlastníctve žalobcov umožnený prístup a v tomto smere svoje rozhodnutie vôbec konkrétne neodôvodnil a neuviedol, k akému pozemku a ako má ten ktorý žalobca zabezpečený prístup a tým odňal možnosť žalobcom proti tomuto záveru efektívne argumentovať v opravnom prostriedku. O akúsi argumentáciu sa pokúsil žalovaný, avšak jeho rozhodnutie už nie je možné napadnúť odvolaním. Ako bolo uvedené vyššie, jednou z funkcií odôvodnenia je umožniť účastníkovi efektívne uplatniť opravné prostriedky, čo v danom prípade žalobcovia nemohli. Tým okrem iného došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Žalovaný tvrdí, že to, že žalobcovia vyvlastnením a výstavbou pozemnej komunikácie stratili pôvodný prístup na pozemky, ale majú iný prístup, ktorý síce nepoužívali, neznamená, že prístup nemajú. Táto argumentácia je zmätočná, nelogická a protirečivá. Subjektívne právo žalobcov na prístup nájdený (objavený) žalovaným totiž žalovaný odvodzuje od dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov pozemkov v danej lokalite. Ak ale žalobcovia tento odvolacím orgánom účelovo nájdený (objavený) prístup nikdy nepoužívali, pretože na pozemky vstupovali inou trasou, nemohlo im ani vzniknúť nejaké právo na základe „dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov“. Žalovaný okrem toho nepreukázal existenciu dlhodobého úzusu a konsenzu vlastníkov. Žalovaný poukazuje na to, že niektoré pozemky užíva spoločnosť R. - X., s.r.o.. Tento absurdný argument bol odmietnutý v predchádzajúcom súdnom konaní a je preto nepochopiteľné, že ho žalovaný uvádza znovu. Žalobcovia namietali, že to, či spoločnosť AGRA - VÁH, s.r.o. užíva nejaké pozemky alebo nie (nebolo nakoniec preukázané, ktoré konkrétne a do kedy), je pre konanie úplne irelevantné. Žalobcovia totiž nemajú s touto spoločnosťou uzavretú žiadnu zmluvu a ak spoločnosť užíva ich pozemky, robí tak protiprávne. Žalovaný k tomu uviedol, že je irelevantné, či spoločnosť užíva pozemky protiprávne alebo nie. Už tento samotný argument je dôvodom pre záver, že žalovaný porušil zákon. Jeho povinnosťou je podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Žalobcovia uvádzajú, že obsahom vlastníckeho práva je aj právo používať pozemky vlastníkmi na akýkoľvek účel, nielen na poľnohospodárske účely. Preto pokiaľ sa správne orgány sústredili len na užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely, takéto právne posúdenie je neúplné a preto nesprávne a považujú za absurdné, aby správne orgány prihliadali a na základ svojho rozhodnutia použili stanovisko osoby, ktorá nepreukázala, že pozemky užíva oprávnene. Žalobcovia k miestnej ohliadky uvádzajú, že zápisy obsahujú podrobnú argumentáciu žalobcov o tom, že nemajú prístup na pozemky. Táto však nebola žiadnym relevantným spôsobom vyvrátená. Zápis z miestnej ohliadky totiž neobsahuje žiadne vlastné zistenia správneho orgánu, ktoré by vyvracali to, čo tvrdili žalobcovia a naopak, ktoré by podporovali to, čo sa tvrdí v napadnutých rozhodnutiach žalovaný. Faktom je, že na miestnej ohliadke správny orgán nezistil žiadne alternatívne prístupy na pozemky a práve miestna ohliadka vyvrátila neopodstatnené tvrdenia Ing. O. o existencii nejakých minulých alebo súčasných prístupoch, keď sa jeho tvrdenia ukázali na tvári miesta doslovne ako nezmyselné. Žalobcovia trvajú na tom, že v dôsledku vyvlastnenia nemajú zabezpečený prístup na svoje pozemky. Na prístup k pozemku by museli používať cudzie pozemky, právom prechodu cez ktoré ale nedisponujú. Žalobcovia poukazujú aj na porušenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci; správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobcovia k jednotlivým rozhodnutiam uvádzajú: K rozhodnutiu žalovaného č. 08487/2014/B622-SV/19137/Ka zo dňa 24.03.2014: nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prístup bol v minulosti zabezpečený cez pozemky parc. č. KN- E XXXX/X a XXXX/X zo strany rieky. Na celom pozemku žiadna rieka nie je, nikdy ani nebola a ani prístup tadiaľ nikdy nebol, nakoľko predmetné parcely v minulosti odčlenili od ostatných parciel a sú tam postavené rodinné domy. Prístup teda nie je možný. R. cez pozemok parc. č. KN-E XXXX nikdy nebol prístup na pozemok parc. č. KN-E XXXX. K rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX: na zostávajúce časti pozemkov bol prístup po poľnej ceste - pozemok parc. č. KN-E XXX. Ide o pozemok, po ktorom bol prístup a ktorý sa vždy používal, ale vyvlastnením jeho časti a postavením pozemnej komunikácie sa prístup zamedzil. Iná cesta na tieto pozemky nebola a nie je ani v súčasnosti. Čo sa týka pozemku parc. č. KN-E č. XXX/X, na túto parcelu nie je prístup odnikiaľ, neexistuje tam žiadna poľná cesta, pozemok je zoraný a využíva sa ako roľa. Tento pozemok sa navyše nachádza za potokom, cez ktorý nevedie na parcelu žiadny most. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že zostávajúce časti pozemkov sú prístupné cez tento pozemok. Nakoniec, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, tak po tejto ceste by bol prístup aj na pozemky parc. č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, ale tie boli vyvlastnené ako tzv. zbytkové pozemky práve z dôvodu neexistencie prístupu. K rozhodnutiu žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX: nie je pravdivé tvrdenie, že na pozemky je prístup po poľnej ceste na pozemku parc. č. M. XXX. Na pozemky parc. č. KN-E XXX, XXX, XXX a XXX nebol nikdy prístup po tejto poľnej ceste, pretože to je nemožné, ale prístup bol po štátnej ceste triedy III z obce Gbeľany na železničnú stanicu do obce Mojš. Teraz je však tento prístup znemožnený, pretože je táto cesta prerušená novou komunikáciou. Čo sa týka pozemku parc. č. KN-E č. XXX/X, na túto parcelu nie je prístup odnikiaľ, neexistuje tam žiadna poľná cesta, pozemok je zoraný a využíva sa ako roľa. Tento pozemok sa navyše nachádza za potokom, cez ktorý nevedie na parcelu žiaden most. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že zostávajúce časti pozemkov sú prístupné cez tento pozemok. Žalobcovia ďalej namietali porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán prvého stupňa a ani odvolací pred vydaním rozhodnutia neumožnili účastníkom konania realizovať ich práva garantované § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedenou procesnou vadou došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Nie je pravdivé tvrdenie odvolacieho orgánu, že účastníci konania boli priebežne oboznamovaní s podkladmi pre rozhodnutie. Z rozhodnutia žalovaného sa žalobcovia dozvedajú, že správny orgán údajne vychádzal okrem iného z fotodokumentácie (nevedno z akej, či ide o fotodokumentáciu z miestnej ohliadky alebo inú), ortofotomapy, snímok z katastrálnej mapy a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie pre stavebné konanie. S týmito však žalobcov neoboznámil a ani ich nevyzval na vyjadrenie sa k takémuto podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním. Žalobcovia sa takto nemali možnosť v súhrne vyjadriť k podkladom rozhodnutí a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v odvolacom konaní skúmal či boli splnené zákonné podmienky pre vyvlastnenie a či okresný úrad, ako prvostupňový vyvlastňovací orgán, vychádzal pri rozhodovaní z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný uvádza, že na stavbu „Výstavba externej infraštruktúry v súvislosti s výstavbou závodu na montáž automobilov v Žiline“ bolo vydané príslušným stavebným úradom územné rozhodnutie č. XXXX/C-XXXXX-Aš zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa 11.10.2004), čím navrhovateľ vyvlastnenia preukázal súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona. Na základe uznesenia vlády SR č. 213 zo dňa 04.03.2004 bolo Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie č. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o tom, že uvedená stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Prvostupňový správny orgán správne zistil a pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že na uvedenú stavbu bolo vydané Obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline rozhodnutie č. XXXX/XXXXXAND zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povolené predčasné užívanie uvedenej stavby. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov prvostupňový správny orgán posúdil na základe geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného C.. X. O., T. kancelária U., F. XX, XXX XX U., overeného Správou katastra Žilina dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX, z ktorého bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu. Finančnú náhradu za vyvlastnenie spoluvlastníckych práv k pozemkom určil prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracovaného podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. C.. F. G., XXX XX P. X. XXX, znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Finančnú náhradu za zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie prvostupňový správny orgán určil podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 05.06.2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ul. 1.mája 32, Žilina. Prvostupňový správny orgán taktiež správne zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 Stavebného zákona. K napadnutým rozhodnutiam č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX,č. XXXXX/ XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uvádza zhodné tvrdenia, že: Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov sa prvostupňový správny orgán posúdil na základe geometrického plánu č. 76/2004 zo dňa 19.08.2004 vyhotoveného C.. X. O., T. kancelária U., F. XX, XXX XX U., overeného Správou katastra Žilina dňa 25.08.2004 pod č. XXXX/XX, z ktorého bola vo vyvlastňovacom konaní zdôvodnená nevyhnutnosť rozsahu záberu. Finančnú náhradu za vyvlastnenie spoluvlastníckych práv k pozemkom určil prvostupňový správny orgán podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona na základe znaleckého posudku č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracovaných podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. C.. F. G., XXX XX P. X. XXX, znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Finančnú náhradu za zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie prvostupňový správny orgán určil podľa znaleckého posudku č. 107/2013 zo dňa 05.06.2013, vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ul. 1.mája 32, Žilina. Prvostupňový správny orgán taktiež správne zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní preukázal bezvýslednosť dohody v súlade s § 112 ods. 4 Stavebného zákona. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú neurčité, zmätočné a nekorešpondujú so stavom veci. Prvostupňový správny orgán sa s námietkami žalobcov podrobne zaoberal, vo výroku jednotlivých rozhodnutí uviedol ako o nich rozhodol a v odôvodnení rozhodnutí popísal podstatu veci, vykonal rozbor dôkazov a ostatných podkladov dôležitých pre rozhodnutie a dostatočným spôsobom opísal akými úvahami bol pri rozhodovaní o námietkach žalobcov vedený. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie sú neurčité, zmätočné a korešpondujú so stavom veci. Z dokladov nachádzajúcich sa v spisových materiáloch mal žalovaný v odvolacom konaní za jednoznačne preukázané, že žalobcovia mali vedomosť o tom, ktoré pozemky v ich spoluvlastníctva sú predmetom vyvlastňovacieho konania, o čom svedčia nimi uplatňované námietky počas vyvlastňovacieho konania k jednotlivým pozemkom uvedených vo výrokoch rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, pri uplatnení ktorých toto označenie bez akýchkoľvek pochybností používali. Žalovaný v odvolacom konaní z predložených spisových materiálov zistil, následne uviedol v odôvodnení svojich rozhodnutí, že výroky citovaných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu obsahujú presný popis predmetu vyvlastnenia podľa katastrálneho zákona, t. j. označenie pozemku parc. č., druh pozemku, výmeru pozemku a výmeru, ktorá je predmetom vyvlastnenia, vlastníctvo k pozemku, a to všetko s uvedením konkrétneho listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný. Žalovaný má za to, že žalobcovia presne vedeli, ktoré pozemky sú predmetom vyvlastnenia, o čom svedčia aj ich námietky uplatňované počas celého vyvlastňovacieho konania a taktiež skutočnosť, že uvedené označenie namietajú len v súvislosti s pozemkami, ktoré boli predmetom vyvlastnenia alebo v súvislosti so zostávajúcimi časťami pozemkov, o ktoré sa vyvlastnenie nerozšírilo. V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcej sa neprimeranosti náhrady za vyvlastňované pozemky, žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa znaleckého posudku. Správne orgány nie sú zo zákona oprávnené skúmať primeranosť náhrady určenú znalcom v znaleckom posudku, resp. ju a priori spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalovaný ďalej k tejto námietke žalobcov uvádza, že prvostupňový správny orgán za účelom získania podkladu pre určenie výšky náhrady vyvlastňovaných pozemkov vo vyvlastňovacom konaní v súlade s § 36 Správneho poriadku rozhodnutím č. 2011/0023/AJA zo dňa 31.01.2011 ustanovil znalca Ing. F. G., XXX XX P. Ves 121, z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. K. predložil prvostupňovému správnemu orgánu znalecký posudok č. 17/2011 zo dňa 26.05.2011 a následne jeho doplnenie č. 1 zo dňa 23.07.2012, vypracované podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z.. Za účelom získania podkladu pre určenie výšky náhrady zostávajúcich častí pozemkov, o ktoré prvostupňový správny orgán na základe žiadostí žalobcov rozšíril vyvlastnenie vo vyvlastňovacom konaní v súlade s § 36 Správneho poriadku rozhodnutím č. ObÚ-ZA-D zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil znalca - Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý mu predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ako vyplýva zo zápisníc z ústneho pojednávania, žalobcovia boli v súlade zo zásadami správneho konania so znaleckými posudkami oboznámení a v rámci vyvlastňovacieho konania uplatnili proti nim námietky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán v konaní zaoberal. Žalovaný k tvrdeniu žalobcov v žalobe, že správne orgány neodôvodnili na základe čoho dospeli k záveru, že zostatkové parcely sú prístupné a sú využitiaschopné rovnako ako pred vyvlastnením uvádza, že v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach podrobne vysvetlili dôvody nerozšírenia vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov, a to vo vzťahu ku konkrétnej argumentácii žalobcov uvedenej v odvolaniach. Vo vzťahu k vyvlastneným výmerám uvádza, že nie je možné považovať nevyvlastnené časti pozemkov za zostatkové výmery, pričom vyvlastnením nedôjde k obmedzeniu možnosti využívania zostávajúcich častí týchto pozemkov na pôvodný účel - orná pôda. Zostávajúce časti pozemkov - orná pôda, môžu byť naďalej bez obmedzení využívané na ich doterajší poľnohospodársky účel. Žalovaný ďalej uvádza, že k dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj o všetky pozemky, ktoré žalobcovia požadovali a teda rozšíriť vyvlastnenie podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona. Na základe vykonaných miestnych obhliadok a vyjadrení geodeta mali správne orgány za dostatočne preukázané, že vyvlastnením nedôjde k nemožnosti využitia zostávajúcich častí pozemkov alebo k obmedzeniu práv k pozemkom, prípadne k neprimeraným ťažkostiam pri užívaní predmetných pozemkov. Z týchto dôvodov nebolo vyvlastnenie rozšírené aj na zostávajúce časti pozemkov. Tvrdenie žalobcov o nemožnosti využívania zostávajúcich častí pozemkov považuje žalovaný za účelové a nezakladajú sa na pravde. Žalovaný k námietke žalobcov týkajúcej sa porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so Správnym poriadkom a do podrobnosti je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniach k podkladom rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že správne orgány im nedali pred vydaním napadnutých rozhodnutí možnosť, aby sa vyjadrili k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V odvolacom konaní žalovaný z predložených spisových materiálov zistil, že žalobcovia boli počas vyvlastňovacieho konania priebežne oboznámení so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, tieto im boli doručované prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobcovi teda mohli účinne obhajovať svoje práva a záujmy, a o tom, že toto právo využili svedčia doklady - ich vyjadrenia, námietky nachádzajúce sa v spisovom materiáli prvostupňového správneho orgánu; v odvolacom konaní spisový materiál dopĺňaný nebol. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastníkom správneho konania v žiadnom prípade nebolo odňaté právo na spravodlivé konanie a po posúdení hmotnoprávnej a procesnej stránky veci konštatuje, že prvostupňový správny orgán v súlade so základnými zásadami a princípmi správneho konania podrobne oboznamoval účastníkov konania s postupom v konaní. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 25.08.2014 zaslali písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného z ktorého vyplýva, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasia a zopakovali tvrdenia uvádzané v žalobe. Poukázali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.01.2010 a rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1561/2010 zo dňa 02.09.2011, ktoré sa zaoberajú znaleckým posudkom ako dôkazným prostriedkom, ktorý podlieha hodnoteniu dôkazov a tým aj povinnosťou správneho orgánu vyhodnotiť predložený znalecky posudok. Opätovne nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zdôrazňujú, že až z rozhodnutia žalovaného sa dozvedeli, že prvostupňový správny orgán vychádzal okrem iného z fotodokumetácie, ortofotomapy, snímok z katastrálnej mapy a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie pre stavebné konanie. Žalovaný nepreukázal žiadnym konkrétnym dôkazom, že boli účastníci správneho konania s týmito dôkazmi oboznámení. Súd uznesením zo dňa 02.09.2014 pribral do konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. účastníka správneho konania Žilina Invest, s.r.o. Žilina, ktorý sa písomne k žalobe žalobcov nevyjadril. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 18.11.2014 zobrali žalobu späť a to rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX. Súd postupoval pri tomto rozhodnutí v súlade s § 250h ods. 2 O.s.p. a konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V súlade s ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonoch predpísaných postupoch je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať všetky úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdne poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutých rozhodnutí. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietaného v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmacieho konania v danej veci sú rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/ XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, ktorými rozhodnutiami boli vyvlastnené pozemky žalobcov v rozsahu návrhu spoločnosti Žilina Invest, s.r.o. (navrhovateľ vyvlastnenia) za finančnú náhradu na základe znaleckého posudku č. 83/2010 zo dňa 11.08.2010 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 11.02.2013, znaleckého posudku č. 9/2013 vypracovaných znalcom C.. F. G.; nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia podľa geometrického plánu vyhotoveného Ing. X. O. č. XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX overeného F. katastra K. zo dňa XX.XX.XXXX a č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX overeného F. katastra K. dňa 11.06.2011; pre stanovenie výšky náhrady zostávajúcich častí pozemkov znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). Podľa § 108 ods. 2 písm. f/, o/ Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Podľa § 108 ods. 3 Stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a/ sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 110 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona , vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1, Stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa § 112 ods. 1 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Podľa § 111 ods. 2 Stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Podľa § 112 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa § 112 ods. 3 Stavebného zákona, návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (§ 143 písm. c/). Podľa § 114 ods. 1 Stavebného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa § 114 ods. 2 Stavebného zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitnými predpisom 1e/ určuje najmä a/ predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b/ náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c/ lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, d/ podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. č. 175/1999 Z.z., významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk investičných nákladov, b) je národohospodársky významná a c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., ak sú splnené podmienky podľa § 1 ods. 2, vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podniku na jeho žiadosť osvedčenie o tom, že ide o významnú investíciu. Podľa ods. 2 v osvedčení sa uvádzajú identifikačné údaje o podniku a o podnikovom pozemku. Osvedčenie je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania a k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 36 Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci - na vyvlastnenie pozemkov žalobcov- bol daný verejný záujem v zmysle zák. č. 175/1999 Z.z. na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii č. 776/200-001 zo dňa 29.03.2004 vydané v zmysle uznesenia Vlády SR č. 213 zo dňa 04.04.2004 a č. 426 zo dňa 14.07.2004. Na uvedenú stavbu bolo vydané príslušným stavebným úradom územné rozhodnutie zo dňa 02.09.2004 a dňa 29.09.2008 rozhodnutie , ktorým bolo povolené predčasné užívanie uvedenej stavby. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zistil, že: Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 04.11.2013 č. OÚ-ZA-D 3 rozhodol o veci nového aktualizovaného návrhu Žilina Invest, s.r.o., Žilina zo dňa 19.07.2013 na vyvlastnenie pozemkov, resp. časti parciel v k.ú. T. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 19.08.2004 vyhotoveného C.. X. O., úradne overeným F. katastra K. dňa 25.08.2004 pod č. XXXX/XX pre stavbu „X. externej infraštruktúry v súvislosti v výstavbou závodu na montáž automobilov M. v Žilina“. Navrhovateľ vyvlastnenie aktualizoval rozsah návrhu a do vyvlastnenie zahrnul všetky pozemky v k.ú. T. v trase a rozsahu stavebného povolenia objektu SO XXX-komunikácia, preložka štátnej cesty II/XXX v km X,XX-X,XXX km, objektov SO XXX, XXX a XXX pre trvalé zábery. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny orgán podľa § X14 ods. 1 F. zákona vlastníkom I. L.; U. L., rod. N.; P. U., rod. U.; U. U.; U. P., rod. F.; U. K., rod. F.; U. U. nevyhovel ich námietkam o vyvlastnení zostatkových parciel. V rozhodnutí uviedol, že stanovil výšku náhrady za zostatkové parcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov znalcov C.. F. G. aktualizovaného doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity zo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva, že na zostatkové pozemky majú vlastníci pozemkov prístup, sú v súčasnosti využívané a sú prístupné z poľnej cesty, ktorá vedie popri železnici. P. cesta je v súčasnosti využívaná na prístup a je zakreslená v dokumentácii pre stavebné povolenie, ktorá vychádza z pozemnoknižného stavu katastra nehnuteľností. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/ BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. P. správny orgán rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. OÚ-ZA-D rozhodol o veci nového aktualizovaného návrhu K. Invest, s.r.o., K. zo dňa 19.07.2013 na vyvlastnenie pozemkov, resp. časti parciel v k.ú. T. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného C.. X. O., úradne overeným F. katastra K. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XX pre stavbu „X. externej infraštruktúry v súvislosti v výstavbou závodu na montáž automobilov M. v Žilina“. Navrhovateľ vyvlastnenie aktualizoval rozsah návrhu a do vyvlastnenie zahrnul všetky pozemky v k.ú. T. v trase a rozsahu stavebného povolenia objektu SO XXX-komunikácia, preložka štátnej cesty II/XXX v km X,XX-X,XXX km, objektov SO XXX, XXX a XXX pre trvalé zábery. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny orgán podľa § X14 ods. 1 F. zákona vlastníkom D. U., rod. F.; F. Y.; L. L., rod. X.; G. R., rod. X.; X. U.; Z. B., rod X. nevyhovel ich námietkam o vyvlastnení zostatkových parciel. V rozhodnutí uviedol, že stanovil výšku náhrady za zostatkové parcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov znalcov C.. F. G. aktualizovaného doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity zo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva, že na zostatkové pozemky majú vlastníci pozemkov samostatný bezprostredný prístup, ktoré sú v súčasnosti využívané pre poľnohospodárske účely. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. P. správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.12.2013 č. V/2013/002935/00928/To-V o návrhu navrhovateľa Žilina Invest, s.r.o. na majetkoprávne vysporiadanie stavby a vyvlastnenie pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm. f/ Stavebného zákona v kat. území Varín v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu č. 77/2004 zo dňa 30.08.2004 a č. 53/2011 zo dňa 07.06.2011 vyhotoveného C.. X. O., pre účely uskutočnenia stavby „X. externej infraštruktúry v súvislosti v výstavbou závodu na montáž automobilov M. v K.“ objekt stavby SO XXX, XXX a XXX M. - preložka a rekonštrukcia štátnej cesty II/XXX v km X,XXX-X,XXX a SO XXX N. kanalizácia na preložke II/XXX v km X,XXX-X,XXX. Navrhovateľ vyvlastnenie aktualizoval rozsah návrhu a do vyvlastnenie s tým, že návrh bol doplnený a opätovne prejednaný. Na základe vyvlastňovacieho konania prvostupňový správny orgán podľa § X14 ods. 1 F. zákona vlastníkovi F. Y. nevyhovel námietkam a požiadavkám vlastníka ohľadne zostatkových parciel a výške náhrady za zostatkové parcely. V rozhodnutí uviedol, že stanovil výšku náhrady za zostatkové parcely na základe vypracovaných znaleckých posudkov znalcov C.. F. G. aktualizovaného doplnenia zo dňa XX.XX.XXXX a J. súdneho inžinierstva K. univerzity zo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia vyplýva, že na zostatkové pozemky má vlastník pozemkov veľmi dobrý prístup, priamo z verejnej asfaltovej komunikácie. H. parcela je vedená ako orná pôda, je využívaná na poľnohospodárske účely, čo potvrdzuje jej užívateľ spoločnosť R. X., s.r.o., X. a je na ňu zabezpečený prístup a to spôsobom tak, ako pred realizáciou predmetnej líniovej stavby komunikácie. Podľa podkladov, ktoré si zabezpečil správny orgán v novom konaní - t.j. snímka mapy a ortofotomapa-letecká snímka, v ktorej je zakreslený katastrálny stav, výstavbou a vytvorením parcely KN-C XXXX/XX, ktorá je v súčasnosti zastavaná líniovou stavbou komunikácie nedošlo k znemožneniu prístupu na zostávajúcu parcelu KN-C XXXX/XX, nedošlo k znemožneniu prístupu na uvedený pozemok. Z dokladov jasne vyplýva, že aj pred realizáciou stavby sa na tento pozemok chodilo po poľných cestách a následne po cudzích pozemkoch a realizáciou stavby na časti tohto pozemku nedošlo k zmene prístupu, na túto parcelu má zabezpečený prístup po cudzích pozemkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie uvedení účastníci vyvlastňovacieho konania, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. XXXXX/XXXX/ BXXX-SV/XXXXX/Ka zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX potvrdené. Súd sa oboznámil s obsahom spisu prvostupňového správneho orgánu, ktorý nebol žurnalizovaný, spisom žalovaného a zistil, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s ust. § 33 ods. X F. poriadku a tým došlo k porušeniu ust. § 3 ods. X F. poriadku, nakoľko účastníkom správneho konania neumožnili realizovať svoje práva. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení F. zákona postupuje podľa ustanovení F. poriadku (§ 140 F. zákona), a preto povinnosťou žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkmi týchto konaní - žalobcami. C. súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach F. poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. J. správneho konania majú nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia majú súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie ich dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. O. si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. X F. poriadku. F. orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so F. poriadkom, aj keď účastníci správneho konania sú nečinní a správnemu orgánu nenavrhujú alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadrujú. Z. však rozlišovať od práv účastníkov na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, ako aj ich práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od ich práv vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkom správneho konania zákonodarca ustanovil v § 33 F. poriadku. J. majú právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. U. sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom a k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môžu sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. K. takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkom, aby sa pred vydaním rozhodnutí oboznámili s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladmi pre rozhodnutia vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkom, že majú možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutí. F. orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutia, ak účastníci sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdali, alebo ostanú nečinní. P. správny orgán vydal rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkom vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaný a prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s § 3 ods. X v spojení s § 33 ods. X F. poriadku, keďže neumožnil, aby sa žalobcovia mohli pred vydaním rozhodnutí vyjadriť k ich podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že „žalobcovia boli počas vyvlastňovacieho konania priebežne okresným úradom oboznamovaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, tieto im boli doručované prostredníctvom právneho zástupcu. K. teda mohli účinne obhajovať svoje práva a záujmy, a o tom, že toto právo využili svedčia doklady - ich vyjadrenia, námietky nachádzajúce sa v spisovom materiáli okresného úradu; v odvolacom konaní materiál dopĺňaný nebol“. Z. tvrdenie žalovaného je v rozpore so spisovým materiálom, pretože súd zistil, že prvostupňový správny orgán použil ako dôkaz ortofotomapy, snímok z katastrálnej mapy a koordinačnej situácie vypracovanej pre účely dokumentácie pre stavebné konanie a tiež z fotodokumentácie, ktorú však bližšie nešpecifikoval, s ktorými neboli žalobcovia pred vydaním rozhodnutia oboznámení. Súd považuje procesné pochybenie správnych orgánov za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. Súd sa nestotožnil s názorom správnych orgán ako vyhodnotili námietky žalobcov ohľadne výšky finančnej náhrady za zostávajúce časti pozemkov, o ktoré bolo rozšírené vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaného J. súdneho inžinierstva K. univerzity v K.. Súd po oboznámení sa s uvedeným znaleckým posudkom, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, dospel k záveru, že tento nie je vypracovaný v súlade s § 111 ods. X F. zákona a § 2 písm. g/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nie je oprávnený sa s námietkami žalobcov voči obsahu znaleckého posudku zaoberať. K. predložili znalcovi kúpne zmluvy, ktorými preukazovali trhovú cenu pozemkov v lokalite T.. K. posudok však za základ ocenenia ceny pozemkov - stanovenie všeobecnej hodnoty (str. X posudku) H.: „Pre porovnanie boli v danom mieste a čase získané ponuky na predaj obdobných pozemkov (poľnohospodárska pôda) v k.ú. Y. Z., k.ú. Z. a v k.ú. O. G., prostredníctvom internetovej stránky www.reality.sk <http://www.reality.sk> a www.topreality.sk <http://www.topreality.sk> ......“. K. zdôvodnil prečo nepovažoval ako vhodný podklad pre porovnávanie predložené kúpne zmluvy zástupcov účastníkov konania U.. U. V.. Súd uvádza, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu, ktorej výška sa vo finančnom vyjadrení musí rovnať trhovej ceny nehnuteľnosti, pričom za trhovú cenu sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. X. hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.z.). K., podľa názoru súdu, takto nepostupoval. Súd ďalej uvádza, že pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. stavebného zákona), navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať návrh náhrady. Z. však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Zo strany dotknutých vlastníkov boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade (znalecký posudok pre určenie výšky náhrady zostávajúcich častí pozemkov vypracoval J. súdneho inžinierstva, ŽU č. XXX/XXXX). U. žalobcovia vzniesli námietky proti navrhnutej náhrade za zostávajúce pozemky vo vyvlastňovacom konaní (§ XXX ods. X stavebného zákona), najmä čo do výšky ponúknutej finančnej náhrady proti náhrade určenej vo forme znaleckého posudku, predložený ako listinný dôkaz. O. výšku takto určenej ceny, keď spochybnili správnosť výpočtu. F. orgán s týmito námietkami náležitým spôsobom sa nevysporiadal, iba konštatoval, že nie je oprávnený sa námietkami žalobcov voči obsahu znaleckého posudku zaoberať, resp. ju a priori spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý navyše na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz. U. poukazuje žalovaný, že zo zák. č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva skutočnosť, že posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov vykonávajúcich znaleckú činnosť ako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne U. spravodlivosti SR. S takýmto názorom žalovaného sa súd nestotožnil, pretože znalecký posudok podlieha hodnoteniu dôkazov a preto je správny orgán povinný znalecký posudok vyhodnotiť (§ 34 ods. X F. poriadku). Súd poukazuje na rozsudok O. súdu ČR sp. zn. XX N. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „F. hodnotí dukaz znaleckým posudkem jako každý jiný dukaz. K. posudek je jedním z dukazných prostředku (§ 125, § 127 o.s.ř.), který soud síce hodnotí jako každý jiný dukaz podle § 132 o.s.ř., od jiných sa však liší tím, že odborné závěry v něm obsažené nepodléhají hodnocení soudem podle zásad § 132 o.s.ř.. K. znaleckého posudku přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými dukazy, a to zejména tehdy, jestiže mohou být pochybnosti o správnosti závěru znaleckého posudku“. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že správne orgány sa nezaoberali námietkami žalobcov ohľadne výšky ceny za zostávajúce pozemky a nepostupovali v súlade s § 34 F. poriadku a znalecký posudok nevyhodnotili ako dôkaz na základe námietok žalobcov, preto súd dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné podľa § X50j ods. X písm. d O.s.p.. K. v žalobe namietali, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s § 47 ods. 2 F. poriadku, pretože obsahuje úplne nadbytočné náležitosti, nie je zrejmé čo sa považuje za autoritatívne rozhodnutie, čo je rekapitulácia doterajšieho priebehu konania a čo sú úvahy správneho orgánu, výrok musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadrovať záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. K. s touto námietkou žalobcu nesúhlasí a uvádza, že výrok rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu obsahuje presný popis predmetu vyvlastnenia podľa katastrálneho zákona - označenie pozemku parcelným číslom, druh pozemku, výmeru pozemku a výmeru, ktorá je predmetom vyvlastnenia, vlastníctvo k pozemku, a to všetko s uvedením konkrétneho listu vlastníctva, na ktorom je pozemok evidovaný. Podľa § 3X vyhl. č. XXX/XXXXZ.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia F. zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem všeobecných náležitostí XX/ a náležitostí podľa § 114 ods. X a § 116 ods. 1 zákona obsahuje a/ meno (názov) a adresu (sídlo) osoby, voči ktorej vyvlastnenie smeruje, b/ meno (názov) a adresu (sídlo) osoby, v ktorej prospech sa vyvlastňuje. Podľa § 114 ods. X F. zákona, rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom Xc/ určuje najmä a/ predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, b/ náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, c/ lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili d/ podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Podľa § X16 ods. 1 F. zákona, na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. K. o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať do dvoch rokov po uplynutí lehoty podľa § 115 ods. X. P. uplynutím tejto lehoty možno podať žiadosť len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo bolo zrušené. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť účastníka v rozhodnutí o vyvlastnení. Podľa § 47 ods. 2 F. priadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. P. sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. Súd uvádza, že argumentácia žalovaného tak, v napadnutých rozhodnutiach ako aj vo vyjadrí k žalobe, je v rozpore so F. zákonom a F. poriadkom. P. správny orgán pri konštrukcii výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia musí vychádzať s ust. § 3X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z., § 114 ods. X a § 116 ods. 1 F. zákona a § 47 F. poriadku, čo v uvedených rozhodnutiach nie je splnené (okrem ust. § 116 ods. XStavebného zákona) a preto stanovisko žalovaného, že „popis predmetu vyvlastnenia podľa katastrálneho zákona...“, nie je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi vyvlastňovacie konanie. X. napadnutých rozhodnutí sa nespravuje katastrálnym zákonom. K. namietali v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, že sa správny orgán konkrétne nevysporiadal s otázkou, či je alebo nie je k pozemkom vo vlastníctve žalobcov umožnený prístup. Súd sa s tvrdeniami žalobcov uvádzanými v žalobe a odvolaní stotožňuje, pretože prvostupňový správny orgán vôbec svoje rozhodnutia neodôvodnili, s námietkami žalobcov uvádzanými v zápise z miestnej ohliadky, ktoré neobsahuje zistenia správneho orgánu o možnosti prístupu na ich pozemky. F. nie je zrejmé tvrdenie prvostupňového správneho orgánu z akých katastrálnych podkladov právne relevantných vychádzal a prečo nevyhovel návrhu žalobcov na dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí sú dotknutí v predmetnom konaní a boli navrhovaní na ústnom pojednávaní, pretože rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil. K. v rozhodnutiach uvádza, že vychádzal zo znaleckých posudkov C.. O., z katastrálnej mapy, ortofomapy a pod., tieto používa súhrne, bez toho, aby konkrétne odôvodnil, z ktorého ktorá skutočnosť vyplýva. Z. odôvodnenie žalovaného je v rozpore s § 47 ods. X F. poriadku. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že úspešným žalobcom súd priznal náhradu súdneho poplatku vo výške XXX,- eur, ktorý uhradí žalovaný na účet žalobcu v 1/ rade. O. trov právneho zastúpenie uhradí žalovaný žalobcom na účet ich právneho zástupcu vo výške X.XXX,XX eur, ktoré si vyčíslil nasledovne: 1/ prevzatie a príprava XX.XX.XXXX; 2/ podanie žaloby 21.5.2014; X/ vyjadrenie k stanovisku žalovaného 26.08.2014; účasť na pojednávaní dňa 18.11.2014, čo je v súlade s § 11 ods. 4, § 16 ods. X, § 18 ods. 3, 13 ods. 2, 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.