Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200838 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200838.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Z. Q. Z. F. T. J., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Irackej republiky (ďalej len „Irak"), v krajine pôvodu bytom F. B., H. T., Š. XXX, R. XX, Č.Q. L. XX/X, X. B., aktuálne s miestom pobytu R. K., Q. V. XX, B., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanova 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.5.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-24-39/PO-Ž-2014 zo dňa 16.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-24-39/PO-Ž-2014 zo dňa 16.4.2014 vo výroku o neudelení azylu z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 426,12 eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-24-39/PO-Ž-2014 zo dňa 16.4.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl z dôvodu, že tento nepreukázal splnenie podmienok vymedzených v ust. § 8 zákona o azyle. Navrhovateľovi však pre zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu v zmysle § 13a ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Odporca opísal zistený skutkový stav veci, podľa ktorého navrhovateľ odišiel z krajiny pôvodu na slovenské víza v septembri 2013, dôvodom mala byť bezpečnostná situácia v Iraku, konkrétne útok na jeho kaviareň v auguste toho istého roku. Počas pobytu vo Fínsku navrhovateľ dňa 29.12.2013 konvertoval na kresťanskú vieru, čo považoval za ďalší z dôvodov na udelenie azylu. Odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že táto skutočnosť (konvertovanie navrhovateľa) nastala až po jeho odchode z Iraku a preto nie je relevantnou. Odporca s poukazom na uvedené poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že konvertovanie by po prípadnom návrate do Iraku nepriznal ani vlastnej rodine. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.5.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v časti o neudelení azylu z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), b) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že odporca nijakým spôsobom neodôvodnil výrok v časti o neudelení azylu, neuviedol, akým spôsobom sa vysporiadal s námietkami a dôkazmi, pričom poukazoval najmä na potrebu medzinárodnej ochrany na základe jeho náboženského vyznania a príslušnosti k sociálnej skupine obchodníkov. Ďalej namietal aj rozsah vykonaného dokazovania zo strany odporcu, upozornil na skutočnosť, že odporca odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce nepoložil otázku možnosti vnútorného presídlenia kresťanov, a tak sa správa tejto problematike venovala len okrajovo (a teda nedostatočne) - navrhovateľ má za to, že pre príslušníkov náboženských menšín (v Iraku) neexistuje alternatíva vnútroštátneho presídlenia. Na záver uviedol, že podľa jeho názoru mal odporca skúmať jeho právne postavenie aj z pozície žiadateľa „na mieste“. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.6.2014 napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. V podaní rozvinul vlastnú argumentáciu týkajúcu sa konvertovania navrhovateľa v tom smere, že ak by (v prípade jeho návratu do Iraku) nikto v krajine pôvodu nevedel o jeho konvertovaní (navrhovateľ by sa to totiž bál povedať aj vlastnej rodine), tak by ho z tohto dôvodu ani nikto nemohol prenasledovať, a teda nemôže mať opodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov. Na pojednávaní konanom dňa 13.8.2014 navrhovateľ poukázal na vyvražďovanie náboženských menšín v krajine pôvodu, čo doložil aktuálnymi správami o Iraku (stav po 1.6.2014) a v súvislosti s uvedeným zdôraznil, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí otázkou konvertovania navrhovateľa na kresťanstvo vôbec nezaoberal. Navrhovateľ si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 568,24 eur, a to za štyri úkony právnej služby spolu s režijným paušálom (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, príprava vyjadrenia a informácií o krajine pôvodu a účasť na pojednávaní). Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné v časti o neudelení azylu z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-24/PO-Ž-2014, z obsahu ktorého zistil okolnosti vstupu navrhovateľa (žiadateľa o azyl) na územie Slovenskej republiky a dôvody, pre ktoré opustil krajinu pôvodu, ktorými bola bezpečnostná situácia v Iraku, konkrétne útok na jeho kaviareň radikálmi. V priebehu vstupného pohovoru dňa 29.1.2014 navrhovateľ uviedol, že počas pobytu vo Fínsku dňa 29.12.2013 prijal kresťanstvo (anglikánska cirkev), na základe tejto informácie odporca kládol navrhovateľovi konkrétne otázky týkajúce sa okolností konvertovania ako aj náboženskej viery a cirkvi ako takej, ktoré navrhovateľ podrobne zodpovedal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v prípade návratu do Iraku by túto skutočnosť tajil, nakoľko by ho za to mohli zabiť, ale mešity by nenavštevoval, za to mu nehrozia žiadne tresty ani sankcie. Dňa 7.2.2014 navrhovateľ do azylového spisu založil naskenované dokumenty, ktoré označil ako fotokópiu listu konvertovania (vo fínskom jazyku) a fotokópie policajných zápisníc o násilnom útoku na jeho kaviareň v krajine pôvodu (v arabskom jazyku, ako originál ich založil do spisu dňa 31.3.2014), o ktorých obsahu vyrozumel odporcu na doplňujúcom pohovore dňa 6.3.2014. Na tomto pohovore zodpovedal ďalšie otázky týkajúce sa najmä jeho kresťanského vyznania/konvertovania a ako dôkaz odporcovi predložil videozáznam z krstu ktorý mal uložený vo svojom mobilnom zariadení. Uviedol, že sa obáva návratu do Iraku aj kvôli tomu, že sa mu pred jeho odchodom vyhrážali smrťou. V azylovom spise sa ďalej nachádza súhrnný materiál, obsahujúci správy o krajine pôvodu navrhovateľa, mapujúce aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Iraku, postavenie kresťanov v tomto štáte, oblasti v ktorých žijú ich najväčšie komunity, postoj štátu a moslimského obyvateľstva k nim, možnosťami ich vnútorného presídlenia. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že si odporca overoval tvrdenia navrhovateľa o krste priamo u osôb, ktoré sa na obrade mali zúčastniť, avšak neúspešne. Navrhovateľ do azylového spisu založil CD nosič, na ktorom by mal byť zaznamenaný akt krstu. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že odporca sa pri vydaní rozhodnutia v časti jeho odôvodnenia týkajúceho sa výroku o neudelení azylu neriadil vyššie citovaným ustanovením správneho poriadku.: K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Základným predpokladom odôvodnenia každého správneho rozhodnutia je to, aby bolo z neho zrejmé, aký skutkový stav bol v priebehu konania zistený a akou úvahou sa správny orgán riadil pri jeho vyhodnotení. Odôvodnenie má teda obsahovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci - opísal dôvody, ktoré navrhovateľ prezentoval ako dôvody svojej žiadosti o azyl, citoval príslušné ustanovenia zákona o azyle a stručne konštatoval (v časti odôvodnenia výroku o neudelení azylu), že navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu - iba konštatoval, že navrhovateľ sa nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný ani prenasledovaný z dôvodov vymedzených v ust. § 8 zákona o azyle. Konkrétne tiež poukázal na všeobecne nepriaznivú bezpečnostnú situáciu. Okrem nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Iraku však navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval aj konvertovaním z islamu na kresťanskú vieru, čím sa v priebehu administratívneho konania podrobne zaoberal aj odporca, ako to jednoznačne vyplýva z obsahu vykonaných pohovorov a z vykonaného dokazovania. V priebehu vstupného pohovoru odporca kládol navrhovateľovi otázky o okolnostiach a dôvodoch konvertovania na kresťanskú vieru a okrem toho starostlivo formulovanými otázkami zisťoval, či navrhovateľ disponuje dostatočnými vedomosťami o kresťanskej náuke, t.j. či sú mu známe základné prvky kresťanstva, jeho pramene a filozofia. Odporca vykonal aj doplňujúci pohovor, prevažne zameraný na akt krstu navrhovateľa a jeho vnútorný (osobný) vzťah ku kresťanskej (anglikánskej) cirkvi. Odporca aspekty náboženského vyznania navrhovateľa skúmal aj naďalej, odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce nechal vypracovať správu o Iraku, pričom 3 zo 4 (okruhových) otázok sa týkali postavenia kresťanov, resp. konvertitov v Iraku, v priebehu administratívneho konania overoval aj tvrdenia navrhovateľa o krste. Aj napriek rozsiahlemu skúmaniu však v napadnutom rozhodnutí otázku konvertovania navrhovateľa na kresťanstvo a dopad tohto aktu na jeho právne postavenie ako žiadateľa o azyl žiadnym spôsobom nerozvinul, len stručne a bez odôvodnenia uviedol, že jeho konvertovanie z islamu na kresťanstvo nie je pri posudzovaní azylu dôležité, lebo k nemu došlo až po odchode z Iraku, aj podľa jeho vyjadrenia, by sa po prípadnom návrate do Iraku ku konvertovaniu nepriznal ani vlastnej rodine. Okrem toho, že takéto konštatovanie po vykonanom dokazovaní zo strany odporcu pôsobí svojou podstatou nelogicky, tak v ňom absentuje akékoľvek odôvodnenie, t.j. odporca neuviedol, z akých dôvodov a na základe akej správnej úvahy dospel k takémuto právnemu názoru (že konvertovanie z islamu na kresťanstvo nie je pri posudzovaní azylu dôležité, lebo k nemu došlo až po odchode z Iraku). Súd má za to, že takéto konštatovanie odporcu nemožno odôvodniť iba tým, že navrhovateľ svoje kresťanské vyznanie tají (a plánuje tajiť) a teda mu nič nehrozí. Takéto konštatovanie nie je náležitým odôvodnením a nemožno ho žiadnym spôsobom preskúmať. Odporca sa v tomto smere žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa zachytenými v zápisniciach z vykonaných pohovorov a ani s informáciami o krajine pôvodu založenými v azylovom spise a to aj napriek tomu, že si ich sám vyžiadal. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu obsahu spisov so zisteným skutkovým stavom: Vzhľadom ku skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie nie je náležite odôvodnené, súd sa z logických dôvodov týmito námietkami nezaoberal. Pretože odporca svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil nedostatočným spôsobom, v dôsledku čoho nie je z neho zrejmé, na základe akej správnej úvahy dospel k (napadnutému) výroku a teda v tejto časti je napadnutý výrok rozhodnutia nepreskúmateľný, súd za aplikácie ust. § 250j ods. 2 písm. d) 0.s.p. napadnuté rozhodnutie v časti o neudelení azylu zrušil a vec v tejto časti vrátil odporcovi na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporcu vec opätovne prejednať a rozhodnúť o udelení či neudelení azylu navrhovateľovi. Bude jeho úlohou vyhodnotiť a posúdiť obidva dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl (problém súvisiaci s prevádzkou kaviarne, konvertovanie na kresťanskú cirkev), prijatý právny záver (týkajúci sa obidvoch prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl) zrozumiteľne a logicky odôvodniť, teda tak, aby z odôvodnenia bolo zrejmé, na základe čoho a prečo odporca rozhodol tak, ako to uvedie vo výroku nového rozhodnutia (týkajúceho sa udelenia či neudelenia azylu). Pokiaľ by odporca po opätovnom posúdení podanej žiadosti o azyl dospel k totožným záverom ako v zrušenej časti napadnutého rozhodnutia, osobitnú pozornosť bude venovať odôvodneniu, prečo žiadosť navrhovateľa (vo vzťahu k jeho konvertovaniu na kresťanskú vieru) neposúdil ako žiadosť podanú „na mieste“. Vzhľadom na zmenu pomerov v krajine pôvodu navrhovateľa (aktivity teroristickej organizácie „Islamský štát“) bude úlohou odporcu doplniť dokazovanie vyhľadaním informácií, ktoré v takej či onakej miere dotýkajú dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl a teda ktoré môžu mať či majú vplyv na jej posúdenie. podanej žiadosti. Podľa potreby či prípadne vznesených návrhov vykonať aj ďalšie (iné) dokazovanie. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za štyri úkony právnej služby á 134.- eur (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, príprava vyjadrenia a informácií o krajine pôvodu a účasť na pojednávaní konanom dňa 13.8.2014) + 4x režijný paušál á 8,06 eur - spolu vo výške 568,24 eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľa priznal náhradu trov právneho zastúpenia len za tri úkony právnej služby á 134.- eur, t.j. vo výške 402.- eur a to z dôvodu, že právny úkon - podanie vyjadrenia zo dňa 12.8.2014 nemožno uznať ako úkon relevantný, nakoľko poukazuje (a dokladá) na zmenu bezpečnostnej situácie v Iraku ktorá nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia (a teda absentovala účelnosť tohto úkonu, § 142 ods. 1 O.s.p.). Okrem toho v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky režijný paušál predstavuje sumu 8,04 eur a nie 8,06 eur, z tohto dôvodu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 426,12 eur: 402.- eur + (3x režijný paušál á 8,04) 24,12 eur. Zástupkyňa navrhovateľa uviedla číslo účtu na ktorý má byť náhrada trov poukázaná: XXXXXXXXXX/XXXX, Ú. V. V. Q. Q., T..Q... Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).