Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226779 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313226779.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. M., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. F., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XX, XXX XX, V., a otec - V. M., E.. M., O.. X.X.XXXX, Z. V. V. XX, XXXXX F., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.12.2013, č.k. 37P/321/2013-9, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom upravil styk otca s maloletým V. M., O.. XX.X.XXXX tak, že otec má právo sa s ním stretávať na čas do rozhodnutia v merite veci každý týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 16,30 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny víkend v kalendárnom roku počnúc sobotou od 9,00 hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod., kedy si otec maloletého v stanovené dni a hodiny vyzdvihne pred bytom matky a vráti späť matke v stanovené dni a hodiny pred jej bytom; vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.1,7 O.s.p., § 25 ods.1,2, § 28 ods.2, § 36 ods.1 Zákona o rodine, keď mal z obsahu spisu preukázané, že rodičia maloletého Branislava nie sú manželia, ktorí od konca júna 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec nepravidelne prejavuje záujem o stretnutie so synom ( matka mu nemieni brániť v kontaktovaní sa so synom), avšak rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na pravidlách tohto stretávania. Súd prvého stupňa s prihliadnutím aj na vek maloletého, na ním navštevované predškolské zariadenie dospel k záveru o potrebe do rozhodnutia o veci samej upraviť styk otca s maloletým. Vo zvyšku návrh matky zamietol odôvodňujúc tým, že pri preberaní a odovzdávaní maloletého Branislava je nevyhnutná prítomnosť oboch rodičov, ktorí majú voči maloletému synovi rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Vyslovil názor, že odovzdávať a preberať maloletého Branislava je povinnosťou a právom oboch rodičov. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil poukazujúc na to, že pre jeho nariadenie neboli splnené zákonné predpoklady . Súdu prvého stupňa vytkol, že bez jeho vypočutia poňal tvrdenia matky za jednoznačne preukázané, s čím nemôže súhlasiť. Viac ako 13 rokov nepretržite pracuje vo finančnej inštitúcii vykonávajúcej podnikateľskú činnosť v poistnom odvetví „ poistenie právnej ochrany „, kde sa vyžaduje bezúhonnosť v trvalom pracovnom pomere, má pravidelnú dochádzku do práce a obavy matky o odnesení dieťaťa mimo územia Bratislavy sú nedôvodné. Za nepravdivé označil tvrdenie matky o tom, že sa o maloletého od novembra 2013 zaujíma v nepravidelných intervaloch. Medzi rodičmi je dlhodobo dohoda, že maloletý syn je v jeho starostlivosti každý utorok a štvrtok, kedy ho v popoludňajších hodinách prevzal zo škôlky, spoločne trávili čas a a na druhý deň ráno ho do škôlky odviezol. Rovnako tak trávil čas s maloletým každý druhý víkend, pričom sa s matkou vedel operatívne dohodnúť na prípadnej zmene. Z tohto pohľadu preto absentuje naliehavosť právneho záujmu, resp. potreba dočasne upraviť po podaní návrhu pomery účastníkov. Vydané predbežné opatrenie výrazne obmedzuje jeho rodičovské práva tým, že mu umožňuje v jeden týždeň vidieť maloletého len jedenkrát po dobu 2 hodín vrátane cesty s maloletým zo škôlky a potom do bytu matky. V súčasnosti je jeho režim stretávania sa s maloletým približne 30 hodín týždenne, počas pracovných dní. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť poukazujúc na to, že termíny stretávania sa so synom dohodnuté v utorok, štvrtok a každý nepárny víkend otec nedodržiava , odvoláva sa na pracovnú zaneprázdnenosť, pravidelne mení dni a hodiny pôvodne dohodnutého stretnutia tak, že nie je možné predvídať jeho správanie a ani zariadiť si svoj pracovný čas. V priebehu mesiacov november a december 2013 sa jej vyhrážal, že jej dieťa nevráti, čo má za následok dôvodnú obavu z jej strany o život a zdravie maloletého syna. Tento stav trvá i po nariadení predbežného opatrenia, čoho dôkazom je nevrátenie maloletého dňa 23.12.2013. Nariadenie predbežného opatrenia je v ich prípade dôvodné a predbežne určený rozsah styku otca s maloletým zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám maloletého syna s ohľadom na jeho vek a záujmy. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca podané proti výroku, v ktorom bol do rozhodnutia o veci samej predbežne upravený rozsah jeho styku s maloletým nie je dôvodné. Podľa ust. § 102 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie . Podľa §-u 75 ods. 1 O. s. p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd po dôslednom zvážení skutkových okolností vyplývajúcich z doterajšieho obsahu spisu sa zhodol so súdom prvého stupňa v tom, že v danom prípade existuje naliehavá potreba do rozhodnutia o veci samej ( o úprave práv a povinností rodičov k maloletému V. ) dočasne upraviť rozsah styku otca s maloletým synom . Reagujúc na odvolacie námietky otca o nedostatočnom zistení skutkového stavu považuje za potrebné zdôrazniť, že možnosť nariadenia predbežného opatrenia je osobitným procesným inštitútom viazaným na splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie . Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd ) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným rozporným tvrdeniam rodičov ( týkajúcich sa údajného vyhrážania sa otca o nevrátení maloletého syna matke, nedodržiavania dohodnutých pravidiel styku s maloletým zo strany otca ), keď ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej a výsledok zistení bude potom po riadne vykonanom dokazovaní premietať do rozhodnutia vo veci samej. V danom štádiu konania je možné z matkou predložených listinných dôkazov ( e-mailovej komunikácie rodičov ) jednoznačne vyvodiť len to, že v otázke styku otca s maloletým ( vrátane vrátenia dieťaťa matke ) dochádza medzi rodičmi k istým rozporom. Na základe uvedeného, pri absolútnom zohľadnení záujmu maloletého v ešte útlom veku ( štyri roky ) sa javí návrh matky na predbežnú úpravu rozsahu styku s maloletým synom ako nanajvýš potrebný . Je treba prihliadnuť k tomu, že predbežná úprava styku otca s maloletým znamená zastabilizovanie situácie v tom smere, že do konečného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému zredukuje možné vzájomné rozpory rodičov v tejto otázke, ktoré by v prípade ich neupravenia súdom mohli mať negatívny vplyv na pokojný a nerušený vývin maloletého. Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa určený rozsah styku otca s maloletým, tento zodpovedá charakteru predbežného opatrenia a je do rozhodnutia vo veci samej dostatočný pre budovanie a upevňovanie vzájomného vzťahu medzi maloletým synom a otcom, keď z návrhu a ani z ďalšieho obsahu spisu nevyplýva, že otec by sa v čase, kedy je maloletý v jeho starostlivosti o neho nevedel riadne postarať. Predbežná úprava rozsahu styku otca s maloletým neznamená, že pri vzájomnej obojstrannej dohode sa rodičia nemôžu do rozhodnutia o veci samej o styku otca nad rámec predbežnej úpravy dohodnúť a realizovať ju. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloletý syn potrebuje pre svoj vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jeho oboch rodičoch, aby pre neho vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne a s istotou sa môže vyvíjať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na syna a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem maloletého syna nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jeho výchovou dospieť ( i s prípadnou možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci vo veciach týkajúcich sa spoločného syna, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého ( ku ktorému majú obaja rovnocenné rodičovské práva a povinnosti ) a ktorého vystavujú riziku, že jeho detstvo môže byť zaťažované vzájomnými konfliktami rodičov. Je treba uviesť aj to, že pre maloletého je podstatným i to, aby mu jeho rodičia boli vzorom i pre správanie sa a zvládanie neľahkých osobnostných situácií, medzi ktoré nepochybne patrí i rozpad partnerského vzťahu. Obaja rodičia by mali i napriek rozpadu partnerského vzťahu vyvinúť úsilie, ktorého výsledkom by bola schopnosť pokojne a konštruktívne dospieť k dohode v podstatných otázkach týkajúcich sa spoločného syna. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil ( § 219 O.s.p.). O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.