Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/200/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201007 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:7013201007.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: P. A., H. XXX/X, A., zastúpený: Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Richard Bauer, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice (predtým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2013/011666/TDL zo dňa 06.05.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Obvodný úrad Spišská Nová Ves, odbor všeobecnej vnútornej správy, začal na základe uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Gelnica č. ORP-1383/GL-SN-2012 zo dňa 27.12.2012 konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 25.08.2012 v čase okolo 10:30 hod. v obci A. na H. ulici pred rodinným domom č. XX mal fyzicky napadnúť Z. A. a to tak, že ju odzadu chytil za ruky a zhodil ju na zem, kde ju rukami chytil za krk a tlačil k zemi, pričom jej kričal, že ju zabije a pustil ju až na volanie jej dcéry, čím jej podľa znaleckého posudku č. 141/2012 Z.. M. D., L.., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, spôsobil pomliaždenie a odreninu na pravom lakti, pomliaždenie a odreninu na oboch kolenách, bolestivý syndróm driekovo-krížovej chrbtice a bolestivý syndróm krčnej chrbtice po podvrtnutí krčnej chrbtice. Rozhodnutím Obvodného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-SN- OVVS-GL-2013/00118/11/LUK zo dňa 29.01.2013 bol žalobca v prvej časti výroku uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 25.08.2012 v čase okolo 10:30 hod. v obci A. na H. ulici spôsobil drobné ublíženie na zdraví Z. A., H. XXX/XX, A. a to tak, že ju chytil za pravú ruku, druhou rukou ju chytil za krk a zhodil ju na zem, čím jej spôsobil pomliaždenie a odreninu na pravom lakti, pomliaždenie a odreninu na oboch kolenách, bolestivý syndróm driekovo-krížovej chrbtice a bolestivý syndróm krčnej chrbtice po podvrtnutí krčnej chrbtice a bola mu uložená pokuta vo výške 20 eur. Predmetným rozhodnutím bolo zároveň v druhej časti výroku konanie v priestupkovej veci žalobcu pre priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť tým, že sa dňa 25.08.2012 v čase okolo 10.30 hod. v obci A. na H. ulici vyhrážal ujmou na zdraví Z. A. a to tak, že jej kričal, že ju zabije, zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb., pretože spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi ako obvinenému z priestupku preukázané. Prvostupňový správny orgán v prvej časti výroku rozhodnutia pri uznaní viny žalobcu vychádzal z výpovedí oznamovateľky Z. A. a B. Y. a zo záverov znaleckého posudku Z.. M. D., L.., ktorý k mechanizmu zranenia Z. A. konštatoval, že charakter aj medicínsky vysvetliteľný mechanizmus vzniku zistených poranení korešpondujú s výpoveďou oznamovateľky, že pri konflikte so žalobcom bola chytená za krk, prudko otočená a potom spadla na zem, pričom si poranila lakeť a obidve kolená. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na nesprávny procesný postup pojednávajúcej pracovníčky prvostupňového správneho orgánu počas ústneho pojednávania. Žalovaný ako orgán príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-SN-OVVS-GL-2013/00118/11/LUK zo dňa 29.01.2013 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil. II. Žaloba Žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.07.2013, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 6S/194/2013-48 zo dňa 17.07.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v prvej časti výroku, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nejednoznačnosti ako aj pre absenciu právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, prevažujúcej svojvôle a prvkov arbitrárnosti správnych orgánov. Žalobca citoval ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 22 ods. 1, ods. 2, § 33 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 správneho poriadku, § 244 ods. 1, § 247 ods. 1, § 247 ods. 2, § 250i ods. 2, § 250j ods. 2 O.s.p., čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a tiež postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, že vo veci konajúcimi správnymi orgánmi zistený skutkový stav je v rozpore s podkladmi, ktoré sú obsahom správnych spisov. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správneho orgánu. Správne orgány boli povinné vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a to tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom hodnotenie dôkazov nenachádza svoje vyjadrenie v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Správne orgány sa náležite a zákonným spôsobom nevysporiadali s vierohodnosťou jednotlivých dôkazov, pričom zistený skutkový stav bol v rozpore s obsahom správnych spisov, pretože uvedené skutkové zistenia sú v rozpore s vykonanými dôkazmi a podkladmi tvoriacimi obsah spisov. Žalobca tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci a že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, nakoľko správne orgány si nezistili všetky právne významné skutočnosti. Žalobca zároveň poukázal na konkrétne pochybenia správnych orgánov v posudzovanej veci. Trval na tom, že priebeh ústneho pojednávania nebol v súlade s § 22 správneho poriadku, pracovníčka správneho orgánu nezaznamenala do výpovede Z. A. otázky a odpovede, ktoré zazneli pri jej vypočúvaní. Podpis žalobcu je len na jeho výpovedi a na ostatných častiach zápisnice, t. j. od pravej strany absentuje. Ku skutočnosti, kedy Z. A. uviedla spôsob jej údajného napadnutia žalobcom a miesto, kde malo údajne dôjsť k napadnutiu, sa hneď vo výpovedi vyjadril splnomocnený zástupca žalobcu dňa 21.01.2013 na ústnom pojednávaní, pričom touto skutočnosťou sa správne orgány oboch stupňov nezaoberali. Vzhľadom na to, že žalobcovi bolo na jeho žiadosť o vykonanie konfrontácie oznámené, že táto sa uskutoční po vykonaní výsluchu všetkých zainteresovaných strán, žalobca aj jeho splnomocnený zástupca svoje výpovede podpísali. Tvrdenie žalovaného o účelovosti argumentácie žalobcu označil za nepodložené a zasahujúce do jeho osobnostných práv. Zo strany Mgr. D. F. došlo podľa názoru žalobcu k upretiu práva vyplývajúceho účastníkovi konania z § 33 ods. 2 správneho poriadku s poukazom na § 51 zákona č. 372/1990 Zb. a trval na tom, že pracovníčka správneho orgánu mu pred vydaním rozhodnutia neumožnila vyjadriť sa ku všetkým podkladom použitým pri vydaní rozhodnutia. K znaleckému posudku sa žalobca nemohol vyjadriť, nakoľko mu na ústnom pojednávaní nebol predložený. Skutočnosť, že si Z. A. spôsobila zranenia sama, na ústnom pojednávaní nemohol uviesť, nakoľko o uvedenej skutočnosti sa dozvedel len sprostredkovane od susedov. Vzhľadom na to, že až z prvostupňového rozhodnutia sa dozvedel, že znalecký posudok tvoril podstatný podklad pre vydanie rozhodnutia, svoje rozsiahle námietky uviedol až v odvolaní. Poukázal tiež na skutočnosti uvedené v odvolaní a to, že požiadavka na vykonanie konfrontácie nebola zo strany správneho orgánu akceptovaná, nakoľko obe svedkyne boli poslané Z.. F. domov. Požiadavka na vykonanie konfrontácie nebola zo strany Z.. F. v zápisnici o prejednaní priestupku zaevidovaná. Žalobcovi bolo upreté právo vyplývajúce z § 33 ods. 1 správneho poriadku. Ďalej namietal, že v rozhodnutí sú špecifikované konkrétne zranenia, ktoré Z. A. údajne pri fyzickom napadnutí utrpela, čo správny orgán uviedol z lekárskych správ a znaleckého posudku, s ktorými nebol pred vydaním rozhodnutia oboznámený a nemohol sa k týmto podkladom vyjadriť. V odôvodnení odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca poukázal na podklady, ktoré mal znalec pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii a na rozpory nekorešpondujúce s tvrdením znalca a s tvrdením v podkladoch, ktoré použil pri vypracovaní znaleckého posudku. Poukázal na nezrovnalosti v zraneniach Z. A. podľa lekárskych správ použitých pri spracovaní znaleckého posudku so zraneniami uvedenými v znaleckom posudku, ktoré jej údajne mal spôsobiť žalobca. V odôvodnení odvolania žalobca tiež tvrdil, že správny orgán uviedol miesto údajne spáchaného priestupku len všeobecne, pričom v priebehu konania o priestupku neodstránil rozpor týkajúci sa údajného miesta spáchania priestupku. Správny orgán podľa neho neriešil detaily, na ktoré poukázal žalobca. Žalobca mal za to, že správny orgán mal veľké množstvo podkladov získaných v konaní podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako aj podkladov získaných v priebehu ústneho prejednania priestupku, hodnotením ktorých sa však nezaoberal aj napriek skutočnosti, že na nezrovnalosti vo výpovediach Márie A. a B. Y. bola pracovníčka správneho orgánu upozornená dňa 21.01.2013 na ústnom prejednaní priestupku. Uvedené skutočnosti správne orgány neskúmali a nevyhodnocovali s odôvodnením, že výpovede žalobcu a Z. A. sú účelové s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za údajne spáchaný skutok. Namietal, že správny orgán bral do úvahy len znalecký posudok a vyjadrenia zabezpečené v priebehu ústneho prejednania priestupku, pričom znalecký posudok a zápisnica z ústneho pojednávania predstavujú len jeden z možných dôkazov. V súvislosti s protiprávnosťou konania uviedol, že táto predstavuje okolnosť zakladajúcu skutkovú podstatu priestupku, ktorá sa skladá z obligatórnych a fakultatívnych znakov, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. V prípade priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je subjektívna stránka založená na úmyselnom narušení občianskeho spolunažívania okrem iného drobným ublížením na zdraví a obligatórnym znakom zodpovednosti za tento priestupok je zavinenie. Pri zavinení ide o individuálnu zodpovednosť za zavinenie, čo znamená, že každý zodpovedá iba za to, čo v skutočnosti sám zavinil. Správny orgán podľa názoru žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal jeden z povinných znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého bol nezákonným spôsobom uznaný za vinného a za ktorého spáchanie mu bola uložená sankcia. Žalobca tiež tvrdil, že s jeho podrobnými odvolacími námietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal a bez ďalšieho arbitrárnym spôsobom zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Na záver zdôraznil, že postupom správnych orgánov oboch stupňov došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 372/1990 Zb., správneho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a základných práv žalobcu garantovaných Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, najmä k porušeniu jeho práva na uplatnenie práv účastníka konania, práva na vydanie zákonného rozhodnutia, práva na spravodlivý proces v očakávaní princípu právnej istoty. Uviedol, že za súčasného použitia správnej úvahy „ex officio“ správnymi orgánmi nijaký zákon nepriznáva správnym orgánom uplatňovanie prehnanej tvrdosti pri posudzovaní jednotlivých skutkov, ak nie je jednoznačne preukázané zavinenie toho, kto sa mal dopustiť porušenia právnej povinnosti. V prípade pochybností platí aj v tomto prípade zásada „in dubio pro reo“ a tie neboli doposiaľ vyvrátené. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. V súvislosti so žalobnými dôvodmi, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na závery prvostupňového rozhodnutia, na odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu ako aj na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého prvostupňový správny orgán vyčerpal možnosti dokazovania a vo svojom rozhodnutí vychádzal z dostupných dôkazov v spise a zo skutočností známych prvostupňovému správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Poukázal na námietky žalobcu uvedené v žalobe. Podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti. Žalovaný sa stotožnil so závermi uvedenými v preskúmavaných rozhodnutiach a mal za to, že sú zákonné. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na názore vyjadrenom v žalobe. Podľa neho žalovaný neuviedol na ozrejmenie rozhodujúcich skutočností relevantné argumenty a žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu. Okrem opisu chronológie priebehu správneho konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov vyjadrenie žalovaného neobsahovalo nič podstatné. Zároveň oznámil zmenu splnomocneného zástupcu v konaní a opätovne navrhol vyhovieť žalobe. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Podľa § 22 ods. 2 správneho poriadku, zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Konaním správnych orgánov nebol porušený princíp právnej istoty a nedošlo ani k porušeniu žalobcom uvedeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. - Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). - Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. - Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. - Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a bez pochybností zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Záver, ku ktorému správne orgány dospeli, zodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 21.01.2013 súd zistil, že výpoveď oznamovateľky priestupku a „jej“ svedkyne Anny Y. sa nezhoduje s výpoveďou žalobcu a „jeho“ svedkyne Márie A.. Procesná situácia pri preverovaní skutkového stavu, kedy proti sebe stoja dve rozdielne tvrdenia, tzn. tvrdenie osoby podozrivej zo spáchania priestupku a jeho svedkyne o tom, že jemu pričítaný skutok nespáchal, a naopak tvrdenie oznamovateľky a jej svedkyne o spáchaní skutku podozrivým, so sebou prináša najmä povinnosť hodnoverne zistiť podľa § 46 správneho poriadku s podporou § 51 zákona č. 372/1990 Zb. na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, či sa skutok stal a či ho spáchala osoba podozrivá z jeho spáchania. Až z takto ustáleného stavu viny páchateľa je možné pristúpiť k uloženiu sankcie. Oznamovateľka a zároveň svedkyňa na ústnom prejednaní priestupku uviedla, že dňa 05.08.2012 v čase okolo 10:30 hod. v obci Jaklovce zametala na dvore lístie, keď k nej vybehol sused - žalobca, chytil ju zozadu za pravú ruku a druhou rukou ju chytil za krk a zhodil ju na zem. Pritom, ako ju zhodil na zem, kričal: „Zabijem ťa, zabijem ťa, nebudeš moju ženu trápiť“. Následne k nim pribehla dcéra oznamovateľky, ktorá ju zodvihla zo zeme a vzala na ošetrenie do NsP E.. Dcéra oznamovateľky na ústnom prejednaní priestupku uviedla, že dňa 25.08.2012 v čase okolo 10:30 hod. bola pri okne a jej mama niesla na lopatke lístie pod lipu, ktoré pohrabala v prednej záhradke. Ďalej uviedla, že videla, ako k nej pribehol žalobca, chytil ju za pravú ruku a krk, zhodil ju na zem a kričal, že ju zabije a že už nebude trápiť jeho ženu. Rýchlo pribehla k mame a pomohla jej vstať. Žalobca ako aj jeho manželka ako svedkyňa na ústnom prejednaní priestupku uviedli, že dňa 25.08.2012 v čase okolo 10:30 hod. žalobca kosil v predzáhradke trávu a manželka ju hrabala. Oznamovateľka v tom čase zametala lístie vo svojom dvore a sledovala žalobcu. Následne išiel kosiť pred dom oznamovateľky a keď bol asi v polovici trávnika, vypol kosačku a oznamovateľka išla k lipe vysypať lístie a trávu pozametanú vo svojom dvore. Vtedy k nej prišiel žalobca a povedal jej, že už pred troma dňami ju požiadal, aby lístie a trávu nesypala na jeho stranu. Potom jej chytil lopatku, aby tie listy nevysýpala pred ich dom, ona začala poťahovať lopatku a viackrát povedala: „A Ty môžeš, pusť mi lopatku, je to moja lopatka“, potom urobila krok vzad a sadla si na zem, pričom pri sedení udrela metlou žalobcu. V tej chvíli vyšla von dcéra oznamovateľky a kričala, aby im vrátil ich metlu. Ako vyplynulo z obsahu spisu a vyššie uvedených výpovedí nachádzajúcich sa v zápisnici o prejednávaní priestupku zo dňa 21.01.2013, tvrdenia žalobcu a jeho svedkyne sa síce vzájomne popierajú s tvrdeniami oznamovateľky a jej svedkyne, ale vinu žalobcu ako obvineného prvostupňový správny orgán v konaní o priestupku preukázal tým, že si zadovážil dôkaz, prostredníctvom ktorého sa mu sporné a spochybnené tvrdenia žalobcu podarilo vyvrátiť. Predmetným dôkazom, z ktorého pri objasňovaní priestupku vychádzali správne orgány oboch stupňov, bol znalecký posudok MUDr. M. D., CSc., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. M. D., CSc. jednoznačne vyplynulo, akým spôsobom došlo k vzniku zranenia poškodenej. V závere znaleckého posudku bolo uvedené: „Na základe zdravotníckej dokumentácie a výpovedí poškodenej je možné uviesť, že pomliaždeniny a odreniny na pravom lakti a oboch kolenách vznikli pri páde, nárazom pravým lakťom a kolenami na zem. Sily, ktoré tieto poranenia spôsobili, boli menšej, prípadne na rozhraní menšej a strednej sily. Bolestivý syndróm krčnej chrbtice po podvrtnutí krčnej chrbtice a bolestivý syndróm driekovo-krížovej chrbtice vznikli následkom podvrtnutia krčnej chrbtice a driekovo-krížovej chrbtice. Chytenie poškodenej útočníkom za krk a prudké otočenie, prípadne i pád na zem spolupôsobili na vznik podvrtnutej krčnej chrbtice. Sila, ktorá tieto poranenia a príznaky spôsobila bola na rozhraní menšej a strednej intenzity. Mechanizmus vzniku poranení teda zodpovedá tomu, ako to uvádzala vo svojej výpovedi poškodená, že pri útoku susedom bola chytená za krk, prudko otočená a potom spadla na zem, pričom si poranila pravý lakeť a obidve kolená.“ V súvislosti s otázkou, či si poškodená mohla uvedené zranenia spôsobiť sama, napríklad pádom alebo iným spôsobom bez zavinenia cudzej osoby alebo či bolo zranenie spôsobené cudzou osobou, sa znalec v znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že: „Mechanizmus vzniku zistených poranení teda zodpovedá tomu, ako to uvádzala poškodená ale i svedkyňa Y. Poranenia nemohli vzniknúť tak, ako uvádzajú svedkovia A. a A., že poškodená si po pustení lopatky sadla na zem. Pád na zem, ktorý uvádzala poškodená, musel byť vyvolaný pôsobením vonkajšieho násilia na telo poškodenej, napr. sotením, alebo zhodením poškodenej po jej chytení okolo krku a pod. Poranenia na tele nemohli vzniknúť spontánne, ale museli byť spôsobené vonkajším násilím a je možné predpokladať, že komplex uvedených poranení na tele poškodenej veľmi pravdepodobne vznikol zavinením cudzej (inej) osoby.“ Drobné ublíženie na zdraví bolo objektivizované lekárskou správou vypracovanou dňa 25.08.2012 asi o 11:55 hod. v NsP Krompachy, kde bola oznamovateľka prvotne vyšetrená a ošetrená po úraze, lekárskou správou zo dňa 27.08.2012 z opakovaného vyšetrenia v NsP Krompachy a tiež znaleckým posudkom MUDr. M. D.u, L.., na základe ktorých mal správny orgán prvého stupňa za preukázané, že žalobca sa dňa 25.08.2012 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že v čase okolo 10:30 hod. v obci Jaklovce na H. ulici pred rodinným domom č. 10 fyzicky napadol Z. A. a to tak, že ju odzadu chytil za ruky a zhodil ju na zem, kde ju rukami chytil za krk a tlačil k zemi, pričom jej kričal, že ju zabije a pustil ju až na volanie jej dcéry, čím jej podľa znaleckého posudku č. 141/2012 Z.. M. D., CSc. spôsobil pomliaždenie a odreninu na pravom lakti, pomliaždenie a odreninu na oboch kolenách, bolestivý syndróm driekovo- krížovej chrbtice a bolestivý syndróm krčnej chrbtice po podvrtnutí krčnej chrbtice. Podľa vyjadrenie znalca uvedeného v znaleckom posudku poranenia na tele oznamovateľky nemohli vzniknúť spontánne. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu, lekárskych správ a predovšetkým zo znaleckého posudku Z.. M. D., CSc. č. 141/2012 zo dňa 25.08.2012 dospel súd k záveru, že v danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci a správne orgány vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.