Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200157 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:7014200157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Mariana Degmu, v právnej veci žalobcu: Bc. U. K., nar. XX.XX.XXXX, K. Q. XX, A., zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Róbert Ružbašán, konateľ a advokát, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-120/2013/OPK zo dňa 05.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-120/2013/OPK zo dňa 05.12.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-PS-496-009/2012 zo dňa 09.07.2013 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi ako bývalému príslušníkovi Policajného zboru podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod. 3 a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 328/2002 Z.z.) účinného do 30.04.2013, v súlade s § 81 ods. 1 písm. a/ tohto zákona priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od 01.10.2012 vo výške 395,53 eur mesačne z dôvodu, že žalobca bol uznaný za invalidného v dôsledku predchádzajúcich služobných úrazov a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho služobný pomer skončil dňom 30.09.2012 a bol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok vo výške 504,68 eur, ktorý bol od 01.07.2013 zvýšený na sumu 514,78 eur. V súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. si uplatnil nárok na náhradu za stratu na služobnom plate, pričom rozhodnutia týkajúce sa tejto náhrady sú podľa jeho názoru nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nerešpektoval ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. ako ani zákona č. 73/1998 Z.z., resp. ich svojvoľne vykladal. Citoval ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2. a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorých vyplýva, že výpočet náhrady za stratu na služobnom plate sa vykoná spôsobom, že od čistého služobného platu policajta, ktorý dosahoval pred prepustením zo služobného pomeru sa odpočíta suma rovnajúca sa priznanému nároku na invalidný výsluhový dôchodok a výsledná hodnota bude predstavovať sumu priznanej náhrady za stratu na služobnom plate. Súčet týchto nárokov a príjmov má dosahovať výšku služobného platu policajta pred skončením služobného pomeru. Podľa žalobcu je rozhodujúcim pre výpočet náhrady za stratu na služobnom plate posledný služobný plat, ktorý policajt pred prepustením dosiahol. Nie najvyšší dosahovaný, najnižší alebo priemerný, či ľubovoľný ale musí ísť o posledný služobný plat. Tento posledný služobný plat žalobca dosiahol v septembri 2012, avšak správne orgány vychádzali z toho, že rozhodná je výška čistého služobného platu vyplateného za celý odpracovaný mesiac, v danom prípade tak ide o mesiac máj 2011. Tento výklad zákona je však svojvoľný a neprípustný, keďže zákon neprikazuje zohľadňovať posledný služobný plat získaný len v mesiaci, ktorý bol celý odpracovaný. Nároky oprávnených osôb by takto mohli byť nepomerne krátené len z dôvodu, že takáto osoba s ohľadom na zdravotné ťažkosti nebola v poslednom období schopná odpracovať celý mesiac a bolo nevyhnutné jej poskytnúť aj náhradu príjmu z dôvodu dočasnej práceneschopnosti, resp. nemocenské. V prípade žalobcu teda žalovaný vzal do úvahy služobný príjem dosiahnutý takmer rok a pol pred skončením služobného pomeru a to len z dôvodu, že príjmy dosiahnuté po mesiaci máj 2011 boli poznačené náhradou príjmu, prípadne nemocenským a teda nešlo vždy len o čistý služobný príjem. Podľa žalobcu sa musí vychádzať najmä z účelu samotného nároku na náhradu za stratu na služobnom plate a to tak, aby táto osoba nebola ukrátená na svojom pravidelnom príjme a aby výška jej príjmov z úrazového zabezpečenia dosahovala minimálne výšku jej čistého služobného platu. Pri výklade žalovaného by totiž v extrémnych prípadoch mohlo dochádzať aj k tomu, že poškodená osoba by mala príjem, ktorý dosahovala v služobnom pomere pred 10 rokmi... V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007 ohľadne ústavnej konformity výkladu, pričom sudcovia v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojim výkladom odstraňovať. Správne orgány teda mali pri výpočte náhrady vychádzať z čistého príjmu dosahovaného v mesiaci september 2012, kedy došlo k prepusteniu zo služobného pomeru žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že mal odpracovaných 21 rokov a dva dni, čo u neho zakladá nárok na vyšší percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov. Táto skutočnosť je potvrdená aj samotným rozhodnutím o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, ktorého výpočet bol odôvodnený práve trvaním služobného pomeru v dĺžke 21 rokov a dva dni a tiež bola táto dĺžka potvrdená aj rozhodnutím žalovaného o odchodnom (išlo o nároky v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z.). Správne orgány vychádzali len z doby započítateľnej doby praxe v trvaní 21 rokov, čo predstavuje percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov 42,7%. Poukázal na znenie § 86 ods. 1 a 2 písm. i/ zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov by mal byť v jeho prípade 48,8%, čím by sa jeho posledný čistý príjem zvýšil o sumu 42 eur v porovnaní s príjmom dosahovaným v mesiaci máj 2011. Pri výpočte náhrady za stratu na služobnom plate mal teda žalovaný vychádzať z čistého príjmu za mesiac september 2012 a to vo výške 942,21 eur a náhrada za stratu mala predstavovať sumu 437,53 eur a nie 395,53 eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhoval túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca mal pred prepustením zo služobného pomeru vyplatené dávky nemocenského zabezpečenia za mesiac september 2012 vo výške 626,05 eur a čistý služobný plat za celý odpracovaný mesiac mal naposledy vyplatený za máj 2011 vo výške 900,21 eur. Pre určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate je rozhodná výška čistého služobného platu dosahovaného pred skončením služobného pomeru. Žalobca mal ku dňu skončenia služobného pomeru odpracovaných 19 rokov v štátnej službe a započítanú prax pred prijatím do služobného pomeru vo výške 2 roky, t.j. celkom 21 rokov. Prídavok za výsluhu rokov vo výške 42,7% bol teda priznaný správne, keďže tento je určený podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Poukázal na rozdielnu zákonnú úpravu pri výpočte doby trvania služobného pomeru na účely platových náležitostí upravených zákonom č. 73/1998 Z.z. a výpočte doby trvania služobného pomeru na účely vzniku nároku na dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zopakoval dôvody uvedené v žalobe, na ktorých zotrval a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 zo dňa 17.04.2007 ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 1/2010 a sp. zn. 8Sžp 4/2012. Zároveň zdôraznil, že účel zákona a úmysel zákonodarcu pri jeho kreovaní bol zabezpečiť policajtovi, aby aj po prepustení z policajného zboru z dôvodu pracovného úrazu dosahoval príjem, na aký mal nárok v momente, kedy bol zo služobného pomeru prepustený a nie ten, na ktorý mal nárok takmer 1,5 roka dozadu. Žalobca mal v čase prepustenia služobný plat, t.j. príjem v mesiaci september 2012 vo výške 1.176 eur a nie 900,21 eur tak, ako to uvádza žalovaný. K dobe trvania služobného pomeru žalobca uviedol, že podľa jeho názoru zákon č. 73/1998 Z.z. nemá osobitný mechanizmus na výpočet dĺžky doby trvania služobného pomeru a preto by sa výpočet dĺžky tejto doby nemal odlišovať od dĺžky doby trvania služobného pomeru podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z administratívneho spisu žalovaného vyplývajú nesporné skutočnosti a to, že žalobca bol podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, keďže podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore a jeho služobný pomer skončil dňom 30.09.2012. Žalobcovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 01.10.2012 vo výške 504,68 eur mesačne. Tento bol od 01.07.2013 zvýšený na sumu 514,78 eur. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za stratu na služobnom plate a prvostupňovým rozhodnutím mu bola priznaná podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod. 3 a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada od 01.10.2012 vo výške 395,53 eur. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal výšku jeho čistého služobného platu a zároveň namietal aj dĺžku započítanej odbornej praxe, ktorá je 21 rokov a 2 dni. Napadnutým rozhodnutím žalovaný jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Spornou otázkou, ktorú musel súd riešiť, bolo, či správne orgány správne aplikovali a interpretovali príslušnú právnu normu (§ 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.) a či bol správne zohľadnený prídavok za výsluhu rokov v súvislosti s namietanou dobou započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov v zmysle § 86 zákona č. 73/1998 Z.z. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Podľa názoru súdu správne orgány vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite v súlade so zákonom odôvodnili. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3. zákona č. 328/2002 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.04.2013 sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %. Citované ustanovenie používa pojem „služobný plat“ a v podstate upravuje kompenzáciu za stratu na služobnom plate, pričom náhrada za stratu na služobnom plate sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu v § 21 ods. 1 citovaného zákona menovanými príjmami rovnala služobnému platu policajta, ktorý tento dosahoval pred skončením služobného pomeru. Čiže stále ide o služobný plat, ktorý mal žalobca naposledy v najvyššej výške vyplatený za máj 2011, ktorý odpracoval celý a to vo výške 900,21 eur. Za mesiac september 2012, t.j. za mesiac pred prepustením zo služobného pomeru (30.09.2012) boli žalobcovi vyplatené len dávky nemocenského zabezpečenia vo výške 626,05 eur. Je nesporné, že žalobca bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 08.06. do 10.06.2011, od 22.06. do 12.07.2011 a od 09.08.2011 do 30.09.2012. Služobný plat mal žalobca priznaný od 01.09.2012 vo výške 1176 eur, pričom tento plat za mesiac september 2012 znížený o sumu zodpovedajúcu o úhrnu poistného a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti predstavuje čiastku 882,63 eur. Pre určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate je rozhodná výška čistého služobného platu dosahovaného pred skončením služobného pomeru a prvostupňový správny orgán nepochybil, keď náhradu určil vychádzajúc zo sumy 900,21 eur, ktorá suma predstavuje čistý príjem žalobcu za mesiac máj 2011. Počnúc júnom 2011 totiž boli žalobcovi vyplácané aj dávky nemocenského zabezpečenia z dôvodu jeho dočasnej neschopnosti. Ako už súd uviedol, v ustanovení § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je upravená náhrada za stratu na služobnom plate, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na úpravu pojmu služobného príjmu a služobného platu v zákone č. 73/1998 Z.z.. Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) funkčný plat, b) prídavok za výsluhu rokov, c) hodnostný príplatok, d) rizikový príplatok, e) príplatok za riadenie, f) príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, g) osobný príplatok, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, i) príplatok za ovládanie a používanie cudzieho jazyka (ďalej len "jazykový príplatok"), j) príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa, k) príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna, l) príplatok za výkon potápačskej činnosti, m) príplatok za nerovnomernosť času služby, n) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, o) príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov, p) odmena, r) doplatok k služobnému platu podľa § 287c. Podľa § 84 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r) a ak ide o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m), o) a r). Ak ide o príplatky podľa § 98 ods. 1, § 99, 100 a 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 1, služobný plat policajta, okrem príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m). Ak ide o príplatok príslušníka Policajného zboru podľa § 98 ods. 2, služobný plat príslušníka Policajného zboru tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m). Výklad ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je potrebné urobiť v nadväznosti na úpravu pojmu služobného platu v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. a preto správne orgány správne postupovali, keď pri svojich rozhodnutiach vychádzali z toho, že v danom prípade je rozhodná a pre žalobcu aj najvýhodnejšia, výška čistého služobného platu vyplatená za celý odpracovaný mesiac a takýmto mesiacom bol práve máj 2011. Keďže žalobca nemá príjem zo zárobkovej činnosti, zo závislej činnosti, z podnikania ako ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu..., rozhodný príjem pre výpočet náhrady bol len invalidný výsluhový dôchodok vyplácaný žalobcovi od 01.10.2012 vo výške 504,68 eur. Vzhľadom na uvedené výška náhrady za stratu na služobnom plate po odpočítaní sumy invalidného výsluhového dôchodku od sumy čistého služobného platu (900,21-504,68 eur) predstavuje sumu 395,53 eur. V ďalšom súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré by len v tomto rozsudku nadbytočne opakoval. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu týkajúca sa výška prídavku za výsluhu rokov podľa § 86 zákona č. 73/1998 Z.z., keď tento namietal dobu započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov, keďže správne orgány vychádzali z doby 21 rokov, čo predstavuje percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov 42,7%. Žalobca uvádzal dĺžku započítateľnej odbornej praxe 2 roky a 2 dni, čo predstavuje percentuálny podiel prídavku vo výške 48,8%. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že rozdielna zákonná úprava je pri výpočte doby trvania služobného pomeru na účely platových náležitostí upravených zákonom č. 73/1998 Z.z. a výpočte doby trvania služobného pomeru na účely vzniku nároku na dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 86 ods. 1,2,3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe. Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov policajta je po dovŕšení odbornej praxe v pásme a) do 2 rokov 0 % , b) od 2 do 4 rokov 6, 1 % , c) od 4 do 6 rokov 12, 2 % , d) od 6 do 9 rokov 18, 3 % , e) od 9 do 12 rokov 24, 4 % , f) od 12 do 15 rokov 30, 5 % , g) od 15 do 18 rokov 36, 6 % , h) od 18 do 21 rokov 42, 7 % , i) od 21 do 24 rokov 48, 8 % , j) od 24 do 28 rokov 54, 9 % , k) od 28 do 32 rokov 61, 0 % , l) nad 32 rokov 67, 1 % a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor. Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak, doba a) trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, b) praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru, c) praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ale najviac v rozsahu dvoch tretín, d) výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, e) starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb, f) hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov, g) štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti. Žalobcovi bola v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na vznik nároku na dávky výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba trvania základnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru príslušníka PZ od 01.10.1993 do 30.09.2012, čo predstavuje spolu 21 rokov a 2 dni. Žalobca dôvodne poukazoval na to, že doba 21 rokov a 2 dni bola uvádzaná ako doba trvania služobného pomeru v rozhodnutiach ohľadne invalidného výsluhového dôchodku a odchodného, avšak treba si uvedomiť, že prídavok za výsluhu rokov je jednou zo zložiek služobného príjmu a teda služobného platu podľa § 84 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a že tu je rozdiel medzi dobou trvania služobného pomeru na účely platových náležitostí upravených zákonom č. 73/1998 Z.z. a dobou trvania služobného pomeru, ktorá sa zhodnocuje na účely vzniku nároku na dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Rozdiel v dobe trvania služobného pomeru - dva dni, vznikol tým, že rokom trvania služobného pomeru na účely zákona č. 328/2002 Z.z. je 365 dní (§ 58 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z.), pričom tento zákon otázku tzv. prestupných rokov v rozsahu 366 dní neupravuje. Na rozdiel od zákona č. 328/2002 Z.z. sa za rok trvania služobného pomeru na účely platových náležitostí v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. považuje nielen doba 365 dní, ale aj doba tzv. prestupných rokov 366 dní. Z uvedeného potom vyplýva, že pre účely dávok výsluhového zabezpečenia správne orgány správne vychádzali z doby trvania služobného pomeru 21 rokov a 2 dni, pričom pokiaľ ide o prídavok za výsluhu rokov podľa § 86 zákona č. 73/1998 Z.z., tu bola správne určená doba započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavkov za výsluhu rokov v trvaní 21 rokov, čo predstavuje percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov žalobcu vo výške 42,7%. Aj v tomto smere sú teda správne rozhodnutia zákonné. Argumentácii žalobcu pritom nemožno uprieť jej logickosť, keďže ide o tie isté okolnosti a o tú istú osobu, avšak treba vychádzať z toho, že sporné otázky sú predmetom rozdielnej právnej úpravy v osobitných zákonoch, pričom podľa názoru súdu nejde o nedostatky zákonnej právnej úpravy, ktorú by mal svojim výkladom odstraňovať, ale o účel zákonodarcu. Súd považuje vyššie uvedený výklad za ústavne konformný a tvrdí, že žalobcovi bola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate v súlade so zákonom rešpektujúc účel zákona. V danom prípade sa nejedná ani o nejasné a neurčité právne normy, ktoré by nebolo možné aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právne normy, t.j. žalobcu, keďže právna úprava je jednoznačná. Ako už súd vyššie zdôraznil, účel náhrady za stratu na služobnom plate je zabezpečiť policajtovi, aby aj po prepustení zo služobného pomeru mal taký príjem, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, avšak tu sa má na mysli práve služobný plat dosahovaný pred skončením služobného pomeru a v danom prípade išlo o zákonné a najvýhodnejšie riešenie pre žalobcu, keď sa vzal do úvahy plat za celý odpracovaný mesiac máj 2011. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených práve žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6 Sžo 84/2007, 6 Sžo 98/2008, 1 Sžo 33/2008, 2 Sžo 5/2009, 8 Sžo 547/2009). V zmysle ustálenej súdnej judikatúry súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v žalobe vymedzený. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Z uvedených dôvodov a rešpektujúc koncentračnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve sa súd nezaoberal dôvodmi doplnenými až v replike na vyjadrenie žalovaného. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.