Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2596/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200716 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:8012200716.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: X. K., O. XXX/XX, V., zastúpený: Mgr. Tomáš Adamec, advokát, Levočská ulica 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.SVS-H zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR (právny predchodca žalovaného) č. Q.-H zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Poprad, Odboru všeobecnej vnútornej správy, č. H.-PP-H.-XXXX/XXXXX-XXXXX PR.XXXX/XXX-XAV zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo ako „zákon“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 20.12.2011 v čase okolo 11:00 hod. sa v telefonickom rozhovore vyhrážal Zdenkovi A., že ho dá fyzicky zlikvidovať a tiež vyzývaním na „férovku“, že si to chce s ním rozdať, čím žalobca úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta za priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1 a v súlade s § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. vo výške XX eur. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za vydané po nesprávnom právnom posúdení veci, pričom správne orgány vychádzali z nedostatočne vykonaného dokazovania, ktoré bez pochybností nedokázalo zodpovedať otázku ohľadom ustálenia viny žalobcu ako obvineného zo spáchania priestupku. Tvrdil, že správne orgány vykonávali dokazovanie svedčiace len v neprospech žalobcu, pričom vôbec neprihliadli a neakceptovali návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, ktoré mohlo objektívne a bez akýchkoľvek skutkových pochybností objasniť skutočný stav veci. Zároveň poukázal na rozpornosť, zmätočnosť a nevierohodnosť výpovedí oznamovateľa I. A. a svedkyne T. L., pričom však neuviedol, v čom videl nedostatky týchto výpovedí. Zároveň namietal, že dokazovanie vykonané v takomto rozsahu bolo nedostatočné a správny orgán mal konanie zastaviť z dôvodu, že sa žalobca žiadneho priestupku nedopustil. Nevykonaním navrhovaného dokazovania bol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože správny orgán neumožnil preukázanie pravdivosti skutočností tvrdených žalobcom a preto žalobca považoval konanie správneho orgánu za evidentne jednostranné, nezákonné a nespravodlivé. Žalobca zdôraznil, že správne orgány v rámci zisťovania skutkového stavu boli povinné objasňovať nielen okolnosti svedčiace v neprospech žalobcu, ale aj okolnosti a skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Na základe uvedených tvrdení žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že zo spáchania skutku žalobcu usvedčili svojimi výpoveďami svedkovia I. A. a T. L., ktorý zhodne popisovali priebeh udalosti tak, že sa obvinený počas telefonátu vyhrážal I. A. fyzickou likvidáciou, žiadal ho, aby prišiel na „férovku“, že si to chce s ním rozdať. Žalovaný nemal pochybnosti o pravdivosti svedeckých výpovedí, keďže svedkovia boli pred výsluchom poučení o povinnosti vypovedať pravdivo, nič nezamlčovať a o právnych následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede a v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili pravdivosť výpovedí. Žalovaný uviedol, že sa v rámci odvolacieho konania vysporiadal aj s dôkazným návrhom žalobcu na zabezpečenie prepisu predmetného telefonického rozhovoru, pričom poukázal na to, že zákon č. 372/1990 Zb. a ani správny poriadok neobsahujú ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia obsahu telefonických rozhovorov súkromných osôb pre účely priestupkového konania ako dôkazného prostriedku. Správny orgán požiadal o súčinnosť Obvodné oddelenie PZ v Levoči, ktoré uviedlo, že pokiaľ si obvinený na vlastné náklady nevyžiada výpis od mobilného operátora, nie je možné ho iným spôsobom získať, jedine ak pre potreby trestného konania na základe súdneho príkazu. Žalobca prepis predmetného telefonického rozhovoru nepredložil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Vo všeobecnosti je úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán (Obvodný úrad Poprad) začal priestupkové konanie voči žalobcovi na základe predloženého priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ v Levoči č.p. H.-P-XXX/PP-LE-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok uvedený v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom obvineného žalobcu, ďalej svedka (oznamovateľa) I. A. a svedkyne T. L.. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že v čase okolo 11:00 hod. dňa 20.12.2011 na súkromný mobilný telefón oznamovateľa zazvonil hovor, ktorý oznamovateľ zapol na hlasitý odposluch a v ktorom žalobca kričal na oznamovateľa, že má už toho dosť, že zabezpečí oznamovateľovo prepustenie z Policajného zboru prostredníctvom inšpekčnej služby a uviedol, že ho dá fyzicky zlikvidovať, volal ho na „férovku“, kde si to chce s ním „rozdať“. Obvinený žalobca pred správnym orgánom dňa 26.04.2012 uviedol, že skutočne v danom čase telefonoval oznamovateľovi, kde potvrdil, že oznamovateľovi povedal, že jeho porušenia zákonov, o ktorých si je vedomý, bude riešiť inšpekcia ministra vnútra, ostatné obvinenia poprel a výpovede oboch svedkov označil za nepravdivé. Dňa 02.05.2012 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku a uložil mu pokutu vo výške XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech, b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody, d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu, f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. V konaní, ktorého predmetom je uloženie administratívnej sankcie, je v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991 potrebné garantovať, aby každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii, bola informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie; správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona. Žalobou napadnutým právoplatným rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 20.12.2011 v čase okolo 11:00 hod. sa v telefonickom rozhovore vyhrážal Zdenkovi A. fyzickým násilím. Krajský súd sa po oboznámení sa so spisovým materiálom na podklade žalobných dôvodov stotožnil so závermi, ku ktorým dospel správny orgán, a to že žalovaný sa dopustil vyššie opísaného priestupku. Protiprávne konanie žalobcu potvrdzujú to výpovede svedkov I. A. a T. L., ktoré súd na rozdiel od žalobcu nepovažuje za zmätočné, nevierohodné a vzájomne rozporné. Naopak ide o dôkazy dostatočne jasné a vierohodné a nenachádzajú sa v nich také rozpory, ktoré by bolo potrebné verifikovať či doplniť ďalším dokazovaním. Žalobca v priestupkovom konaní priznal, že svedkovi I. A. v inkriminovanom čase telefonoval, pričom obaja svedkovia zhodne vypovedali, že rozhovor bol na mobilnom telefóne prepnutý na hlasný odposluch a telefonujúci (žalobca) sa v ňom vyjadril tak, ako je opísané vyššie. Svedecké výpovede žalobcu usvedčujú zo spáchania vyššie uvedeného skutku, pričom sám žalobca nepredložil dôkaz spochybňujúci zistený skutkový stav, ktorý vyslovené právne závery plne podporuje. Pokiaľ žalobca namietal, že bol ukrátený na svojich právach nevykonaním navrhnutého dôkazu, súd tomuto tvrdeniu nemohol prisvedčiť. Žalobca v priestupkovom konaní žiadal zabezpečenie prepisu predmetného telefonického rozhovoru, avšak tento nemohol mať správny orgán k dispozícii. S nahrávkou telefonického rozhovoru alebo jej prepisom môže disponovať len orgán činný v trestnom konaní v súlade s Trestným poriadkom. Správny orgán sám nemá zákonnú právomoc zabezpečiť vyhotovenie takéhoto druhu dôkazu a žalobca takýto alebo obdobný dôkaz vyvracajúci obvinenie zo spáchania priestupku nepredložil. Žalobcove námietky sú všeobecné a nekonkrétne, svoje tvrdenia o nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného uvedené v žalobe nijako argumentačne nerozvinul. Aj vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje konanie správnych orgánov oboch stupňov v danom prípade za dôsledne dodržiavajúce právny poriadok. Pri jeho aplikácii správne orgány vychádzali zo základných zásad správneho konania. Žalobca nijako nepreukázal, že by správne orgány úmyselne vykonali len dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu. Správne orgány presne zistili skutočný stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania, správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku a že ho spáchal žalobca. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov, nakoľko žalobca v konaní nemal úspech a žalovanému právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.