Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/312/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010096 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010096.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD, v právnej veci žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 25.07.2012, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 (č.k. 2Sž/13/2012-139), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č. 4/981/2011/192 zo dňa 13.04.2012 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.100 eur za porušenie § 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 (ods. 2 v znení platnom do 31.05.2008) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 278/1993 Z.z.). Žalobca mal podľa rozhodnutia porušiť zákon tým, že s dočasne prebytočným majetkom štátu nenaložil s maximálnou hospodárnosťou a pri nájme nehnuteľných vecí štátu nedohodol také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávali veci do nájmu. Porušenia zákona č. 278/1993 Z.z. sa mal žalobca dopustiť tým, že 1. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. prenajal nebytové priestory o výmere 48 m2 v budove na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite, pričom rozdiel medzi nájomným za rok 2008, za ktoré mala byť časť nehnuteľnosti prenajatá - 31.200,- Sk (650Sk/m2/rok x 48m2) a nájomným, za ktoré bola táto nehnuteľnosť prenajatá - 14.400,- Sk (300 Sk/ m2/rok x 48 m2), predstavuje rozdiel v sume 16.800,- Sk, t.j. 557,66 eur; 2. Za rok 2009 pri nájme tej istej nehnuteľnosti rovnakému nájomcovi predstavoval rozdiel medzi nájomným, za ktoré mala byť časť nehnuteľnosti prenajatá - 1.035,84 eur (21,58 eur/ m2/rok x 48 m2) a nájomným, za ktoré bola prenajatá - 480,08 eur (9,96eur/ m2/ rok x 48 m2), sumu 557,76 eur; 3. V apríli 2010 uzavrel žalobca zmluvu o nájme nebytových kancelárskych priestorov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. E. F., s nájomným 21,58 eur/m2/rok, resp. a 21,60 eur / m2/rok a inominátnou zmluvou zo dňa 18.02.2010 prenajal Mestu Svit kancelárske priestory za 21,58 eur / m2/ rok. Rozdiel medzi uvedeným nájomným a nájomným dohodnutým s mestom Svit na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.07.2010 v sume 10 eur/ m2/rok, predstavuje sumu 11,58 eur/ m2/ rok, čo pri prenajímanej podlahovej ploche kancelárskych priestorov 775,86 m2 predstavuje mesačne rozdiel na nájomnom 748,70 eur (775,86 m2 x 11,58 eur/ m2/rok/12 mesiacov) za obdobie od 11.01.2010 do 30.09.2010 a za obdobie od 01.10.2010 po dohodnutú dobu nájmu (5 rokov) mesačne sumu 686,75 eur (711,66 m2 x 11,58 eur/ m2/rok/12 mesiacov). Žalobca v žalobe tvrdil, že pri prenajímaní dočasne prebytočného majetku štátu postupoval v zmysle uvedeného zákona, dodržal podmienky hospodárnosti a zo strany správneho orgánu ide len o subjektívne a ničím nepodložené tvrdenia. Žalobca poukázal na Kritériá Ministerstva financií SR pri posudzovaní nakladania s majetkom štátu, vychádzajúce zo zákona č. 278/1993 Z.z., konkrétne na článok 5 bod 3, kde sa uvádza, že trhové nájomné je potrebné preukázať napríklad všeobecne záväzným nariadením obce/mesta o cene nájmu, cenovou mapou mesta, cenovou mapou realitných kancelárií, fotokópiami inzerátov realitných kancelárií, znaleckým posudkom a podobne. Žalobca vzal ako podklad pre určenie výšky trhového nájomného pre rok 2010 platné uznesenie Mesta Svit č. 72/2010, čo podľa jeho názoru nebolo v rozpore so zákonom ani s uvedenými kritériami. Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.07.2010 bez pripomienok odsúhlasilo aj Ministerstvo financií SR, pričom prílohu žiadosti o udelenie súhlasu so zmluvou bolo aj predmetné uznesenie Mesta Svit. Žalobca označil za zarážajúce, že auditorská skupina správy finančnej kontroly predchádzajúce uznesenia Mesta Svit č. 195/2007 a č. 35/2009, ktorými boli schválené a upravené Zásady prenajímania nehnuteľného majetku a určenie minimálnej ceny nájmu vo výške 650,- Sk (21,58eur/m2/rok) bez problémov akceptovala ako relevantný doklad pre určenie trhového nájomného. Uznesenie č. 72/2010 však ako relevantný doklad pre určenie trhovej ceny nájomného neakceptuje. Žalobca nesúhlasil so záverom auditorskej skupiny, že ceny nájmu boli uznesením č. 72/2010 zmenené účelovo a mal za to, že mestské zastupiteľstvo Mesta Svit je dôveryhodným orgánom na to, aby posúdilo skutočné možnosti v meste Svit pri prenajímaní priestorov. Žalobca uviedol, že dočasný prebytočný majetok - kancelárske priestory na Hviezdoslavovej ul. č. 33 vo Svite, sa opakovane snažil ponúknuť za nájomné, ktoré bolo platné pred prijatím uznesenia Mesta Svit č. 72/2010, teda za cenu 21,58eur/m2/rok a to ponukou uverejnenou v dennej tlači s celoslovenskou pôsobnosťou - v denníku Pravda dňa 17.02.2010, kedy záujem o časť priestorov o výmere 103 m2 prejavila iba JUDr. Eva Čabrová - notár a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o výmere 47 m2. O zostávajúce kancelárske priestory o výmere 775,86 m2, suterénne priestory o výmere 92 m2 a ostatné priestory o výmere 225,05 m2 nikto neprejavil záujem, a to ani v opakovanom ponukovom konaní v celoslovenskom denníku Pravda, uverejnenom dňa 27.05.2010. Na základe ponuky zverejnenej v denníku Pravda dňa 30.06.2010 prejavil záujem o nájom dočasne prebytočného majetku len jeden záujemca a to Mesto Svit. Žalobca poukázal na to, že Mesto Svit má približne 7400 obyvateľov, nachádza sa v ňom veľa administratívnych budov (bývalé veľké podniky Tatrasvit a Chemosvit), v ktorých je veľké množstvo nevyužitých kancelárskych priestorov. Vo vzdialenosti 10 km sa nachádza okresné mesto Poprad, kde sú sústredené všetky regionálne a okresné úrady a väčšina podnikateľských subjektov v regióne. Budova s dočasne prebytočným majetkom štátu v správe žalobcu je z 50. rokov 20. storočia a adekvátne jej veku vyzerajú aj prenajímané priestory. Pokiaľ ide o vytýkané pochybenie, že do zmluvy o nájme nebytových priestorov s Mestom Svit zo dňa 21.07.2010 žalobca nezakotvil ustanovenie, v ktorom si prenajímateľ vyhradí právo upraviť výšku nájomného o percento medziročnej oficiálnej oznámenej inflácie, žalobca uviedol, že tento nedostatok uznal a dodatkom č. 3 k zmluve ešte počas trvania auditu takéto ustanovenie do zmluvy zakotvil. Žalobca mal za to, že keby pružne nereagoval na zmeny v trhovom nájomnom, porušoval by tým zákon č. 278/1993 Z.z. a nenakladal by z dočasne prebytočným majetkom štátu s maximálnou hospodárnosťou, nakoľko tento majetok by zostal nevyužitý, keďže o prenájom od začiatku roka 2010 nikto neprejavil záujem. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že kritériá Ministerstva financií SR pre nakladanie s majetkom štátu upravujú príklady možností stanovenia trhového nájomného, čo znamená, že toto nemusí byť preukázané len všeobecne záväzným nariadením mesta. Žalovaný súhlasil s tým, že postačuje doložiť jeden zdroj, avšak v danom prípade, keď Mesto Svit malo kancelárske priestory v predmetnej budove v dlhodobom prenájme od roku 2005, považoval správny orgán za netransparentné preukázanie trhového nájomného na základe uznesenia Mesta Svit, ktoré práve v tom čase znížilo ceny kancelárskych priestorov zo sumy 21,58 eur/m2/rok na cenu 10 eur/m2/rok a ktoré v tom čase budovu užívalo. Žalovaný mal za to, že ak by Mesto Svit malo porovnateľné kancelárske priestory vo svojom vlastníctve, tak by si neprenajímalo majetok štátu, ale využívalo by vlastné priestory. Neobstojí podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že ak by pružne nereagoval na zmeny v trhovom nájomnom, majetok štátu by zostal nevyužitý, nakoľko v čase ponukových konaní mal žalobca s mestom Svit uzavretú inominátnu zmluvu za účelom prenájmu predmetnej nehnuteľnosti pri dohodnutej výške nájomného 21,58eur/m2/rok. Uvedenou sumou bolo stanovené v tom čase nájomné za prenájom kancelárskych priestorov uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 35/2009. Zákon č. 278/1993 Z.z. podľa žalovaného nepripúšťa možnosť zníženia nájomného pre obce tak, ako to bolo podľa § 13 ods. 4 tohto zákona účinného do 31.05.2008, kde sa pripúšťala možnosť zníženia nájomného obci v prípade, že bude nehnuteľný majetok využívať na prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný poukázal na to, že žalobca uzavrel v roku 2009 nájomnú zmluvu s Mestom Svit za znížené nájomné v sume 5 eur/m2/rok, resp. 10 eur/ m2/rok (znenie článku zmluvy upravujúcej nájomné je nejasné), s čím žalovaný nesúhlasil, ale v konečnom dôsledku po úprave uznesenia Mesta Svit bol majetok štátu v roku 2010 prenajatý za sumu 10 eur /m2/rok. Žalovaný uviedol, že v apríli v roku 2010 žalobca uzavrel dve nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol nájom kancelárskych priestorov s dohodnutým nájomným vo výške 21,58 eur/ m2/rok a 21,60 eur/ m2/rok. To, že o zvyšnú časť budovy neprejavil v opakovanom ponukovom konaní záujem žiadny subjekt podľa žalovaného neznamená, že cena ponúkaného nájomného 21,58 eur/ m2/rok nie je trhovým nájomným. Uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 72/2010 sa podľa žalovaného nemenila cena prenájmu nebytových priestorov prenajímaných dlhodobo, okrem ceny výrobných, dielenských, skladových, pivničných priestorov, garáží a suterénov, ktorá sa zo sumy 16,60 eur/ m2/rok znížila na sumu 10 eur/ m2/ rok. Prenájom kancelárskych priestorov bol vyňatý spomedzi nebytových priestorov prenajímaných za cenu 21,58 eur/ m2/rok, ako sú obchodné a reprezentačné priestory, cestovné kancelárie, reštaurácie a ostatné priestory podobných úžitkových vlastností a bol preradený k priestorom prenajímaným za zníženú sumu 10 eur/ m2/rok, ako sú výrobné dielenské, skladové, pivničné priestory, garáže a suterény používané na podnikateľskú činnosť. Žalovaný poukázal tiež na to, že nájomné zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. F. boli uzatvorené v apríli 2010 za nájomné 21,58 eur/m2/rok resp. 21,60 eur/ m2/rok, avšak v mesiaci júl 2010 sa podľa žalobcu trhové nájomné zmenilo, čo žalobca doložil všeobecným záväzným nariadením Mesta Svit - uznesením č. 72/2010. Toto uznesenie však bolo vydané v čase, keď Mesto Svit užívalo budovu na základe inominátnej zmluvy. Žalobca zmenu trhového nájomného podľa žalovaného nepreukázal iným spôsobom, napr. inzerátmi, nezisťoval cenu, za ktorú kancelárske priestory prenajímali iné subjekty, čím by preukázal, že situácia na trhu sa zmenila a kancelárske priestory za cenu, za ktorú prenajímal kancelárie tej istej budove (21,58 eur/ m2/rok), je neadekvátna. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu je z nižšie uvedených dôvodov nedostačujúce na posúdenie veci. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že v období od 15.03.2011 do 30.06.2011 vykonali zamestnanci Správy finančnej kontroly Košice u žalobcu vládny audit zameraný na overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia za obdobie rokov 2008-2010. Vládny audit bol skončený doručením správy žalobcovi dňa 12.09.2011. Na základe záveru auditu vydala Správa finančnej kontroly Košice dňa 13.04.2012 rozhodnutie č. 4/981/2011/192, ktorým podľa § 14a ods. 4 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z.z. uložila žalobcovi pokutu vo výške 1.100 eur za porušenie § 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 (ods. 2 v znení platnom do 31.05.2008) zákona č. 278/1993 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa zrekapituloval skutkové zistenia, podľa ktorých žalobca ako prenajímateľ uzavrel so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. ako nájomcom dňa 22.12.2005 zmluvu o nájme nebytových priestorov, podľa ktorej predmetom nájmu boli nebytové priestory - miestnosti o výmere 48 m2 v budove na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite, za dohodnuté nájomné na základe ponukového konania vo výške 300 Sk/ m2/rok, na dobu určitú od 01.01.2006 do 31.12.2006. Dodatkom č. 3 k zmluve zo dňa 20.12.2007 s účinnosťou od 01.01.2008 sa zmluvné strany dohodli, že nájom sa dojednáva na dobu určitú od 01.01.2008 do 31.12.2008, bez zmeny výšky nájomného. Uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 195/2007 zo dňa 29.11.2007 boli stanovené minimálne ceny za prenájom nebytových kancelárskych priestorov prenajímaných dlhodobo (viac ako 7 dní) sumou 650 Sk/ m2/rok. V súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. v platnom znení mal žalobca podľa prvostupňového rozhodnutia dohodnúť nájomné v uvedenej výške, nakoľko podľa zmieneného uznesenia č. 195/2007 sa v tom čase za túto sumu prenechávali do nájmu porovnateľné nehnuteľnosti v Meste Svit. Rozdiel medzi nájomným za rok 2008, za ktoré mala byť časť nehnuteľností prenajatá (31.200 Sk) a nájomným, za ktoré bola prenajatá (14.400 Sk), predstavuje rozdiel 16.800 Sk t.j. 557,66 eur. Uvedeným konaním žalobca podľa záverov prvostupňového rozhodnutia porušil § 3 ods. 4 a§ 13 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že dodatkom č. 5 k zmluve zo dňa 11.12.2008 s účinnosťou od 01.01.2009 sa zmluvné strany dohodli na zmene článku 3 zmluvy, podľa ktorého nájomné za prenajaté priestory je dohodnuté na základe ponukového konania vo výške 9,96 eur/ m2/rok, dojednali zároveň nájom na dobu určitú od 01.01.2009 do 31.12.2009. V zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase od (01.09.2008 do 31.12.2010) správca dočasne prebytočného majetku štátu je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel takého alebo porovnateľné nehnuteľnosti; nájomnú zmluvu môže uzavrieť len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Správa finančnej kontroly poukázala na Zásady prenájmu nebytových priestorov a stanovenie minimálnych cien za prenájom nebytových priestorov, schválených uznesením č. 195/2007 mestského zastupiteľstva Mesta Svit, doplnené uzneseniami č. 29,30/2007 a 35/2009, podľa ktorých bola stanovená cena za prenájom nebytových kancelárskych priestorov na sumu 21,58 eur/ m2/rok. V zmysle § 13 ods. 1 uvedeného zákona mal žalobca dohodnúť nájomné vo výške 21,58 Sk/ m2/rok, nakoľko podľa uznesenia č. 195/2007 sa v tom čase za uvedenú sumu prenechávali do nájmu porovnateľné nehnuteľnosti v Meste Svit. Rozdiel medzi nájomným za rok 2009, za ktoré mala byť časť nehnuteľností prenajatá (1035,84 eur) a nájomným, za ktoré bola prenajatá (478,08 eur), vyčíslil správny orgán prvého stupňa sumou 557,76 eur a konštatoval, že uvedeným konaním žalobca porušil § 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. v platnom znení. Správa finančnej kontroly ďalej konštatovala, že po uplynutí doby, na ktorú bol dohodnutý nájom nebytových priestorov podľa nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 5, uzavrel žalobca s nájomcom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dňa 09.02.2010 inominátnu zmluvu, ktorej účinnosť sa vzťahovala výlučne iba na preklenovacie obdobie od 01.01.2010 do nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o nájme podpísanej so subjektom, ktorý uspeje pri vyhodnocovaní cenových ponúk, najdlhšie však do 30.06.2010. Inominátne zmluvy žalobca uzavrel aj s nájomcami Mesto Svit dňa 26.02.2010 a JUDr. Evou Čabrovou dňa 18.02.2010, pričom výška mesačnej platby za dočasné užívanie priestorov bola pre nájomcov stanovená výpočtom z ročného nájomného za kancelárske priestory 21,58 eur/m2/rok, za chodby a WC 8,30 eur/ m2/rok a za suterén a sklad 16,60 eur/ m2/rok, po prepočte na užívanú plochu. Uvedené nájomné zodpovedalo stanoveným minimálnym cenám za prenájom nebytových priestorov schválených uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Svit na obdobie od 01.01.2010 do 26.05.2010. Na základe zverejnenia inzerátu žalobcom v denníku Pravda dňa 17.02.2010 boli predložené ponuky na prenájom nebytových priestorov na Hviezdoslavovej ulici č. 33 vo Svite Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (21,58 eur/ m2/rok) a JUDr. Evou F. (21,60 eur/ m2/rok). S uvedenými záujemcami uzavrel žalobca dňa 24.02.2010 zmluvy o nájme nebytových priestorov na dobu 5 rokov za navrhnutých podmienok. Prenajímateľ si zároveň vyhradil právo na úpravu výšky nájomného o percento medziročne oficiálne oznámenej inflácie. Následne žalobca uskutočnil opakované ponukové konanie na nájom predmetných nebytových priestorov uverejnením inzerátu v denníku Pravda dňa 27.05.2010, na ktorú nereagovali žiadni uchádzači. Uznesením č. 72/2010 schválilo mestské zastupiteľstvo Mesta Svit Zásady pre nájmy nebytových priestorov a stanovenie minimálnych cien za prenájom nebytových priestorov, v ktorých boli kancelárske priestory s cenou 21,58 eur/ m2/rok vyňaté z čl. I bod 1 písm. b/ a boli presunuté do čl. 1 bod 1 písm. d/ k výrobným, dielenským, skladovým, pivničným priestorom a garážam a suterénom používaným na podnikateľskú činnosť a ostatným priestorom podobných úžitkových vlastností, s cenou nájmu 10 eur/ m2/rok. Dňa 30.06.2010 bola v denníku Pravda opätovne zverejnená ponuka žalobcu na prenájom nebytových priestorov, a to kancelárskych priestorov s výmerou 775,86 m2 a suterénnych priestorov s výmerou 93 m2 minimálne za 10 eur/ m2/rok a ostatné priestory s výmerou 218,15 m2 minimálne za 8,30 eur/ m2/rok. V ten istý deň predložilo cenovú ponuku Mesto Svit a na jej základe uzavrel žalobca dňa 21.07.2010 s uvedeným subjektom zmluvu o nájme nebytových priestorov za dohodnuté nájomné vo výške 10 eur/ m2/rok za kancelárske priestory, skladové a pivničné priestory a ostatné priestory podobných úžitkových vlastností (868,86 m2) a vo výške 8,30 eur/ m2/rok za chodby, WC s príslušenstvom (218 m2). Zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov od udelenia súhlasu ministerstvom financií, ktoré tak urobilo listom zo dňa 11.08.2010. Podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa žalobca tým, že ponúkol nebytové priestory, ktoré v tom čase užívalo Mesto Svit, za takú cenu kancelárskych priestorov, ktorú mestské zastupiteľstvo Mesta Svit znížilo v tom čase na cenu skladových, pivničných a suterénnych priestorov, nakladal nehospodárne s majetkom štátu, pričom uvedené preukázanie trhovej ceny kancelárskych priestorov nepovažoval správny orgán za transparentné. Poukázal na nájomné zmluvy uzavreté v apríli 2010 so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a JUDr. Evou F., ktoré podľa názoru správy finančnej kontroly predstavujú trhové nájomné, nakoľko žalobca vedel kancelárske priestory za túto cenu prenajať. Poukázal tiež aj na inominátnu zmluvu zo dňa 18.02.2010, ktorou sa rovnakých podmienok prenajal žalobca nebytové priestory Mestu Svit. Rozdiel medzi nájomným za kancelárske priestory dohodnutým s nájomcami JUDr. Evou F. a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. a nájomným dohodnutým s Mestom Svit na základe zmluvy s 21.07.2010, predstavuje sumu 11,58 eur/ m2/rok, čo pri prenajatej podlahovej ploche kancelárskych priestoroch 775,86 m predstavuje rozdiel na nájomnom 748,70 eur za obdobie od 11.08.2010 do 30.09.2010 a za obdobie od 01.10.2010 na dohodnutú dobu nájmu (5 rokov) mesačne sumu 686,75 eur. Aj týmto konaním žalobca podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa porušil § 3 ods. 4 a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. v platnom znení. Za všetky uvedené porušenia uložil správny orgán prvého stupňa žalobcovi pokutu vo výške 1100,- eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. MF/016033/2012-243 zo dňa 06.06.2012 zamietol a rozhodnutie Finančnej kontroly Košice zo dňa 13.04.2012 potvrdil, a to z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Podľa ods. 3 majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu. Podľa ods. 4 majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Správca je povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len "trhové nájomné"). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk, výhradu správcu odstúpiť od ponuky, ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku trhového nájomného. Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné. Podľa § 14a ods. 4 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z.z. v prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu správcovi až do výšky 200 000 Sk. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či mali správne orgány oboch stupňov dostatočné skutkové a právne podklady pre záver o tom, že žalobca s dočasne prebytočným majetkom nenaložil s maximálnou hospodárnosťou a pri nájme nehnuteľných vecí štátu nedohodol také nájomné, za aké sa v danom čase a na danom mieste obvykle prenecháva takýto majetok do nájmu. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia sa žalobcovi kladie za vinu porušenie zákon č. 278/1993 Z.z. v súvislosti s prenájmom nebytových priestorov za roky 2008, 2009 a 2010, pričom za každý rok bol vyčíslený rozdiel medzi dosiahnutým nájomným a nájomným, za ktoré mali byť predmetný majetok podľa názoru správnych orgánov prenajatý. Za všetky porušenia zákona vytýkané Správou finančnej kontroly Košice bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 100,- eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice, v odôvodnením svojho rozhodnutia sa však zmieňuje len o nehospodárnosti pri prenajímaní prebytočného majetku štátu žalobcom v roku 2010. Keďže sa žalovaný nijako nevysporiadal s tými porušeniami zákona, ktoré vytýkal správny orgán prvého stupňa pri prenajímaní majetku štátu v roku 2008 a 2009, nie je podľa názoru súdu jasné, či žalovaný uznal odvolacie námietky žalobcu v tejto časti, alebo či sa v celom rozsahu stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa. Preto sa mohol súd na základe vymedzených žalobných dôvodov zaoberať len zákonnosťou rozhodnutia žalovaného v súvislosti s vytýkanými nedostatkami pri prenajímaní prebytočného majetku štátu v roku 2010. Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní primeranosti trhového nájomného za prenajímané nebytové priestory v rokoch 2008 a 2009 vychádzal z uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 195/2007 (v znení neskorších uznesení), ktorým boli stanovené ceny nájmu kancelárskych priestorov v meste Svit, odmieta však uznať uznesenie č. 72/2010 o znížení cien niektorých nebytových priestorov v meste Svit ako dôkaz pre určenie výšky trhového nájomného v danom mieste a čase. Žalobca považuje závery správnych orgánov za subjektívne a ničím nepodložené. Zákon č. 278/1993 Z.z. určoval v relevantnom čase správcovi dočasného prebytočného nehnuteľného majetku štátu povinnosť ponúknuť takýto majetok v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v roku 2010 opakovane ponúkal predmetné nebytové priestory do nájmu zverejnením ponuky v denníku Pravda. Na základe prvej ponuky sa mu podarilo prenajať časť nebytových priestorov JUDr. Eve Čabrovej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. za nájomné vo výške 21,58 eur/m2/rok. Žiadny ďalší záujemca o nájom za uvedených podmienok sa žalobcovi na základe zverejnených ponúk neprihlásil. Žalobcovi preto nemožno vytýkať, že by nevykonal kroky smerujúce k čo najefektívnejšiemu zhodnoteniu prebytočného štátneho majetku formou nájmu, pretože na výber mal buď ponechať predmetný štátny majetok za nezmenených cenových podmienok neprenajatý alebo znížiť minimálnu cenu nájmu. Žalovaný považoval za nezákonný taký postup žalobcu, ktorým boli voľné nebytové priestory vo vlastníctve štátu prenajaté Mestu Svit za nájomné stanovené na základe uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Svit č. 72/2010 a vytýka žalobcovi, že zmenu trhového nájomného nepreukázal iným spôsobom, napr. inzerátmi a nezisťoval cenu, za ktorú kancelárske priestory prenajímajú iné subjekty, čím by preukázal, že situácia na trhu sa zmenila a cena za kancelárske priestory, za ktorú prenajíma kancelárie v tej istej budove (21,58 eur/ m2/rok), je neadekvátna. Podľa názoru krajského súdu zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s Mestom Svit ako s jediným záujemcom, ktorý sa na základe ponuky žalobcu zverejnenej dňa 30.06.2010 uchádzal o prenájom kancelárskych a suterénnych priestorov za minimálnu cenu 10,- eur/m2/rok. Žiaden ďalší záujemca o nájom sa napriek zverejneným ponukám neprihlásil, a to ani za nájomné vo výške 10,- eur/m2/rok. Žalobca preto mohol prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenajať za týchto podmienok, alebo ho neprenajať vôbec. Za trhové nájomné možno považovať len také nájomné, ktoré je záujemca ochotný a pripravený zaplatiť za dočasné užívanie ponúkaného majetku. Podľa názoru súdu neexistuje presvedčivejší dôkaz o výške trhového nájomného ako otvorená ponuka na uzavretie nájomnej zmluvy s tým uchádzačom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné. Je treba znova zdôrazniť, že žalobcovi sa na takúto ponuku ako uchádzač prihlásilo len Mesto Svit, pričom jeho cenovú ponuku vo výške 10,- eur/m2/rok za nájom kancelárskych a skladových priestorov neprevýšil žiaden iný subjekt. Neexistuje preto rozumný dôvod domnievať sa, že by žalobca nedohodol také nájomné, za aké sa v danom čase a na danom mieste obvykle prenechávali podobné nehnuteľnosti do nájmu. Krajský súd je na rozdiel od žalovaného toho názoru, že žalobca postupoval pri prenajímaní prebytočného majetku štátu v roku 2010 v medziach zákona a nebol povinný preukazovať výšku trhového nájomného iným spôsobom, napr. inzerátmi či nájomnými zmluvami iných subjektov. Dôkazné bremeno na preukázanie neadekvátnosti dohodnutého nájomného leží na správnom orgáne, ktorý je pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu ako správcu štátneho majetku povinný preukázať, že s dočasne prebytočným majetkom nenaložil žalobca s maximálnou hospodárnosťou a pri nájme nehnuteľných vecí štátu nedohodol trhové nájomné, ktoré by v danom mieste a čase bolo možné dosiahnuť. Správa finančnej kontroly ani žalovaný svoje závery v naznačenom smere neopreli o žiadne podklady a preto považoval krajský súd ich skutkové zistenia za nedostačujúce pre právne posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, v ktorom bude názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, nakoľko v konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.