Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/54/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010171 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:9012010171.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I.. W. N., U.., nar. XX.XX.XXXX, P., štátny občan C. republiky, na území P. republiky trvale bytom U. XXX/ XX, A. A., zastúpený: JUDr. Miroslava Mittelmanová, advokátka, Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. P./G.-XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou M. súdu SR dňa XX.XX.XXXX, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením M. súdu SR č.k. XSž/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č. P.-G.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. P.-G zo dňa XX.XX.XXXX o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR. S. v žalobe uviedol, že základným dôvodom, pre ktorý žalovaný rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobcu o štátne občianstvo SR, je skutočnosť, že disponuje negatívnym stanoviskom H. boja proti organizovanej kriminalite U. U. zboru Q. (H.) k žalobcovej žiadosti. A. stanovisko bolo odôvodnené operatívnym záujmom a skutočnosťou, že žalobca nedodržiava zákony a nariadenia P. republiky a do budúcnosti by mohol predstavovať vážne ohrozenie bezpečnosti štátu. U. informácie k stanovisku mali byť podľa žalobcu spracované v komplexnej utajenej správe, ktorú podľa dôvodov prvostupňového rozhodnutia nie je možné založiť do spisu, ale možno ju poskytnúť na účely súdneho konania. S. tvrdil, že postupom žalovaného i prvostupňového správneho orgánu mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu zaručené v čl. XX ods. X a X H. SR a boli porušené zásady správneho konania, nakoľko v konaní o udelenie štátneho občianstva mu nebol sprostredkovaný aspoň základný obsah negatívneho stanoviska H. a teda nemohol v konaní využiť svoje zákonné práva, predovšetkým právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom pre rozhodnutie ešte pred jeho vydaním. S. mal za to, že žalovaný bol povinný ho informovať ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o tom, aké skutočnosti, resp. aký okruh dôkazov svedčí o tom, že udelenie štátneho občianstva nie je v bezpečnostnom záujme P. republiky. Keďže tak žalovaný neurobil, nemohol sa žalobca k týmto skutočnostiam vyjadriť, navrhovať dôkazy na svoju obranu a v danej situácii mu neostáva nič iné len hádať, aké skutočnosti mohli vyvolať podozrenie o tom, že by mohol byť nebezpečný pre P. republiku. S. poukázal na to, že má síce právo na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, toto právo je však v danej situácii formálne, pretože bez poznania skutkového základu napadnutého rozhodnutia sa nemôže účinne brániť a označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. S. poukázal na judikatúru slovenských súdov, H. súdu SR a V. súdu pre ľudské práva, v ktorých sa súdy zaoberali použitím dôkazov podliehajúcich utajeniu s ohľadom na bezpečnostný záujem štátu a to v rôznych konaniach týkajúcich sa cudzincov, pričom táto judikatúra podľa žalobcu podporuje jeho stanovisko a dáva návrh na riešenie danej situácie (nález H. súdu SR PL. US XX/XX-XX z XX.XX.XXXX, rozsudok B. súdu v Q. č.k. 2S XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia V. zo dňa XX.XX.XXXX v prípade C.G. a ostatných proti Q., zo dňa XX.XX.XXXX v prípade M. a K. D., rozsudok M. správního soudu ČR zo dňa XX.XX.XXXX vo veci sp. zn. XAzs XXX/XXXX). S. si uvedomuje, že pôvodcom informácií podliehajúcich utajeniu nie je žalovaný, ale H., tieto informácie však boli použité v konaní žalovaného a preto jedine žalovaný je zodpovedným orgánom, ktorý bol povinný zabezpečiť, aby sa mohol žalobca oboznámiť aspoň so základnými skutkovými okolnosťami, ktoré vzbudzujú podozrenie o ohrození bezpečnosti štátu a to ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. V prípade, že žalovaný nevie takýto postup v konaní zabezpečiť, nie je možné zákonným spôsobom použiť v konaní takýto dôkaz. S. poukázal na to, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, nie je a nebol trestne stíhaný, nespolupracuje a vedome sa nestretáva so žiadnymi informačnými službami, vedie riadny a usporiadaný život a rešpektuje slovenské zákony. T. jeho vážnejším priestupkom bolo porušenie § 5 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o civilnom letectve, čím sa dopustil spáchania priestupku podľa § 53 ods. X písm. a/ tohto zákona, keď dňa XX.XX.XXXX ako pilot lietadla typu K. XXX narušil obmedzený priestor C. XX T. Q.. L. za to, že uvedený priestupok nemôže byť kvalifikovaným podkladom pre negatívne stanovisko H. k jeho žiadosti o štátne občianstvo. S. súhlasil s názorom žalovaného, že udelenie štátneho občianstva je potrebné dôkladne zvážiť, pričom aj v prípade splnenia podmienok záleží rozhodnutie na správnej úvahe štátneho orgánu. U. však na to, že správna úvaha nemôže byť svojvoľná a je limitovaná ústavnými a zákonnými záväzkami a princípmi právneho štátu. V danom prípade správna úvaha nebola uplatnená zákonným spôsobom a vydané rozhodnutia sú preto podľa žalobcu za nezrozumiteľné. S. namietal proti zisteniu skutkového stavu, ktorý považoval za nedostačujúci pre posúdenie veci tvrdiac, že ak k negatívnemu stanovisku H. nebola predložená komplexná správa, nepozná ani žalovaný konkrétne okolnosti, na ktorých je založené negatívne stanovisko. S. bol preto povinný pýtať sa H. a vyžadovať si poskytnutie informácií, na základe ktorých by mohol samostatne posúdiť, či v prípade žalobcu ide o také utajované informácie, ktoré môžu viesť k neudeleniu štátneho občianstva. S. tiež poukázal na to, že dňa XX.XX.XXXX sa zúčastnil pohovoru s príslušníkmi H. a G. cudzineckej polície PZ S., na ktorom mu pracovníci H. naznačili, že majú záujem o „spoluprácu“ so žalobcom v tom zmysle, že sa bude s nimi stretávať a poskytovať im rôzne informácie týkajúce sa moslimskej komunity na P.. S. mal za to, že skutočným „operatívnym dôvodom“ negatívneho stanoviska H. bola skutočnosť, že odmietol spoluprácu s týmto štátnym orgánom. S. ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa poukazuje na neodporúčajúce stanovisko G. PZ S. odôvodnené tým, že žalobca tomuto orgánu neoznámil zmenu adresy a jeho súčasná adresa sa javí ako účelová. K výsledku preverovania, ktoré vykonal G. PZ S. v septembri XXXX, podľa ktorého sa žalobca na adrese W. XXXX/X S. nezdržiaval, žalobca uviedol, že v tom čase sa v rámci ubytovania, ktoré mu bolo poskytnuté na VŠ internáte ako pedagogickému zamestnancovi, presťahoval v rámci budovy na iné poschodie. S. nepovažoval za potrebné túto zmenu ohlasovať a keď mu bolo zo strany G. PZ S. vysvetlené, že tak musí urobiť, zmenu ohlásil, čím považoval celú záležitosť za uzavretú. Podľa jeho názoru nejde o skutočnosť, ktorá by mala podstatným spôsobom ovplyvniť jeho žiadosť o štátne občianstvo. D. ďalší záver žalovaného, že súčasná adresa žalobcu U. XXX/XX A. A. by mala byť účelová, sa podľa žalobcu nezakladá na žiadnych relevantných dôkazoch. S. tvrdil, že ide o jeho skutočnú adresu, na ktorej má prihlásený trvalý pobyt. To, že v čase preverovania dňa XX.XX.XXXX nebol na uvedenej adrese fyzicky prítomný, považoval za irelevantné. U. na to, že si splnil všetky ohlasovacie povinnosti a na uvedenú adresu sú mu bežne doručované úradné zásielky. E., že ak sa dlhodobejšie zdržiava v zahraničí, plní si ohlasovaciu povinnosť vo vzťahu k G. PZ S.. S. ďalej uviedol, že v čase podania žiadosti o štátne občianstvo bol zamestnaný ako vysokoškolský učiteľ na S. univerzite v S. na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. T. pracovný pomer zanikol dňa XX.XX.XXXX a v súčasnosti nie je v P. republike zamestnaný a nie je vedený v evidencii poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia P. poisťovne. M., že žiaden zákon mu neustanovuje povinnosť oznámiť ukončenie pracovného pomeru orgánom cudzineckej polície a že nie je v jeho moci garantovať, že počas celej doby konania o žiadosti o štátne občianstvo bude nepretržite zamestnaný. Keďže žalobca si v P. republike nemohol nájsť zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a kvalifikácii, rozhodol sa dočasne odísť do zahraničia (do R.) a pokúsiť sa nájsť si dočasné zamestnanie tam. S., že všetky svoje finančné záväzky k P. republike má splnené, nie je dlžníkom na žiadnom poistení ani na daniach, sám si platí zdravotné poistenie. V P. republike vyštudoval a dlhodobo tu bol zamestnaný, žije tu od roku XXXX, hovorí plynule po slovensky a je plne integrovaný. P., že si momentálne hľadá prácu mimo územia SR je spôsobené výlučne ekonomickou situáciou a hospodárskou krízou. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že v čase podania žiadosti o štátne občianstvo splnil všetky zákonné podmienky, pričom žalovaný nesprávne právne posúdil informácie, ktoré v konaní získal, na základe čoho aj vydal nesprávne rozhodnutie. S. v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žiadosť žalobcu bola v konaní o udelenie štátneho občianstva SR posudzovaná podľa výnimky ustanovenej v § 7 ods. X písm. g/ zák. č. XX/XXXX Z.z. o štátnom občianstve P. republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XX/XXXX Z.z.), pretože žalobca mal podľa stanoviska G. PZ S. zo dňa XX.XX.XXXX povolený prechodný pobyt na území SR na účel štúdia od XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX mu bol povolený prechodný pobyt na účel zamestnania ako lektorovi na katedre C. dopravy S. univerzity a od XX.XX.XXXX mu bol povolený trvalý pobyt formou dlhodobého pobytu. G. štátneho občianstva si podľa § 8a zákona č. XX/XXXX Z.z. vyžiadalo potrebné stanoviská, pričom od H. a od G. PZ S. boli doručené neodporúčajúce stanoviská. Zo stanoviska H. vyplynulo, že žalobcovi neodporúča udeliť štátne občianstvo SR z dôvodu operatívneho záujmu, pričom v doplňujúcom stanovisku H. uviedol, že žalobca nedodržiava zákonné nariadenia P. republiky a mohol by predstavovať do budúcnosti vážne ohrozenie bezpečnosti štátu. U. na to, že informácie sú zapracované v komplexnej správe pod stupňom utajenia „R.“, nakoľko správa obsahuje aj informácie získané od partnerských služieb. Preto nie je možné správu predložiť do spisu, môže však byť poskytnutá na účely súdneho konania. Zo stanoviska G. PZ S. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobca sa na adrese svojho pobytu W. XXXX/ X v S. nezdržiava, zmenu adresy svojho pobytu nenahlásil príslušnému policajnému útvaru, čím porušil povinnosť vyplývajúcu cudzincovi zo zákona o pobyte cudzincov. S. adresy žalobca hlásil až na základe upozornenia príslušníkov G. PZ S., ktoré pri kontrole v mieste bydliska žalobcu dňa XX.XX.XXXX zistilo, že na adrese U. XXX/XX A. A. sa žalobca nezdržiava a adresa jeho pobytu sa javí ako účelová. S. mal podľa zistení G. PZ S. vycestovať do M. a potom do R. za účelom hľadania práce. Zo zistení tiež vyplynulo, že so žalobcom bol rozviazaný pracovný pomer S. univerzitou. K námietkam žalobcu, že sa mu neumožnilo oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie ešte pred jeho vydaním, žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť nahliadnuť do spisovej dokumentácie v marci XXXX, kedy sa bol osobne informovať o stave konania. Z dôvodmi nesúhlasného stanoviska H. z XX.XX.XXXX sa však nemohol oboznámiť z dôvodu, že správny orgán nemôže poskytnúť informácie, ktoré sám nemá v spisovej dokumentácii a to z dôvodu, že sú označené stupňom utajenia „R.“ podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. S. uviedol, že správny orgán nemá pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko H. a zamietnutím žiadosti žalobcu zabezpečilo ochranu bezpečnostných záujmov štátu, pričom v súvislosti s ochranou utajovaných skutočností bol zvolený jediný možný postup a to nezverejňovať dôverné informácie v rozhodnutí a poučiť účastníka konania o tom, že tieto informácie môžu byť poskytnuté na účely súdneho konania. Preto žalobcovi nebolo podľa názoru žalovaného upreté právo na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X a X H. SR. U. ide o neodporúčajúce stanovisko G. PZ S. a argumentáciu žalobcu k tomuto stanovisku, žalovaný uviedol, že pracovný pomer žalobcu so S. univerzitou bol ukončený už dňa XX.XX.XXXX a ubytovanie na internáte mal zabezpečené tiež len do XX.XX.XXXX. S. pracovného pomeru mu bolo ukončené aj ubytovanie na internáte S. univerzity na W. XXXX/X v S.. M. adresu U. XXX/XX, A. A. žalobca ohlásil až na základe upozornenia G. PZ S. a to až v septembri XXXX, čím porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o pobyte cudzincov a dopustil sa priestupku podľa zákona o pobyte cudzincov. S. poukázal na § 18 zákona č. XX/XXXX Z.z., podľa ktorého je žiadateľ povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu alebo obvodnému úradu v sídle kraja každú zmenu osobných údajov a osobného stavu, tvrdiac, že zmenu adresy trvalého pobytu žalobca nahlásil G. úradu S. aj žalovanému, avšak ukončenie pracovného pomeru so S. univerzitou neoznámil. S. mal za to, že pokiaľ žalobca svoju žiadosť o štátne občianstvo SR odôvodňoval predovšetkým skutočnosťou, že štátne občianstvo mu umožní využiť svoj jazykový a profesionálny potenciál pri participácii na riešení výskumných úloh v rámci národných a medzinárodných výskumných programov a tým reprezentovať P. republiku aj S. univerzitu, tak rozviazaním pracovného pomeru so S. univerzitou došlo u neho k veľkej zmene v jeho súkromnom a pracovnom živote. U. pomer so S. univerzitou bol podľa žalovaného jeden z dôvodov, na základe ktorého bol žalobcovi povolený pobyt na území SR a na jeho základe bola posudzovaná aj žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR, to znamená z hľadiska jeho prínosu pre spoločnosť a celkovej integrácie do spoločnosti. P. orgán v konaní o žiadosti o štátne občianstvo SR zistil, že C. úrad SR uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 53 ods. X písm. a/ leteckého zákona a uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX eur na tom skutkovom základe, že navigačnou chybou, na ktorú veliteľ lietadla (žalobca) nereagoval, došlo počas celého letu po trase medzi bodom P. až do okamihu narušenia C. XX k odchýleniu sa od plánovanej trasy približne o X km. M. opatrenie vykonal žalobca až po informácii zo stanovišťa riadenia letovej prevádzky A. U.. K tvrdeniu žalobcu, že išlo o bežný priestupok, C. úrad konštatoval, že v roku XXXX zaznamenal X narušení zakázaných a obmedzených priestorov nad jadrovými elektrárňami, v roku XXXX X narušení a v roku XXXX jedno narušenie. S. poukázal žalovaný na to, že na udelenie štátneho občianstva SR nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok a štátne občianstvo SR nemožno odobrať (čl. X ods. X H. SR). I. o trvalý zväzok medzi občanom a štátom a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne a uprednostniť záujmy štátu nad individuálnymi záujmami. Ak sa počas konania o žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR zistí akékoľvek bezpečnostné riziko, nie je možné takejto rizikovej osobe štátne občianstvo SR udeliť. F. zistených skutočností a nesúhlasných stanovísk bezpečnostných orgánov rozhodol správny orgán o neudelení štátneho občianstva žalobcovi v súlade so zákonom č. XX/ XXXX Z.z., správnym poriadkom a zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. B. súd v Q. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR zo dňa XX.XX.XXXX vykonal správny orgán prvého stupňa v rámci konania o podanej žiadosti rozsiahle šetrenia, s ktorými umožnil žalobcovi sa oboznámiť, vrátane neodporúčajúcich stanovísk G. PZ S. a H.. Na základe zhromaždených podkladov vydal žalovaný (odbor všeobecnej vnútornej správy) dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. P.-G ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie štátneho občianstva P. republiky, pretože nie je dôvod na jeho udelenie z bezpečnostného hľadiska podľa § 8a ods. X zák. č. XX/XXXX Z.z. a z dôvodu, že žalobca si neplní povinnosti vyplývajúce mu ako cudzincovi z právneho poriadku P. republiky podľa § 7 ods. X písm. i/ zákona č. XX/XXXX Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorého dôvody sa v podstate zhodujú s vyššie opísanými dôvodmi žaloby. L. vnútra SR rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. P.-G.-XX/XXXX zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. V priebehu súdneho konania sa konajúci senátu tunajšieho súdu oboznámil s utajenými písomnosťami vedenými pod č. U.-D-XX/XXXX-BOK-OT a č. U.-T-XX/XXXX-BOK-OT, ktorých obsah mal byť dôvodom neodporúčajúceho stanoviska H. k žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR. Podľa § 7 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. štátne občianstvo P. republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom P. republiky a a) má nepretržitý trvalý pobyt na území P. republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva P. republiky, b) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, 1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov, 2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov, 3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov. c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o P. republike (ďalej len "ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. X až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa § 7 ods. X písm. b) a i), odsekov X až X a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil XX rokov, i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území P. republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku P. republiky. Podľa § 8 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. štátne občianstvo P. republiky udeľuje L. vnútra P. republiky na základe písomnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva P. republiky. S. o udelenie štátneho občianstva P. republiky podľa § 7 ods. X písm. b) posudzuje ministerstvo a predkladá ju ministrovi vnútra P. republiky (ďalej len "minister"), ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. S. o udelenie štátneho občianstva P. republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade P. republiky. Podľa § 8a ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva P. republiky požiada o stanovisko osobitný útvar U. zboru, a ak je to potrebné, aj P. informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. L. v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva P. republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská U. zboru, P. informačnej služby a iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. X písm. b), ministerstvo si vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. R. štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. X písm. a) a h). Podľa § 18 zákona č. XX/XXXX Z.z. žiadateľ je povinný oznámiť bezodkladne ministerstvu alebo obvodnému úradu v sídle kraja každú zmenu osobných údajov a osobného stavu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok, to znamená, že jeho získanie nemožno voči príslušnému štátnemu orgánu vymôcť, aj keby žiadateľ spĺňal všetky zákonom stanovené požiadavky. I. o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, z ktorého vznikajú obom stranám práva i povinnosti. U. rozhodovaní o jeho udeľovaní je zo strany štátu potrebné starostlivo skúmať všetky okolnosti, ktoré sa podľa zákona berú do úvahy. P. orgán, ktorému bolo zákonom zverené rozhodovanie o udeľovaní štátneho občianstva, prihliada v konaní o každej žiadosti najmä na stupeň celkovej integrácie žiadateľa do spoločnosti a jeho zžitie sa s kultúrnym a sociálnym prostredím, jeho prínos pre spoločnosť, rešpektovanie právneho poriadku i vyhodnotenie rizík pre bezpečnosť a ochranu záujmov štátu a práv a slobôd všetkých občanov P. republiky. F. skutočnosti, ktoré majú pre rozhodovanie správneho orgánu význam, je správny orgán povinný vyhodnotiť a na základe zákonom povolenej správnej úvahy rozhodnúť, či uchádzačovi udelí štátne občianstvo alebo nie. S. svoju žiadosť o udelenie štátneho občianstva odôvodnil tým, že občianstvo mu umožní využiť jazykový a profesionálny potenciál pri participácii na riešení výskumných úloh v rámci národných ako i medzinárodných výskumných programov a ako občan SR sa bude môcť zúčastňovať medzinárodných pedagogických mobilných programov EÚ a tým reprezentovať P. republiku aj S. univerzitu v S.. V priebehu konania o jeho žiadosti bolo zistené, že jeho pracovný pomer so S. univerzitou bol ukončený dňa XX.XX.XXXX, žalobca nie je zamestnaný na území SR, ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa zistení orgánov cudzineckej polície po skončení pracovného pomeru so S. univerzitou žalobca neohlásil zmenu bydliska, urobil tak až po niekoľkých mesiacoch na základe upozornenia polície, čím sa dopustil priestupku. G. cudzineckej polície pri miestnom šetrení vykonanom v marci XXXX tiež zistili, že žalobca sa v mieste svojho trvalého pobytu dlhšiu dobu nezdržiaval, odcestoval za prácou do R.. Od žiadateľa o štátne občianstvo sa okrem iného vyžaduje, aby si plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území SR. Je zrejmé, že žalobca pri zmene svojho pobytu porušil zákonnú ohlasovaciu povinnosť. Na viac prestal pracovať pre S. univerzitu, s ktorou sa spájali dôvody jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR, nie je zamestnaný ani nepodniká na území SR a v mieste svojho bydliska sa nezdržiava. B. súd je toho názoru, že pokiaľ správny orgán tieto skutočnosti, najmä po uvážení prínosu žalobcu pre spoločnosť, vyhodnotil ako dôvod neudelenia štátneho občianstva SR, postupoval v medziach zákona. U., že ak bolo rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd je oprávnený ho preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom; neposudzuje správnosť či účelnosť takéhoto rozhodnutia (§ X45 ods. 2 O.s.p.). L. z podkladov rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva je stanovisko štátnych orgánov reprezentujúcich bezpečnostný záujem SR, ktoré posudzujú žiadateľa z toho hľadiska, či nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. U. ide o neodporúčajúce stanovisko H. a námietky žalobcu, že sa nemal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k správe tvoriacej základ tohto stanoviska, je krajský súd toho názoru, že právna úprava aj vnútroštátna i európska judikatúra pripúšťa v konaniach týkajúcich sa cudzincov uplatnenie takých postupov, ktoré znemožnia prístup účastníka k utajeným skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodovania štátnych orgánov, ak je to v bezpečnostných záujmoch štátu. S. dôvodne poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia súdnych orgánov, podľa ktorých aj v spomenutých prípadoch má osoba preverovaná bezpečnostnými orgánmi oprávnenie poznať aspoň základný obsah informácií, pre ktoré je považovaná za rizikovú pre bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. B. súd je však toho názoru, že účelom rámcového poznania skutočností, ktorých sa predmetné podozrenia týkajú, nie je a nemôže byť polemika s operatívnymi zisteniami bezpečnostných orgánov a už vôbec nie prípadné preukazovanie ich nesprávnosti. Q. by tiež nežiaduce, aby sa uplatňovanie procesných práv účastníkov konania v tzv. cudzineckých veciach stalo nástrojom ako sa dostať aspoň k niektorým informáciám týkajúcim sa záujmových osôb spravodajských služieb. Preto je podľa názoru súdu namieste zdržanlivosť a opatrnosť pri nakladaní s takýmito informáciami aj v rámci súdneho konania. V prejednávanej veci sa senát oboznámil s utajenými písomnosťami, ktoré mu boli poskytnuté zo strany H. v súvislosti s negatívnym stanoviskom k žalobcovej žiadosti. J. žalobcu v správnom konaní nežiadala o jednorazové oboznámenie sa s predmetnými utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie (§ X5 ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z.), uviedla, že by o nich aj tak nemohla informovať žalobcu. U. súdom žiadala o možnosť oboznámiť sa s nimi tak pre seba ako aj pre žalobcu. Vzhľadom na obsah a povahu utajených skutočností súd nevidel priestor ani pre čiastočné sprístupnenie informácií tvoriacich obsah oboch vyššie uvedených písomností. U. však za potrebné podotknúť, že pokiaľ sa o osobu žalobcu zaujímajú bezpečnostné orgány na úseku boja proti organizovanej kriminalite, nebude ťažké sa dovtípiť, že to bude súvisieť so žalobcovým pôvodom, jeho zručnosťami a záujmami a prostredím, ktoré vyhľadáva. Na neodporúčajúce stanovisko uvedeného orgánu bol žalovaný podľa zákona povinný v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva prihliadať, pričom záver, že by žalobca mohol predstavovať bezpečnostné riziko, považuje súd za opodstatnený a rozhodnutie vydané na jeho základe za zodpovedajúce zákonu. V konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, nedošlo podľa názoru súdu k takej vade, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Je treba zdôrazniť, že jednak existencia utajovaných skutočností odôvodňujúcich neodporúčajúce stanovisko H. k žalobcovej žiadosti bola preverená súdom a ani umožnenie žalobcovi vyjadriť sa k obsahu týchto skutočností by pre neho nemohlo privodiť iné rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva, nakoľko už len zistenia G. PZ S. zhrnuté v jeho neodporúčajúcom stanovisku dostatočne odôvodňovali záver o zákonnosti rozhodnutia o neudelení štátneho občianstva SR žalobcovi. Vzhľadom na uvedené B. súd v Q. po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. M. námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. X O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na ich náhradu, nakoľko žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.