Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/286/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201557 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012201557.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: J. J., Y. XX, S., právne zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: M. U., T. XXX, S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. A/XXXX/XXXX/MRV zo dňa 29.05.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie stavebného úradu obce Lozorno č. SÚ- XXX/XXXX zo dňa 27.01.2012 v časti výroku, doplnil ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorých stavebný úrad rozhodol, a to nasledovne: „podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a a § 85 ods. 2 a § 66 stavebného zákona“, opravil a doplnil názov stavby a to nasledovne: „Stavebné úpravy rodinného domu s I.NP ako obchodné prevádzky - predajne, súpisné číslo 628“. V ostatnej časti zostalo nezmenené rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ-XXX/XXXX zo dňa 27.1.2012, ktorým bola dodatočne povolená stavby na pozemku parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX v k.ú. S. pribratej účastníčke podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval Z.. J. U.. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí, žiadal ich ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že stavebný úrad v predmetnom konaní postupoval v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom. Nesúhlasil s takým postupom, kedy stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania, nakoľko podľa jeho tvrdenia mu boli dobre známe podmienky staveniska a že žiadosť o povolenie predmetnej stavby poskytovala dostatočný podklad pre rozhodnutie. Uvedenú argumentáciu považoval žalobca za absurdnú, keďže išlo o čiernu stavbu realizovanú bez stavebného povolenia. Pokiaľ sa správne orgány pri svojom rozhodovaní uspokojili s podkladmi, ktoré im poskytla pribratá účastníčka a to bez ich dôkladného posúdenia aj na mieste, žalobca takýto postup považoval za rozporný so zákonom a skutkový stav za nedostatočne zistený. Zároveň správne orgány takýmto spôsobom popreli zmysel stavebného konania, pretože nie je možné legalizovať stavbu postavenú bez staveného povolenia len na základe podkladov, ktoré poskytne samotný stavebník, ktorý svojim konaním (stavaním bez stavebného povolenia) porušil zákon. Konanie o dodatočnom povolení stavby musí byť vykonané dôkladne a striktne v zmysle zákona, keďže jeho výsledkom je legalizácia skoršieho porušenia zákona zo strany stavebníka. Práve riadne zistenie skutkového stavu v tomto prípade si vyžaduje zisťovanie aj na mieste samom vrátane dôkladného preskúmania všetkých prípadných podmienok účastníkov konania. Žalobca poukázal na to, že pribratá účastníčka v danom prípade skúšala obísť klasické stavebné konanie cez stavebný úrad žiadosťou o zmenu v užívaní stavby podľa § 85 stavebného zákona. Taktiež žalobca uviedol, že viackrát upozorňoval správne orgány na porušovanie zákona zo strany pribratej účastníčky, ktorá v rozpore so schváleným účelom stavby túto užívala zasahujúc tak do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca sa v časti svojej žaloby zaoberal konaním o žiadosti pribratej účastníčky o zmenu užívania stavby. Uviedol, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu vydanom v tomto konaní namietal realizáciu stavby bez stavebného povolenia, pretože išlo o taký zásadný stavebný zásah, kedy z pôvodného rodinného domu ponechala pribratá účastníčka len obvodové múry, došlo k demolácii celej strešnej ako aj stropnej konštrukcie, rozšírili sa základy k čomu bolo potrebné stavebné povolenie. Žalobca namietal, že správne orgány v predmetnom konaní nerešpektovali základné pravidlá konania, ako ich uvádza § 3 správneho poriadku. Citujúc ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 žalobca uviedol, že má za to, že v tomto prípade sa správne orgány oboch stupňov základných pravidiel konania nedržali, resp. svojim konaním tieto ustanovenia priamo porušovali. Žalobca bližšie nevysvetlil v čom porušenie základných pravidiel konania v zmysle § 3 správneho poriadku spočívalo. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.06.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Zdôraznil, že stavebný úrad pri novom prejednávaní veci na základe vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov komplexne posúdil a vyhodnotil, že pribratou účastníčkou zrealizované stavebné úpravy sú v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou a vlastníčka stavby v konaní preukázala, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, stavba spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ustanoveným stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Taktiež sa stavebný úrad zaoberal a vysporiadal s námietkami účastníkov konania vrátane žalobcu uplatnenými v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby. Žalovaný podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj postup staveného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, porovnal výrokovú časť aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V ďalšom žalovaný poukázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Uznesením č.k. 2S 286/2012-22 zo dňa 12.03.2014 pribral do konania účastníčku správneho konania (stavebníčku) podľa § 250 ods. 1 O.s.p., keďže prípadným zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia by mohli byť dotknuté práva a povinnosti ako stavebníka. Pribratá účastníčka sa k žalobe nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že niekdajší Krajský stavebný úrad v Bratislave svojim rozhodnutím č. A/XXXX/XXX/MRV zo dňa 27.01.2011 zrušil rozhodnutie stavebného úradu obce Lozorno č. SÚ-XXX/XX/XXXX zo dňa 22.10.2010, ktorým stavebný úrad povolil podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona zmenu v užívaní stavby časti rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/XXX, k.ú. Lozorno, ktorého prízemie má byť využívané ako predajňa ale zvrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. V súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského stavebného úradu zo dňa 27.01.2011 a na základe žiadosti pribratej účastníčky zo dňa 28.11.2011 stavebný úrad oznámil listom zo dňa 05.12.2011 začatie konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby, upustil od miestneho zisťovania ústneho pojednávania a upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr určenej lehote, inak sa na ne neprihliadne. V rámci konania boli žalobcom a jeho manželkou písomne dňa 22.12.2011vznesené námietky. Nesúhlasili s postupom stavebného úradu, ktorý upustil od ústneho pojednávania, nesúhlasili, aby vchody do predajne a pre zásobovanie boli situované 1,5 m od hranice ich pozemku, žiadali, aby parkovisko pri hranici ich pozemku z ulice Staničná bolo zrušené, žiadali, aby okno v podkroví rodinného domu pribratej účastníčky situované smerom k ich pozemku bolo zrušené, namietali neúnosnosť plánu pribratej účastníčky rozšíriť predajňu v podkrovných priestoroch a poukázali na to, že predmetná maloobchodná predajňa doposiaľ nebola skolaudovaná. Rozhodnutím zo dňa 27.01.2012 stavebný úrad dodatočne povolil vyššie opísanú stavbu, neurčil žiadne podmienky pre jej umiestnenie a realizáciu, keďže táto už bola dokončená a vo výroku opísal jej rozsah, charakter a vzhľad. Zároveň uviedol, že námietkam vzneseným dňa 22.12.2011 žalobcom a jeho manželkou nevyhovuje. V odôvodnení svojho rozhodnutia stavebný úrad opísal námietky vznesené žalobcom a uviedol, že pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú spravidla občianskoprávneho charakteru, treba posudzovať podľa § 137 stavebného zákona. Pribratá účastníčka predložila v konaní rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CO/278/2011-222 zo dňa 13.10.2011, v ktorom sa uvádza, že „nakoľko v konaní nebolo preukázané, že odporcovia vykonávajú podnikateľskú činnosť susediacej nehnuteľnosti spôsobom odporujúcim právnym predpisom, a na skutočnosť, že maloobchodná predajňa a sklad nápojov sú v súlade viacerých stanovísk obce Lozorno je regionálneho úradu verejného zdravotníctva súčasťou občianskej vybavenosti a obvyklou súčasťou domovej zástavby slúžiacej na bývanie, súd prvého stupňa považoval preukázané aktivity odporcov v predmetných nehnuteľnostiach za pomerom primerané. V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcom nevyužívať priľahlé pozemky na parkovanie pre zákazníkov, dodávateľov a odberateľov, súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporcovia nie sú pasívne legitimovaný, nakoľko nemajú právnu možnosť vynútiť plnenie povinností, či pokynov zo strany tretích osôb a nie sú nositeľmi povinností v cestnej premávke. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutočnosti, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že by ich odporcovia nad mieru primeranú obťažovali vykládkou a nakládkou tovaru v čase mimo otváracích hodín v maloobchodnej predajne, používaním vchodu do maloobchodnej predajne a vchodu na zásobovanie maloobchodnej predajne z ulice Y.“. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku zo dňa 18.11.2010 konštatoval, že predmetná prevádzka je v súlade s požiadavkami zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie je zdrojom hluku, ktorý by prekračoval prípustné hodnoty podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Občasné rušivé účinky predajne na obytné prostredie podľa stavebného úradu nie je možné vylúčiť, ale daný typ predajní je bežne súčasťou obytného prostredia a nie je v rozpore s územným plánom obce. Dispozičné riešenie stavby je v súlade s požiadavkami na ochranu verejného zdravia a nie je predpoklad, že by prevádzka nad prípustnú mieru negatívne ovplyvňovala okolité obytné prostredie. Pokiaľ žalobca namietal v konaní porušenie predpisov o zachovaní svetlosti susednej stavby, stavebný úrad skonštatoval, že podľa projektanta vzhľadom na odstupové vzdialenosti a orientáciu svetových strán medzi upravovaným jestvujúcim domom pribratej účastníčky a susedným rodinným domom žalobcu je zrejmé, že zo strany pribratej účastníčky nemôže prísť k jej neprimeranému tieneniu (strate priameho slnečného svitu) z dôvodu stavebných úprav jestvujúceho rodinného domu. Ďalej stavebný úrad konštatoval, že ostatní účastníci a dotknuté orgány štátnej správy zaujali k vydaniu dodatočného stavebného povolenia súhlasné stanovisko, pričom ich pripomienky boli do rozhodnutia zahrnuté. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby boli predložené doklady, vyjadrenia a stanoviská (kópia z katastrálnej mapy, list vlastníctva, projektová dokumentácia, vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Malacky, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, OR hasičského a záchranného zboru Malacky, obce Lozorno a fotokópia živnostenského listu pribratej účastníčky). Podľa stavebného úradu uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti a ani neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby podal žalobca a jeho manželka odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.05.2012, pričom prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, ako je opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. K námietkam odvolateľov týkajúcich sa hlavne prevádzky maloobchodnej predajne žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetné územie vo vzťahu k územnému plánu obce Lozorno schváleného dňa 10.07.2002 v znení jeho neskorších zmien a doplnkov patrí do zastavaného územia obce. Z hľadiska funkčného využitia územia je dané územie určené pre funkciu - plochy a objektu rodinných domov a je charakterizované ako územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch. Pre takto charakterizované územie sú prípustné aj maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia, čiže takéto predajne v obytnej zóne patria aj k základnej občianskej vybavenosti a nie sú zdrojom nadmerného rušenia okolitého obytného prostredia. Regionálny úrad verejného zdravotníctva svojim záväzným stanoviskom zo dňa 11.10.2010 súhlasil so zmenou v užívaní časti rodinného domu na predajňu potravín aj z toho dôvodu, že pribratá účastníčka na základe vykonaných kontrol a merania hluku vykonala rad protihlukových opatrení špecifikovaných v predmetnom záväznom stanovisku. Z ďalšieho záväzného stanoviska zo dňa 18.11.2010 vyplýva, že prevádzka je v súlade s požiadavkami zákona č. 355/2007 a nie je zdrojom hluku prekračujúceho prípustné hodnoty podľa vyhl. č. 549/2007 Z.z. Pokiaľ ide o postup stavebného úradu, ktorý upustil od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania, tento považoval žalovaný v súlade s § 61 ods. 2 staveného zákona. V protiľahlých častiach stien rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, pričom vzdialenosť medzi nimi je väčšia ako 7m, môžu byť okná z neobytných aj z obytných miestností, čo vyplýva z § 6 ods. 3 a 4 vyhl. č. 532/2002 Z.z. Stavebný úrad v tomto smere podľa žalovaného postupoval v súlade s uvedeným právnym predpisom, keď napadnutým rozhodnutím povolil okno na štítovej stene z povalového priestoru a okno na presvetlenie schodišťového priestoru predmetnej stavby. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 126 stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Ako vyplýva z ustanovení stavebného zákona, o stavebné povolenie možno žiadať pred tým, ako sa začalo so samotnou výstavbou, ku ktorej sa povolenie žiada. V prípade, že stavba alebo jej časť už stojí, nepostupuje sa podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv. dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona. Na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi vyššie uvedenými typmi konaní, najmä z hľadiska v nich posudzovaných parciálnych otázok. Pokiaľ v konaní o vydanie stavebného povolenia § 62 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje pomerne široký zoznam preskúmavaných podmienok, ktoré je stavebník povinný splniť, v konaní o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. I keď na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané pri konaní o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý pred zažatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, mal to v konaní pred správnym orgánom o čosi „jednoduchšie“ a podľa názoru súdu to ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva. Povinnosťou stavebníka v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. O tom musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady. Tieto stavebný zákon síce bližšie nevymenúva ani nešpecifikuje, neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektoré z tých, ktoré je potrebné predložiť pri konaní podľa § 58 a nas. stavebného zákona. Zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. Súd reagujúc na jednu zo žalobných námietok dodáva, že v tomto konaní sa ustanovenie § 39b ods. 3 písm. b/ stavebného zákona neaplikuje. Úlohou správnych orgánov konaní o dodatočné povolenie stavby je zabezpečiť a preskúmať pre rozhodnutie potrebné podklady, či už predložené pribratým účastníkom, alebo vo vlastnej réžii. Len také rozhodnutie možno považovať za zákonné, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý následne správny orgán správne po právnej stránke posúdi a ku ktorému dospel správny orgán zákonným procesným postupom. Správny orgán pri rozhodovaní vychádza zo stanovísk, vyjadrení, súhlasov alebo iných správnych úkonov dotknutých orgánov. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona (teda aj v konaní o dodatočnom povolení stavby postavenej bez stavebného povolenia) záväzný. Stanovisko k súladu stavby k regulatívom územného plánu vydáva jeho tvorca (spracovateľ), ktorým je v danom prípade mesto Pezinok. V danom prípade bola predmetná stavba postavená v lokalite, ktorú územný plán obce Lozorno z hľadiska funkčného využitia územia charakterizuje ako územie určené pre funkciu - plochy a objektu rodinných domov a je charakterizované ako územie patriace do zastavaného územia obce slúžiace pre bývanie v rodinných domoch. Pre takéto územie sú prípustné aj maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia. Súd za podstatnú pri výklade územného plánu v relevantnej časti považuje skutočnosť, že územný plán obsahuje regulatívy vymedzujúce dovolené konanie (dovolenú stavebnú činnosť) v rámci daného územia. Ak návrh stavebníka regulatívy dané územným plánom spĺňa, vzniká mu za splnenia ďalších podmienok subjektívne právo na vydanie rozhodnutia (napr. o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Súd (tiež správny orgán) musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V takomto kontexte nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade nemožno konštatovať. Z gramatického a logického výkladu vyššie opísanej časti územného plánu a porovnaním skutočného vyhotovenia stavby, ktorá na tomto území stojí, súd nezistil rozpor vyhotovenej stavby s podmienkami územného plánu. Predmetná stavba z pohľadu územným plánom akceptovaného (prípustného) zásahu do jestvujúceho prostredia zachováva a dotvára jestvujúce štruktúry a je vybudovaná v rámci zastavaného územia obce slúžiaceho pre bývanie v rodinných domoch prípustným spôsobom. Interpretácia územného plánu je na jeho tvorcovi, a ten konštatoval, že malobchodné predajne v obytnej zóne patria k základnej občianskej vybavenosti a nie sú zdrojom nadmerného rušenia okolitého obytného prostredia. S takýmto výkladom sa súd stotožňuje. Žalobca naopak nepredložil v administratívnom konaní a ani súdu argument, ktorý by spochybňoval skutkové a právne závery žalovaného v tejto otázke, alebo, ktoré by preukazovali rozpor predmetnej stavby s územným plánom obce Lozorno. Správne orgány sa dostatočne zaoberali otázkami, ktoré možno zhrnúť pod posúdenie prípustnosti legalizácie stavby v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona, či je alebo nie je stavba postavená bez stavebného povolenia v rozpore s verejným záujmom a tiež správne vykladali na vec sa vzťahujúce všeobecne záväzné právne predpisy (stavebný zákon a územný plán). Podľa názoru súdu sa žalovaný (pred ním stavebný úrad) nedopustil pochybenia pri posúdení otázky súladu stavby postavenej bez stavebného povolenia s podmienkami ustanovenými v § 88a ods. 1 stavebného zákona. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Súd neprisvedčil žalobcovmu tvrdeniu, že pokiaľ sa správne orgány pri svojom rozhodovaní uspokojili s podkladmi, ktoré im poskytla pribratá účastníčka a to bez ich dôkladného posúdenia aj na mieste, takýto postup je rozporný so zákonom a skutkový stav nedostatočne zistený. Pokiaľ ide o namietané neuskutočnenie miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, súd poukazuje na znenie § 61 ods. 2 stavebného zákona a vychádzajúc z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise je toho názoru, že stavebný úrad v súlade s týmto zákonným ustanovením využil svoje oprávnenie, čo mu umožňovala najmä tá skutočnosť, že predmetná stavba sa má realizovať na území, ktoré je stavebnému úradu dobre známe a tiež, že v konaní predložené podklady (projektová dokumentácia, fotodokumentácia a vizualizácia) poskytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, ktorej rozsah nemožno považovať za zvlášť veľký a technickú náročnosť navrhovanej stavby za zvlášť zložitú. Z dôvodu nevykonania obhliadky miesta realizácie navrhovanej stavby nemožno postup správneho orgánu považovať za v rozpore so zákonom a absenciu vykonania tohto dôkazu za majúcu príčinu v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Znovu súd zdôrazňuje, že v konaní o dodatočnom povolení stavby posudzuje správny orgán, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Jeho úlohou je zabezpečiť a preskúmať pre rozhodnutie potrebné podklady. Žalovaný (pred ním stavebný úrad) vychádzal zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Či správny orgán vykoná miestne zisťovanie alebo ústne pojednávanie je nezávisle od typu stavebného konania, to znamená, že je právne irelevantné, či stavebný úrad vedie konanie o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, alebo konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. Súd zdôrazňueje, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, teda i v otázke aplikácie § 61 ods. 2 správnym orgánom skutočnosť, že sa vedie konanie o dodatočnom povolení stavby postavenej bez stavebného povolenia právne irelevantná a právne irelevantným je aj to, či nedisciplinovaný stavební konal s úmyslom nepovolenou stavebnou činnosťou porušiť zákon. Rovnako neobstoja námietky žalobcu, že správne orgány v predmetnom konaní nerešpektovali pravidlá konania uvádzané v § 3 správneho poriadku. Takýto spôsob uvedenia nedostatkov v administratívnom postupe zo strany žalobcu bez bližšieho objasnenia konkrétneho zásahu do jeho právnej sféry, neumožňuje posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Len výhrada žalobcu o rozpore postupu žalovaného s ustanovením zákona bez konkretizácie, v čom tento rozpor spočíval nemôže byť súdom v správnom súdnictve vyhodnotená ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány nepostupovali v predmetnom konaní v súlade so zákonmi a inými predpismi, alebo že by nechránili záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Taktiež nemožno konštatovať, že by správne orgány nepostupovali v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania, so zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týkalo. Nemožno ani vytknúť správnym orgánom, že by sa svedomite a zodpovedne nezaoberali každou vecou, ktorá je predmetom konania. Rozhodnutie preskúmavané súdom vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol po právnej stránke správne posúdený a závery žalovaného boli aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a keďže námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie, žalobu bolo potrebné zamietnuť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.