Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200078 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200078.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: I., právne zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Staromestská 6, 814 40 Bratislava, (predtým Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave, Pri starej prachárni 14, Bratislava), za účasti: UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.1.2013, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012. V žalobe uviedol, že starosta Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako príslušný správny orgán prvého stupňa vydal dňa 26.6.2012 rozhodnutie pod sp.zn. VaI-1055/2011-ZS/SP. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného, ako špeciálneho stavebného úradu. Žalobca tvrdí, že uvedenými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach, a preto žiada, aby krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia, ako aj postupu žalovaného. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 7.1.2013 nahliadol do spisu žalovaného správneho orgánu prvého stupňa, prvýkrát sa oboznámil so záväzným stanoviskom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 18.5.2012, na ktoré sa odvoláva žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že k záväznému stanovisku nemal možnosť sa vyjadriť pred vydaním napadnutého rozhodnutia, považuje ho za nezákonné, nezrozumiteľné, neurčité, nakoľko nemá všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 104b stavebného zákona, nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Záväzné stanovisko podľa názoru žalobcu neobsahuje výrok dotknutého orgánu vyjadrujúci súhlas, kladné stanovisko dotknutého orgánu k umiestneniu a povoleniu objektu a je nezrozumiteľné. Žalobca uviedol, že bol a je spoluvlastníkom diela dokončenej stavby „Technická infraštruktúra zóny B. - P. II. etapa“, objekt SO 011 komunikácie, pre ktorú vydala Mestská časť Bratislava - Nové Mesto dňa 23.5.2005 stavebné povolenie č. VaI-278/2005-ZDU/SP. Táto súkromná komunikácia bola daná do predčasného užívania žalobcovi, ako aj ostatným spoluvlastníkom rozhodnutím starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 9.11.2006 pod č. VaI-887/2006-BB/KR, pričom v texte rozhodnutia sa nesprávne uvádza, ako súkromná osoba spoločnosť Y., s.r.o., ktorá bola žalobcom a ostatnými spoluvlastníkmi poverená vybavením inžinierskych činností v ich mene. Žalobca uvádza, že ide o súkromnú neverejnú vnútroareálovú účelovú komunikáciu v areáli „B.-P. II. etapa“, ktorá je uzavretá od verejných komunikácií vstupnými bránami hornou a dolnou a je výlučne určená na užívanie jej spoluvlastníkmi a na účel spojenia stavebných pozemkov a rodinných domov v areáli. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 838/23901 k cestnej komunikácii právnym titulom dohoda o právach a povinnostiach pri vybudovaní infraštruktúry v zóne „B. - P. II. etapa“. Komunikácia, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia žalovaného, má byť pripojená na neverejnú cestnú komunikáciu, ktorej spoluvlastníkom je žalobca. Tento objekt má byť spolu s cestnou komunikáciou užívaný ako verejná komunikácia, má umožniť zmenu účelu užívania cestnej komunikácie z neverejnej vnútroareálovej komunikácie na verejnú komunikáciu, a to do zisťovania súhlasu žalobcu s takýmito podstatnými zmenami proti vôli žalobcu ako spoluvlastníka cestnej komunikácie, ktorá sa má výstavou objektu podstatne zmeniť. Keby došlo k vybudovaniu objektu pripojeného k neverejnej cestnej komunikácii v spoluvlastníctve žalobcu, stratila by neverejná cestná komunikácia svoju dôležitú vlastnosť, a to neverejnosť, uzavretosť pred verejnosťou, došlo by k vyvlastneniu žalobcu a ostatných spoluvlastníkov cestnej komunikácie, a to bez vyvlastňovacieho konania, bez náhrady, nie vo verejnom záujme, ale v záujme súkromného investora stavby objektu, čím by došlo k trvalému porušeniu vlastníckeho práva žalobcu, ako aj ďalších vlastníkov rodinných domov a stavebných pozemkov v areáli, došlo by k zníženiu bezpečnosti, kľudu, exkluzívnosti a trhovej ceny rodinných domov a stavebných pozemkov v areáli. Podľa názoru žalobcu, tento bol oprávnený v zmysle platného rozhodnutia starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 9.11.2006 predčasne užívať cestnú komunikáciu ako súkromnú, resp. neverejnú vnútroareálovú účelovú komunikáciu prostredníctvom spoluvlastníckeho podielu na cestnej komunikácii mal žalobca zabezpečený prístup k stavebnému pozemku, mal zabezpečené zvýšené súkromie a bezpečnosť, exkluzivitu a trhovú cenu stavebného pozemku a plánovanej stavby na ňom. Výkon práva stavebníka na základe napadnutého rozhodnutia, by mal podľa názoru žalobcu za následok vážne ohrozenie výkonu spoluvlastníckeho práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu na cestnej komunikácii a stavebnému pozemku a bol by v rozpore s ust. § 127 ods. 1 OZ. Napadnuté rozhodnutie, ak by sa vykonalo, by malo za následok, že základné právo žalobcu pokojne užívať svoj majetok, podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950, by bolo porušené, spoluvlastnícky podiel žalobcu na cestnej komunikácii by bol nezákonne vyvlastnený, došlo by k zmene podstaty cestnej komunikácie proti vôli žalobcu ako jej spoluvlastníka, právo žalobcu realizovať trhovú cenu stavebného pozemku by bolo nezákonne obmedzené, žalobca by mohol predať stavebný pozemok a plánovanú stavbu na ňom len za významne nižšiu trhovú cenu, čím by hrozil vznik veľkej škody na strane žalobcu z titulu ušlého zisku z predaja stavebného pozemku a plánovanej stavby na ňom. Žalobca tvrdí, že bol účastníkom konania pred žalovaným a vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Má za to, že odvolacie rozhodnutie žalovaného je nezákonné, keďže bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a nedostatočné pre posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalobcu vydané na základe neúčinného právneho predpisu, pretože bolo odôvodnené platnosťou a účinnosťou územného plánu zóny B. - P., zmeny a doplnky 2. Na základe mylnej domnienky účinnosti tejto územno-plánovacej dokumentácie, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto vydala kladné záväzné stanovisko pre konanie žalovaného vo veci povolenia stavby SO 04 komunikácie dňa 18.5.2012 a na základe mylnej domnienky účinnosti územno-plánovacej dokumentácie a zákonnosti vyššie uvedeného záväzného stanoviska, žalovaný rozhodol v stavebnom konaní bez predchádzajúceho rozhodnutia o umiestnení časti objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X k.ú. F., pričom uviedol, že podmienky na umiestnenie objektu v území, sú dané platným územným plánom zóny. Popri Všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1 proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecné záväzné nariadenie č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III pod sp.zn. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011 protest prokurátora. Žalobca tvrdí, že žalovaný podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje - žalovaný vydal rozhodnutie o povolení stavby v stavebnom konaní bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného orgánu o umiestnení časti objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X, k.ú. F. podľa § 39a ods. 3 písm. a) stavebného zákona za zisteného skutkového stavu, že územný plán zóny B. - P. podrobne nerieši umiestnenie objektu, že v záväznej časti územného plánu zóny B. - P., nie je uvedené, že rozhodnutie o umiestnení stavby v zóne sa nevyžaduje a že zo znenia záväznej časti územného plánu zóny B. vyplýva, že územný plán zóny predpokladá konania o umiestňovaní a povoľovaní stavieb v zóne, čo je dôkaz opaku tvrdenia žalovaného, že rozhodnutie o umiestnení objektu sa nevyžaduje. Žalovaný podľa názoru žalobcu neaplikoval na zistený skutkový stav ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, neaplikoval ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona, v spojení s § 126 Občianskeho zákonníka a § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej podľa názoru žalobcu žalovaný porušil aj ust. § 46 správneho poriadku, ako aj čl. 20 Ústavy SR. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, pretože žalobca, ako spoluvlastník predmetnej cestnej komunikácie, nedal súhlas a nebol o súhlas ani požiadaný, a preto so zmenami podstaty cestnej komunikácie žalobca ani nesúhlasí. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vlastnícke právo a právo stavebníka k stavbe cestnej komunikácie, bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti Y., s.r.o. a nie vo vzťahu k žalobcovi, pričom žalovaný neuviedol, na základe akých dôkazov a akou úvahou k takémuto právnemu záveru dospel. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že v napadnutom konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktoré smerovali proti procesu obstarávania a schvaľovania územného plánu zóny B. - P., ďalej nezaoberal sa námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktoré namietali absenciu zákonom vyžadovaného rozhodnutia o umiestnení objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X k.ú. B. a tiež sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktorými žalobca namietal rušenie vlastníckeho práva k cestnej komunikácii, rušenie súkromia, bezpečnosti osôb a objektov v uzavretom areáli. Žalobca touto žalobou napáda ten postup žalovaného, ktorým žalovaný neumožnil žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia, konkrétne k záväznému stanovisku Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/1308/HAM-vai zo dňa 18.5.2012. Žalobca sa o existencii tohto podkladu dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca touto žalobou napáda ten postup žalovaného, ktorým žalovaný zistil, že objekt je stavbou, ktorej podmienky na jej umiestnenie vyplývajú z účinného územného plánu zóny B. - P. a ktorým zistil, že v záväznej časti územného plánu zóny B. - P., je uvedené, že rozhodnutie o umiestnení objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X, k.ú. F. v Bratislave, sa nevyžaduje. Žalovaný týmto postupom porušil ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žaloba touto žalobou napáda ten postup žalovaného, ktorým sa žalovaný nezaoberal riadne námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktorými žalobca namietal, že objekt bol umiestnený nezákonne, žalobca ako spoluvlastník cestnej komunikácie, nesúhlasí s pripojením objektu na cestnú komunikáciu, žalobca ako spoluvlastník cestnej komunikácie nesúhlasí s podstatnou zmenou cestnej komunikácie, zmenou jej účelu z neverejnej vnútroareálovej účelovej komunikácie na verejnú, upozorňuje na to, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o umiestnení objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X, navrhuje stavebné konanie prerušiť, až do riadneho vybavenia protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 9.5.2011 sp.zn. Pd 109/10-7. Upozorňuje na skutočnosť, že podľa jeho právneho názoru žalovaný porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ust. § 32 ods. 1, § 46, 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca napáda ten postup žalovaného, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi ochranu podľa ust. § 126 Občianskeho zákona, pred rušením vlastníckeho práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 838/23901 k cestnej komunikácii, ku ktorému došlo vydaním napadnutého rozhodnutia proti vôli žalobcu bez súhlasu žalobcu s pripojením objektu na cestnú komunikáciu s predĺžením cestnej komunikácie a so zmenou účelu užívania cestnej komunikácie z neverejnej na verejnú. Ďalej žalobca napáda ten postup žalovaného, ktorým žalovaný od stavebníka na vydanie napadnutého rozhodnutia nevyžadoval predloženie rozhodnutia o umiestnení objektu na pozemku parcelné č. XXXX/X k.ú. Q. - F.. Žalobca tiež napáda ten postup žalovaného, ktorým žalovaný porušil žalobcovo právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na prejednanie veci o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 838/23901 na cestnej komunikácii, ktorá je predmetom námietky žalobcu podľa § 137 stavebného zákona na nezávislom a nestrannom súde a ktorým sám vo veci nezákonne rozhodol, keď priznal vlastnícke právo k cestnej komunikácii spoločnosti Y., s.r.o. Žalovaný týmto postupom porušil čl. 11 ods. 4 Listiny, čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súčasne si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 14.2.2013, uviedol, že je názoru, že obsah žaloby sa v značnej miere zaoberá postupom iného správneho orgánu a vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby, to znamená územným rozhodnutím, ako aj dokladom - záväzným stanoviskom, ktorým bol vydaný súhlas ku konaniu špeciálneho stavebného úradu v zmysle § 120 ods. 2 stavebného zákona, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne vydaniu rozhodnutia žalovaného. K tejto časti žaloby sa žalovaný nemôže vyjadriť, nakoľko ide o rozhodnutie a záväzné stanovisko správneho orgánu, ku ktorému žalovaný nemá kompetencie, aby v danej veci nekonal. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nemali dôvod spochybňovať správnosť vydaného právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, ani vydaného záväzného stanoviska, ktoré bolo vydané pre účely konania špeciálneho stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia. Ďalšie dôvody žalobcu uvedené v žalobe, považuje žalovaný za neopodstatnené, žalovaný trvá na znení odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, v ktorom odôvodnil zamietnutie odvolania. Keďže žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie o vyhlásení vybudovanej komunikácie v jeho spoluvlastníctve, na ktorú sa napája komunikácia, ktorá je predmetom žaloby, ide podľa názoru žalovaného o komunikáciu verejnú. Taktiež samotné oplotenie pozemku v spoluvlastníctve žalobcu, nemožno v zmysle cestného zákona považovať za uzavretý priestor. Komunikácie sú v zmysle cestného zákona, komunikáciami verejnými a ani vlastník, či správca ich sám nemôže vyhlásiť za neverejné. Pokiaľ ide o súhlas k napojeniu jednotlivých komunikácií, cestný zákon neupravuje pripájanie účelových komunikácií na účelové, ale pripájanie cesty alebo miestne komunikácie. Podľa názoru žalovaného spoluvlastnícky podiel na komunikácii alebo pozemku žalobcu, nemá vplyv na verejnosť ktorejkoľvek komunikácie a verejnosť komunikácie nebráni žalobcovi, aby sa domáhal usporiadania vzťahov pre budúce užívanie a správcovstvo oboch komunikácií. Taktiež považuje žalovaný za osožné uviesť, že vybudovaná komunikácia, ktorú žalobca považuje za súkromnú, je v zmysle stavebného zákona, na základe žiadosti stavebníka Y., s.r.o. v režime predčasného užívania. Predčasné užívanie je osobitný inštitút, ktorým stavebný úrad môže povoliť predčasné užívanie stavby alebo jej časti, ak je bezpečná a spôsobilá na predčasné užívanie, ktoré nebude mať vplyv na jej riadne dokončenie a je uzavretá dohoda medzi stavebníkom a zhotoviteľom. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto navrhuje, aby ju krajský súd zamietol. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 9/2013-53 zo dňa 17.6.2013 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania (stavebníka) spoločnosť UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská 1, Bratislava. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2013. Pribratý účastník správneho konania sa k podanej žalobe nevyjadril. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S 9/2013-59 zo dňa 03.04.2014 tak, že žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku tunajšieho súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 47/2014 zo dňa 26.08.2015 tak, že Najvyšší súd SR vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6Sžo 47/2014 vyplýva právny názor, že „krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal v podstate len niektorými námietkami vznesenými žalobcom v jeho žalobe, avšak ani tu nepostupoval dôsledne, keď nereagoval na právnu argumentáciu žalobcu najmä vo vzťahu k právnemu základu pre vydanie povolenia predmetnej stavby, nevenujúc pozornosť najmä námietke žalobcu, že jeho vydaniu malo predchádzať rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu vznesenú v ostatných jeho námietkach týkajúcich sa rozsahu ochrany jeho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k cestnej komunikácii, ako aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatku odôvodnenosti rozhodnutia žalovaného, nechal bez akéhokoľvek povšimnutia, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom“. IV. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave opätovne prejednal vec a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Bratislava (predtým Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave) č. B/2012/11961/OBO zo dňa 19.11.2012, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní účastníka konania (žalobcu) proti rozhodnutiu starostu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako špeciálneho stavebného úradu č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26.6.2012, ktorým bola povolená stavba objektu SO 04 komunikácie akú súčasť stavby „Obytný súbor B. W. D.“ na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. F. Q. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe žiadosti stavebníka UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská 1, 821 01 Bratislava, starosta Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ako príslušný špeciálny stavebný úrad vydal rozhodnutie č. VaI-1055/2011-ZS/SP zo dňa 26.6.2012, ktorým povolil stavbu objektu SO 04 komunikácie ako súčasť stavby „Obytný súbor B. W. D.“ na pozemkoch parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX, k.ú. F. Q.. Proti citovanému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie účastník konania I.. P. L. (žalobca). O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave tak, že toto bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie o povolení stavby objektu SO 04 komunikácie bolo potvrdené. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, ktorý preskúmal vec v celom rozsahu a dospel k záveru, že nezistil také nedostatky, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, prípadne ho zmeniť. Podľa ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a na stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín, vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí alebo zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny, ak sa územné rozhodnutie nevydáva. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že špeciálnymi stavebnými úradmi sú príslušné orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov. Na základe týchto predpisov povoľujú osobitné stavby. Pri ich povoľovaní postupujú podľa osobitných predpisov, ak osobitné predpisy upravujú povoľovanie stavieb alebo iné postupy o stavbách. Ak osobitné predpisy špeciálnu úpravu neobsahujú, postupujú podľa stavebného zákona. V danom prípade rozhodoval ako prvostupňový správny orgán, špeciálny stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Nové Mesto podľa ust. § 62 a 63 stavebného zákona, ktorý v súlade s ust. § 66 stavebného zákona povolil stavebný objekt „SO 04 komunikácie“ v rámci stavby „Obytný súbor B. W. D.“ stavebníkovi UBM Koliba, s.r.o., Plynárenská, Bratislava. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalobca dňa 24.10.2011 podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vyššie uvedenú stavbu, ktorý Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku umiestnila rozhodnutím č. ÚKaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 a ktoré bolo zmenené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/690/HLO zo dňa 14.4.2011. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 120 stavebného zákona dňa 7.6.2010 pod č. ÚKaSP-2009-10/299- HAM-vai vydala súhlas s povolením predmetnej stavby, ktoré bolo po odvolacom konaní nahradené záväzným stanoviskom č. UKaSP-2012/1308-HAM-vai zo dňa 18.5.2012. Stavebník uzatvoril „Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2012“ s vlastníkom pozemku Hlavným mestom SR Bratislava na dobu neurčitú, a to na pozemok parcelné č. XXXX/X, k.ú. F.. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca v správnom konaní nepredložil žiadne relevantné rozhodnutie o vyhlásení vybudovanej komunikácie v jeho spoluvlastníctve, na ktorú sa napája komunikácia, ktorá je predmetom žaloby, za súkromnú komunikáciu. Podľa ust. § 3b ods. 1 cestného zákona, o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b ods. 3 cestného zákona, ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby, alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Cestný správny orgán má v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu, ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane pozemnej komunikácie záväzným stanoviskom. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce, ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách, určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Podľa názoru súdu spoluvlastnícky podiel žalobcu na komunikácii, nemôže mať vplyv na verejnosť ktorejkoľvek komunikácie a verejnosť komunikácie nebráni žalobcovi, aby sa domáhal usporiadania vzťahov pre budúce užívanie a správcovstvo oboch komunikácií. Komunikácia, ktorú žalobca považuje za „súkromnú“, je v zmysle stavebného zákona v režime predčasného užívania. Predčasné užívanie je osobitný inštitút, ktorým stavebný úrad môže povoliť predčasné užívanie stavby, alebo jej časti, ak je bezpečná a spôsobilá na predčasné užívanie, ktoré nebude mať vplyv na jej riadne dokončenie a je uzatvorená dohoda medzi stavebníkom a zhotoviteľom. Zo stavebného povolenia č. VaI-278/2005-ZDU/SP zo dňa 2005, ktorým bola povolená predmetná časť komunikácie, je zrejmé, že žalobcom označená komunikácia, ako „súkromná“, bola povolená ako verejná komunikácia, keďže nešlo o stavbu v uzavretom areáli, alebo objekte tak, ako to má na mysli cestný zákon, podľa ktorého sú účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch neverejné. Takéto obmedzenie, ktoré by považovalo povoľovanú komunikáciu za neverejnú, by muselo byť uvedené aj v stavebnom povolení. Rovnako Hlavné mesto SR Bratislava v záväznom stanovisku k stavbe, uviedlo, že v rámci dopravného napojenia objektov dôjde k dobudovaniu úseku komunikácie medzi ulicami U. F. a Na D., čím bude prepojená P. a T. ulica. Z uvedeného je zrejmé, že s komunikáciou ako celkom, aj keď budovanou po častiach, sa uvažuje ako s komunikáciou pre obslúženie celého územia, to znamená verejnou komunikáciou, ako celku. Súd mal dostatočne za preukázané, že so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolania, sa stavebný úrad v konaní dostatočným spôsobom zaoberal. K námietke žalobcu, ktorá sa týka umiestnenia stavby, súd uvádza, že samotné napadnutie rozhodnutia o umiestnení stavby žalobou na súde zo strany žalobcu, nezakladá automatický dôvod, že vydané územné rozhodnutie je neplatné. Pre úplnosť súd uvádza, že o podanom proteste prokurátora proti Všeobecnému záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecné záväzné nariadenie č. 7/2006 zo dňa 26.11.1996 o záväzných častiach územného plánu zóny B. - P. v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2013 z 6/2000 nebolo zo strany Mestskej časti vyhovené, a to rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 2.6.2011 č. 922/2011. Toto rozhodnutie bolo Okresnej prokuratúre Bratislava III doručené dňa 29.7.2011 a podľa zistenia tunajšieho súdu Okresná prokuratúra Bratislava III voči tomuto rozhodnutiu nepodala žalobu. K námietke žalobcu, ktorou tento poukazuje na skutočnosť, že v správnom konaní boli opomenutí spoluvlastníci už čiastočne vybudovanej časti komunikácie, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko komunikácia, ktorú žalobca označuje za „súkromnú“, vlastníctvo tejto časti komunikácie bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti Y., s.r.o., ako stavebníka tejto časti komunikácie. Predmetná časť komunikácie je v režime predčasného užívania. K námietke žalobcu, že špeciálny stavebný úrad sa nevysporiadal s jeho námietkami podanými proti vydaniu stavebného povolenia objektu súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Žalovaný správny orgán sa podľa názoru súdu s námietkami vznesenými žalobcom v stavebnom konaní zaoberal a všetky náležite odôvodnil vo svojom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že tento je spoluvlastníkom „súkromnej komunikácie“ a nedal súhlas na napojenie povoľovanej stavby objektu na túto „súkromnú komunikáciu“ žalovaný uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko zákon nepozná pojem „súkromná komunikácia“. Podľa § 1 ods. 2 cestného zákona sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Pokiaľ žalobca má na mysli, že v tomto prípade sa jedná o účelovú komunikáciu, cestný zákon pripájanie účelovej komunikácie na účelovú rovnako nerieši. Pripájanie pozemných komunikácii je riešené v § 3b ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. Podľa § 3b ods. 3 cestného zákona, ak konanie podľa odseku 1 súvisí s umiestnením stavby alebo využitím územia, o ktorom rozhoduje stavebný úrad v územnom konaní, je konanie podľa odseku 1 súčasťou územného konania. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona, miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách, určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú parkoviská. V rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú aj priestupky podľa § 22c. Zo stavebného povolenia doloženého v spisovom materiáli, ktorým bola povolená predmetná časť komunikácie je zrejmé, že žalobcom označená komunikácia ako „súkromná“ bola povolená ako verejná komunikácia, keďže nešlo o stavbu v uzavretom areáli alebo objekte tak, ako to má na mysli cestný zákon, podľa ktorého sú účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch neverejné. Takéto obmedzenie, ktoré by považovalo povoľovanú komunikáciu za neverejnú by muselo byť uvedené aj v stavebnom konaní. Rovnako Hlavné mesto SR Bratislava v záväznom stanovisku k stavbe objektu uvádza, že v rámci dopravného napojenia objektov dôjde k dobudovaniu úseku komunikácie medzi ulicami U. F. a Na D., čím bude prepojená P. a T. ulica. Z uvedeného je zrejmé, že s komunikáciou ako celkom, aj keď budovanou po častiach, sa uvažuje ako s komunikáciou pre obslúženie celého územia takzvanou verejnou komunikáciou ako celku. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými spochybňuje skutočnosť, že žalovaný správny orgán sa nedostatočne zaoberal námietkami uvedenými žalobcom ako účastníkom konania v územnom konaní, súd uvádza, že s týmito nie je možné sa v tomto štádiu konania zaoberať a v tomto štádiu konania nie je možné posudzovať zákonnosť a opodstatnenosť námietok, ktoré boli podané v územnom konaní. Rovnako súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, v ktorej tento namieta, že stavba objektu nebola umiestnená a že nebol účastníkom tohto konania. V tomto prípade súd poukazuje na záväzné stanovisko č. ÚKaSP-2012/1308/HAM-vai zo dňa 18.05.2012, ktorým bol udelený súhlas pre konanie špeciálnym stavebným úradom. K námietke žalobcu, v ktorej poukazuje, že ako spoluvlastník už čiastočne vybudovanej časti komunikácie v prvej časti pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F. bol v konaní opomenutý, súd uvádza, že s touto námietkou rovnako nie je možné sa stotožniť. Vlastníctvo tejto časti komunikácie, ktorú žalobca nazýva ako „súkromná“ bolo preukázané vo vzťahu k spoločnosti Y., s.r.o., Q.. K námietke žalobcu, v ktorej namietal, že v napadnutom konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť, nakoľko túto žalobca nijako nekonkretizoval a súd nevzhliadol žiadnu vadu administratívneho konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je zákonné. Je v ňom uvedené z akých skutkových zistení žalovaný správny orgán vychádzal, vykonané dokazovanie bolo náležité vyhodnotené a v hodnotení dôkazov krajský súd nezistil žiadne právne pochybenie ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vychádzajúc zo zistených skutočností Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podľa názoru krajského súdu rozhodnutie, ako aj postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v písomne podanej žalobe zo dňa 10.1.2013, žalovaný sa k výzve nevyjadril, takže súd u neho takýto postup predpokladal. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal ani náhradu trov pribratému účastníkovi konania, nakoľko tomuto v konaní žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.