Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/104/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200798 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200798.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáša Filová a členiek senátu JUDr. Viera Šebestová a JUDr. Anna Peťovská, PhD., v právnej veci žalobcu: KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava, IČO: 35945044 (predtým S&J PRESSBURG plus, s r.o., IČO: 35 824 719, Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava), zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr.Juraj Bugala, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXX/X/ XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len napadnuté rozhodnutie) podľa § 74 ods. X v nadväznosti na § 165b ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým G. úrad L. nepriznal žalobcovi podľa § 44 ods. X písm. b) bod l zákona číslo XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o správe daní) nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len G.) v sume XX.XXX,XX eur. Súd zistil z výpisu Obchodného registra OS L. I, že spoločnosť S & J J. plus s.r.o. bola ku dňu XX.XX.XXXX zrušená a zanikla v dôsledku zlúčenia. Právny nástupca spoločnosti S & J J. plus s.r.o. je spoločnosť od XX.XX.XXXX F. R. R., s.r.o., Na P. XX, XXX XX L., A.: XXXXXXXX. B. má za to, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom o správe daní, nesprávne zistili skutkový stav veci, nesprávne právne vec posúdili a výsledok daňovej kontroly je voči nemu diskriminačný. X., že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane boli vydané v rozpore so zákonom o správe daní, najmä s ust. § 15, § 2, § 6, § 7, § 11, § 13, § 14, § 16, § 17, § 17a, § 20, § 22, § 23, § 29, § 30, § 30a, § 4X ods. 6 písm. b/ bod 1, daňovým poriadkom, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o G.), najmä v rozpore s ust. § XX, § 19, § 8, § 9, § 51, S. zákonníkom, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej službe, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a v rozpore s I. R. republiky. K. boli vydané bez prerokovania protokolu o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, na základe nedostatočne zisteného a posúdeného skutkového stavu veci, bez vykonania dokazovania, so zrejmými známkami zaujatosti, s účelovým odopretím práv a právom chránených záujmov žalobcu, s účelovým odopretím priznaných zákonných práv žalobcu a s marením zákonných povinností žalobcu. J. rozhodnutia neboli vydané dôvodne a sú nepreskúmateľné. R. dane neukončil daňovú kontrolu prerokovaním protokolu, v daňovej kontrole bol nečinný, zákonným spôsobom neviedol dokazovanie, riadil sa iba úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil starostlivo skutkový stav veci, odoprel právo žalobcu najmä v procese získavania dôkazov tak, že na návrh žalobcu nepredvolal svedkov, nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, uviedol iný skutkový stav veci, než k akému v skutočnosti došlo a preto sú jeho závery nezákonné, nepreskúmateľné a diskriminačné. B. správcu dane vykonávali daňovú kontrolu, ktorej výsledky boli podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému toto doplnené odvolanie smeruje, vykonávali daňovú kontrolu od XX.XX.XXXX. G. kontrola bola ukončená dňa XX.XX.XXXX prerokovaním protokolu. Y. daňovej kontroly jedného zdaňovacieho obdobia v zmysle lehôt však na predložené doklady k výkonu daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k prebiehajúcim daňovým kontrolám v spoločnostiach, v ktorých je konateľom aj konateľ spoločnosti S&J J. R., s.r.o., je táto lehota expresná, resp. možno ju považovať za kontrolu vykonanú s raketovou rýchlosťou, nakoľko u iných daňových kontrol, trvá výkon daňových kontrol aj viac ako dva roky. Podľa názoru odvolávajúce sa, ukončenie daňovej kontroly v tak expresnej lehote bolo tiež účelové a to práve vo vzťahu k podanému podnetu na Okresnú prokuratúru L., na podanie protestu prokurátora, ktorý do dňa podania doplneného odvolania nie je ešte vybavený, z dôvodu, že prokurátor predĺžil lehotu na jeho vybavenie. F. daňový subjekt, spoločnosť S&J J. R. s.r.o. preukázala, tak ako je v celom doplnenom odvolaní dokázané, že uplatnenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je zákonné. J. neakceptovaní takýchto, v prípade odvolávajúce sa objektívne a skutočne preukázateľných dôkazov, ktoré preukazujú oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca september XXXX a to: · existencia materiálneho plnenia vo forme faktúr aj s prílohami akými sú zmluvy, dodacie listy, podrobnými položkovitými opismi druhu a ceny dodaných služieb a tovarov; · existencia materiálneho plnenia vo forme skutočných dodávok služieb a tovarov, ktoré boli preukázané všetkými dôkaznými prostriedkami a možnosťami odvolávajúceho sa - napr. predloženie skladovej evidencie, preukázanie nákupu tovaru (granitových dosiek), z ktorého následne bol vyrobený výrobok, prostredníctvom zadania služieb opracovania spoločnosti H., s.r.o., aktivácia tovarov, predloženie komplexného účtovníctva, skutočná existencia tovarov a skutočný následný predaj vyrobených výrobkov granitovej dlažby, ktorý správca dane vôbec neskúmal ani nedokazoval; · existencia dôkazov zo strany dodávateľských subjektov, ktoré tiež neboli skúmané ani miestnym zisťovaním, ani výsluchom svedkov a pod.; · existencia dôkazov zo strany odberateľských subjektov, ktoré tiež zo strany správcu dane neboli skúmané, preverované ani dokazované žiadnym z úkonom, či už miestnym zisťovaním, výsluchom svedkov a pod. Ak správca dane, vyššie uvedené dôkazy neakceptuje, nestačí len jeho všeobecné konštatovanie, vychádzajúce z vlastného nesprávneho a neobjektívneho názoru zamestnancov správcu dane, vykonávajúcich daňovú kontrolu, že správca dane na základe podkladov a vyjadrení od daňového subjektu a na základe zistení u spoločnosti H., s.r.o. konštatuje, že daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu služba - opracovanie granitových dosiek bola spoločnosťou H. s.r.o. dodaná, ani nestačí konštatovanie, že „z vyjadrenia konateľa spoločnosti H. s.r.o. vyplynulo, že sa nedá jednoznačne určiť, koho tovar bol opracovaný, kto práce vykonal a či boli v skutočnosti aj vykonané“, ale musí ísť o dokázanie takto tvrdeného výroku, čo jednoznačne správcovi dane ukladá § X9 ods. 1, 2 zákona o správe daní, pri dodržaní zákonnosti. G. závažným porušením zákona o správe daní je, tak ako je uvedené v tabuľke č. 1, že ide o svedeckú výpoveď, o ktorej sa odvolávajúci dozvedel len v deň doručenia výzvy na prerokovanie protokolu a protokolu z daňovej kontroly, t.j. dňa XX.XX.XXXX. V. bolo zo strany správcu dane spoločnosti S&J J. R. s.r.o. odňaté právo zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu pri ústnom pojednávaní otázky. V. právo spoločnosti S&J J. R. s.r.o. priznáva zákon v ust. § 1X ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a nikto, ani zamestnanci správcu dane G. úradu L. nemajú nárok takto priznané právo odňať. Podľa § X9 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Vo veci výsledného produktu z opracovania granitových dosiek a podľa správcu dane aj o rozpore v tvrdeniach, je tiež veľmi ťažké prijať stanovisko, či takéto vyjadrenie skutočne konateľ spoločnosti H. s.r.o. podal, a ak ho podal v akom kontexte bola odpoveď podaná, aké skutočnosti správca dane zaznamenal a ktoré prípadne vynechal. Vo veci hlavného rozporu tak, ako uvádza správca dane, v obidvoch častiach (vlastníctvo granitových dosiek a výsledný produkt), spoločnosť S&J J. R. s.r.o. uvádza, že sa s takýmto tvrdením nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Ak mal správca dane pochybnosti, resp. nejasnosti, mal využiť ďalšie dôkazné prostriedky, resp. mal využiť ďalšie zákonné možnosti, ktorými je správca dane jednoznačne vybavený. R. dane mal spoločnosť S&J J. R. s.r.o.: 1/ oboznámiť o tom, že vykoná úkon výsluchu svedka 2/ mal jej priznať právo, zúčastniť sa výsluchu svedka 3/ mal informovať kontrolovaný daňový subjekt o výsledkoch zistení, ktoré v rámci dokazovania vykonal. S. je nevyhnutné uviesť, ak mal správca dane akékoľvek pochybnosti o deklarovaných zdaniteľných plnenia, resp. ak mal nejaké nejasnosti, mal zákonnú povinnosť vyzvať odvolávajúceho sa, aby nejasnosti vysvetlil, pochybnosti odstránil, svoje tvrdenia doplnil prípadne podal ďalšie vysvetlenia a dôkazy k jeho predchádzajúcim tvrdeniam. R. dane v dodatočnom platobnom výmere č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX uvádza, že spoločnosť S&J J. R. s.r.o. si neoprávnene uplatnila odpočítanie dane z nasledujúcich dokladov: X.X. pokladničný doklad č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. PD XXXXXXXXX) od dodávateľa Y. klinika J., s.r.o. za služby a materiál poskytnuté veterinárnym lekárom v celkovej sume XX,XX eur, z toho G. v sume XX,XX eur, ktorý bol vystavený pre odberateľa - S. R., J.; X.X. paragón číslo XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. PD XXXXXXX) od dodávateľa G., A. L., J., za X ks masážneho oleja v celkovej hodnote XX,- eur, z toho G. v sume XX,- eur; X.X. doklad č. XX vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa J., a.s. L., za protetické zdravotnícke pomôcky v celkovej sume XX,XX eur, z toho G. v sume X,XX eur; X.X. faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č.XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. v sume XX.XXX,- eur; X.X. faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. XX.XXX,- eur; X.X. faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. XX.XXX,- eur; X.X. ID XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na G. v sume XXX,XX eur - F. U.; X.X. ID XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na G. v sume XXX,XX eur - G.; X.X. ID XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na G. v sume XX,XX eur - operatívny nájom; X.XX. ID XXXXXXX zo dňa XX,.XX.XXXX na G. v sume XX,XX eur - operatívny nájom; X.XX. faktúry číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. XXXXXXXX) o dodávateľa R. plynárenský priemysel a.s. v sume XX,- eur z toho G. v sume XX,XX eur; X.XX. faktúry číslo XXXXXXXXX (int.č. XXXXXXX) od dodávateľa X. R., s.r.o. za nákup tovaru v dôsledku nedodaného množstva v kg, t.j. namiesto XX,XX kg bolo dodaných len XX kg. R. S & J J. R., s.r.o. sa vyjadrila, že všetky uvedené doklady boli správcovi dane odovzdané k výkonu daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX. R. dane prevzal všetky účtovné a daňové doklady v originálnom vyhotovení zápisnicou o ústnom pojednávaní číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto prípade dochádza k rozporným tvrdeniam správcu dane, či boli, alebo neboli predložené všetky - daňovou kontrolu neuznané doklady na odpočítanie dane uvedené v tabuľkovom prehľade, nakoľko správca dane prevzal doklady všeobecne (napr. pokladničné doklady č. XXXXXXX - XXXXXXX), a teda správcom dane nebol identifikovaný každý jeden doklad, ktorý prevzal. K tvrdeniam správcu dane, že doklady a iné písomnosti neboli v odpovedi na výzvu správcu dane dodané uvádzame, že doklady boli predložené na podateľňu daňového úradu, ktorá potvrdila ich prevzatie vrátene príloh pečiatkou G. úradu L.. R. S & J J. R., s.r.o. trvá na skutočnosti, že všetky prvotné doklady predložila dňa XX.XX.XXXX. Vo veci faktúr, ktoré neboli správcom dane uznané ako opodstatnené pre odpočítanie dane: - faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č.XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. v sume XX.XXX,- eur; - faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. XX.XXX,- eur; - faktúry číslo XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (int.č. XXXXXXX) od dodávateľa H., s.r.o. L. za opracovanie granitových dosiek, v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho G. XX.XXX,- eur; R. dane uvádza, že daňová povinnosť z deklarovaných služieb nevznikla, nakoľko vznikol rozpor v tvrdeniach, koho vlastníkom bol tovar a aký výsledný produkt bol opracovaním získaný, t.j. platiteľ nepreukázal, že pri predmetnom tovare vznikla daňová povinnosť. S. opakovane uvádza, že poskytnuté služby boli reálne uskutočnené v súlade s ekonomickou činnosťou spoločnosti S & J J. R., s.r.o., v účtovníctve spoločnosti existujú všetky relevantné dôkazy o reálnosti uskutočnených služieb, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti H., s.r.o. a preto nie sú zákonné dôvody na záver správcu dane, že si daňový subjekt neoprávnene odpočítal daň. G. tiež k porušeniu § 15, § 29 a § 30a zákona o správe daní. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere neuviedol ani jednu listinu, ktorou by dokázal, že viedol dokazovanie, aké úkony vykonal v dokazovaní, aké dôkazy ho viedli k dodatočnému vyrubeniu dane a ktorou by preukázal rozpor s tvrdeniami žalobcu. Zamestnanci správcu dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru vyjadrili len svoj vlastný subjektívny názor a manipulatívnym spôsobom uviedli skutočnosti a dôkazy ako aj odpovede žalobcu, pričom ako dôkaz manipulatívneho vyjadrovania správcu dane o vyjadreniach, odpovediach a dôkazoch žalobcu citoval z dodatočného platobného výmeru. Správca dane účelovo a manipulatívne konal aj vo vzťahu k ústnym pojednávaniam. N. viaceré otázky správcu dane a odpovede splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré vyvracajú tvrdenia správcu dane uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. J. na ustanovenie § 29 ods. X,X,X zákona o správe daní s tým, že zamestnanci správcu dane vôbec neviedli dokazovanie. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. XSž XX/XXXX. B. poskytoval správcovi dane aktívnu účasť, bol súčinný a zároveň očakával, že správca dane v prípade ďalších požiadaviek vyzve žalobcu na doplnenie alebo vysvetlenie nejasností, resp. ho vyzve na predloženie ďalších informácií a dôkazov. R. dane vykonával v rôznych ďalších spoločnostiach miestne zisťovania a nevykonával výsluch svedkov, čím v podstate odoprel právo žalobcu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. R. dane zverejnil informácie o iných daňových subjektoch, ktoré získal v daňovom konaní, čím porušil ustanovenie § 23 zákona o správe daní - daňové tajomstvo. X., že skutočnosti týkajúce sa druhého alebo tretieho dodávateľa v rade boli prenesené do daňového bremena žalobcu. Je názoru, že uniesol dôkazné bremeno, predložil všetky požadované a jemu dostupné doklady a listiny a zodpovedal na všetky otázky aj nad rozsah vykonávanej daňovej kontroly. X. je možné mu pripisovať povinnosti alebo ukladať mu povinnosti s následkom daňového bremena, ak na preukázanie týchto skutočností nie je oprávnený (napr. ohľadne pôvodu tovaru). J. na rozsudky X. súdu SR sp. zn. XSž I./XXXX, XSžf X/XXXX, XSžf/XXX/XXXX, ďalej na rozsudok X. správneho súdu ČR sp. zn. XAfs XXX/XXXX a napokon aj na rozsudok R. dvora zo dňa XX.XX.XXXX (C-XX/XX, C-XXX/XX). B. tiež citoval ustanovenia § 49 ods. 1, X zákona o G. s tým, že boli naplnené aj všetky hmotnoprávne podmienky na odpočet G.. J. dodanie tovaru a služieb dodávateľmi v tuzemsku, ktorí daň odviedli do štátneho rozpočtu. M. ustanovenie § X9 ods. X zákona o G. spolu s § 51 ods. 1 zákona o G. s tým, že všetky podmienky pre uplatnenie § 51 zákona o G. boli v danom prípade splnené. S. množstva a druhu tovaru bolo vo faktúre v súlade s § 71 ods. X písm. f/ zákona o G.. R. dane konal v rozpore s princípmi G. uvedenými v smerniciach ES a v zákone o G.. J. na ustanovenie § 3 ods. X, X, § 9 ods. X písm. a/ zákona o G. a na čl. 1 bod. 2 R. K. XXXX/XXX/ES, ktorá s účinnosťou od XX.XX.XXXX nahradila Y. smernicu, podľa ktorého spoločný systém G. je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby presne úmerná cene tovaru a služieb bez ohľadu na počet transakcií uskutočnených vo výrobnom a distribučnom procese pred stupňom na ktorom sa daň účtuje. Y. tiež zásadu neutrality s poukazom na rozsudky R. dvora EÚ. Ak sa dodanie tovarov a služieb na jednej strane považuje za zdaniteľný obchod podliehajúci dani a na strane druhej prijatie tohto plnenia by sa nepovažovalo za jeho prijatie na účely uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ide o rozpor s princípom neutrality G.. F. správcu dane bolo diskriminačné, pričom v tejto súvislosti poukázal na judikatúru R. dvora (napr. rozsudky H. L., bod XX, C. X., bod XX, ako aj z 3. marca XXXX, O. H, C-XX/XX). H. plnením na vstupe a plnením na výstupe existuje priama a bezprostredná súvislosť, čo dáva právo na odpočet. B. správcu dane o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. X zákona o G. vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca bol ukrátený na svojich právach. B. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. R. dane preveril všetky možné dôkazy a jeho zistenia sú dostatočné pre prijatie záveru o nepreukázanom dodaní deklarovaných tovarov a služieb. B. sa vyrovnal so všetkými námietkami v odvolaní, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav. R. dane v rámci posúdenia práva platiteľa na uplatnenie si nároku na odpočítanie dane umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril a predložil vecné argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovaru a služieb platiteľom v tuzemsku a neboli len tvrdeniami o týchto udalostiach uvedených v dodávateľských faktúrach. B. nepredložil relevantné dôkazy o tom, že deklarované dodanie tovaru a služieb dodávateľmi sa uskutočnilo, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie G. podľa § 49 zákona o G.. B. má za preukázané, že žalobca ako aj ďalšie subjekty zapojené v reťazci, ktoré sa mali podieľať na opracovávaní granitových dosiek, nevykonávajú reálne ekonomickú činnosť, nepreukázali predmet dane uvedený na faktúrach a nepredložili dôkazné prostriedky o realizácii fakturovaných obchodov. R. nemajú reálne sídla, konatelia sa zdržujú na neznámych miestach, osoby konateľov a spoločníkov sú vzájomne menené v jednotlivých spoločnostiach, pričom noví konatelia pokračujú vo fakturačnej činnosti za tovar a služby vo vysokých sumách, pri vyjadreniach k fakturovaným plneniam konatelia neuvádzajú konkrétne skutočnosti, ale všeobecné frázy, ktoré nemajú vypovedaciu hodnotu, spoločnosti nie sú kontaktné, nemajú zamestnancov, nespolupracujú so správcami dane. J. na viaceré rozsudky X. súdu SR ako aj R. dvora s tým, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný R. K. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti R. dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva I.. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V tejto veci sa v prípade žalobcu napriek formálnemu predloženiu dokladov nepreukázalo, že zdaniteľné obchody boli skutočne žalobcom prijaté. R. dane aj žalovaný postupovali v súlade s výkladom judikatúry R. dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného konania a nárok na odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných obchodov žalobcovi neuznali. V nadväznosti na rovnakú problematiku nepriznania nároku na odpočítanie G. z tovaru rovnakej komodity - granitové dosky - žula v reťazci obchodných spoločností (medzi ktorými sa nachádza aj spoločnosť S&J J. plus, s.r.o.) žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. F. súd v L. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. J. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. B. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. E. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. B. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X I. R. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. R., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. G. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. J. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o B. zákonov R. republiky zverejnené v B. zákonov. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. G. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ X4 ods. X). Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 3X, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. A. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. R. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. J. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. R. dane dôsledne postupoval podľa zákona o správe daní, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Podľa § XX ods. l a X v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o G. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ aj fakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovarov a služieb je nepreukázaná, pričom ide o finančné a personálne prepojenia medzi sebou fiktívne obchodujúcimi spoločnosťami. Podľa § 49 ods. X zákona o G. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Podľa § 51 ods. X zákona o G. ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. S. dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že kontrolou predložených dokladov za zdaňovacie obdobie september XXXX bolo zistené, že si platiteľ dane odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr za opracovanie granitových dosiek od dodávateľa H., s.r.o., K. XX, XXX XX L., A. XXXXXXXX v celkovej sume XXX.XXX,- eur z toho G. v sume XXX.XXX,- eur. E. sa o nasledovné faktúry: č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho základ dane v sume XXX.XXX,- eur a G. XX% v sume XX.XXX,- eur; č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho základ dane v sume XXX.XXX,- eur a G. XX% v sume XX.XXX,- eur; č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho základe dane v sume XXX.XXX,- eur a G. XX% v sume XX.XXX,- eur. X. daňový subjekt k uvedeným faktúram nepredložil žiadne podklady, správca dane ho požiadal, aby v lehote XX dní od ústneho pojednávania predložil podklady k uvedeným dodávateľským faktúram, čo uviedol aj v časti opatrenia a závery zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX. Z. na doplnenie dokladov uplynula dňa XX.XX.XXXX. V uvedenej lehote splnomocnený zástupca daňového subjektu žiadne doklady nepredložil a ani správcu dane nekontaktoval. R. dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX. R. dane vo výzve na predloženie dokladov a dôkazov žiadal daňový subjekt, aby v lehote X dní predložil na daňový úrad okrem dokladov uvedených v opatreniach a záveroch zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Plo zo dňa XX.XX.XXXX všetky relevantné dôkazy k zdaniteľným obchodom deklarovaným na dodávateľských faktúrach č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX za opracovanie granitových dosiek od spoločnosti H., s.r.o., K. XX, XXX XX L. A.: XXXXXXXX. R. zástupca daňového subjektu na výzvu na predloženie dokladov a dôkazov reagoval tým, že dňa XX.XX.XXXX predložil na daňový úrad dve podania, v ktorých uviedol, že granitové dosky nadobudol od spoločnosti O. G., s.r.o., (fa č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), O. Y., L., ktoré boli dodávateľom dovezená do výrobno-skladovacích priestorov spoločnosti F. R. R., s.r.o., na B. ceste XX, J. v ten istý deň, ako bola vystavená faktúra. E. sa o kúpu XXX XXX kg granitových dosiek, z ktorých XX XXX kg bolo vydaných na opracovanie, ktoré vykonala spoločnosť H., s.r.o. a výsledkom opracovania bola granitová dlažba C. a H.. Na otázky správcu dane - akým spôsobom a kam boli predmetné granitové dosky od dodávateľa dodané spoločnosti S&J J. R., s.r.o. - uviesť, či má spoločnosť S&J J. R., s.r.o. vlastné alebo prenajaté skladovacie priestory (uviesť konkrétne kde a kto je ich vlastníkom), aká dopravná a manipulačná technika bola použitá pri manipulácii s predmetnými granitovými doskami (uviesť konkrétne, kto je jej vlastníkom, uviesť konkrétne mená vodičov, resp. obsluhy), kto uzatvoril obchod, kto bol pri preberaní tovaru splnomocnený zástupca odpovedal, že prepravu tovaru uskutočnil dodávateľ, a preto túto otázku treba adresovať jemu, pri manipulácii s tovarom sa používajú stroje, prístroje a zariadenia, ktoré sú vo vlastníctva spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. a keďže spoločnosť S&J J. R., s.r.o. nemá k týmto strojom, prístrojom a zariadeniam vlastnícke právo, ani služby v tomto prípade nevykonávala, je potrebné túto smerovať na spoločnosť H., s.r.o., ktorá služby opracovania poskytovala. Na výzvu správcu dane, v ktorej žiada predložiť, za akým účelom spoločnosť S&J J. R., s.r.o., granitové dosky nakúpila a akým spôsobom ich po opracovaní použila - predložiť dôkazy, v prípade predaja predmetných granitových dosiek predložiť odberateľské faktúry, splnomocnený zástupca uviedol, že správca dane účelovo otvoril daňovú kontrolu, čo vidno nielen z protizákonného začatia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ale aj z položených otázok je možno takéto konanie považovať za konanie podľa § 29 ods. X zákona o správe daní za nulitné konanie. B. doklady alebo dôkazy správcovi dane predložené neboli. V zmysle § 15 ods. XX zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do X pracovných dní odo dňa jeho doručenia. B. lehoty nemožno odpustiť. X. žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne také skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledku kontroly, ale len všeobecné konštatovanie porušenia zo strany správcu dane bez bližšej špecifikácie, v čom konkrétnom správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, aké práva boli daňovému subjektu odopreté...., správca dane toto jeho vyjadrenie zapracoval do dodatku k protokolu s konštatovaním, že protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zostáva v pôvodnom znení. Súd je názoru, že protokol a dodatok k protokolu boli riadne prerokované, nakoľko zo strany správcu dane boli splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z § 15 zákona o správe daní. B. pritom bol oboznamovaný s výsledkami šetrenia a zisťovania avšak nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 - XX zákona o G.. R. dane umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k záverom uvedeným v protokole, mal možnosť poukázať na nepresnosti a pochybnosti v písomnom vyjadrení k protokolu tak, ako mu to zákon umožňuje v § 15 ods. XX zákona o správe daní. B. k protokolu žiadne konkrétne pripomienky a rozpory neuviedol, nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane. J. o výsledku daňovej kontroly vrátane jeho dodatku bol riadne doručený a prerokovaný, čím boli naplnené zákonné podmienky pre začatie vyrubovacieho konania. V nadväznosti na uvedené je nedôvodná aj námietka, že dodatočný platobný výmer nemá náležitosti ustanovené v § 30 ods. X zákona o správe daní. B. námietky obsahujú množstvo citácií jednotlivých ustanovení zákona o správe daní a výkladového slovníka slovenského jazyka, avšak sú bez právneho podkladu, pričom žalobca ani v žalobe nepreukázal žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane. Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní, ak daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Súd je názoru, že protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu G. bol vyhotovený na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu veci, bez akejkoľvek zaujatosti, s dodržaním práv a právom chránených záujmov žalobcu. B. mal dostatočný priestor a čas na preukázanie skutočností uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september XXXX, čo však nevyužil. G. právnou otázkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca spoločností vyplynul celý rad vážnych pochybností o reálnom priebehu obchodov, ktoré boli deklarované za účelom získania nadmerných odpočtov G.. Tu treba zdôrazniť, že nešlo o ojedinelý prípad, ale o dlhšie trvajúce praktiky, takže vec treba posudzovať aj v súvislostiach s ostatnými zdaňovacími obdobiami, ktoré sú (boli) predmetom iných súdnych konaní, o ktorých má súd vedomosť. V nadväznosti na rovnakú problematiku nepriznania nároku na odpočítania dane z tovaru rovnakej komodity - granitové dosky -žula v reťazci obchodných spoločnosti (medzi ktorými sa nachádza aj spoločnosť S&J J. plus, s.r.o.) treba poukázať aj na rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že: „vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. L. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality G.. X. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. H. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode“. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie G. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel G. za príslušné zdaňovacie obdobie. R. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. X,X,X a § 2 ods. X,X zákona o správe daní. Súd je názoru, že transakcie deklarované predloženými účtovnými dokladmi nenesú znaky základných obchodných princípov, čo podporuje správnosť názoru správcu dane o fiktívnosti obchodov. R. dane viedol rozsiahle dokazovanie súvisiace so zisťovaním existencie, pôvodu tovarov - granitové a mramorové dosky a v súvislosti s ich opracovaním. R. opracovania neboli vykonávané dodávateľom H., s.r.o., ako to bolo deklarované na predložených dokladoch, ale ich mala opracovať spoločnosť D. U. s.r.o., ako ďalší subdodávateľ. R. dane pri miestnom zisťovaní u tohto subdodávateľa zistil, že ani spoločnosť D. U. s.r.o. granitové a mramorové dosky neopracovávala sama, ale tiež subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti J. K., spol. s r.o., ktorá je nekontaktná a bývalí konatelia sa na výsluch svedka nedostavili. Podľa tvrdení všetkých zúčastnených, práce opracovania, výroby, uskladnenia aj prepravy sú uskutočňované vždy vo výrobno - skladových priestoroch na B. ceste XXX v J.. Y. nehnuteľnosti a skladovacích priestorov je spoločnosť F. R. R., s.r.o., stroje, prístroje a zariadenia sú majetkom žalobcu, pričom konateľom týchto spoločností je tá istá osoba - pán F.. R. dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom vykonanou kontrolu nebol preukázaný pôvod a existencia dotknutých tovarov - granitových a mramorových dosiek a taktiež služieb opracovania. V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia práva vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, najmä, že správca dane zamenil inštitút svedeckej výpovede na ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti H., s.r.o., treba uviesť, že je na správcovi dane, aký spôsob zisťovania skutočností si zvolí. R., že správca dane preveroval oprávnenosť dodania tovaru a služieb formou miestneho zisťovania u subdodávateľov v reťazci zdaniteľných obchodov, nebolo v rozpore s § 1X ods. 5 písm. c) zákona o správe daní. R. dane oprávnene preveroval celý obchodný reťazec subdodávateľov, ktorí sa mali na zdaniteľnom obchode zúčastňovať a to z dôvodu, či sa jedná o reálne dodanie tovarov a služieb deklarovaných na faktúrach. J. týmto preverovaním sa zistilo, že ani jeden zo zúčastnených subdodávateľov tovaru a služieb tieto nevykonával, boli vystavované len fiktívne faktúry nepreukazujúce reálne dodanie tovaru a služieb (ani jeden zo subdodávateľov nevedel preukázať prepravu tovaru, ani jeden nemal zamestnancov, ktorí mali opracovanie tovaru vykonávať, boli vystavované len faktúry bez reálneho naplnenia skutkovej podstaty). K. dokazovanie spoľahlivo spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo v obchodných reťazcoch popísaných v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Y. faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § X9 ods. 1 zákona o G., len s dodaním tovaru a služieb je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o G. upravuje v ustanovení § 19 ods. 1, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Y. daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru a služieb, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. X. nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. B. o G. však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru a služieb vôbec nepríde. V takom prípade, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sume dane ( § 7X ods. X zákona o G.). Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru a služieb všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a X zákona o G., ale v zmysle § 71 ods. X zákona o G., t.j. uvedením na faktúre. A to z dôvodu, že faktúra je doklad, ktorým si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane vo väzbe na splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok - § 51 v nadväznosti na § X9 zákona o G.. Z dôvodu, že u priameho dodávateľa žalobcu sa nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a služieb, správca dane s poukazom na § 29 ods. 2, 4 zákona o správe daní bol povinný šetriť celý obchodný reťazec. F. dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá G. musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. R. dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru a služieb v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými uvedenými spoločnosťami: H., s.r.o., D.-U., s.r.o., J. K., s.r.o., F. R. R., s.r.o. až po odberateľov. Podľa § 15 ods. X zákona o G. je povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa vyjadrenia dodávateľskej spoločnosti (H., s.r.o.) službu opracovanie granitových dosiek táto spoločnosť nevykonala, ale túto službu mala vykonať spoločnosť D. U. s.r.o., ktorá ju ďalej fakturovala spoločnosti H., s.r.o. a táto ďalej spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. F. v spoločnosti D. U., s.r.o. nebolo preukázané opracovanie granitových dosiek a preto spoločnosť H., s.r.o. nemohla túto službu ďalej fakturovať spoločnosti S&J J. plus, s.r.o. ako reálne dodanie služby. J. dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované. V procese daňovej kontroly je potrebné zistiť pôvod tovarov, obchodníkov a konečných spotrebiteľov tovarov. J. dodávatelia a odberatelia tovarov a služieb opracovania - navzájom obchodujúce spoločnosti v tuzemsku nepreukazujú pôvod tovarov, obchodujú s rovnakou komoditou - granitové a mramorové dosky pred opracovaním a po opracovaní. U. tovarov je neprehľadná, nie je konkrétna, tovar granitové a mramorové dosky pred opracovaním sú uvedené na predložených faktúrach a vo všetkých prípadoch určené všeobecným spôsobom, bez bližšej špecifikácie. C. mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. R. systém dane z pridanej hodnoty preto zaručuje plnú neutralitu, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú dani z pridanej hodnoty. Podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť. C. bolo možné odpočítať G., musia plnenia uskutočnené na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Z rozsudkov R. dvora (napr. rozsudok SD C-XX/XX, C-XXX/XX, C-XX/XX, C-XXX/XX, C-XX/XX) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. X. na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách vzniká iba v situácii, ak sú tieto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. R. opracovania sú nepreukázané, chýba základná evidencia prechodu prírodného materiálu granitových a mramorových dosiek (kg) do výsledného produktu, ktorým je dlažba (mX). S. v konečnom dôsledku neprimerane zvyšovalo hodnotu konečného produktu. Y. transakcie počnúc prepravou, uskladnením materiálu, opracovanie, uskladnenie a preprava hotových výrobkov - dlažby, prebiehala vždy vo výrobno-skladových priestoroch na B. ceste XXX, J.. J. tovarov pri obstaraní neboli realizované. Je nepochybné, že existencia tovarov a služieb nebola preukázaná, pričom ide o finančné a personálne prepojenia medzi sebou fiktívne obchodujúcich spoločností. U. faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. B. si nesplnil dôkaznú povinnosť, pretože ďalšie dôkazy nepredložil ani neoznačil, hoci bol na to správcom dane vyzvaný. B. zdaniteľné obchody neuskutočňoval a ani správcovi dane nepreukázal konkrétne vedomosti o obsahu týchto obchodov. Na absenciu znalostí o obchodoch nič nemení jeho tvrdenie, že nešlo o sprostredkovanie obchodov, ale o dodávky tovarov a služieb. Ak nesprostredkovával uskutočnenie zdaniteľných obchodov, mal by mať o takýchto obchodoch rozsiahle vedomosti, ktorými mohol a mal preukázať uskutočnenie dodávok tovarov a služieb. B. jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. X zákona o správe daní oprávnené. C. realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu. R. dane na všetky predložené dôkazy prihliadal a vyzýval žalobcu na preukázanie toho, čo tvrdil. G. služby môžu byť vykonané aj subdodávateľsky, čo sa však nepreukázalo a žalobca bol povinný preukázať, že fakturované služby a tovary boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. G. je všeobecnou nepriamou daňou spotrebného charakteru, do štátneho rozpočtu sa odvádza postupne v pravidelných termínoch za zdaňovacie obdobie osobami, ktoré sú zaregistrované ako platitelia tejto dane. G. sa vyberá postupne a po častiach len z tej hodnoty, ktorá bola v príslušnej fáze pridaná (t. j. pridaná hodnota) k cene nakúpeného tovaru a služby. To, čo bolo v príslušnej fáze pridané a má byť zdanené, sa určí na základe mechanizmu dane. V. pracuje so vstupmi (nákupmi) a výstupmi (predajmi) a s daňou na vstupe a daňou na výstupe. V. mechanizmus zabezpečuje správne vybratie dane len za predpokladu, že daňový subjekt nespraví chybu, resp. neporuší zákon. C. chyba spôsobená nedodržaním zákona o G., prípadne iných zákonov platiteľom, môže mať za následok narušenie mechanizmu dane tým spôsobom, že platiteľ bude daňou zaťažený dvakrát. Vo všeobecnosti samotné faktúry, kúpne zmluvy, M., evidencie G. a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovanom zdaniteľnom obchode, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená G., ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. V. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. R. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. P. dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. R. dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr. J. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. P. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. G. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o G.). J. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. G. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok X. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím I. súdu R. republiky č. k. A.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. J. tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. X zákona o správe daní povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. U. tu rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za následok vznik legitímnych a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným transakciám. R. dane vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal porušenie zákona o G.. J. výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Na základe tejto povinnosti vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v dodatočnom platobnom výmere, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. R. dane kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa zákona o správe daní, pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. R. dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Ak mal žalobca pochybnosti o činnosti správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, mal právo a mohol namietať voči postupu zamestnancov správcu dane zákonným spôsobom. B. o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. R. dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 1X ods. 5 zákona o správe daní. J. žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. X zákona o správe daní. R. dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval aj v súlade s § 2, § 15, § 16 zákona o správe daní a prijal záver, s ktorým sa súd stotožňuje. X. žalobcu, že jeho tvrdenia a závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia potvrdzujú aj závery SD EÚ v rozhodnutí v spojených veciach C-XX/XX (H. kft) a C-XXX/X (J. G.) zo dňa XX.XX.XXXX, nie je dôvodná, pretože v týchto prípadoch R. dvor rozhodoval o skutkovo celkom iných prípadoch týkajúcich sa odpočtu G. u odberateľa (v prvom z týchto prípadov správca dane zamietol spoločnosti právo na odpočet dane z nakúpeného tovaru, keď bolo počas daňovej kontroly u dodávateľa spoločnosti zistené, že dodávateľ nezaúčtoval nákup tohto tovaru a ani nemal k dispozícii vozidlo na jeho prepravu a v druhom prípade bolo dodávateľovi stavebných prác zamietnuté právo na odpočítanie dane z faktúr od subdodávateľov, keď sa nepresvedčil, že títo subdodávatelia majú prostriedky na vykonanie prác). O. XXX, XXX písm. a), XXX písm. a), XXX ods. l, XXX a XXX smernice K. XXXX/XXX vykladajú o službách, ktoré boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej obchodnej transakcii toto nebolo preukázané. Y. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na odpočítaní G.. C. právnych predpisov R. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v U. únii. J. ide o smernicu K. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa X. januára XXXX (čl. XXX smernice), avšak podľa ust. XXX smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom X ods. 3, článkom XX, článkom XX ods. 1 a článkom XXX a prílohou A. bod XX najneskôr do 1. januára XXXX. Y. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok R. dvora C., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry R. dvora treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a služieb, a súd sa s týmto názorom stotožnil. R. XXXX/XXX v súlade so svojimi článkami XXX a XXX teda zrušila a nahradila od X. januára XXXX právnu úpravu I. v oblasti G., a to najmä šiestu smernicu. Podľa odôvodnení 1 a X smernice XXXX/ XXX bolo prepracovanie šiestej smernice nevyhnutné v záujme prezentovania všetkých ustanovení uplatniteľných jasným a prehľadným spôsobom v zmenenej štruktúre a znení bez toho, aby sa podstatne zmenil jej obsah. N. smernice XXXX/XXX sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi ustanoveniami šiestej smernice. O. XXX smernice XXXX/XXX, ktorý obsahuje v podstate zhodné ustanovenia ako tie, ktoré sú uvedené v článku XX ods. X šiestej smernice, v znení vyplývajúcom z článku XXh poslednej uvedenej smernice stanovuje: „O. štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber G. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. H. ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X“. Aj v rozsudku R. dvora z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX R. dvor uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky P. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX V., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti R. dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva I. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, O. H, C-XX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX; P. a i., ako aj F. a K. K., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky O. H, body XX a XX; F. a K. K., ako aj z XX. marca XXXX, Y., C-XXX/ XX, bod XX). Podľa judikatúry R. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k G. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet G. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok F. a K. K., už citovaný, bod XX). X., nie je v rozpore s právom I. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, V. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; X. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, Y. S., C-XXX/XX, bod XX). X. v súlade s článkom XXX prvým odsekom smernice XXXX/XXX členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu G. a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (pozri rozsudok z XX. januára XXXX, F. O. J., C-XXX/XX, bod XX), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X s názvom „O.“ hlavy XI s názvom „J. zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku XXX. S. toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku XXX smernice XXXX/XXX s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie G. a tým neutralitu G., ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému G. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky D. a i., bod XX; P. a i., bod XX; z XX. októbra XXXX, X. P., C-XXX/XX, bod XX, ako aj G., bod XX). V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality G.. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso G. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému G., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov G. na vrátenie G. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava G. vnímaná ako právo každého platcu G. na odpočet G. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či G. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet G. zaplatenej na vstupe. R. dvor konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k G., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež R. dvor pripúšťa, že nie je v rozpore s právom I. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. N. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet G. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach H. kft a J. G. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). Y. smernica bráni právu platiteľa dane na odpočet dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. B. namietal nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. B. má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady a na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na judikatúru. V súvislosti s poukazom na judikatúru R. dvora súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z obsahu rozsudku X. súdu SR sp. zn. X R. X/XXXX z XX. augusta XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa G. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť G., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa G., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa M. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v R. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. R. dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. S., o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. R. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. R. dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchodoval. L. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod skutočne existoval. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o G.. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. L. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality G.. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. J. rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru R. dvora prípadne U. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. J. sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia A. finančnej politiky MF SR, podľa ktorých príjem z G. do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových únikov. X. podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na R. majú karuselové podvody. R. menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet G.. R. aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov F. súd v L. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. J. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha