Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/150/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201082 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201082.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Shadow, s.r.o., Galvániho 2/A, 821 04 Bratislava IČO 35852518, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, 827 25 Bratislava , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/ XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa právo na náhradu trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : B. podanou žalobou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to dodatočný platobný výmer P. úradu v V. zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXXXXXXX/XX/And, ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december XXXX v sume XXXXX,XX eur. Y. dane z pridanej hodnoty bol žalobcovi vyrúbený po vykonaní daňovej kontroly. G. v žalobe uviedol, že podľa jeho právneho názoru predmetné rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného resp. nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. X. zisťovania a následné dôkazy boli vo veci vykonávané účelovo, na základe subjektívnej úvahy v neprospech žalobcu. P., ktoré predkladal žalobca neboli podľa jeho názoru vôbec akceptované. W. dane neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XXXXX,XX eur v predmetnom zdaňovacom období za nákup tovaru od spoločnosti F. Q., s.r.o. so sídlom v O. na tom skutkovom základe, že dodávateľ žalobcu uvedená spoločnosť nespolupracuje s miestne príslušným daňovým úradom od XX.XX.XXXX. T. daňový subjekt podal daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty naposledy za zdaňovacie obdobie august XXXX. P. úradu sa tiež nepodarilo zabezpečiť V. Q., t.j. osobu uvedenú na predmetných odberateľských daňových dokladov. K tomuto záveru dospel správca dane na základe tej skutočnosti, že osoba V. Q. sa nenachádza v registri obyvateľov W. republiky, neznamená, že takáto osoba neexistuje. Podľa názoru žalobcu nie je povinnosťou daňového subjektu vyžadovať od svojich obchodných partnerov doklady totožnosti. Podľa názoru žalobcu v danom prípade je rozhodujúca existencia tovaru. V. správcu dane vidí hlavne v tom, že tento vykonal daňovú kontrolu v rozpore s účelom zákona o správe daní a poplatkov. V. podnikania daňového subjektu je najmä obchodná činnosť, nákup a predaj tovarov rôzneho druhu. Preto aby daňový subjekt mohol vystaviť odberateľské faktúry musel predmet fakturácie nadobudnúť. V. správcu dane je tiež v rozpore s ustanovením § 29 ods. X zákona o správe daní a poplatkov, keď správca dane nevyužil všetky dostupné prostriedky na správne určenie daňovej povinnosti. Ak v danom prípade nebolo možné daňovú povinnosť určiť pomocou daňových dokladov, mali byť na správne určenie daňovej povinnosti využité aj pomôcky. V., keď správca dane neuznal daňovému subjektu výdavky za nákup tovaru len z dôvodu, že dodávateľský daňový subjekt nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane je tiež v rozpore s platnou judikatúrou K. súdu SR. Podľa názoru žalobcu, žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. G. nepreukazoval uskutočnenie zdaniteľného plnenia len formálne, ako materiálne tovarom samotným, ktorý však správca dane skontrolovať odmietol. I. bolo porušené právo žalobcu predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie v zmysle § 1X ods. 5 zákona o správe daní. K. preto súhlasiť s názorom žalovaného, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo nie je v súlade so zákonom. O. v ňom porušené práva žalobcu, nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, a preto navrhuje aby konajúci súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. G. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že žalobca si v zdaňovacom období december XXXX neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru deklarovaného na dodávateľských faktúrach od spoločnosti F. Q. s.r.o. O., pri ktorom nevznikla daňová povinnosť, a tým porušil ustanovenie § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V zmysle § X9 ods. 1 zákona o P. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. G. v žalobe uvádza, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a jednotlivé zisťovania a následné dôkazy boli vykonávané účelovo v neprospech žalobcu. G. s uvedenou domnienkou a konštatovaním žalobcu nesúhlasí a tvrdí, že ide o subjektívny názor žalobcu bez akejkoľvek preukázanej hodnoty. G. neuvádza v čom konkrétne bolo právne posúdenie prejednávanej veci zo strany žalovaného nesprávne, v čom bol skutkový stav zistený nedostatočne, a aké dôkazy boli vyhodnotené účelovo v neprospech žalobcu. G. práve závery žalovaného uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nerozporuje. W., že žalobca nesúhlasí so záverom daňových orgánov bez toho, aby tento záver dôveryhodne spochybnil nemôže mať za následok že rozhodnutie nie je zákonné. V konaní platí totiž zásada, že nie je možné určiť tú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné tvrdenú skutočnosť vedieť aj preukázať. V posudzovanom prípade bolo zistené, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období december XXXX uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou F. Q. s.r.o. za nákup tovaru. W. dane na základe vykonaného šetrenia má za preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov nedošlo tak, ako sa uvádza na sporných faktúrach. Vykonaným šetrením nebola spochybnená existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, ale bol spochybnený dodávateľ, ktorý mal daný tovar žalobcovi dodať. K uvedenému záveru daňové orgány dospeli na základe vykonaného rozsiahleho šetrenia. W. dane pri preverovaní uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov zistil, že dodávateľ spoločnosť F. Q. s.r.o. je nekontaktná na adrese sídla zapísanej v R. registri nesídli, nemá žiadne označenie na budove ani na schránke a poštu zasielanú na adresu sídla spoločnosti nepreberá. P. priznanie na daň z pridanej hodnoty naposledy podala za zdaňovacie obdobie august XXXX a od tohto obdobia daňové priznania nepodáva a zo správcom dane nekomunikuje. Od XX.XX.XXXX jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti sa stal pán J. P. I. Y. občan Q.. K. nebolo možné preveriť uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov na strane dodávateľa (preveriť účtovníctvo, spôsob nadobudnutia tovaru, platby za tovar, samotnú realizáciu zdaniteľného obchodu), vznikli u správcu dane o reálnosti uskutočnenia fakturovateľných zdaniteľných obchodov práve touto spoločnosťou. U. skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie, správca dane postupoval presne v intenciách ustanovenia § X9 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX zbierky v znení neskorších predpisov a vyzval žalobcu aby predložil správcovi dane všetky dôkazy preukazujúce realizáciu obchodnej transakcie medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou F. Q. s.r.o. a tým si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 15 ods. X písm. e) a § 29 ods. X zákona o správe daní. Na výzvu správcu dane reagoval konateľ žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého prílohu tvorili faktúry, príjmové pokladničné doklady od spoločnosti F. Q. s.r.o. a inventúrny súpis zásob k XX.XX.XXXX. V predmetnom liste daňový subjekt uviedol, že koncom roka XXXX na základe osobného stretnutia sa rozhodol spolupracovať so spoločnosť F. Q. s.r.o. G. s uvedeným obchodným partnerom neuzatváral a objednávky na tovar robil osobne, pričom dodávateľa zastupoval p. V. Q., pracovník spoločnosti F. Q. s.r.o., ktorý mu tovar dodal, prevzal úhradu v hotovosti za daný tovar a za danú spoločnosť podpísal príjmové pokladničné doklady. Q. šetrením správca dane zistil, že p. V. Q. nebol zamestnancom spoločnosti F. Q. s.r.o. P. spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a na území SR nemala ustanovených ani žiadnych splnomocnených zástupcov. I. osoby p. Q. správca dane preveril aj v registri obyvateľov SR. I. správcovi dane oznámil, že uvedená osoba sa v registri nenachádza. W. dane pri preverovaní sporných zdaniteľných obchodov sa neuspokojil len s ich formálnou deklaráciou, ale v rámci svojej povinnosti preveriť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne zistenie dane, čo najúplnejšie, ich reálne uskutočnenie preveroval viacerými spôsobmi. Na základe uvedeného tvrdenia žalobcu, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nevykonal dokazovanie tak ako mu ukladá ustanovenie § 29 zákona o správe daní, a teda nebol naplnený účel daňovej kontroly je zavádzajúce. G. je aj tvrdenie žalobcu, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou F. Q. s.r.o. resp. jej zamestnancom. Vykonaným šetrením nebolo preukázané, že menovaná spoločnosť bola v kontrolovanom zdaňovacom období reálne fungujúci obchodný partner. G. má zato, že daňové orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a všetky dôkazy vo svojich rozhodnutiach aj riadne odôvodnili. V rámci daňovej kontroly nebolo preukázané faktické uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako bolo deklarované na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie dane. R., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ musí byť identická s osobou, ktorá reálne tovar dodala odberateľovi. Vykonaným šetrením toto preukázané nebolo. V. uskutočnením daňového obchodu totiž zákon o P. chápe stav fakticky a neformálne vykázaný. G. v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný označenými faktúrami bol dodaný spoločnosťou F. Q. s.r.o. ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie P. podľa § 49 ods. X zákona o P.. A tiež nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. X písm. a) zákona o P.. G. tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. X zákona o správe daní. P. bremeno nastalo na strane žalobcu v okamihu keď správca dane vyjadril relevantné pochybnosti o tvrdení žalobcu, že tovar mu dodal platiteľ dane. W. F. Q. s.r.o. a žalobca bol povinný tvrdenú skutočnosť preukázať. K. je povinnosťou správcu dane naznačovať žalobcovi, v akom smere má ním tvrdenú skutočnosť preukázať. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. S. súd v O. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 250f ods. X O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § X50f ods. 2 O.s.p. Y. bol verejne vyhlásený dňa XX.XX.XXXX o X:XX hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že miestne príslušný správca dane P. úrad V. vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december XXXX. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/And zo dňa XX.XX.XXXX a jeho dodatok č. X zo dňa XX.XX.XXXX. V. spolu s dodatkom bol v zmysle § 15 ods. XX zákona č. XXX/XXXX Zb. zo splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný a doručený dňa XX.XX.XXXX. V. protokolu sa osobne zúčastnil aj konateľ žalobcu. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole a jeho dodatku vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/And zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým v zmysle § 44 ods. X písm. b) bod X zákona č. XXX/XXXX Zb. vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december XXXX v sume XXXXX,XX eur z dôvodu porušenia § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. B. rozdiel dane pozostáva z nepriznaného nároku na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXX a XXXXXXXX vystavených spoločnosťou F. Q. s.r.o., G. XX O., H. XXXXXXXX, ktorými bolo fakturované dodanie tovaru v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk z toho XX P. predstavovala sumu XXX.XXX,- Sk. W. dane nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr žalobcovi nepriznal, nakoľko šetrením zistil, že k dodaniu tovaru deklarovanému na predmetných faktúrach spoločnosťou F. Q. s.r.o. nedošlo, t.j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil a žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil napadnutý dodatočný platobný výmer, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že žalobca si v zdaňovacom období december XXXX neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru deklarovaného na dodávateľských faktúrach od spoločnosti F. Q. s.r.o. pri ktorom nevznikla daňová povinnosť a tým porušil ustanovenie § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmávajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. V. preskúmávaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. L. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa X hlavy X časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. G. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.) L. súdu v danom prípade bolo preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s vydaním rozhodnutia, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX- r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/And. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. G. sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. X. zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Zb.) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. U. daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. X citovaného zákona. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Zo zákona č. XXX/XXXX Zb. vyplýva že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. X cit. Zákona). W. dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ X9 ods. 2 zákona č. XXX/ XXXX Zb.) Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len všeobecne uvedené v ustanovení § 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb.), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. B. druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. R. všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybnosti nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb.). Podľa § X0 ods. 3 druhá veta zákona č. XXX/XXXX Zb. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a požitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 44 ods. X písm. b) zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do XX dní od jej skončenia dodatočný platobný výmer, ak sa daň: 1/ zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. 2/ zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia, alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole. 3/ mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. X druhá veta cit. zákona). G. uskutočnil platby osobe, ktorej identitu si neoveril a ktorej právny vzťah s dodávateľom je nepreukázaný. I v prípade, že by sa preukázala existencia tovaru, tak výdavok v danom prípade (keďže nešlo o platbu cez účet), nesmeroval k tvrdenému dodávateľovi ale k neznámej osobe. V danom prípade postup žalobcu nie je možné hodnotiť ako postup obchodníka s odbornou starostlivosťou, ktorý zachovávajú podnikatelia pri platbách v hotovosti. I. okolnosti neumožňujú a nejde o špecifickú situáciu, kedy na základe judikatúry by bolo možné presunúť dôkazné bremeno z daňového subjektu na správu dane. W. dane vychádzal zo správneho rozloženia dôkazného bremena. P. subjekt pre prípad daňovej kontroly si neuchoval relevantné dôkazné prostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho očakávať nielen na základe zákona ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové záležitosti. Súd konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku XXXX postupoval v zmysle ust. § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle ust. § 2 ods. X citovaného zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní brala do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie, resp. vybratie dane. W. dane dbal na skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, aby tieto boli zistené čo najúplnejšie. Je nesporné, že tento skúmal aj vecné naplnenie fakturovaného obchodu, využil aj inštitút dožiadania spoločnosti F. Q. , s.r.o. ako aj u odberateľa (t.j. žalobcu). U. vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca počas kontroly napriek výzve neuviedol žiadne osoby, prípadných svedkov, resp. nedoložil do spisu žiadne relevantné dôkazy. Súd konštatoval, že na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ust. § 2 ods. X citovaného zákona, ustáli správca dane zo zistených skutkových okolností právny záver, ktorý zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, ako aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona dani z príjmov právnickej osoby podľa ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené S. súd v O. po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. takže neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. I. rozhodnutie senát S. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.