Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201128 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Mgr. Z.. N. R., Z.., D. XX, H., právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, Nám. sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22.03.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.03.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Trnava, pod č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 26.09.2012, ktorým podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon“) v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152 a zákona a § 78 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. bola predpísaná žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako „SZČO“) za obdobie január 2004 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 515,36 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.607,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 852,99 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 626,60 eur, spolu v sume 4.602,80 eur. II. Žaloba Žalobca považoval obe rozhodnutia za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu, kedy správne orgány považovali žalobcu za SZČO pre účely sociálneho poistenia, pričom však podľa žalobcu ako príslušník slobodného povolania sa za SZČO podľa právnych predpisov nepovažuje. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. d/ bod 10 zákona č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon), podľa ktorého sa žalobca nemusel registrovať na živnostenskom úrade a jeho príjmy (honoráre) zo slobodného povolania patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 593/2003 Z.z. o dani z príjmov). Taktiež podotkol, že do 31.12.2003 podľa zákona č. 100/1998 Zb. sa ako príslušník slobodného povolania nepovažoval za SZČO a z toho dôvodu nemal povinnosť sa prihlásiť do sociálnej poisťovne a hradiť poistné. Nesúhlasil s právnym záverom žalovaného, že za SZČO sa má považovať z dôvodu, že je zapísaný v Komore reštaurátorov a že podával daňové priznania. Tvrdil, že v daňových priznaniach nesprávne vyplnil riadok „podnikanie“, namiesto vyplnenia riadku „podnikanie, ktoré nie je živnosť ani podnikanie“. Žalovaný podľa žalobcu konal v rozpore s Ústavou SR (článok 2 ods. 2 Ústavy SR), konal nad rámec zákona (§ 196 ods. 1 zákona), pretože akceptoval za relevantné žalobcom vyplnené daňové priznania, pričom mal vychádzať zo skutočností známych mu z jeho vlastnej činnosti. Žalobca podotkol, že v minulosti zaujímal žalovaný stanovisko, že profesia reštaurátora sa nepovažuje za SZČO, ale za činnosť, u ktorej je platenie poistného dobrovoľné. Zmena jeho postoja je retroaktívna a na úkor žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že od augusta 1997 do augusta 2008 bol v pracovnom pomere, vykonával závislú činnosť na Vysokej škole múzických umení a pre túto činnosť potreboval osvedčenie, ktoré mu vydala Komora reštaurátorov. Od septembra 2008 sa žalobca dobrovoľne poistil v sociálnej poisťovni. Od 01.01.2011 autori a umelci získali pre účely sociálneho poistenia status SZČO. Podľa žalobcu preto status SZČO nadobudol až od 01.01.2011 a do tohto dátumu mu nevznikla povinnosť registrácie a povinnej platby poistného na účely sociálneho poistenia. Taktiež túto skutočnosť v žiadnom prípade neovplyvnila výška jeho vymeriavacieho základu. Poukazujúc na § 20 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. (autorský zákon), § 11 ods. 1 a § 7 ods. 1 tohto zákona žalobca uviedol, že zákonodarca reštaurátorov považuje za subjekty autorského práva, nakoľko ich zaradil do skupiny spoločne s predstaviteľmi „štandardných“ zástupcov umeleckých profesií ako spisovateľov, hercov a výtvarníkov. Rovnaké postavenie reštaurátorom priznáva aj zákon č. 16/2001 Z.z., ktorý v prílohe 2 v triede 2454 uvádza reštaurátorov v jednej kategórii profesií ako sú sochári, maliari, umeleckí grafici a výtvarníci. Žalobca ďalej uviedol, že v zákone č. 186/1996 Z.z. vymedzuje zákonodarca reštaurátorov mimo „klasické“ profesie, nie sú zaradení medzi osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť. Ak zákonodarca v jednom prípade urobil určité hodnotové rozhodnutie, je vylúčené, aby v inom podobnom prípade urobil hodnotové rozhodnutie iné. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vykonáva slobodné povolanie, ktoré nemalo v rozhodnom období status SZČO a z toho dôvodu bolo platenie poistného na účely sociálneho poistenia na jeho dobrovoľnosti. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.08.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za SZČO považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenia oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak napr. má oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba status SZČO. Žalobca bol v rozhodnom období zapísaný v zozname členov Komory reštaurátorov, bol teda oprávnený vykonávať svoju činnosť na základe osobitného zápisu, pričom jeho okruh činnosti bol presne vymedzený. Preto sa v súlade s § 5 písm. c/ zákona účinnom do 31.12.2010 považoval za SZČO. Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. V súlade s § 252 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. boli zároveň povinne nemocensky poistené a povinne dôchodkovo poistené od 01.01.2004 aj tie SZČO, ktoré k 31.12.2003 boli povinne zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení na základe zákona č. 100/1988 Zb. S účinnosťou od 01.01.2001 v zmysle § 145 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. c/ zákona boli na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení zúčastnené SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 100.000 Sk. Táto suma sa zvyšovala vždy od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po roku o 10% výšky tohto príjmu platné do 30. júna bežného roka. Z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002 vyplýva, že príjem žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu potrebná pre vznik účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. V súlade s uvedeným preto vznikla žalobcovi od 01.07.2003 účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Žalobca bol preto v súlade s § 252 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO až do 30.06.2004. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003 vyplýva, že príjem žalobcu za rok 2003 bol vyšší ako zákonom stanovená suma 72.960 Sk a preto vzniklo žalobcovi ako SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období od 01.07.2004. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniknú žalobcovi aj od 01.07.2005, od 01.07.2006, od 01.07.2007 a od 01.07.2008, keďže podľa výpisov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby bol príjem žalobcu za roky 2004, 2005, 2006, 2007 vyšší ako zákonom stanovené sumy potrebné pre vznik tohto povinného poistenia. Suma poistného bola následne určená v súlade s § 130, § 131, § 132 a § 137 zákona a z vymeriavacieho základu určeného podľa § 138 zákona. Pokiaľ je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO v pracovnom pomere, teda vykonáva súčasne aj činnosť zamestnanca, zákon č. 461/2003 Z.z. ustanovuje, že poistné sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činností zamestnanca. Zákon nevylučuje platenie poistného z dvoch poistných pomerov súčasne, ale zakotvuje pravidlo, že v prípade existencie poistného pomeru zamestnanca a poistného pomeru povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu zamestnanca, a až potom, v prípade, že vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol hranicu vymeriavacieho základu úhrnne mesačne najviac, platí sa poistné z vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak súhrn vymeriavacích základov zamestnanca a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO presiahne hranicu vymeriavacieho základu úhrnne mesačne najviac, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, sa zníži tak, aby úhrn týchto vymeriavacích základov nepresiahol hranicu vymeriavacieho základu mesačne najviac. Keďže žalobca poistné za obdobie január 2004 až december 2008 nezaplatil vôbec, správny orgán mu predpísal dlžnú sumu poistného napadnutým rozhodnutím v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazoval na ustanovenie autorského zákona, žalovaný uviedol, že žalobcu nemožno považovať za výtvarníka vykonávajúceho výtvarnú činnosť, ktorá je súhrnom vykonávaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch. Cieľom reštaurovania je čo najväčšie zamedzenie hmotného úpadku diela a sprístupnenie jeho duchovnej, obsahovej hodnoty a to pri najvyššej miere rešpektovania pôvodnosti a fyzikálnej, historickej a estetickej celistvosti hmotnej podstaty výtvarnej formy diela. Reštaurovanie zahŕňa najmä prieskum diela, jeho konzerváciu, interpretáciu estetickej hodnoty diela a dokumentáciu (§ 4 ods. 1 zákona o reštaurátorskej činnosti). Z uvedeného podľa žalovaného vyplynulo, že výsledkom reštaurovania nie je nové dielo a ani spracovanie diela tak, ako spracovanie definuje zákon o autorskom práve. I keď reštaurátorská činnosť má umelecký charakter, nemožno reštaurátora zaradiť medzi autorov, ktorých výsledky činnosti sú chránené autorským zákonom. Skutočnosť, že či reštaurátorská činnosť je slobodným povolaním alebo nie, je pre účely sociálneho poistenia právne irelevantná. Zákon č. 461/2003 Z.z. nerozlišuje takýto charakter činností. Medzi slobodné povolania patrí napr. aj povolanie advokáta, ktorý za splnenia zákonných podmienok je povinný platiť poistné. Taktiež nie každé podnikanie je živnosťou, preto tvrdenie, že príslušník slobodného povolania sa nepovažuje za SZČO v zmysle živnostenského zákona nie je správne. Pokiaľ žalovaný namietal, že správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval, mal skúmať pravdivosť predložených daňových priznaní, žalovaný uviedol, že mu neprislúcha posudzovať správnosť plnenia daňových povinností žalobcu, preto námietku považoval za právne irelevantnú. Pri posudzovaní statusu žalobcu ako SZČO vychádzal žalovaný zo zákona č. 461/2003 Z.z., pričom akýkoľvek iný právny predpis, ktorý obsahuje kategorizáciu povolaní je z hľadiska toho, či SZČO je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená je právne irelevantný. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, žalovaný uviedol, že z rozhodnutia napadnutého žalobou vyplýva, prečo považuje správny orgán žalobcu za SZČO, ďalej v rozhodnutí správnych orgánov je uvedený vymeriavací základ, z ktorého bol žalobca povinný platiť poistné a konkrétna suma poistného je uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v prílohe, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň bolo žalobcovi vysvetlené, ako sa postupuje v prípade, že je zároveň aj zamestnancom. IV. Konanie na správnom orgáne Z administratívneho spisu súd zistil skutočnosti tak, ako boli opísané účastníkmi konania v ich písomných podaniach. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe, pričom k otázkam sporným medzi účastníkmi týkajúcim sa obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí sa súd vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 5 písm. c)zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistení sú a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.07.2006) povinne dôchodkovo poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.08.2006) povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 138 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z.z. ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či riadne zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, avšak hodnotí, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Ako vyplýva z ustanovení právnych predpisov v znení účinnom v čase rozhodnom pre správne konanie, za SZČO sa má považovať fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalobca v relevantnom období bol v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti osobou oprávnenou na výkon reštaurátorskej činnosti na základe jeho zápisu do Komory reštaurátorov, jeho činnosť pritom nebola činnosťou znalca a tlmočníka, ktorú by vykonával podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov a nebol ani osobou v pracovnom pomere, na výkon ktorej by bol povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, že za SZČO ho v rozhodnom období nebolo možné považovať z dôvodu, že na výkon jeho činnosti reštaurátora nebola potrebná registrácia v súlade so živnostenským zákonom, teda že činnosť reštaurátora nemožno považovať za živnosť. Z hľadiska posúdenia postavenia žalobcu ako SZČO pre potreby sociálneho poistenia bola táto skutočnosť právne irelevantná. Zákon o živnostenskom podnikaní sa na posúdenie uvedenej otázky nevzťahoval. Rovnako nie je právne významná skutočnosť, že reštaurátorská činnosť je slobodným povolaním a že jej kategorizácia je príbuzná s profesiami ako sochár, maliar, umelecký grafik a výtvarník. Možno len súhlasiť so žalovaným, že zákon č. 461/2003 Z.z. nerozlišuje charakter činností podľa toho, či ide o činnosť slobodného povolania, živnosti, či iného spôsobu samostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikania. Ako už bolo uvedené, definícia SZČO pre potreby sociálneho poistenia je uvedená v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca vykonával činnosť determinovaná sústavnosťou, samostatnosťou a účel dosiahnutia zárobku, pričom tiež jeho činnosť spĺňala kritériá v § 5 písm. c/ zákona uvedenej definície. Preto bez pochybností mal byť v rozhodnom období v súlade s právnymi predpismi pre potreby sociálneho poistenia považovaný za SZČO. Za súčasného splnenia zákonného predpokladu, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok v zákone uvedeného vymeriavacieho základu, bol žalobca ako SZČO povinne nemocensky poistenou osobou. Ako povinne nemocensky poistená osoba bol žalobca tiež povinne dôchodkovo poistenou osobou. Z uvedených dovodov bol preto žalobca povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca okrem toho, že v rozhodnom období vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, bol tiež zamestnancom. Preto v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie sa v jeho prípade platilo prioritne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Keďže však vymeriavací základ žalobcu ako zamestnanca nepresiahol hranicu vymeriavacieho základu úhrnne mesačne najviac podľa zákona, bol tiež povinný platiť poistné z vymeriavacieho základu z príjmu z činnosti SZČO, a to do dosiahnutia uvedenej zákonom ustanovenej hornej hranice. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán pri predpísaní poistného zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol v rozhodnom období jednak zamestnancom a tiež SZČO, a v tomto ohľade mu bol upravený i vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Súd dodáva, že žalobca tým, že za obdobie január 2004 až december 2008 neplatil poistné, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, vznikol mu dlh na sociálnom poistení vo výške, ktorú správne orgány vyčíslili v preskúmavaných rozhodnutiach. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, súd konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné. Z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie, najmä pokiaľ nie je stotožnený s jeho výrokom, vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia. Súd však napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie v porovnaní s rozhodnutím o odvolaní považuje súd za menej adresné, neobsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu, je z neho ale zrejmá primárna podstata predmetu konania - výpočet dlžného poistného za predmetné obdobie. Naproti tomu až žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z konania, pričom súd nepovažuje za chybu, že sa už nezaoberal výpočtom dlžného poistného. Len preto, že odvolací orgán v uvedenej časti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nemožno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za nepreskúmateľné. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.