Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/263/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201990 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201990.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Viliama Pohančeníka a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: S.M.S., spol. s r.o., IČO: 31 610 811, Pionierska 423, Dubnica nad Váhom, zastúpený: JUDr. Ľubomír Poruban, advokát, Jilemnického 2, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX/XXXX zo dňa 09.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 77/2013 zo dňa 09.09.2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zmenené rozkladom napadnuté rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR, odboru výkonu obchodných opatrení č. RP-51-1/2013, č. X/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto: „účastník konania sa dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z. tým, že doložil žiadosť zo dňa 12.12.2012, doručenú správnemu orgánu dňa 07.01.2013 a evidovanú pod ev. č. 5/2013 a reg. č. 5/2013, o udelenie licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu - munície kal. 7,62x39 mm (VM3) v množstve 500 000 ks a cene 32 000 eur z územia Slovenskej republiky na územie Ugandskej republiky - nepravdivým dokladom - Certifikátom konečného užívateľa ref. č. D./K./X/XXXX-XX/XXX zo dňa 6. septembra 2012, za čo sa mu ukladá v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 zákona č. 392/2011 Z. z. pokuta vo výške 3 320 eur.“ Žalobca v žalobe uviedol, že je právnickou osobou pôsobiacou desať rokov na špecifickom trhu výrobkov obranného priemyslu, pričom zobchodoval množstvo tovaru bez akéhokoľvek porušenia medzinárodných noriem a všeobecne záväzných predpisov SR. Žalobca vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho očakávať na to, aby zabránil porušeniu právnej povinnosti. K predloženiu nepravdivého dokumentu v konaní o udelenie vývoznej licencie viedlo zlyhanie subjektov odlišných od žalobcu a jeho zástupcov. Mal za to, že nemôže ovplyvniť proces vydania a parafovania dokumentu. O overenie certifikátu EUC možno požiadať obchodného radcu pôsobiaceho pri veľvyslanectve SR, avšak jeho pozitívne alebo negatívne stanovisko nemá povahu individuálneho správneho aktu a nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa názoru žalobcu je záväznosť takéhoto vyjadrenia sporná a nemôže mu byť na ťarchu, nakoľko vychádzal z prezumpcie nadobudnutia práv v dobrej viere. Žiadna právna norma neukladá účastníkovi správneho konania povinnosť kontrolovať a overovať pravosť listín vydaných inými orgánmi. Pochybenie ugandskej strany podľa žalobcu potvrdilo aj vyjadrenie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Keni Michala Mlynára. Ten zaslal Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informáciu, že k pochybeniu došlo na ugandskej strane, netýka sa priamo slovenskej strany a prípad nebude mať negatívny dopad na ďalšiu bilaterálnu obchodnú spoluprácu oboch krajín. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že bol uvedený do omylu a úmyselne podvedený treťou osobou a nemôže niesť zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti. Poukázal na to, že dobrovoľne vzal žiadosť o udelenie vývoznej licencie späť, aby nenastala hrozba škodlivého následku. Z krátkeho obdobia medzi podaním žiadosti a jej stiahnutím je evidentná nepatrnosť dĺžky trvania protiprávneho konania, nebola ním spôsobená škoda ani nenastali žiadne iné negatívne dôsledky. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi a tvrdeniami žalobcu. Žalovaný sa pri posudzovaní princípu proporcionality v rozpore so zásadou legality, právnej istoty, predvídateľnosti a minimalizácie zásahov do práv nadobudnutých bona fide obmedzil pri aplikovaní diskrečnej právomoci na zníženie výšky pokuty a nezvážil možnosť upustenia od postihu a sankcie. Aj napriek absencii takejto možnosti v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z. z.“) i v Správnom poriadku je podľa žalobcu potrebné chýbajúcu právnu úpravu doplniť výkladom. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením správnych orgánov, že zodpovednosť právnických osôb za správne delikty sa zakladá na objektívnej zodpovednosti, pretože žiadny právny predpis nemôže kazuisticky regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri ich uplatňovaní. Ak sa v zákonoch nachádza medzera neupravujúca okolnosti situácie, v ktorej sa bez vlastného pričinenia ocitol žalobca, je potrebné použiť najbližší právny predpis, ktorým je Trestný zákon. Žalobca tiež poukázal na to, že v prípade, ak nemohol preukázať liberačné dôvody, ktorých existenciu dané právne predpisy nepredpokladajú a zastaviť konanie možno len z taxatívne vymedzených dôvodov, mal správny orgán aplikovať trestnoprávny inštitút upustenia od potrestania. Zmyslom trestania na úseku verejnej správy je zasahovať do práv a záujmov právnických osôb len v nevyhnutnej miere s dôrazom na princíp proporcionality. Mal za to, že už samotným prerokovaním správneho deliktu bol naplnený účel postihu a to s ohľadom na zachovanie individuálnej a generálnej prevencie. Žalobca tiež poukázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom je konštatované, že verejný záujem chrániť zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy SR nebol porušený ani ohrozený. Minister hospodárstva SR sa pri rozhodovaní držal gramatického znenia zákona, keď iba konštatoval naplnenie jednotlivých znakov správneho deliktu, namiesto interpretácie tzv. ducha zákona, čím podľa názoru žalobcu vybočil z medzí ustanovených zákonom a ukrátil ho na jeho právach, najmä na práve na spravodlivý proces. Z ústavnoprávneho hľadiska postupoval minister hospodárstva pri aplikácii hmotného práva prehnane formalisticky. Žalobca mal za to, že uloženie sankcie len pri formálnom konštatovaní naplnenia objektívnych predpokladov je v rozpore s požiadavkou spravodlivého a primeraného postihu, pretože správne orgány by mali zasahovať do práv a oprávnených záujmov osôb len v nevyhnutnom prípade a len tam, kde je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu konania. Ďalej poukázal na to, že verejná správa je primárne službou fyzickým a právnickým osobám a nie mocenským nástrojom štátu s úlohou plniť štátny rozpočet prostredníctvom pokút. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o správnom delikte a uloženie peňažnej sankcie predstavujú intenzívny zásah do práv dotknutého subjektu, je pri prijímaní takýchto rozhodnutí potrebné vychádzať zo všeobecných požiadaviek na ich kvalitu v duchu rešpektovania práv a slobôd účastníkov konania pri zachovaní postulátov právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že verifikovanie pravdivosti dokladu mu nemožno klásť za vinu, nakoľko žalovaný pri rozhodovaní vždy poukazoval na možnosť a nie na povinnosť overenia, pričom žiadnym rozhodnutím správneho orgánu nebola žalobcovi takáto povinnosť uložená. Aj výška pokuty uložená v dolnej hranici svedčí o tom, že sa na túto skutočnosť pri jej určovaní neprihliadalo ako na priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na to, že email pána Mlynára zo dňa 21.09.2013, na ktorý poukázal žalobca, bol žalovanému predložený až v rámci návrhu na povolenie obnovy konania dňa 10.10.2013, žalovaný navrhol naň neprihliadať. Podľa názoru žalovaného sa u právnických osôb zodpovednosť za správne delikty zakladá bez ohľadu na zavinenie, teda ide o objektívnu zodpovednosť. Uvedená zásada sa uplatňuje aj v prípade zákona č. 392/2011 Z. z., ako aj v zmysle Správneho poriadku, ktoré nevyžadujú preukázať zavinenie ani nerozlišujú medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením. Podstatné je iba to, či došlo k porušeniu zákona. Žalovaný poukázal na to, že ani jeden z uvedených zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili žalobcovi zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt, nakoľko ide o absolútnu zodpovednosť. Žalobca si musí byť vedomý právnych následkov spojených s porušením právnej normy. Tvrdenie žalobcu, že minister hospodárstva SR sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi a argumentačnými tvrdeniami žalobcu, označil žalovaný za neopodstatnené vzhľadom na to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce opaku. Žalobca predložením falošného certifikátu EUC naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta 3 320 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že existencia striktného dohľadu štátu nad obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu je potrebná nielen z dôvodu zabránenia možnosti vzniku zneužitia, ale aj preto, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnostných a zahraničnopolitických záujmov SR, ako aj k narušeniu dôveryhodnosti SR v schopnosti zabezpečiť kontrolu obchodovania s touto komoditou. Podľa názoru žalovaného neexistencia liberačných dôvodov v zákone č. 392/2011 Z. z. poukazuje na vysokú citlivosť obchodovania s týmito komoditami, o čom svedčí aj striktne stanovený postup pri vydávaní dovoznej a vývoznej licencie, pri vydávaní certifikátu, všeobecnej transferovej licencie, globálnej a individuálnej transferovej licencie. Aplikácia liberačných dôvodov by mohla mať podľa žalovaného za následok možnosť zneužitia systému štátnej kontroly pri obchodovaní s kontrolovanými komoditami, medzi ktoré patrí aj vojenský materiál. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že postup žalovaného, ktorý sa striktne pridržiaval gramatického výkladu dotknutých právnych predpisov, je neudržateľný. Ani žalovaný sa nemôže zbaviť povinnosti riadne odôvodniť myšlienkový proces pri ukladaní pokuty a jej výšky tým, že odkáže na to, že ju uložil v spodnej hranici rozpätia. Žalovaný sa tiež dostatočne nezaoberal analogiae iuris na úseku správneho trestania a mal použiť analógiu v prospech žalobcu. Žalobca tiež namietal, že ak nie sú formulované liberačné dôvody, Trestný zákon dáva príležitosť upustiť od potrestania, čím by sa naplnil účel prísnej individuálnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný mu svojím procesným postupom odňal možnosť konať pred správnym orgánom a tým porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu. Poukázal tiež na právo účastníka správneho konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu nenapĺňa formálne obsahové požiadavky s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov oboch stupňov boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Vo všeobecnosti je úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj zákonnosť konania správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či namietané procesné pochybenia predstavujú takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu v prejednávanej veci súd zistil, že žalobca ako držiteľ povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť č. PO26/2011-1060 zo dňa 24.08.2011 žiadosťou zo dňa 12.12.2012 požiadal o udelenie licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu - munície kal. 7,62x39 mm v množstve 500 000 ks a v cene 32 000 eur z územia SR na územie Ugandskej republiky. Na základe tejto žiadosti začal odbor výkonu obchodných opatrení Ministerstva hospodárstva SR ako prvostupňový správny orgán dňa 07.01.2013 správne konanie. Prvostupňový správny orgán listom č. 5/2013-1050-VOP zo dňa 07.01.2013 predložil žiadosť žalobcu na vyjadrenie Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré listom č. 600.031/2013- OKOZ zo dňa 06.02.2013 informovalo prvostupňový správny orgán, že predložený Certifikát konečného užívateľa reg. č. PPU/ADM/2/2011-12/101 zo dňa 06.09.2012 (ďalej len „certifikát EUC“) nebol vydaný Policajným zborom Ugandy a vyjadrilo nesúhlas s udelením licencie. Prvostupňovému správnemu orgánu bola tiež doručená fotokópia záznamu z Veľvyslanectva SR v Nairobi, v ktorom je uvedené, že predložený certifikát EUC je falzifikát, ďalej že na ugandskej polícii síce pracuje osoba menom G., ale nie je oprávnená vydávať certifikáty EUC, podpis na dokumente je na viac falošný. Dňa 13.02.2013 sa uskutočnilo ústne rokovanie zástupcov prvostupňového správneho orgánu a žalobcu, na ktorom sa žalobca vyjadril, že nemá možnosť overovať si pravosť dokumentov a vzal svoju žiadosť o vývoznú licenciu späť. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R-Zk-25/2013, 5/2013-1050-VOP zo dňa 15.02.2013 konanie vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 12.12.2012 zastavil. Na základe vyššie zistených skutočností o predložení falošného certifikátu EUC zaslal prvostupňový správny orgán žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 12.03.2013 o uložení pokuty vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z.. Žalobca reagoval na upovedomenie listom zo dňa 26.03.2013, v ktorom uviedol, že certifikát EUC mu zaslal jeho dlhoročný obchodný partner - spoločnosť Express Trading & Investments Corporation. Po zistení pochybností o pravdivosti predloženého dokladu žalobca vzal z preventívnych dôvodov svoju žiadosť späť. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. RP-51/2013, 5/2013-1050 zo dňa 23.04.2013 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur za správny delikt, ktorého sa dopustil podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z. tým, že doložil žiadosť zo dňa 12.12.2012 o udelenie licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu - munície kal. 7,62x39 mm v množstve 500 000 ks a v cene 32 000 eur z územia SR na územie Ugandskej republiky nepravdivým certifikátom EUC zo dňa 06.09.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 58/2013 zo dňa 19.06.2013 tak, že rozkladom napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.04.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. RP-51/2013, 5/2013-1050 zo dňa 10.07.2013 opätovne uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 eur za vyššie uvedený správny delikt. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opäť rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 77/2013 zo dňa 09.09.2013 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie č. RP-51-1/2013, č. 5/2013-1050 zo dňa 10.07.2013 a žalobcovi za spáchaný správny delikt uložil pokutu vo výške 3 320 eur. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z., fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba sa dopustí správneho deliktu, ak žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie, povolenia na sprostredkovateľskú činnosť, dovoznej licencie, vývoznej licencie, vydanie certifikátu, vydanie všeobecnej transferovej licencie, globálnej transferovej licencie, individuálnej transferovej licencie doloží nepravdivým dokladom. Podľa § 39 ods. 3 zákona č. 392/2011 Z. z., ministerstvo hospodárstva uloží za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až g) pokutu od 3 320 eur do 166 000 eur. Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 392/2011 Z. z., výšku pokuty uloženej podľa odsekov 2 až 5 určí ministerstvo hospodárstva s prihliadnutím na mieru, význam a čas ohrozenia zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov štátu a výšku škody vzniknutú protiprávnym konaním. Zodpovednosť za správny delikt podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 392/2011 Z. z. je jedným z príkladov tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, pri ktorej zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zákon č. 392/2011 Z. z. neformuluje žiadne liberačné dôvody, teda okolnosti, v prípade preukázanie ktorých by sa delikvent mohol zodpovednosti za správny delikt zbaviť. Okolnosti spáchania deliktu, príp. následky ním vzniknuté môžu mať zásadne vplyv len na výšku sankcie. Z listu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 600.031/2013-OKOZ zo dňa 06.02.2013, ako aj z fotokópie záznamu z Veľvyslanectva SR v Nairobi jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že k žiadosti o vydanie licencie na vývoz výrobkov obranného priemyslu doložil nepravdivý doklad. Vzhľadom na to, že zákon č. 392/2011 Z. z. konštruuje zodpovednosť subjektov za porušenie ustanovených povinností objektívne, nevyžaduje sa zisťovanie zavinenia ani jeho miery, ale preukazuje sa iba porušenie právnej povinnosti, ktorá v danom prípade nepochybne porušená bola. Žalobca porušenie zákona nespochybnil, domáhal sa len upustenia od potrestania v podstate z dôvodu, že protiprávne konanie nezavinil a nemal možnosť ho predvídať, ani sa mu vyhnúť. Tvrdenia žalobcu nasvedčujú tomu, že bol zavedený svojim obchodným partnerom a skutočne nevedel, že certifikát EUC, ktorý priložil k žiadosti o vydanie licencie, je falošný. Nemožno ani konštatovať, že by jeho predložením získal akúkoľvek výhodu, naopak žiadosť o vydanie licencie po zistení nepravdivosti dokladu vzal späť. Aj napriek tejto skutočnosti je potrebné zopakovať, že jeho zodpovednosť za správny delikt je daná bez ohľadu na to, či mal alebo nemal vedomosť o tom, že jeho obchodný partner mu zaslal falšovaný doklad. Je treba si tiež uvedomiť, že obchodovanie s licencovaným vojenským materiálom a najmä jeho predaj do krajiny, akou je Uganda, prirodzene zvyšuje podnikateľské riziko, ktoré sa s takouto transakciou spája. Toto riziko zahŕňa určitú formu zodpovednosti za dôsledky zvoleného postupu, ktorého miera úspešnosti z hľadiska skutočne dosiahnutých výsledkov ovplyvňuje postavenie a hodnotenie nielen zainteresovaného podnikateľa, ale aj štátu, ktorý obchodovanú transakciu licencuje. Súd nemohol prijať argumentáciu žalobcu, že zákon mu neukladá povinnosť overovať pravosť dokumentov, ktoré dokladá k žiadosti o vydanie licencie. Naopak, namieste je osobitná opatrnosť a starostlivé overovanie každej listiny uplatnenej v licenčnom konaní. Ak by aj žalobca nič nezanedbal, musí znášať podnikateľské riziko spojené s tým, že obchoduje so špeciálnou komoditou a s rizikovou krajinou a okrem vlastných obchodných záujmov rešpektovať záujem štátu na zabezpečení ochrany obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a zachovanie dôveryhodnosti SR. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), v prípade správneho trestania súd taktiež sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, avšak použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v medziach zákonného rámca a žalobcovi znížil pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom, pričom pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na nízku mieru, význam a čas ohrozenia zahraničnopolitických alebo bezpečnostných záujmov štátu, ako aj nepatrné škodlivé následky protiprávneho konania a pokutu uložil v najnižšej možnej výške 3 320 eur. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu a následného postupu prvostupňového správneho orgánu. Výrok napadnutého rozhodnutia zodpovedá náležitostiam administratívneho sankčného rozhodnutia, obsahuje kvalifikáciu skutku, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je dostatočne zrozumiteľný a určitý, pričom úplne vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom správneho konania. Z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval a spĺňa zákonné náležitosti § 47 správneho poriadku. Pokiaľ ide o inštitút upustenia od potrestania, ktorého sa žalobca dovolával, je súd toho názoru, že pre upustenie od potrestania aplikáciou všeobecných zásad správneho trestania neboli dané dôvody. Okolnosti spáchania správneho deliktu nie sú podľa názoru natoľko neprimerané uloženej sankcii, že by bolo nutné vzniknutú disproporciu odstraňovať upustením od potrestania, k čomu je súd oprávnený v rámci tzv. plnej jurisdikcie v konaní o sankciách (§ 250i ods. 2, § 250j ods. 5 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup žalovaného správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.