Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/76/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200513 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: H. T., S. XXX, zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 1, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P.-P-XXX/BA-KDIXX-XXXX zo dňa 07.02.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím č. P.-P-XXX/BA-KDIXX-XXXX zo dňa 07.02.2014 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III č. Z.-P-XXX/BAIII-ODIX-V-XXXX zo dňa 25.11.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“ alebo ako „zákon č. 372/1990 Zb.“), pretože dňa 11.03.2013 v čase o 11:05 hod. v Bratislave na križovatke ulíc D. rad - H. viedol motorové vozidlo zn. VW G. e.č. HE-XXX AX, pričom nerešpektoval zvislé dopravné značenie „Stoj, daj prednosť jazde!“, čím porušil § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 8/2009 Z.z.“). Žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím bola správnym orgánom uložená pokuta 60 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiace podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona o priestupkoch. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca odmietol, že by sa dopustil priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom tvrdil, že na uvedenej križovatke svoje vozidlo zastavil, avšak len na veľmi krátku dobu, keďže v čase obeda cez uvedenú križovatku neprechádzali vozidlá a mal voľný výhľad na cestu, na ktorej sa nenachádzali vozidlá, ktoré by mohol obmedziť alebo ohroziť. Argumentoval, že zákon č. 8/2009 Z.z. (§ 6a) nedefinuje na aký dlhý čas má vodič motorového vozidla zastaviť na príkaz značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“. Z uvedeného dôvodu preto často dochádza k nesprávnemu vyhodnoteniu situácie zo strany príslušníkov PZ, kedy takéto krátke zastavenie vyhodnocujú ako pribrzdenie a nie uvedenie vozidla do stavu pokoja, aby mohol vodič vozidla za dostatočného rozhľadu pokračovať ďalej v ceste. Namietal, že rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v oboch stupňoch nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom poukázal na to, že správne orgány musia dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu bol založený iba na dôkazoch - výsluchu žalobcu ako obvineného z priestupku, z výpovedí príslušníkov PZ ako svedkov a z úradných záznamov vypracovaných týmito príslušníkmi. Žalobca uviedol, že výpovede príslušníkov PZ, ktorí zasahovali na mieste a ktorí zároveň chceli vec prejednať v blokovom konaní, nemožno akceptovať ako výpovede svedkov, ale iba ako zistenia správneho orgánu, ktorým sú aj samotní príslušníci PZ. V takomto postavení, keďže práve ich postupom bolo začaté priestupkové konanie, nemožno akceptovať výpoveď policajta ako výpoveď nezávislého a nestranného svedka, ktorý predtým chcel a mal úmysel uznať žalobcu vinného z priestupku už v blokovom konaní. Svedkom podľa žalobcu môže byť iba osoba nezávisle a nestranne hodnotiaca situáciu. Poukázal pritom na právny názor pochádzajúci z najnovšej judikatúry súdov v Českej republike, kde v trestných konaniach nie je možná výpoveď policajtov ako svedkov, ak robili vo veci prvotné úkony, keďže konali ako orgán činný v trestnom konaní a ich úkonmi bolo začaté trestné konanie. Keďže priestupkové konanie je istým druhom trestného konania, analogicky možno vyvodiť, že ani výpovede samotných príslušníkov PZ neboli nestranné a nezávislé. Rovnako vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu SR možno konštatovať, že správny orgán rozhodujúci o priestupku nie je nestranným a nezávislým orgánom, keďže tu nie je taká ústavná záruka v kreovaní takého orgánu, ako pri súdoch. Žalobca zároveň poukázal na takmer identické výpovede oboch svedkov (príslušníkov PZ), ktorých text z viac než polovice možno hodnotiť ako identický a ktorý smeruje výpoveď skôr k zákonnej povinnosti príslušníka PZ konať podľa § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore. Žalobca zhrnul, že za nezákonné považuje napadnuté rozhodnutie najmä z dôvodu, že sa pre účely rozhodnutia o priestupku správny orgán v nedostatočnej miere zaoberal dôkazmi, výpovednou hodnotou dôkazov a ich procesnou použiteľnosťou. Hodnotenie dôkazov, ktorými boli výpovede svedkov - policajtov, ktoré spočíva iba v riešení otázky, prečo by mala byť takáto výpoveď nesprávna a nepravdivá, nemožno mať za správne a zákonné. Výpoveď svedka alebo obvineného z priestupku je nutné vyhodnocovať vždy po jeho obsahovej stránke a ak vzniknú prípadné rozpory, je potrebné, aby sa nimi správny orgán vysporiadal, pritom však nestačí iba samotné konštatovanie, že sa jedná o osobu, ktorá nesmie klamať, inak by sa dopustila trestného činu, ako osoba obvineného, tak aj svedkovia sú len ľudia, u ktorých k chybám dochádza a môže k nim dochádzať, či už v postavení obvineného alebo v postavení policajta ako predstaviteľa verejnej moci. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pri posudzovaní, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania vychádzal zo spisového materiálu ORP- P-XXX/BAIII-Z ktorého súčasťou je aj úradný záznam hliadky, ktorého tvrdenia podporujú aj výsluchy príslušníkov PZ, ktorý boli vypočutí ako svedkovia. Za nesporné považoval žalovaný, že žalobca dňa 11.03.2013 v čase o 11:05 hod. v Bratislave na križovatke D. rad - H. viedol motorové vozidlo, pričom nerešpektoval zvislé dopravné značenie „Stoj, daj prednosť jazde!“. Bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ a nakoľko si nebol vedomý priestupku, bola na mieste spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Z jej obsahom bol oboznámený a poučení o svojich právach. Žalobca mal možnosť sa k celému skutku vyjadriť už na mieste, správu o výsledku objasňovania priestupku však nepodpísal a neuviedol do nej ani svoje vyjadrenie. Nakoľko sa žalobca dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, na mieste mu bol zadržaný vodičský preukaz a bolo mu vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu. Žalovaný dodal, že v zmysle § 137 ods. 2 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prejazd cez križovatku na signál Stoj! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Pokiaľ ide o úradný záznam, žalovaný uviedol, že tento je opretý o skutočnosti, ktoré vnímali príslušníci PZ bezprostredne pri vykonávaní svojej činnosti. Podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni je správa o výsledku objasňovania priestupku a úradný záznam hliadky PZ. Priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zistil a objasnil orgán, ktorý je k tejto činnosti oprávnený zákonom o priestupkoch konkrétne podľa § 58 ods. 3 zákona o priestupkoch. V zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 171/1993 Z.z.“) jednou z úloh vyplývajúcich z § 2 ods. 1 písm. j/ zákona je, že Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a podľa § 2 ods. 1 písm. k/ tohto zákona odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov a priestupky objasňuje a prejednáva. Žalovaný preto nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, že hliadka PZ konala v rozpore so zákonom a sledovala iný zámer. Tieto tvrdenia vyplývajú z úradného záznamu hliadky a potvrdzujú ich aj výpovede príslušníkov PZ ako svedkov. Výpovede svedkov sú považované ako relevantné dôkazy, ktoré sa navzájom dopĺňajú a tvoria jeden celok a podporujú priebeh skutku v porovnaní so spisovým materiálom. Správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, o ktoré konkrétne dôkazy ide a v akom zmysle vzájomne sa podporujúc vytvárajú jeden celok. Správny orgán vykonal dôkazy a to z pochopením, že dôkazné prostriedky sú nositeľmi dôkazov, teda skutočnosti, ktoré sú v nich obsiahnuté a ktoré sú dôležité pre objasnenie veci. Výpovede svedkov považuje žalovaný za dôkazy obsiahnuté v spontánnych výpovediach nezaujatých svedkov, ktoré sú prejavom obrazu objektívnej reality vo vedomí svedkov, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe zmyslového vnímania udalostí protiprávneho konania žalobcu. Táto skutočnosť jednoznačne spočíva v tom, že žalobca nerešpektoval príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť jazde!“, žalobca nezastavil vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Žalovaný odmietol v žalobe uvedený výklad § 6a zákona č. 8/2009 Z.z.. Podľa jeho názoru by takýto formalistický prístup mohol viesť k nepostihnuteľnosti každého vodiča, ktorý by tvrdil, že zastavil, ale len po veľmi krátku dobu, keďže v danom čase cez križovatku neprechádzali viaceré vozidlá a mal voľný výhľad na cestu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia dôvodov žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.03.2013 bola príslušníkmi PZ, nstržm. Martinom H. a stržm. E. R. spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej sa uvádza, že žalobca viedol motorové vozidlo po ulici D. rad v smere na P. ulicu, pričom pri prechádzaní križovatkou nerešpektoval zvislú dopravnú značku v „Stoj, daj prednosť jazde!“. Po zastavení žalobcu (jeho vozidla) hliadkou PZ bolo žalobcovi oznámené, čoho sa podľa zasahujúcich policajtov žalobca dopustil, bolo vykonané vyšetrenie na zistenie alkoholu s negatívnym výsledkom, žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz, bolo mu vydané potvrdenie č. I o zadržaní vodičského preukazu, pričom mu nebola zakázaná ďalšia jazda. Žalobca odmietol správu výsledku objasňovania priestupku podpísať. Dňa 11.03.2013 obaja vyššie menovaní príslušníci PZ spísali úradné záznamy, v ktorých sa uvádza, že žalobca prešiel (veľkou rýchlosťou) uvedenou križovatkou, nerešpektoval zvislú dopravnú značku a svoje vozidlo nezastavil, čím porušil § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g/ tohto zákona. Ďalej sa v úradnom zázname nachádza opis priebehu komunikácie so žalobcom po zastavení jeho motorového vozidla hliadkou PZ, uvádza sa, že žalobca poprel spáchanie skutku pokiaľ mu príslušníci neukážu ako dôkaz záznam z kamerového systému. V tejto súvislosti tvrdil, že si nie je vedomý, že by na križovatke nezastavil a porušil právne predpisy. V konaní sa žalobca zúčastnil ústneho pojednávania, na ktorom uviedol, že podľa jeho názoru na predmetnej križovatke, kde sa nachádza zvislá dopravná značka „Stoj, daj prednosť jazde!“, zastavil a až následne pokračoval vpravo na Karpatskú ulicu. Uviedol, že príslušníci PZ ho zastavili asi 50 metrov za križovatkou a oznámili mu, že nerešpektoval uvedenú dopravnú značku a zadržali mu vodičský preukaz. Poprel tiež tvrdenie, že jazdil nepovolenou rýchlosťou. Podľa jeho názoru príslušníkmi PZ nebol skutok dostatočne prešetrený a zaevidovaný a preto si nebol vedomý porušenia právnych predpisov. V správnom konaní boli ako svedkovia vypočutí obaja zasahujúci príslušníci PZ. Stržm. E. R. vo svojej výpovedi, z ktorej bola dňa 24.10.2013 spísaná zápisnica uviedol, dňa 11.03.2013 boli velení do služby na predmetnej križovatke, kde sa mali zamerať na dodržiavanie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Osobné motorové vozidlo vedené žalobcom sa rozhodli nasledovať potom, čo nezastavilo na križovatke nerešpektujúc zvislú dopravnú značku, ktorá to prikazovala. Žalobcovi bolo oznámené, že sa dopustil priestupku, nerešpektoval zvislú dopravnú značku, čím porušil § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. závažným spôsobom. Žalobca s tým nesúhlasil a žiadal predloženie záznamu z kamerového systému. Uvedený systém príslušníci PZ nemali vo svojom motorovom vozidle nainštalovaný. Svedok ďalej uviedol poukazujúc na § 8 ods. 1 zákona o policajnom zbore, že pri vykonávaní služobnej činnosti je povinný ako policajt dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma. Uviedol, že voči žalobcovi nebol zaujatý, a preto niet dôvodu pochybovať o vierohodnosti ním spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku ani o ním spísanom úradnom zázname zo dňa 11.03.2013. Ďalší z príslušníkov PZ, nstržm. E. H., vypovedal dňa 24.10.2013 ako svedok do zápisnice obsahovo obdobne ako svedok stržm. Marek R.. Prvostupňový správny orgán, Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave III, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky rozhodnutím č. ORP-P-XXX/BAIII-ODIX-V-XXXX rozhodol, že žalobca sa konaním opísaným v úvode odôvodnenia tohto rozsudku dopustil porušenia § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. d/ tohto zákona mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-P-XXX/BA-KDIXX-XXXX zo dňa 07.02.2014, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia je obdobné ako vyjadrenie žalovaného k žalobe. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb.) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Podľa § 6a ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" alebo na signál so znamením "Stoj!". Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. na príkaz dopravnej značky "Stoj, daj prednosť v jazde!" vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad. Podľa § 137 ods. 2 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a bez pochybností zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku, z úradných záznamom vypracovaných svedkami (príslušníkmi PZ) a čiastočne i zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplynulo, že predmetný skutok sa stal tak, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia svedkov, ktorí zadokumentovali priestupok a ktorí uviedli, že videli, ako žalobca v inkriminovanom čase viedol motorové vozidlo, pričom na križovatke nerešpektoval zvislú dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a svoje vozidlo nezastavil na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad, ale bez zastavenia pokračoval v jazde. I keď žalobca nesúhlasil s uvedeným tvrdením a namietal, že svoje vozidlo zastavil ale len na krátku chvíľu, súd toto tvrdenie vyhodnotil ako účelové, nepodložené žiadnym dôkazom. Naopak súd nezistil, že by svedkovia - zasahujúci príslušníci PZ, uvádzali nepravdivé údaje alebo ako zaujatí vo veci úmyselne skreslili údaje v neprospech žalobcu s úmyslom dosiahnuť jeho potrestanie, ako to vo svojej žalobe naznačil žalobca. Žalobca nepredložil dôkaz spochybňujúci pravdivosť výpovedí oboch svedkov a nepreukázal ani ich zaujatosť pre ich prípadný pomer k veci alebo účastníkom konania. Za správny nemožno považovať žalobcov výklad § 6a ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., že pokiaľ časová dĺžka zastavenia nie je zákonom určená, postačí zastavenie aj na malú chvíľu a je na vodičovi, na ako dlho svoje vozidlo zastaví. V prvom rade, uvedené ustanovenia zákona nevymedzujú konkrétny údaj o čase povinného zastavenia, ale ustanovujú podmienku, že vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad a zároveň ako účastník cestnej premávky je povinný sa správať disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam (§ 3, § 4 zákona č. 9/2009 Z.z.). V druhom rade, zákonodarca takouto formuláciou v zákone zveril spôsob jeho aplikácie do uváženia príslušným správnym orgánom oprávneným rozhodovať. Zákon teda prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo znamená, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody vyhodnotí ako dostatočné na udelenie súhlasu, pričom musí samozrejme vychádzať z cieľa a zmyslu zákona, individuálne posúdiť každú žiadosť a jej špecifické okolnosti a nakoniec musí dôvody udelenia či neudelenia súhlasu logicky odôvodniť v rozhodnutí. Rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia súd preskúmava v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z toho hľadiska, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Uvedený neopodstatnený argument žalobcu však nebol právne relevantný pre tento súdom preskúmavaný prípad, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca svoje vozidlo na križovatke zastavil (avšak na nedostatočný čas), ale v konaní sa preukázalo, že žalobca nezastavil vôbec. Súd dodáva, že pohyb možno ad absurdum definovať ako nekonečné množstvo momentov, kedy pohybujúci sa predmet stojí (nepohybuje sa), a preto by sa mohlo namietať, a to za každých okolností, že vozidlo vlastne zastaví vždy, aj napríklad na príkaz zvislého dopravného značenia „Stoj, daj prednosť jazde!“. Takýto výklad je však v príkrom rozpore s úmyslom zákonodarcu zabezpečiť, aby na miestach, kde je to potrebné, nedochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pokiaľ aj žalobca namietal, že výpovede svedkov sú takmer identické, z administratívneho spisu síce vyplynulo, že svedkovia nstržm. Martin H. a stržm. E. R. vypovedali po obsahovej stránke rovnako (obdobne), to podľa názoru súdu svedčí skôr o tom, že udalosti prebehli v rozhodnom čase tak, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach. Pritom z administratívneho spisu (z oboch zápisníc o výsluchu svedka) vyplýva len obsahová podobnosť (zhoda) uvedených výpovední, štylistická z nich nevyplýva. Zároveň žalobca nepreukázal, že by svoje výpovede svedkovia akokoľvek navzájom ovplyvňovali. Výpovede svedkov sú preto hodnoverné, zo služobného vozidla mali svedkovia dobré výhľadové pomery a im nič nebránilo v sledovaní účastníkov cestnej premávky pohybujúcich sa po ceste vrátane žalobcu. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme listiny alebo výpovede príslušníka polície, iného svedka alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, hoc to žalobca v žalobe namietal. Podľa § 58 ods. 4 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány Policajného zboru objasňujú priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru. Podľa § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení. Podľa § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje 2) a prejednáva. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Podľa § 35 ods. 1 správneho poriadku každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona, príslušníci PZ sú zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom a zároveň podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. sú aj svedkami páchania priestupkov. Preto je len logické, že v predmetnom správnom konaní boli obaja zasahujúci príslušníci PZ vypočutí o skutku, ktorého boli svedkami, pričom pravdivosť ich výpovedí nebola v konaní právne relevantným spôsobom vyvrátená alebo dôvodne spochybnená. Ich výpovede sú v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku akceptovateľné ako dôkaz, keďže nimi bolo možné zistiť a objasniť skutočný stav veci a boli v súlade s právnymi predpismi. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. V danej veci bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania opísaného v napadnutých rozhodnutiach porušujúceho § 20 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., čím bola naplnená skutková podstata priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zákona č. 372/1990 Zb.. S uvedeným priestupkom je spojená možnosť uloženia sankcie - pokuty od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 60 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 2 mesiace. Rozhodnutie o uložení sankcie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona a sankciu uloženú na spodnej hranici zákonnej sadzby súd považoval za spĺňajúcu represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.