Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200628 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200628.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: maloletý R. U., G. 3, U., zastúpený zákonným zástupcom - matkou J.. X. U., G. 3, U., právne zastúpený: doc. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., advokát, Vážska 14434/16, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I./I zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. BA/XXXX/XXXXX-X/KIM zo dňa 23.06.2011 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s odôvodnením, že podľa komplexného posudku č. BA/XXXX/XXXXX/KP/XX-XX/ La zo dňa 27.05.2011 sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ale žiadaná forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku navrhnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný o odvolaní rozhodol rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-NSVOPPK/Dan zo dňa 10.11.2011 tak, že odvolaniu nevyhovel a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že žalobca navštevuje denné sanatórium a nemá taký stupeň pohybového, resp. iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval jeho dlhodobú neschopnosť premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, udržať sa v nich a zvládnuť inú situáciu v nich. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.12.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX-NSVOPPK/Dan zo dňa 10.11.2011. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/239/2011-35 zo dňa 20.11.2012 zrušil rozhodnutie žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX-NSVOPPK/Dan zo dňa 10.11.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. U zo dňa 01.07.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení poukázal na posudok č. U zo dňa 07.06.2013, podľa ktorého sa žalobca považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko mu bola na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť III, bod 10, písm. a) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z.z.“). V oblasti mobility mu nebola navrhnutá žiadna kompenzácia z dôvodu, že nemá zníženú orientačnú ani pohybovú schopnosť samostatne sa premiestňovať, pohybuje sa bez opory kompenzačných pomôcok, je schopný prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. UPS/I zo dňa 25.02.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho nasledovne zmenil: „podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovuje žiadosti, ktorú podal dňa 29.03.2011 účastník konania, mal. Bella Peter, nar. 18.08.2007 v zákonnom zastúpení matkou, pani J.. U. X., bytom XXX XX U., G. 3, toho času v právnom zastúpení advokátskou kanceláriou, doc. JUDr. PhDr. Potáschom Petrom, PhD., advokátom a nepriznáva mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.“ II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že správne orgány oboch stupňov porušili § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 v spojení s § 47 ods. 3, § 3 ods. 4, § 3 ods. 5, § 11, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2 resp. § 34 ods. 6, § 34, § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku, § 250j ods. 7 O.s.p., § 1 ods. 2, § 14, § 34 zákona č. 447/2008 Z.z.. a v rámci nového konania sa v plnom rozsahu nevysporiadali s okolnosťami, pre ktoré boli pôvodné rozhodnutia zrušené rozsudkom č. k. 3S/239/2011-35 nerešpektujúc názor súdu. Neodôvodnili odklon posudkového lekára od odborných názorov ošetrujúceho lekára a nevysporiadali sa s tým, čo viedlo k tomu, že kým v komplexnom posudku zo dňa 27.05.2011 sa najskôr konštatovala neschopnosť žalobcu premiestňovať sa prostriedkami hromadnej dopravy, neskoršie komplexné posudky deklarujú bez zmeny v okolnostiach presný opak. Žalobca nebol v rámci prvostupňového ani odvolacieho správneho konania vyzvaný na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie. V zmysle ustálenej judikatúry právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov. Zaslanie výzvy na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je povinnosťou správneho orgánu, ktorej nesplnenie predstavuje porušenie správneho poriadku, ktoré by mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Iným žiadateľom s rovnakým zdravotným postihnutím bol poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, pričom diametrálna odlišnosť v posudzovaní prípadov obdobného typu (žiadosti osôb s cystickou fibrózou) porušuje § 3 ods. 5 správneho poriadku a rovnosť osôb pred zákonom. Správny poriadok neurčuje, že posudzované situácie musia byť identické, stačí, ak sú podobné. Žalobca mal tiež za to, že zamestnanec MUDr. X., PhD. mal namietnuť svoju zaujatosť, keďže vyhotovoval lekársky posudok tvoriaci podklad pôvodného aj nového rozhodnutia. Žiadny správny orgán aj napriek žiadosti žalobcu o odôvodnenie zmien v zdravotnom stave, pre ktoré došlo k meritórne odlišného posúdeniu jeho zdravotného stavu, odôvodnenie neposkytol. Posudkový lekár listom zo dňa 16.12.2013 požiadal ošetrujúcu lekárku MUDr. J. o zodpovedanie 9 otázok. Z jej odpovede zo dňa 08.01.2014 nemožno vyvodiť kladnú ani zápornú odpoveď na niektoré položené otázky, čo odôvodňuje záver o tom, že správny orgán rozhodol bez obstarania si všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci, čím porušil § 32 ods. 1 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie vo viacerých smeroch vykazuje známky vnútorných rozporov. Dňa 13.02.2014 žalobca doplnil na výzvu žalovaného podklady pre rozhodnutie o bibliografický zoznam a výňatky 7 vedeckých štúdií zo zahraničných časopisov, z ktorých vyplýva zvýšené riziko a nadväzujúce komplikácie spôsobené infekčnými ochoreniami u pacientov s cystickou fibrózou v dôsledku pobytu v infekčnom prostredí. Posudkový lekár tieto podklady nezohľadnil a minimalizoval vedecké výstupy dopytom k ošetrujúcej lekárke MUDr. J., ktorá konštatovala, že pacientom s cystickou fibrózou sa cestovanie verejnou hromadnou dopravou neodporúča. Je všeobecne známe, že prostriedky verejnej hromadnej dopravy v SR často nespĺňajú ani základné hygienické štandardy a koncentrácia ľudí v nich predstavuje pre pacientov s cystickou fibrózou vysoký stupeň rizika nakazenia sa. Jedným z dôvodov, pre ktorý správny orgán nerozhodol v prospech žalobcu, bolo nepreukázanie skutočnosti považovanej za notorietu. Žalobca síce chodí do predškolského zariadenia, ale matka ho tam v prípade vedomosti o ochorení ktoréhokoľvek dieťaťa neposiela. Aj napriek tomu sa cca raz za mesiac nakazí infekčným ochorením. Argument žalovaného o návšteve predškolského zariadenia nepreukazuje, že žalobca nepotrebuje individuálnu prepravu. Žalovaný si „paušálne“ osvojil obsahovú náplň posudku zo dňa 29.01.2014 a upustil od analýzy zistených záverov. Správne orgány tiež neriešili otázku dôstojnosti presunu a zotrvania žalobcu v prostriedkoch verejnej dopravy s prihliadnutím na možnú inkontinenciu a zvýšený počet stolíc (cca 7 x za deň). Žalovaný v metodickom pokyne č. 1/2013 uviedol: „U dg. cystickej fibrózy nie je nárok na prevádzku a kúpu OMV z dôvodu častých hnačiek, ani z dôvodu poruchy imunity.“ Tento pokyn odstraňuje individualizáciu rozhodovacej činnosti správneho orgánu o priznaní kompenzačného príspevku a je v rozpore s § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.. Podľa odbornej literatúry sú metodické pokyny pre podriadených zamestnancov záväzné. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K žalobným námietkam uviedol, že zákon č. 447/2008 Z.z. ukladá správnemu orgánu v konaní vo veciach kompenzácie postupovať podľa správneho poriadku, ak nie je týmto zákonom ustanovené inak. V záujme zabezpečenia pružnosti konania bolo v rámci výnimky upustené od povinnosti dať účastníkovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Účel § 33 ods. 2 správneho poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s § 3 ods. 4 správneho poriadku. Ambulantná správa zo dňa 07.04.2013 nezodpovedá požiadavkám lekárskeho posudku kladeným zákonom č. 447/2008 Z.z. a nie je vypracovaná na účely kompenzácie podľa tohto zákona. To, že sa v nej neodporúča cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, nie je pri vydávaní lekárskeho posudku záväzné. MUDr. J. vo vyjadrení zo dňa 08.01.2014 jasne skonštatovala, že pohyblivosť žalobcu nie je obmedzená. Posudkový lekár na základe žalobcom predložených lekárskych správ dospel k záveru, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Komplexné posudky vychádzali z podkladov obsiahnutých v spisoch správnych orgánov, sú úplné a riadne zdôvodnené. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa žalovaný zaoberal všetkými hľadiskami ustanovenými zákonom č. 447/2008 Z.z.. Lekárska správa ošetrujúcej lekárky nebola podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ale podkladom pre posudkového lekára pri určovaní miery funkčnej poruchy a odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (nález č. k. PL ÚS 17/08-238 a uznesenie č. k. III. ÚS 149/08-15), podľa ktorej skutočnosť, že sa iná fyzická osoba nachádza v porovnateľnej situácii, nie je sama o sebe skutočnosťou preukazujúcou diskrimináciu, pretože zdravotné postihnutie je tak vysoko individualizovanou kategóriou, že fakticky porovnateľná situácia u rozdielnych osôb nemôže nastať. Zásada individuálneho rozhodovania je zaručená vydaním individuálneho aktu - rozhodnutia a rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla vychádza z princípu individualizácie nárokov. V predloženej zdravotnej dokumentácii nie je u žalobcu potvrdený žiadny imunodeficit či zvýšený výskyt závažnejších infekcií dýchacích ciest v súvislosti s prepravou prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/34/2008 neexistuje právny nárok na požadovanú dávku, nakoľko je to dávka fakultatívneho charakteru. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na názore vyjadrenom v žalobe. Ďalej tvrdil, že žalovaný sa nesprávne snaží vyvolať predpoklad o vylúčení § 3 a § 4 správneho poriadku zo správneho konania. Keďže zákonodarca v texte zákona č. 447/2008 Z.z. nikde nevylúčil použitie § 3 ods. 2 správneho poriadku na konanie, mal mu správny orgán dať možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred rozhodnutím vo veci samej. Žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou o zaujatosti posudkového lekára rozhodujúceho v pôvodnom aj v aktuálnom konaní. Správny poriadok aj zákonodarca správne predpokladajú malú pravdepodobnosť, že by v aplikačnej praxi nastali dva rovnaké prípady, a preto požiadavku podobnosti rozhodnutí znížil tak, že postačuje podobnosť prípadov a nie ich identickosť. Vzhľadom na to, že posudkoví lekári žalovaného sú viazaní aj internými predpismi, je zrejmé, že sú motivovaní k zamietaniu žiadostí o poskytnutie príspevku. Vyjadrenie žalovaného k žalobe neposkytlo odpovede na viaceré otázky a to, prečo sa nevysporiadal s dôvodmi zrušenia prvého rozhodnutia, prečo neprihliadal na vedecké štúdie predložené žalobcom, prečo rozhoduje na základe centrálneho usmernenia, prečo vnímal vyjadrenie ošetrujúcej lekárky za selektívne, či prečo posudkový lekár považoval notorietu za nepreukázanú. V. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní. Problematiku týkajúcu sa predmetu sporu upravuje zákon č. 447/2008 Z.z., ktorý rieši vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom takejto právnej úpravy je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Je potrebné dodať, že aj tento druh sociálnej pomoci je financovaný zo štátneho rozpočtu a sociálna solidarita ohľadom rozhodovania o peňažných príspevkoch je limitovaná množstvom finančných prostriedkov štátu vyčlenených ročne na túto oblasť. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.). Funkčnou poruchou je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom stacionári alebo navštevuje školské zariadenie alebo preukáže, že bude navštevovať školské zariadenie a osobné motorové vozidlo bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školského zariadenia alebo do domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na účely uvedené v prvej vete sa považuje za splnenú aj vtedy, ak a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a osobné motorové vozidlo využíva počas dvoch dní v týždni na svoju prepravu pri výkone svojho zamestnania, b) sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje týždenná pobytová sociálna služba v domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, zabezpečuje najmenej jedenkrát v týždni jeho preprava do domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia a najmenej jedenkrát v týždni preprava z domova sociálnych služieb alebo špecializovaného zariadenia, alebo c) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím navštevuje školské zariadenie najmenej dvakrát v mesiaci z dôvodu, že má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určený individuálny študijný plán alebo je ubytovaná v internáte. Posudková činnosť na účely kompenzácie v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárskou posudkovou činnosťou, ktorú vykonáva posudkový lekár príslušného správneho orgánu prípadne iní prizvaní odborníci. Ide o postup posudkového lekára, ktorého hlavným obsahom je posudková činnosť, ktorá si vyžaduje nielen odborné lekárske znalosti, ale aj znalosti z odboru posudkového lekárstva. Pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár pracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a vychádza pritom z aktuálneho lekárskeho nálezu. Posudkový lekár zohľadní aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, pokiaľ ju účastník konania predloží. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Lekársky posudok v konaní o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu v písomnej forme tak, že poskytuje odpovede na zákonom položené otázky a tiež sa zásadným spôsobom formou podkladu rozhodnutia zaoberá predbežnou otázkou vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré súvisia so zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok. Vykonanie potrebných konzultácií a vyhodnotenie dostupných lekárskych nálezov predstavuje jeden z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 3 ods. 3 správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na výskyt ktorej musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Aj znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že posudkovú činnosť vykonáva v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník a iní prizvaní odborníci, nemožno v konaní žalovaného spočívajúcom v tom, že pôvodný aj nový lekársky posudok vypracoval ten istý ich zamestnanec, vidieť nezákonnosť. O objektívnosti, odbornej úrovni či nezaujatosti posudkového lekára nemal súd dôvod pochybovať. Z citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je možné poskytnúť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak tento príspevok je upravený ako fakultatívna dávka sociálneho zabezpečenia. Správne orgány podľa názoru súdu postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu správne, obstarali si všetky potrebné podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaný vykonal aj doplnenie dokazovania. Pred rozhodnutím o odvolaní posudkový lekár požiadal ošetrujúcu lekárku MUDr. J. o zodpovedanie 9 otázok, s ktorými sa vo vyjadrení zo dňa 08.01.2014 vysporiadala. Dospela k záveru, že pohyblivosť žalobcu nie je obmedzená a chorobnosť po nástupe do kolektívu s nutnosťou zintenzívnenia liečby nemožno jednoznačne spojiť s ochorením cystická fibróza. Žalovaný tiež zabezpečil vypracovanie posudku č. UPS/I./Y./U./2014/3242 zo dňa 29.01.2014 na stanovenie miery jeho funkčnej poruchy a na posúdenie jeho odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z tohto posudku, ktorý bol vydaný na základe posúdenia dostupnej zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorá bola posudkovým lekárom určená na základe druhu zdravotného postihnutia zaradeného do kapitoly III., bodu 10, písm. a) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., nakoľko najzávažnejším z dokladovaných ochorení sú „Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Mukoviscidóza (cystická fibróza). S pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa (telesný vývoj zodpovedá veku).“ Posudkový lekár nezistil taký stupeň pohybového alebo iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval konštatovanie neschopnosti žalobcu premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v nich počas jazdy, vystúpiť alebo zvládnuť tzv. iné situácie v týchto prostriedkoch na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti. U žalobcu je prítomný zvýšený počet stolíc 5-7 za deň, inkontinencia sa nepotvrdila a po nástupe do detského kolektívu bol zaznamenaný počet infekcií dýchacieho systému cca 7-8 za rok, avšak nie je preukázaná príčinná súvislosť týchto infekcií s ochorením cystická fibróza ani s cestovaním prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. K námietke žalobcu o nezohľadnení výňatkov 7 vedeckých štúdií zo zahraničných časopisov žalovaným súd uvádza, že tieto štúdie nemôžu nahradiť lekársky nález a ide iba o všeobecné informácie týkajúce sa ochorenia cystická fibróza. Rovnako námietku týkajúcu sa metodického pokynu žalovaného č. 1/2013, podľa ktorého u pacientov s cystickou fibrózou nie je nárok na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Metodické usmernenia majú len odporúčací charakter a ich vydaním nedochádza k porušovaniu práva na individuálny prístup pri posudzovaní konkrétnej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Každá žiadosť sa posudzuje individuálne. Žalovaný neporušil § 3 ods. 5 správneho poriadku a rovnosť osôb pred zákonom tým, že iným žiadateľom s rovnakým zdravotným postihnutím (osôb s cystickou fibrózou) ako má žalobca, bol poskytnutý príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Zdravotné postihnutie predstavuje vysoko individualizovanú kategóriu a nemôže nastať situácia, kedy by sa dve rozdielne osoby nachádzali vo fakticky „porovnateľnej situácii“ aj napriek tomu, že majú rovnakú diagnózu. Zdravotné postihnutie a zdravotný stav je nevyhnutné posudzovať individuálne vzhľadom na jedinečnosť každého jedného človeka, jeho individuálne schopnosti či sociálne dôsledky zdravotného postihnutia. Výsledkom konania o žiadosti je individuálny správny akt, ktorým sa rozhodne o individuálne určených právach fyzických osôb. Podľa názoru súdu sa žalovaný logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobcu a rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Posudok vypracovaný pre potreby odvolacieho konania zo dňa 29.01.2014, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, bol dostatočne doložený vykonaným šetrením, zohľadnil aj posudok ošetrujúcej lekárky žalobcu a o vecnej správnosti a odbornej úrovni týchto záverov neboli pochybnosti. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia § 33 ods. 2 a § 3 ods. 2 a 4 správneho poriadku súd poukazuje na § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaním, avšak s odchýlkami uvedenými v ods. 2. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. sa ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku nevzťahuje na konanie vo veciach kompenzácie. Žalovaný svojím konaním neporušil správny poriadok tým, že v záujme zabezpečenia pružnosti konania o peňažnom príspevku v rámci výnimky upustil od poskytnutia možnosti žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V odbornej lekárskej praxi existuje viacero názorov na obmedzenia bežného života ľudí s cystickou fibrózou. Nemožno globalizovať, že všetky deti s cystickou fibrózou nie sú schopné cestovať verejnou hromadnou dopravou, ale každý prípad je potrebné posudzovať individuálne a na základe lekárskych vyšetrení a nálezov. Je nepochybné, že tieto deti musia byť opatrnejšie a musia dodržiavať množstvo obmedzení, aby sa nenakazili nejakou baktériou, avšak rovnako ako v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy sa môžu nakaziť aj v predškolskom zariadení, v škole, či v inom prostredí, v ktorom sa bežne zdržiavajú. Nenavštevovanie predškolského zariadenia v období, keď je niektoré z detí v tomto zariadení choré, môže len znížiť riziko nakazenia sa, ale nedokáže ho úplne vylúčiť, čo platí aj pokiaľ ide o cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi cestovaním žalobcu v prostriedkoch verejnej hromadnej prepravy a zvýšeného počtu infekcií. K nakazeniu sa od iného dieťaťa môže dôjsť v priebehu celého roka tak v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, ako aj v kolektíve detí. Súd v súvislosti so situáciou žalobcu poukazuje na to, že správne orgány ani súd nemajú snahu účelovo znižovať závažnosť jeho zdravotného postihu a následných obmedzení, s ktorými sa stretáva v spojení s problémami, ktoré jemu a jeho zákonným zástupcom spôsobuje jeho zdravotný stav. Je prirodzené, že rodičia sa snažia o zlepšenie kvality života svojho ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa a chcú mu zabezpečiť čo najdôstojnejšie podmienky, avšak je potrebné vziať do úvahy, že zdravotná dokumentácia tvoriaca súčasť administratívneho spisu bola posudkovým lekárom zohľadnená a zhodnotená a z nej vychádzal aj žalovaný pri opätovnom rozhodovaní o žiadosti o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Nevyhovenie žiadosti bolo dostatočne odôvodnené. Krajský súd zároveň konštatuje, že požadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, nakoľko správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na uvedenú kompenzáciu vzniká iba potom, ako o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Takéto pochybenia však v danej veci zistené neboli. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav žalobcu preukázateľne zhoršil aj v dôsledku cestovania prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, môže opätovne podať žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu a priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.