Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/93/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200664 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200664.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, Bratislava, zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava, JUDr. Martin Čižmárik, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č.z. XXXXX/XX, č.s. XXXX-P/XXXX zo dňa 04.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj úrad) zo dňa 04.04.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa 05.12.2013 o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi vo výške 1.000,- eur za neplnenie povinností podľa § 146a ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) a tým znemožnenie priebehu kontroly, konkrétne za neposkytnutie súčinnosti v rozsahu doručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v originály z nasledovných postupov zadávania zákaziek: - podprahovej zákazke na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Havária terasy SOŠ Polygrafická, Račianska 190, Bratislava“ (ďalej len zákazka č. 1); - podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Odstránenie havárie oporného múra - štátna jazyk. škola - Palisády“ (ďalej len zákazka č. 2); - zákazky s nízkou hodnotou na poskytnutie služby na predmet zákazky „Rekonštrukcia kotolne - havária - SOŠ Ivánska cesta“ (ďalej len zákazka č. 3). Žalobca v žalobe tvrdil, že nebol daný dôvod pre uloženie poriadkovej pokuty, nakoľko žalovanému poskytol požadovanú súčinnosť v dostatočnom rozsahu. Poukázal na stručný prehľad komunikácie žalobcu so žalovaným od začiatku výkonu kontroly až do vydania napadnutého rozhodnutia a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 02.10.2013 oznámil žalobcovi začatie výkonu kontroly a vyžiadal si od neho dokumentáciu, okrem iného aj k zákazke č. 1. Žalobca úrad upozornil, že požadovaná objednávka vystavená dňa 21.05.2012 v cene 169.963,22 eur s DPH zhotoviteľovi MK Stavgroup, s.r.o. má pridelené číslo 0313/12/EO, teda nie ako uvádza úrad č. 012-12 EO, pod ktorým číslom žalobca eviduje iný dokument. Žalobca tvrdil, že žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď napriek viacnásobným písomným dopytom žalobcu nešpecifikoval, ku ktorej zákazke požaduje predloženie dokumentácie. Uviedol, že číslo zákazky je hlavným a najdôležitejším identifikátorom tej ktorej zákazky a preto nesúhlasil so žalovaným, že v prípade údaju o čísle zákazky išlo o zrejmú chybu v písaní, pričom zákazka bola dostatočne identifikovateľná pomocou ďalších znakov. Pokiaľ ide o nepredloženie dokumentácie z postupu zadávania zákazky č. 3, žalobca uviedol, že úradu poskytol len zmluvu so zhotoviteľom STAVRO - Ing. Milan Vavrinec, s tým, že žalobca ako verejný obstarávateľ má zákonnú povinnosť uchovávať dokumentáciu z verejného obstarávania po dobu 5 rokov a v dôsledku uplynutia tejto lehoty žiadnymi inými dokladmi z postupu zadávania uvedenej zákazky nedisponuje. Žalovaný však uložil žalobcovi poriadkovú pokutu za neposkytnutie dokumentácie z postupu zadávania tejto zákazky z dôvodu, že žalobca nedoručil faktúru č. K/0058/12 zo dňa 08.08.2012 v cene 2.974,72 eur s DPH. Žalobca tvrdil, že faktúra v žiadnom prípade netvorí súčasť dokumentácie z postupu zadávania zákazky, pretože postup zadávania zákazky spravidla končí podpísaním zmluvy alebo zadaním objednávky. Pokiaľ mal úrad v úmysle požadovať aj predloženie faktúr, mal o to žalobcu požiadať. S touto argumentáciou sa žalovaný podľa tvrdenia žalobcu v druhostupňovom rozhodnutí nevysporiadal a preto žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že zákon umožňuje uložiť poriadkovú pokutu len za nesplnenie povinností uvedených v § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO, pričom tieto sú obsahovo odlišné od povinností uvedených pod písm. b/ uvedeného ustanovenia. Žalovaný použitím mimoriadneho extenzívneho a účelového výkladu zaradil povinnosti uvedené pod písm. b/ pod povinnosti uvedené pod písm. c/, aby tak odôvodnil uloženie poriadkovej pokuty. Podľa žalobcu úmyslom zákonodarcu bolo sankcionovať účastníka konania za nesplnenie povinností podľa písm. c/ a nie aj za nesplnenie povinností podľa bodu b/. V opačnom prípade by sa takáto vôľa zákonodarcu podľa názoru žalobcu premietla do znenia ustanovenia upravujúceho možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vykonal hodnotenie predloženej dokumentácie a prakticky aj postupu žalobcu ako verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek, čo však nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o uložení alebo neuložení poriadkovej pokuty podľa § 146d ZVO, nakoľko poriadkovú pokutu možno uložiť len zo zákonných dôvodov, ktoré sú v ZVO jasne špecifikované. Hodnotenie dokumentácie a postupu verejného obstarávateľa mal byť obsahom protokolu o vykonaní kontroly, ktorý je výsledným materiálom z vykonanej kontroly. Preto žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na dôvodoch, ktoré nie sú podľa ZVO dôvodmi pre uloženie poriadkovej pokuty. Žalobca tiež uviedol, že listom zo dňa 02.10.2013 žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu kontroly a vyžiadal si dokumentáciu z postupu zadávania celkom 12 zákaziek, z ktorých 10 však bolo v čase začatia kontroly žalovaným predmetom kontroly vykonávanej hlavným kontrolórom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) na základe uznesenia BSK č. 70/2013 zo dňa 20.09.2013. Na tento účel hlavný kontrolór prevzal od žalobcu kompletnú dokumentáciu v originály, ktorá bola povinnou dokumentáciou k predmetným zákazkám. Dokumentácia, ktorá nebola povinnou a slúžila len pre potreby žalobcu ako verejného obstarávateľa, bola na základe žiadosti doručená žalovanému. Táto skutočnosť podľa názoru žalobcu nemôže zakladať žiadne porušenie ZVO, naopak žalobca ako kontrolovaný subjekt tvrdil, že postupoval nad rámec svojich zákonných povinností. Žalobca poukázal na to, že hlavný kontrolór prevzal od žalobcu všetku dokumentáciu k predmetným zákazkám a pokiaľ ju v originály nepredložil žalovanému, ide o vzťah medzi žalovaným a hlavným kontrolórom, na ktorý nemal žalobca žiaden vplyv. Žalobca tvrdil, že nemôže byť sankcionovaný za nesplnenie povinností, ktoré sú uložené tretej, od neho nezávislej osobe. Žalobca tvrdil, že vynaložil maximálne úsilie za účelom poskytnutia súčinnosti žalovanému - predložil originálnu dokumentáciu z postupu zadávania zákaziek, ktorú mal k dispozícii, kontaktoval hlavného kontrolóra ohľadom vydania dokumentácie, ktorú k dispozícii nemal a tieto skutočnosti oznámil žalovanému v stanovenej lehote. Nenaplnil preto znaky skutkovej podstaty poriadkového deliktu podľa § 146d ods. 1 ZVO. Poukázal na to, že v dôsledku poskytnutia dokumentácie k zákazkám na účely výkonu kontroly hlavnému kontrolórovi BSK v súlade so zákonom č. 302/2001 Z.z. stratil akékoľvek právo nakladať s predmetnou dokumentáciou až do ukončenia kontroly hlavným kontrolórom a zároveň ju nemal vo svojej dispozícii. Uviedol, že hlavný kontrolór je nestranným a nezávislým kontrolným orgánom, ktorý v priebehu kontroly neprihliada na požiadavky kontrolovaného subjektu, ktoré by mohli narušiť objektívny priebeh kontroly. Pokiaľ teda žalovaný napriek tomu žiadal od žalobcu vydanie predmetnej dokumentácie, žiadal od neho splnenie povinnosti, ktorú objektívne splniť nemohol. Žalobca tiež poukázal na to, že na jednej strane mu žalovaný uložil poriadkovú pokutu za nepredloženie dokumentácie s tvrdením o objektívnej zodpovednosti žalobcu za jej nepredloženie, na druhej strane však akceptoval argumentáciu žalobcu o nemožnosti vydania časti dokumentácie nachádzajúcej sa u hlavného kontrolóra a vyžiadal si ju priamo od neho. V závere poukázal žalobca na to, že ku každej z celkovo 12 zákaziek bola predložená dokumentácia prakticky v totožnom rozsahu a preto nie je zrejmé, prečo žalovaný dospel k záveru, že v prípade zákaziek č. 1 až 3 žalobca neposkytol požadovanú súčinnosť a v prípade ostatných 9 zákaziek túto súčinnosť poskytol a to jedným a tým istým konaním. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že napriek formálnej chybe v písaní pri uvedení čísla objednávky vystavenej žalobcom dňa 21.05.2012 v cene 169.963,22 eur s DPH zhotoviteľovi MK Stavgroup, s.r.o., Mierová 26, Bratislava, dostatočne opísal predmet zákazky inými identifikačnými znakmi, ako bola identifikácia dodávateľa, cena či dátum jej vystavenia, preto argumentáciu žalobcu, že sa mohol len domnievať, ktorú dokumentáciu k zákazke má predložiť, vyhodnotil žalovaný ako účelovú, nakoľko žalobca jednoznačne vedel, ku ktorej zákazke má predložiť dokumentáciu a sám to v liste zo dňa 06.11.2013 potvrdil. Preto podľa žalovaného nebolo potrebné žalobcovi výslovne špecifikovať, ku ktorej zákazke požaduje predloženie dokumentácie. Žalovaný ďalej uviedol, že k zákazke č. 3 žalobca na žiadosť o predloženie kompletnej dokumentácie v originály predložil len mandátnu zmluvu č. 1/05/2007 zo dňa 05.06.2007, pričom z preambuly tejto zmluvy vyplýva, že žalobca na obstaranie predmetu tejto zmluvy použil postup verejného obstarávania podľa § 102 ZVO (zákazka s nízkou hodnotou sporu). O posúdenie postupu žalobcu pri zadávaní tejto zákazky bolo potrebné posúdiť aj ďalšie súvisiace dokumenty, okrem iného aj faktúru č. K/0058/12 vystavenú dňa 08.08.2012 zhotoviteľom STAVRO - Ing. Milan Vavrinec. Listom zo dňa 02.10.2013 bol preto žalobca výslovne požiadaný o predloženie predmetnej faktúry, žalobca ju však v stanovenej lehote vôbec nepredložil a tým maril priebeh kontroly, pričom sa dopustil poriadkového deliktu podľa § 146d ZVO. K námietkam žalobcu týkajúcim sa právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že žalobca sa dopustil správneho poriadkového deliktu podľa § 146d ods. 1 ZVO, podľa ktorého poriadkovú pokutu možno uložiť každému, kto neplní povinnosť podľa § 146a ods. 1 písm. c/ alebo § 146b ods. 2 ZVO a tým znemožňuje priebeh kontroly. Žalobca naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetného poriadkového deliktu nesplnením si povinnosti vyplývajúcej z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO, konkrétne tým, že neposkytol žalovanému požadovanú súčinnosť v rozsahu doručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v originály z postupu zadávania zákazky č. 1, 2, 3 a tým znemožňoval priebeh kontroly. Zákonná povinnosť kontrolovaného poskytnúť súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu zamestnancom žalovaného v súvislosti s výkonom kontroly zahŕňa v sebe, resp. jej obsahom je aj povinnosť kontrolovaného predložiť kompletnú dokumentáciu v originály z postupov zadávania zákaziek. Ak by bol akceptovaný výklad žalobcu o tom, že povinnosť doručiť originálnu dokumentáciu je treba zaradiť len pod ustanovenia § 146a ods. 1 písm. b/ ZVO, potom by žalovaný nemohol vôbec ukladať poriadkové pokuty za nesplnenie povinnosti predkladať dokumentáciu z verejných obstarávaní, čo žalovaný považoval za absurdné. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ako verejný obstarávateľ mal žalobca zákonnú povinnosť evidovať všetky doklady a dokumenty z použitých postupov verejného obstarávania, pričom zákon výslovne uvádza, že súčasťou dokumentácie je vždy aj odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. V predmetnom výkone kontroly žalobca pri zákazkách č. 1-3 nepredložil kompletnú dokumentáciu v originály, v predloženej dokumentácii k zákazke č. 1 chýbali mnohé originály dokladov, potvrdenia o ich doručení, či dátumy ich vystavenia, vôbec sa v dokumentáciách nenachádzalo odôvodnenie rokovacieho konania bez zverejnenia či doklad o určení predpokladanej hodnoty zákazky. Pri zákazke č. 3 žalobca nepredložil faktúru č. K/0058/12 vystavenú dňa 08.08.2012 zhotoviteľom STAVRO - Ing. Milan Vavrinec. Žalovaný zotrval na závere, že v dokumentácii zo zadávania zákazky č. 1 a 2 sa nenachádza žiadny dokument, z ktorého by vyplýval overiteľný spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky, hoci údaje a informácie o určení predpokladanej hodnoty zákazky mali byť žalobcom založené v dokumentácii o verejnom obstarávaní. Rovnako v dokumentácii predloženej žalobcom k zákazkám č. 1 a 2 sa vôbec nenachádza odôvodnenie použitia postupu zadávania zákazky - rokovacieho konania bez zverejnenia v zmysle § 58 písm. c/ ZVO, ktoré má byť súčasťou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca opakovane vo svojich listoch uvádzal, že požadovanú dokumentáciu má hlavný kontrolór, nezmienil sa však o skutočnosti, že časť dokumentácie k zákazkám č. 1 a 2 má vo svojej dispozícii aj on. Až v jeho liste zo dňa 12.11.2013 žalobca uviedol, že hlavnému kontrolórovi k uvedeným zákazkám poskytol len časť dokumentácie, teda nie kompletnú dokumentáciu a v prílohe tohto listu priložil zvyšnú dokumentáciu. Závažným spôsobom teda žalovaného počas priebehu výkonu kontroly zavádzal a až po doručení listu od hlavného kontrolóra o tom, že časť dokumentácie je u verejného obstarávateľa sa žalobca priznal, že časť dokumentácie má vo svojej dispozícii. Z uvedeného možno podľa žalovaného vyvodiť, že žalobca mal u seba časť dokumentácie k požadovaným zákazkám a na vyžiadanie správneho orgánu ju odmietol predložiť. Zavádzal pritom, že kompletnú dokumentáciu k predmetným zákazkám má k dispozícii hlavný kontrolór. Žalovaný zároveň zdôraznil, že nekompletnej dokumentácii, ktorú žalobca doručil, žalovanému chýbali originály dokladov, ďalej potvrdenia o doručení týchto dokladov, či dátumy ich vystavenia. Väčšina listín boli len fotokópie a ich originály neboli predložené vôbec. Žalovanému nebolo jasné, ako žalobca dospel k názoru, že určitá časť dokumentácie nie je povinnou podľa ZVO. Poukázal na § 21 ods. 1 ZVO, podľa ktorého všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania predstavujú dokumentáciu z použitého postupu verejného obstarávania. V zmysle uvedeného ustanovenia je teda žalobca povinný predložiť všetky podklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a nemôže diferencovať, ktorú dokumentáciu je povinný a ktorú nie je povinný žalovanému predložiť na účel výkonu kontroly. Podľa názoru žalovaného ohľadom nemožnosti predloženia dokumentácie nie je hlavný kontrolór žiadna tretia strana, ako to tvrdí žalobca. Hlavný kontrolór je zamestnanec žalobcu, je útvarom vnútornej kontroly žalobcu a pre žalovaného v súvislosti s výkonom kontroly postupu zadávania zákaziek je irelevantné, ktorý organizačný útvar žalobcu má vo svojej dispozícii požadovanú dokumentáciu k zákazkám, ktoré sú predmetom kontroly žalovaného. Okolnosť spočívajúca vo vnútorných pomeroch žalobcu nemá podľa žalovaného na vznik zodpovednosti žalobcu vplyv. Zdôraznil, že žalovaný je podľa § 109 ZVO ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Má preto prioritné postavenie pri výkone kontroly verejného obstarávania a žalobca s jeho hlavným kontrolórom nemôžu rozhodovať o tom, kedy a akým spôsobom bude vykonaná kontrola zadávania zákaziek podľa ZVO, resp. kedy bude žalovanému poskytnutá kompletná dokumentácia z verejného obstarávania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súdu zistil, že dňa 04.10.2013 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného o začatí kontroly postupu zadávania zákaziek, ktorej predmetom boli aj zákazky č. 1,2 a 3. Žalobca bol požiadaný o doručenie kompletnej originálnej dokumentácie z predmetných verejných obstarávaní do 5 pracovných dní. Túto lehotu žalovaný na žiadosť žalobcu predĺžil o 3 pracovné dni. Listom zo dňa 17.10.2013 žalobca oznámil žalovanému, že písomne požiadal hlavného kontrolóra BSK o vydanie dokumentácie požadovanej žalovaným na účely výkonu kontroly, na čo hlavný kontrolór reagoval tak, že dokumentáciu neposkytne, nakoľko vykonáva kontrolu dodržiavania ZVO na základe uznesenia BSK zo dňa 20.09.2013. Žalovaný listom zo dňa 29.10.2013 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení poriadkovej pokuty podľa § 146d ods. 1 ZVO a zároveň požiadal hlavného kontrolóra BSK o poskytnutie súčinnosti v rozsahu predloženia požadovanej dokumentácie. Z listu zo dňa 08.11.2013 zaslaného hlavným kontrolórom BSK žalovanému spolu s vyžiadanou dokumentáciou vyplynulo, že časť dokumentácie, ktorá nebola súčasťou spisu, sa naďalej nachádza u verejného obstarávateľa (žalobcu). Ten dňa 12.11.2013 doručil žalovanému zvyšnú časť dokumentácie s odôvodnením, že hlavnému kontrolórovi bol k jednotlivým zákazkám poskytnutý spisový materiál len v rozsahu od zápisu z havárie po objednávku, teda nie je kompletná dokumentácia k jednotlivým zákazkám. Rozhodnutím č. 12050-7000/2013-OK/6 zo dňa 05.12.2013 žalovaný uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 1000 eur podľa § 146d ods. 1 ZVO za to, že nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 146a ods. 1 písm. c/ ZVO a tým znemožňuje priebeh kontroly, konkrétne neposkytuje úradu požadovanú súčinnosť v rozsahu doručenia požadovanej kompletnej dokumentácie v originály z postupu zadávania zákaziek č. 1,2 a 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý predsedníčka úradu rozhodnutím zo dňa 04.04.2014 (číslo záznamu: 24291/2014, č. spisu: 3710-P/2014) zamietla a rozhodnutie žalovaného potvrdila, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 21 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a uchováva ich päť rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o podlimitnú zákazku a desať rokov od uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o nadlimitnú zákazku. Súčasťou dokumentácie je odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Podľa ods. 5 verejný obstarávateľ a obstarávateľ na požiadanie predloží kompletnú dokumentáciu úradu a Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, súdom a orgánom činným v trestnom konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon. Podľa § 146a ods. 1 ZVO zamestnanci úradu sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaného, b) vyžadovať, prevziať a premiestniť aj mimo priestorov kontrolovaného kompletnú dokumentáciu kontrolovaného v originálnom vyhotovení, doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon kontroly; pri vyžiadaní dokladov a informácií obsahujúcich utajované skutočnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu, c) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly; od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom, pričom tieto osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť, ak sa výkon kontroly týka procesu verejného obstarávania financovaného z prostriedkov Európskej únie alebo prostriedkov štátneho rozpočtu. Podľa § 146b ods. 1 ZVO vedúci kontrolovaného je oprávnený do termínu určeného zamestnancami úradu písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam. Podľa ods. 2 vedúci kontrolovaného je povinný a) poskytnúť úradu požadovanú súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov úradu podľa § 146a ods. 1, b) predložiť zamestnancom úradu na základe ich požiadania výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi, ktoré majú vzťah k predmetu kontroly, c) vydať zamestnancom úradu potvrdenie o prevzatí vrátených dokladov, d) dostaviť sa na požiadanie zamestnancov úradu na prerokovanie protokolu. Podľa § 146d ods. 1 ZVO tomu, kto neplní povinnosť vyplývajúcu z § 146a ods. 1 písm. c) alebo § 146b ods. 2 a tým znemožňuje priebeh kontroly, môže úrad uložiť poriadkovú pokutu do výšky 1 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty úrad prihliada na mieru sťaženia výkonu kontroly. Podľa ods. 2 poriadkovú pokutu podľa odseku 1 možno uložiť aj opakovane, najviac do úhrnnej výšky 7 500 eur. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný v konaní správne zistil a vyhodnotil skutkový stav, či tento po právnej stránke správne posúdil a či svoje závery aj dostatočne odôvodnil. Krajský súd je toho názoru, že vyššie citované zákonné oprávnenia a povinnosti žalovaného i kontrolovaného v súvislosti s vykonávaním kontroly je potrebné interpretovať tak, aby bolo umožnené dosiahnutie účelu kontroly. Zamestnanci žalovaného sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení vstupovať do priestorov kontrolovaného, vyžadovať a vziať si doklady potrebné na výkon kontroly a žiadať kontrolovaného o súčinnosť, pokiaľ súvisí s vykonávaním kontroly. Zákon umožňuje žalovanému sankcionovať kontrolovaného poriadkovou pokutou za nesplnenie povinnosti poskytnúť požadovanú súčinnosť, ak tým kontrolovaný znemožňuje priebeh kontroly. Na tento účel sa za neposkytnutie súčinnosti musí podľa názoru súdu považovať akékoľvek nesplnenie povinnosti, o ktorú žalovaný kontrolovaného požiadal, samozrejme za predpokladu, že požiadavka žalovaného súvisí s vykonávaním kontroly a jej nesplnenie znemožňuje priebeh kontroly. Pokiaľ teda nepredloženie kompletnej originálnej dokumentácie k postupu zadávania zákaziek č. 1,2 a 3 žalovaný sankcionoval poriadkovou pokutou podľa § 146d ods. 1 ZVO ako nesplnenie tzv. súčinnostnej povinnosti, postupoval v medziach zákona. Z obsahu administratívneho spisu i vyjadrení účastníkov vyplynulo, že žalobca si uvedenú povinnosť predložiť kompletnú originálnu dokumentáciu k predmetným zákazkám v stanovenej lehote nesplnil, resp. ju splnil len čiastočne. Tvrdenie žalobcu, že žalovaným vyžiadanú dokumentáciu nemohol predložiť, pretože postup zadávania kontrolovaných zákaziek v tom istom čase kontroloval hlavný kontrolór BSK, ktorý mal k tomu k dispozícii kompletnú originálnu dokumentáciu, vyhodnotil súd ako irelevantné a stotožnil sa so žalovaným v tom, že hlavný kontrolór samosprávneho kraja je organizačným útvarom a zamestnancom žalobcu, ktorý je nezávislým a nestranným orgánom len pokiaľ ide o vykonávanie vnútornej kontroly hospodárenia samosprávneho kraja. Nezávislosť hlavného kontrolóra neznamená, že nie je viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa, ktorý bol požiadaný o poskytnutie súčinnosti vo forme predloženia spisovej dokumentácie k zákazkám súčasne kontrolovaný hlavným kontrolórom samosprávneho kraja. Je treba si uvedomiť, že Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý pri realizácii svojich kontrolných právomocí predstavuje najvyššiu formu kontroly pre danú oblasť. Pokiaľ teda žalovaný oznámi začatie kontroly postupu zadávania určitých zákaziek a vyžiada si kompletnú originálnu dokumentáciu k týmto zákazkám, nemôže sa kontrolovaný brániť poskytnutiu požadovanej súčinnosti tým, že kontrolu s tým istým predmetom vykonáva jeho organizačná zložka alebo iný orgán vnútornej kontroly. Ak hlavný kontrolór BSK odmietne poskytnúť dokumentáciu požadovanú žalovaným pre účely vykonania kontroly, znamená to porušenie súčinnostnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorý zodpovedá za činnosť svojich organizačných zložiek, vrátane útvaru hlavného kontrolóra. Z informácií, ktoré získal žalovaný od hlavného kontrolóra BSK, o.i. vyplynulo, že časť dokumentácie k predmetným zákazkám zostala u žalobcu, ktorý ju žalovanému napriek jeho žiadosti nepredložil, hoci ňou v tom čase disponoval. Urobil tak až dodatočne, po tom, čo preverovanú časť dokumentácie poskytol žalovanému hlavný kontrolór BSK. Nemožno preto akceptovať tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný sankcionoval za nesplnenie povinnosti, ktorú objektívne splniť nemohol. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje so žalovaným v tom, že dokumentáciu z použitého postupu verejného obstarávania tvoria všetky doklady a dokumenty, súvisiace s postupom zadávania zákazky a neexistuje zákonný podklad pre rozlišovanie, ktorá časť dokumentácie je povinnou a ktorá nie. Žalobca ako kontrolovaný preto nie je oprávnený určovať, ktoré dokumenty z kontrolovaných zákaziek žalovanému na vykonanie kontroly predloží a ktoré nie. Súhlasiť možno so žalovaným aj v tom, že pokiaľ žalobca ako verejný obstarávateľ na základe výzvy na predloženie kompletnej originálnej dokumentácie ku kontrolovaným zákazkám nepredloží žalovanému originály všetkých dokladov a potvrdenia o ich doručení, neplní to, k čomu bol zaviazaný a tým porušuje zákon. Žalobca v žalobe správne tvrdil, že podkladom pre rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty podľa § 146d ZVO nemôže byť hodnotenie predloženej dokumentácie a postupu verejného obstarávateľa pri zadávaní zákaziek. Žalovaný teda nemôže týmto spôsobom sankcionovať kontrolovaného za zistenú nezákonnosť v postupe zadávania zákazky, či za nedostatky predloženej dokumentácie, pretože na to sú určené iné mechanizmy predpokladané ZVO. Ak však zákon predpisuje ako povinnú súčasť dokumentácie napríklad odôvodnenie použitia rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo použitia zrýchleného postupu v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením, či doklad o určení predpokladanej hodnoty zákazky, možno konštatovať, že predloženie dokumentácie na kontrolu žalovanému bez týchto dokladov nie je predložením kompletnej dokumentácie a možno ho považovať za nesplnenie tzv. súčinnostnej povinnosti, pokiaľ kontrolovaný takýto postup náležite nezdôvodní. Pokiaľ ide o namietanú chybu v čísle objednávky vystavenej žalobcom dňa 21.05.2012 zhotoviteľovi MK Stavgroup, s.r.o., je súd toho názoru, že s ohľadom na rozsah identifikačných znakov predmetnej zákazky v žiadosti o predloženie dokumentácie boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, akej zákazky sa požiadavka žalovaného týka a preto v namietanom postupe žalovaného nevidel súd žiadne porušenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ako to tvrdil žalobca. K námietke týkajúcej sa nepredloženia faktúry č. K/0058/12 zo dňa 08.08.2012 vystavenej zhotoviteľom STAVRO - Ing. Milan Vavrinec súd uvádza, o túto bol žalobca výslovne žalovaným požiadaný, a to z legitímnych dôvodov, pretože bolo potrebné preveriť zákonnosť postupu žalobcu pri zadávaní zákazky kvalifikovanej v mandátnej zmluve zo dňa 05.06.2007 ako zákazka s nízkou hodnotou. Žalovaný žiadal o predloženie tohto dokladu v súlade so zákonom a jeho nepredloženie zo strany žalobcu nepochybne marilo priebeh kontroly. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenia napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.