Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/142/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201077 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ARMAGEDON, s.r.o., IČO: 44 374 551, Zelená 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Ecker - Kán & Partners, s.r.o., Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2014, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.12.2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur na súdnom poplatku za žalobu a v sume 518,76 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2014, ktorým bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.12.2013. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 88.008 eur. Ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa 15.12.2008 uzavrel ako nájomca so spoločnosťou DUCHO, s.r.o. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo prenechanie stavby súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 2665 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 v k.ú. Liptovský Mikuláš (ďalej aj nehnuteľnosť) do dočasného užívania žalobcu za dohodnuté nájomné. Zmluvou o nájme zo dňa 17.12.2008 žalobca prenajal tú istú nehnuteľnosť Geografickému a kartografickému ústavu (ďalej len GKÚ) ako podnájomcovi a dojednal s ním zároveň uskutočnenie stavebných a rekonštrukčných úprav na nehnuteľnosti podľa dojednaného rozsahu a časového harmonogramu. GKÚ podľa žalobcu podmieňoval uzavretie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť iba so subjektom, ktorý bude vykonávať svoju podnikateľskú činnosť jedine a výlučne iba vo forme prenájmu nehnuteľnosti v jeho prospech. Nakoľko spoločnosť DUCHO, s.r.o. ako vlastník nehnuteľnosti uvedenú požiadavku nespĺňala, uzavrela nájomnú zmluvu so žalobcom, ktorý nehnuteľnosť ďalej prenajal GKÚ. Spoločnosť DUCHO, s.r.o. (ďalej aj vlastník nehnuteľnosti) nebola schopná uskutočniť podnájomcom požadované stavebné úpravy z vlastných prostriedkov, preto uzavrela zmluvy o pôžičke s viacerými subjektmi, z ktorých sa na základe postúpení pohľadávok stala jediným veriteľom spoločnosť SAINTEMP INVESTMENT LIMITED. Kolaudačné rozhodnutie na užívanie budovy vo vzťahu k vykonaným rekonštrukčným prácam nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2010. Dňa 08.02.2010 uzavrel žalobca so spoločnosťou DUCHO, s.r.o. dohodu o zmene nájomného vo vzťahu k prevzatiu dlhu (pristúpeniu k dlhu) prenajímateľa alebo reštrukturalizácii dlhov prenajímateľa, v zmysle ktorej došlo k zníženiu nájomného na sumu 5.925,11 eur vrátane DPH mesačne za celú stavbu od 01.01.2009 a vo výške 50.000 eur bez DPH ročne za zrekonštruovanú a odovzdanú budovu podľa špecifikácie odsúhlasenej žalobcom. Zmluva bola uzavretá s rozväzovacou podmienkou, ak by žalobca do 31.12.2010 nezabezpečil reštrukturalizáciu záväzkov DUCHO, s.r.o. vzniknutých v súvislosti s rekonštrukciou predmetnej budovy alebo neprevzal jej záväzky (prípadne by nepristúpil k jej záväzkom) súvisiace s rekonštrukciou, ktoré uhradí alebo bude dohodnutým spôsobom uhrádzať. Následne sa zmluvné strany dohodli na prevzatí záväzkov DUCHO, s.r.o. so zmlúv o pôžičkách uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 01.03.2010 medzi veriteľom SAINTEMP INVESTMENT LIMITED, DUCHO, s.r.o. ako pôvodným dlžníkom a žalobcom ako novým dlžníkom, na základe ktorej žalobca prevzal v celom rozsahu záväzky DUCHO, s.r.o. zo zmlúv o pôžičkách v sume 1.930.000 eur s príslušenstvom. Na základe zmluvy o prevzatí dlhu začal žalobca plniť voči veriteľovi úroky v zmysle zmlúv o pôžičkách, ktoré sú splatné priebežne mesačne, najneskôr v posledný pracovný deň daného kalendárneho mesiaca. V roku 2013 uskutočnil správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2011 a vydal dňa 27.12.2013 rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 88.008 eur za predmetné zdaňovacie obdobie, pričom neuznal žalobcovi ako oprávnený výdavok (náklad) zaplatené úroky z pôžičiek v sume 463.200 eur v zmysle zmlúv o pôžičkách, z ktorých záväzky na plnenie prevzal žalobca od spoločnosti DUCHO, s.r.o. Dôvodil tým, že úroky z pôžičiek sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zákon o dani z príjmov) v prípade, ak boli vynaložené žalobcom, zaúčtované v jeho účtovníctve a ak je preukázané, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmu žalobcu, pričom žalobca nepreukázal súvislosť z účtovaných úrokov z pôžičiek s jeho zdaniteľným príjmom z nájomného od GKÚ. Správca dane mal za to, že preukázateľným výdavkom k príjmu z nájomného od GKÚ je nájomné platené v prospech DUCHO, s.r.o. v zmysle nájomnej zmluvy. Zníženie nájomného žalobcovi v súlade s dohodou o zmene nájomného podľa správcu dane neznamená, že náklady na platenie úrokov z prevzatého dlhu žalobcom v zmysle zmluvy o prevzatí dlhu sú daňovým výdavkom. Zníženie nájomného žalobcovi len znížilo náklady žalobcu, ale nemalo žiadny vplyv na jeho príjmy vyplývajúce zo zmluvy o nájme uzavretej z GKÚ, nakoľko v zmysle dohody o zmene nájomného vzťahu prevzatie dlhu nie je podmienené pokračovaním v nájomnom vzťahu žalobcu s GKÚ, ale iba znížením nájomného z nájomnej zmluvy. Preto podľa správcu dane zaplatenie úrokov z prevzatých záväzkov v sume 463.200 eur nie je možné uznať v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. za náklad vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s uvedenými závermi správcu dane stotožnil. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Mal za to, že v daňovom konaní predložené podklady, dokumenty a vysvetlenia riadnym a hodnoverným spôsobom preukazujú skutočnosť, že žalobcom vynaložené náklady na úhradu úrokov z pôžičiek v sume 463.200 eur za zdaňovacie obdobie 2011 boli vynaložené v priamej súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov žalobcu z úhrad nájomného za prenájom nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o nájme z GKÚ a sú teda oprávnenými daňovými výdavkami v súlade s § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. Poukázal na to, že DUCHO, s.r.o. ako vlastník nehnuteľnosti nemohol byť v priamom zmluvnom nájomnom vzťahu s GKÚ, nakoľko GKÚ z titulu účelu nájmu (zriadenie a prevádzkovanie Centrálneho registratúrneho strediska, zabezpečovanie úloh kapitoly ÚGKK SR a obslužných činností) požadoval, aby zmluvnou stranou ako prenajímateľ bol subjekt, ktorý bude uskutočňovať svoju podnikateľskú činnosť jedine a výlučne vo forme prenájmu nehnuteľnosti v prospech GKÚ ako jediného zmluvného partnera. Žalobca tvrdil, že ak by neexistovala táto špecifická požiadavka GKÚ ako záujemcu o nájom nehnuteľnosti, došlo by k priamemu podpísaniu nájomnej zmluvy medzi DUCHO, s.r.o. ako vlastníkom a prenajímateľom nehnuteľnosti a GKÚ ako nájomcom, bez potreby vstupu spoločnosti DUCHO, s.r.o. do prvotného nájomného vzťahu so žalobcom a súčasne by dlžníkom z pôžičiek zostal vlastník nehnuteľnosti. Ten by zo získaného nájomného vyplácal záväzky z pôžičiek a nebolo by potrebné, aby žalobca prevzal tieto jeho záväzky a plnil ich namiesto neho, pričom úhrady záväzkov z pôžičiek (vrátane úrokov) by boli daňovými nákladmi spoločnosti DUCHO, s.r.o. a nie žalobcu. Žalobca namietal, že preukázanie požiadavky GKÚ nebolo zo strany daňových orgánov v rámci daňového konania požadované podľa § 24 Daňového poriadku, napriek skutočnosti, že vtedajší štatutárny zástupca GKÚ U.l mohol ako svedok potvrdiť existenciu tejto požiadavky, bez splnenie bez ktorej by vôbec nebolo možné realizovať projekt v zmluvnom vzťahu s GKÚ. Žalovaný preto podľa názoru žalobcu pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mali zásadný význam pre posúdenie stavu veci a následného vydania rozhodnutia. Žalobca ďalej dôvodil, že výlučne za účelom splnenia požiadaviek GKÚ na uskutočnenie špecifických stavebných rekonštrukcií a úprav budovy súp. č. XXXX súvisiacich s účelom nájmu musel vlastník budovy zabezpečiť získanie finančných prostriedkov na uskutočnenie týchto rekonštrukčných činností, ktoré získal práve vo forme pôžičiek a použil ich výlučne za účelom financovania rekonštrukčných prác a dodávok. Bez zabezpečenia uskutočnenia stavebných rekonštrukcií tak, aby budova spĺňala technické podmienky pre jej využitie v súlade s účelom nájmu, by nebolo možné zotrvať v zmluvnom vzťahu s GKÚ a dosiahnuť výšku existujúceho nájomného v zmysle zmluvy. Zdrojom pre vyplatenie a financovanie úhrady záväzkov vlastníka nehnuteľnosti zo zmlúv o pôžičke bolo práve nájomné platené zo strany GKÚ v prospech žalobcu a nie DUCHO, s.r.o., na základe čoho bolo potrebné za účelom zabezpečenia riadneho splácania záväzkov DUCHO, s.r.o. voči jeho veriteľom uskutočniť prevzatie týchto záväzkov vrátane príslušenstva (úrokov) žalobcom a splácať záväzky priamo žalobcom z výnosov z nájomného získaného od GKÚ za podnájom nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy. Ak by žalobca nepristúpil k prevzatiu záväzkov DUCHO, s.r.o. z pôžičiek, bola by v prípade nesplácania pôžičiek ohrozená existencia celého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a GKÚ, pretože spoločnosť DUCHO, s.r.o. by nemusela byť schopná splácať istinu, resp. úroky riadne a včas. To by mohlo mať za následok, že žalobca by nebol naďalej prenajímateľom predmetnej nehnuteľnosti a došlo by tak k strate jediného príjmu z podnikateľskej činnosti žalobcu. Preto prevzatie dlhu spoločnosti DUCHO, s.r.o. z pôžičiek a následné plnenie dlhu vo forme úrokov z pôžičiek bolo zo strany žalobcu svojim účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z nájomného v zmysle zmluvy o nájme s GKÚ ako jeho jediného príjmu z podnikateľskej činnosti. Práve z dôvodu naplnenia zmluvnej podmienky prevzatia dlhu z pôžičiek došlo v zmysle dohody o zmene nájomného vzťahu k zníženiu nájomného, ktoré žalobca platil spoločnosti DUCHO, s.r.o. z pôvodnej sumy 556.966,12 eur ročne na sumu 60.000 eur ročne, kedy rozdiel v nájomnom pre DUCHO, s.r.o. v sume 496.966,12 eur predstavuje náhradu oproti zvýšeným výdavkom žalobcu na plnení záväzkov z pôžičiek. Žalobca poukázal na to, že ak by k dohode o znížení nájomného nedošlo, bolo by nájomné, ktoré mal platiť v prospech spoločnosti DUCHO, s.r.o. vyššie o 496.966,12 eur, ktorá suma presahuje výšku zaplatených úrokov zo strany žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2011 o 33.966 eur. Na základe toho by bol základ dane pre daň z príjmov žalobcu za rok 2011 nižší oproti existujúcemu stavu, čo by znamenalo reálne nižší príjem do štátneho rozpočtu. Žalobca zaujal názor, že zákon č. 595/2003 Z.z. nepripúšťa takú interpretáciu, podľa ktorej náklady vznikajúce za účelom znižovania iných nákladov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti daňových subjektov nie sú daňovo uznateľnými nákladmi. Žalovaný podľa názoru žalobcu nedostatočne posúdil vzájomnú súvislosť vykonaných právnych úkonov v kontexte celej posudzovanej veci, zameral sa na posudzovanie každého právneho úkonu samostatne, nie v ich vzájomnej vzťahovej súvislosti. Žalobca poukázal na to, že daňový výdavok stojí vždy oproti dosahovanému príjmu, preto je potrebné analyzovať, za akých okolností a na základe akých pravidiel môže určitý výdavok vstupovať do základu dane, pričom základom dane je rozdiel medzi príjmami (s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov oslobodených od dane) a daňovými výdavkami, pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v predmetnom zdaňovacom období. Žalovaný podľa názoru žalobcu týmto spôsobom nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a vydal rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa zistení správcu dane má žalobca v roku 2011 na základe zmluvy o nájme s GKÚ zo dňa 17.12.2008 a dodatkov k nej zaúčtované vo výnosoch 1.073.842,44 eura, v nákladoch má zaúčtované nájomné v sume 60.000 eur vrátane DPH v zmysle zmluvy o nájme s prenajímateľom DUCHO, s.r.o. zo dňa 15.12.2008 a tiež úroky v sume 463.200 eur na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 01.03.2010. V zmluve o prevzatí dlhu sú pohľadávky definované ako pohľadávky veriteľa voči pôvodnému dlžníkovi vo výške istiny a súvisiaceho príslušenstva, ktoré vznikli na základe zmlúv o pôžičkách. Žalobca prezval dlh vrátane príslušenstva (úrokov), teda za pôvodného dlžníka mal splatiť istinu a úroky dohodnuté v zmluvách o pôžičke. Splácal však len úroky, samotné záväzky z prevzatého dlhu vo výške istiny nesplácal. Predmetom overovania v rámci daňovej kontroly bola opodstatnenosť uplatnených úrokov v sume 463.200 eur v daňových výdavkoch žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal súvislosť zúčtovaných úrokov z pôžičiek s jeho zdaniteľným príjmom, ktorým je príjem z nájomného. Preukázateľným výdavkom k uvedenému príjmu je podľa žalovaného nájomné platené prenajímateľovi (DUCHO, s.r.o.). Skutočnosť, že bolo znížené nájomné v súvislosti s prevzatím dlhu podľa žalovaného neznamená, že úrok, ktorý vyplýva z prevzatia dlhu, je daňovým výdavkom. V dohode o zmene nájomného zo dňa 08.02.2010 v súvislosti s prevzatím dlhu síce bolo dohodnuté, že ak žalobca prevezme dlh, nájomné bude znížené a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom nájomca vysporiada vo vzťahu k veriteľom prenajímateľa všetky záväzky, ktoré vznikli prenajímateľovi v súvislosti so stavebnou rekonštrukciou predmetu nájmu, toto zníženie nájomného však podľa žalovaného len znížilo náklady žalobcu, nemalo však prakticky vplyv na jeho príjmy vyplývajúce zo zmluvy o nájme uzavretej s GKÚ. Vychádzajúc z dohody o zmene nájomného zo dňa 08.02.2010 prevzatie dlhu nie je podmienené pokračovaním v prenájme, prevzatím záväzku je podmienené len zníženie nájomného. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nespochybnil skutočnosti týkajúce sa účtovania nákladov a výnosov v účtovníctve žalobcu, ale daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a to či uplatnenie úrokov uhradených na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 01.03.2010 je v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z.. Správca dane na základe daňovej kontroly dospel k záveru, že ide o záväzky zo samostatného zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi dvoma zmluvnými stranami, pričom úprava výšky nájomného medzi vlastníkom budovy a žalobcom z dôvodu prevzatia dlhu je len vecou dohody medzi týmito zmluvnými stranami. Nájomný vzťah medzi žalobcom a konečným nájomcom GKÚ je samostatným právnym vzťahom, ktorý bol uzatvorený bez ohľadu na to, aké zmluvy uzatvoril žalobca s ďalšími zmluvnými partnermi. Požiadavka konečného nájomcu uzatvoriť zmluvný vzťah so spoločnosťou, v ktorej by tento nájomný vzťah bol jediným obchodným prípadom, je podľa žalovaného len vecou dohody medzi konečným nájomcom a žalobcom. Splnenie požiadaviek na rekonštrukciu nehnuteľnosti si konečný nájomca mohol uplatňovať len voči žalobcovi, pretože len s ním má uzatvorený zmluvný vzťah. Bolo vecou žalobcu, aké zmluvné podmienky dohode s vlastníkom nehnuteľnosti, napríklad že uzavrie zmluvu o prevzatí dlhu a dohodu o zmene nájomného. Čo sa týka úrokov účtovaných do nákladov žalobcu, tieto podľa žalovaného súvisia so zmluvou o prevzatí dlhu uzatvorenou s vlastníkom nehnuteľnosti, avšak nájomná zmluva s konečným nájomcom (GKÚ) bola uzatvorená bez ohľadu na to, k akým dohodám došlo medzi žalobcom a vlastníkom budovy. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ani uskutočniť výsluch svedka (napr. Ing. Patrika G., vtedajšieho riaditeľa GKÚ), pretože správca dane nespochybnil žiadne zmluvné vzťahy, do ktorých žalobca vstupoval. Konečný nájomca (GKÚ) uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej bolo nájomné účtované do výnosov žalobcu bez toho, aby výšku zmluvne dohodnutého nájomného podmieňoval ďalšími dohodami. Preto sú námietky týkajúce sa predmetných úrokov v sume 463.200 eur ako daňových nákladov z pohľadu preukázateľnosti vynaloženia a zúčtovania účtovníctve žalobcu v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním daňových výnosov neopodstatnené. Žalovaný z uvedených dôvodov konštatoval, že predmetné úroky v sume 463.200 eur, ktoré vznikli v súvislosti s prevzatím dlhu na základe zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 01.03.2010, nie je možné žalobcovi uznať v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že na základe vyššie opísaných výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2011, ktoré boli zhrnuté v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2013, vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 88.008 eur rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.12.2013. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 31.03.2014 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým skutočnosť, či daňové orgány vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, keď v zdaňovacom období v roku 2011 neuznali žalobcovi za oprávnené daňové výdavky na dosiahnutie príjmu z nájomného od GKÚ úroky z pôžičiek v sume 463.200 eur, ktoré zaplatil za spoločnosť DUCHO, s.r.o. na základe zmluvy o prevzatí dlhu. Pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), ďalej aby bol výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti), výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a nakoniec musí byť výdavok uplatnený v stanovenej výške (podmienka rozsahu). Pri posudzovaní veci bolo podľa názoru súdu potrebné vziať do úvahy, že vlastník nehnuteľnosti - spoločnosť DUCHO, s.r.o. a žalobca sú prepojenými právnickými osobami v osobe spoločníka a konateľa X., ktorý v čase vzniku posudzovaných právnych vzťahov vystupoval za obe spoločnosti. Z podrobne opísaného skutkového stavu veci vyplýva, že spoločnosť DUCHO s.r.o. ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti prenajala dňa 15.12.2008 túto nehnuteľnosť žalobcovi, ktorý ju za v podstate rovnakých zmluvných podmienok prenechal do podnájmu GKÚ s tým, že podnájomca ju bude užívať hlavne na účely zriadenia a prevádzkovania Centrálneho a registratúrneho strediska, ako aj na zabezpečenie úloh kapitoly ÚGKK SR a obslužných činností. Z oboch nájomných zmlúv vyplýva, že prenajímateľ mal zabezpečiť rekonštrukciu predmetu nájmu, pričom určenie technických a realizačných podmienok rekonštrukčných prác objektu a ich postupu malo byť predmetom osobitnej dohody. Dôvodom, pre ktorý GKÚ nevstúpil do nájomného vzťahu a priamo s vlastníkom nehnuteľnosti, bola podľa žalobcu kategorická požiadavka GKÚ na uzavretie nájomnej zmluvy výlučne so subjektom, ktorý bude vykonávať svoju podnikateľskú činnosť iba vo forme prenajímania nehnuteľnosti v prospech GKÚ. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu v daňovom konaní nespochybňoval a nakoľko ho nepovažoval pre celkové posúdenie veci za podstatné, jeho pravdivosť neoveroval. Súd nemal dôvod považovať uvedenú podmienku GKÚ pre vstup do podnájomného vzťahu so žalobcom za spornú a preto ju pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vzal do úvahy. Z tvrdení žalobcu podložených obsahom administratívneho spisu vyplynulo, že zjavným ekonomickým cieľom vlastníka predmetnej nehnuteľnosti i žalobcu bolo dosiahnuť nájomné za dočasné užívanie nehnuteľnosti jej konečným nájomcom - GKÚ a za účelom dosiahnutia tohto cieľa vlastník nehnuteľnosti investoval do jej rekonštrukcie a jej prispôsobenia pre potreby užívania zo strany GKÚ. Na zabezpečenie financovania rekonštrukcie uzavrel vlastník nehnuteľnosti zmluvy o pôžičkách, požičané finančné prostriedky použil na stavebné a rekonštrukčné práce tak, aby nehnuteľnosť bola spôsobilá na užívanie pre končeného nájomcu a samozrejme pôžičky sa zaviazal splatiť veriteľom spolu s dohodnutými úrokmi. V rámci vyššie opísanej zmluvnej schémy teda žalobca ako nájomca platil nájomné za užívanie predmetnej nehnuteľnosti a zároveň inkasoval nájomné v podobnej výške od podnájomcu - GKÚ. Ešte pred kolaudáciou stavby sa dohodol žalobca s vlastníkom stavby na výraznom znížení nájomného s tým, že žalobca zabezpečí reštrukturalizáciu záväzkov vlastníka vzniknutých v súvislosti s rekonštrukciou stavby alebo prevezme jeho záväzky súvisiace s rekonštrukciou. Na základe dohody zo dňa 01.03.2010 uzavretej s vlastníkom stavby a jeho veriteľom žalobca prevzal dlh spoločnosti DUCHO, s.r.o., ktorý mu vznikol v súvislosti s financovaním rekonštrukčných prác a zaviazal sa splatiť veriteľovi záväzky z uvedených pôžičiek v celkovej sume 1.930.000 eur s príslušenstvom. Na základe tejto dohody žalobca zaplatil v zdaňovacom období roku 2011 veriteľovi úroky z pôžičiek v sume 463.200 eur, ktoré si uplatnil ako daňové výdavky na dosiahnutie príjmu z nájomného od GKÚ. Vzhľadom na zjavný ekonomický dôvod vzniku posudzovaných právnych vzťahov je súd toho názoru, že nájomný vzťah medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalobcom a výdavky žalobcu z neho plynúce nemožno na daňové účely posudzovať bez súvislosti s príjmami žalobcu z podnájomného vzťahu s GKÚ. Z tohto pohľadu považoval súd za principiálne nesprávny postoj žalovaného, podľa ktorého podnájomný vzťah medzi žalobcom a GKÚ je samostatným právnym vzťahom, ktorý bol uzatvorený bez zreteľa na to, aké zmluvy uzatvoril žalobca s ďalšími zmluvnými partnermi. Napriek tomu, že splnenie požiadaviek na rekonštrukciu nehnuteľnosti si konečný nájomca mohol z formálno-právnych dôvodov uplatňovať len voči žalobcovi, s ktorým mal uzatvorený podnájomný vzťah, považoval súd s ohľadom na vyššie opísané okolnosti za nesporné, že jediným účelom existencie nájmu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalobcom bolo prenechanie nehnuteľnosti do užívania podnájomcu - GKÚ a na tento účel boli zo strany vlastníka nehnuteľnosti vynaložené investície na rekonštrukciu stavby. Pokiaľ by bolo ohrozené trvanie nájomného vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a žalobcom (napr. z titulu uplatňovania práv veriteľa z nesplnených záväzkov vlastníka z pôžičiek na rekonštrukciu stavby), bol by ohrozený aj podnájomný vzťah medzi žalobcom a GKÚ a tým aj udržanie jeho jediného príjmu z platieb nájomného. Je treba zvýrazniť, že po dohode žalobcu s vlastníkom nehnuteľnosti o znížení nájomného o cca 500.000 eur ročne sa neznížilo nájomné, ktoré platil GKÚ v prospech žalobcu. V posudzovanom zdaňovacom období roku 2011 teda do výdavkov žalobcu okrem sporných úrokov z pôžičiek vstúpilo nájomné pre vlastníka nehnuteľnosti len v sume 60.000 eur, pričom príjem nájomného od podnájomcu činil 1.073.842,44 eur. Možno teda konštatovať, že ak by žalobca platil vlastníkovi nehnuteľnosti pôvodné neznížené nájomné, vykázal by vyššie výdavky ako pri zohľadnení výdavkov na úrokoch z pôžičiek a tým aj nižšiu daňovú povinnosť. Za podstatnú považoval súd skutočnosť, že zníženie nájomného medzi žalobcom a spoločnosťou DUCHO, s.r.o. bolo dojednané ako protiplnenie za prevzatie dlhov z pôžičiek, pričom toto zníženie má trvať až do konca kalendárneho roka, v ktorom žalobca vysporiada vo vzťahu k veriteľom prenajímateľa všetky záväzky, ktoré vznikli prenajímateľovi a vlastníkovi nehnuteľnosti v súvislosti so stavebnou rekonštrukciou predmetu nájmu. Výšku prevzatých dlhov vlastníka nehnuteľnosti v sume 1.930.000 eur s príslušenstvom pritom nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k príjmom, ktoré žalobca dosahuje z podnájmu predmetnej nehnuteľnosti od GKÚ. Po zohľadnení všetkých uvedených okolností súd uzavrel, že výdavky žalobcu na úrokoch z pôžičiek v sume 463.200 eur, ktoré vynaložil z titulu prevzatia dlhov vlastníka nehnuteľnosti spojených s financovaním rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, vecne i časovo súvisia s príjmami z nájomného od GKÚ v posudzovanom zdaňovacom období roku 2011. Preto ich treba považovať za oprávnené výdavky vynaložené na dosiahnutie a udržanie príjmov žalobcu z prenájmu v predmetnom zdaňovacom období. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti sú výdavky na rekonštrukciu prenajímanej nehnuteľnosti financované z pôžičiek uplatniteľnými daňovými výdavkami proti príjmu z prenájmu. Pokiaľ si v danom prípade tieto výdavky neuplatňuje v základe z dane príjmov vlastník nehnuteľnosti, ale žalobca ako nájomca z titulu prevzatia dlhov z pôžičiek, sú z toho plynúce dôsledky pre štátny rozpočet z hľadiska dane z príjmov týchto subjektov principiálne rovnaké. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú v naznačenom smere z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a obe rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby, z toho 2x 134 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd a 1x 139,83 eur - účasť na pojednávaní dňa 30.09.2015 (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), paušálna náhrada 2x 8,04 eur a 1x 8,39 eur, čo spolu s DPH v sume 86,46 eur predstavuje sumu 518,76 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.