KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava22. 9. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/172/2014 z 22. 9. 2015

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 2Sžo/257/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1014201383.1 (27. 03. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. septembra 2015, sp. zn. 2S/172/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201383.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/172/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201383
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201383.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Róbert K., Ľ. L.
5, I., zastúpený: JUDr. Tomáš Plank, advokát, Námestie slobody 10, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
č. XXXX/XXXX-XXX, XXXXX/XXXX zo dňa 17.06.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. XXXX/XXXX-XXX, XXXXX/XXXX zo
dňa 17.06.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
žalovaného č. XX/XXXX-XXX zo dňa 17.02.2014 o zrušení rozhodnutia Obvodného lesného úradu
v Bratislave č. XXX/X/XXXX zo dňa 25.03.2013 mimo odvolacieho konania podľa § 65 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Zrušeným
rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Bratislave na základe žalobcovej žiadosti trvale vyňal lesný
pozemok parc. č. XXXXX/X v k.ú. Vinohrady na iné účely ako plnenie funkcie lesov, a to na účel
zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom
hospodárenia. Y. uložil žiadateľovi splnenie niektorých ďalších povinností v zmysle zák. č. XXX/
XXXX o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o lesoch), vrátane náhrady za stratu
mimoprodukčných funkcií lesa v sume XX XXX,XX eur.

Y. v žalobe uviedol, že ako vlastník predmetného pozemku požiadal kompetentný správny orgán o jeho
vyňatie z lesného fondu, čo právny poriadok S. republiky umožňuje. S. orgán konal a vydal rozhodnutie
o vyňatí, pričom toto rozhodnutie zahŕňa odlesnenie a ťažbu dreva - výrub. Z. rozhodnutie Obvodného
lesného úradu v Bratislave č.: XXX/X/XXXX-BAX zo dňa 25.03.2013 nadobudlo právoplatnosť. Na jeho
základe žalobca zorganizoval ťažbu dreva na pozemku a vykonal odlesnenie. Realizácia právoplatného
rozhodnutia zahŕňala aj vyrubenie nemalého poplatku, ktorý žalobca zaplatil a štát prijal. Lesný úrad
zabezpečil na správe katastra zmenu charakteru pozemku.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nebol vecne príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia v mimo
odvolacom konaní, ktorým je v zmysle § 65 Správneho poriadku orgán najbližšieho vyššieho stupňa.
Podľa žalobcu preskúmavané rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave bolo prvostupňovým
rozhodnutím a to bez ohľadu na skutočnosť, že je podpísané štatutárnym zástupcom tohto úradu, ktorý



predstavuje zároveň aj odvolací orgán. Tvrdil, že žalovaný nie je voči prvostupňovému správnemu
orgánu orgánom najbližšieho vyššieho stupňa a preto nebol oprávnený vo veci konať. Argumentácia
žalovaného, že posudzované rozhodnutie bolo podpísané riaditeľom v mene obvodného lesného úradu
nemôže podľa žalobcu urobiť z prvostupňového rozhodnutia druhostupňové. Na základe jeho návrhu
totiž správny orgán konal a vydal jediné a teda prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému nebolo podané
odvolanie.

Žalobca ďalej namietal, že v mimo odvolacom konaní žalovaný dňa 07.02.2014 vypočul svedkov A.. O.
G. a Mgr. P. K., bez vedomia a účasti žalobcu, čo je podľa jeho názoru v rozpore s § 21 ods. 2 Správneho
poriadku, pretože svedka nemožno vypočuť mimo pojednávania. Žalovaný túto námietku podľa žalobcu
bagatelizuje a pritom výsluchy svedkov sa v rozhodnutí žalovaného citujú ako dôkazy.

Žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne posúdil aj ochranu dobromyseľného nadobúdateľa práv v zmysle
§ 65 ods. 2 Správneho poriadku, pričom zákonný postup účastníka konania neobjektívne považuje za
nedobromyseľnosť, pričom vychádza z toho, že lesný pozemok má menšiu hodnotu ako pozemok vyňatý
z lesného fondu a v prípadnom zisku vidí nedobromyseľný prístup. Takéto posúdenie je podľa žalobcu
neobjektívne, nesprávne a nespravodlivé, pretože pozemok sa nestane hodnotnejším sám od seba, ale
vďaka nákladom vlastníka na zaplatenie poplatku za vyňatie pozemku, na odlesnenie a ďalšie náklady
spojené s rozvojom územia na iné účely (developing). Žalobca poukázal na to, že kritiku jeho postupu
vznášajú susedia, ktorí majú svoje domy postavené takisto na odlesnených pozemkoch. Zaujal názor, že
rozvoj urbanizácie mesta je prirodzený proces a na to slúžia legislatívne možnosti zmeny účelu využitia
pozemku, o čom rozhoduje správny orgán. Žalobca uviedol, že postupoval v zmysle právnych predpisov
a veril účinnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tom podľa jeho názoru spočíva
jeho dobromyseľnosť.

Žalobca mal za to, že preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania ako
mimoriadny opravný prostriedok nemalo zákonné opodstatnenie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, hoci na to žalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal. Konaním správnych
orgánov sa cíti poškodený sám žalobca ako dobromyseľný nadobúdateľ práv.

Záverom žalobca zaujal názor, že preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania
v správnom konaní slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí a nie je určené na odstraňovanie
procesných vád a nedostatkov, ktoré inak nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného
práva.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 345/2012
Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe prešla pôsobnosť pôvodných krajských lesných
úradov na obvodné lesné úrady v sídle krajov. Prvostupňová vecná príslušnosť obvodného lesného
úradu v sídle kraja bola zabezpečená doplnením odseku 3 v § 60 zákona o lesoch ( v znení platnom a
účinnom v čase konania) tým, že obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní
v prvom stupni zriaďuje osobitný organizačný útvar. Týmto osobitným útvarom v danom prípade bol
odbor lesného hospodárstva a poľovníctva obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý v danej veci aj
začal konať. Z organizačnej štruktúry obvodného lesného úradu a popisu činnosti jeho organizačných
útvarov je možné zistiť, že na tomto úrade v sídle kraja bol vytvorený odbor lesného hospodárstva a
poľovníctva, ktorého riaditeľom bol Mgr. O. G., pričom v opise činnosti tohto zamestnanca je uvedené
„vykonávanie štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva na prvom stupni podľa správneho
konania, resp. mimo správneho konania podľa § 60 zákona o lesoch a podľa § 74 zákona č. 274/2004
Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Práve odbor lesného hospodárstva a
poľovníctva obvodného lesného úradu v sídle kraja ako vecne príslušný správny orgán podľa § 60 ods.
3 zákona o lesoch bol podľa § 60 ods. 1 písm. b/ a c/ tohto zákona oprávnený ako prvostupňový správny
orgán rozhodovať podľa písm. b/ o vyňatí a obmedzení využívania (§ 5) a podľa písm. c/ o výške náhrady
za stratu mimoprodukčnej funkcie lesa (§ 9). Nakoľko rozhodnutie č. 054/5/2013-BA3 zo dňa 25.03.2013
nevydal prvostupňový príslušný správny orgán (odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného
lesného úradu v Bratislave), ale odvolací správny orgán (Obvodný lesný úrad v Bratislave), mal žalovaný
za to, že toto rozhodnutie vydal správny orgán vecne nepríslušný.



Žalovaný ďalej dôvodil, že aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať
predpoklady vyplývajúce z § 46 Správneho poriadku, teda musí byť v súlade so zákonom, musí
byť vydané orgánom na to príslušným, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
obsahovať náležitosti predpísané Správnym poriadkom, prípadne osobitnými predpismi. Poukázal na
to, že v konaní o návrhu žalobcu na trvalé vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcie lesa zo dňa
21.01.2013 začal konať vecne a miestne príslušný správny orgán, a to odbor lesného hospodárstva
a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 11.03.2013 vyzval
žalobcu na odstránenie nedostatkov podania do 08.04.2013 a do tejto doby prerušil konanie. Predmetné
rozhodnutie podpísal riaditeľ uvedeného odboru Mgr. O. G.. Preto nebol podľa žalovaného dôvod na
prechod pôsobnosti (atrakciu) zo správneho orgánu prvého stupňa na odvolací správny orgán podľa §
50 Správneho poriadku. K prechodu pôsobnosti na odvolací správny orgán nedochádza automaticky
zo zákona, ale sa vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok, a to že správny orgán vecne a miestne
príslušný na rozhodnutie vo veci nezačal konanie, hoci je na to zo zákona povinný, ďalej že odstránenie
nečinnosti prvostupňového správneho orgánu nemožno dosiahnuť inak a nakoniec atrakciu dovoľuje
povaha veci. Tieto podmienky podľa žalovaného splnené neboli.

K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonania výsluchu A.. P. K. a Mgr. O. G. bez jeho účasti žalovaný
uviedol, že výsluchy neboli vykonané na ústnom pojednávaní v zmysle § 21 Správneho poriadku,
nakoľko žalovaný z výsluchov nezisťoval skutočný stav veci, ani neodstraňoval rozpory medzi účastníkmi
konania, ale žiadal uvedených zamestnancov správneho orgánu o vyjadrenie sa fyzickému odovzdaniu
agendy spojenej so zabezpečením úloh, v súvislosti so zmenou organizácie miestnej štátnej správy, k
delimitácii administratívnych spisov z bývalého Obvodného lesného úradu v Bratislave, k zabezpečeniu
vyhotovovania delimitačných protokolov a zoznamov administratívnych spisov a tiež k postupu pri
prideľovaní a evidovaní došlej pošty. Preto bol žalovaný toho názoru, že v namietanej súvislosti nedošlo
k porušeniu Správneho poriadku.

K námietkam týkajúcim sa neopodstatnenosti použitia mimoriadneho opravného prostriedku -
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v predmetnej veci žalovaný uviedol, že ak správny
orgán zistí na základe vyhodnotenia obsahu podnetu alebo z dozorovej činnosti, že s vysokou
pravdepodobnosťou došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, je jeho povinnosťou takéto rozhodnutie
preskúmať mimo odvolacieho konania. Povinnosť správneho orgánu dbať pri zmene alebo zrušení
právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno
podľa žalovaného vykladať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec. Žalovaný mal za to, že
preskúmavané rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, pričom poukázal na § 5 ods. 1, 2 zákona
o lesoch, teda ustanovenia upravujúce viaceré podmienky, za ktorých môže byť lesný pozemok využitý
na iné účely ako na plnenie funkcie lesa. Uviedol, že o vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcie lesa
môže rozhodnúť len vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy a to iba vtedy, ak ide o nevyhnutné
a odôvodnené prípady, keď úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.
Pri vyňatí lesného pozemku sa musí použiť len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a musí
sa obmedziť narušenie celistvosti lesa. Preskúmavaným rozhodnutím bol trvale vyňatý lesný pozemok
na účely zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším
spôsobom hospodárenia, čo však nemôže byť zákonným dôvodom na vyňatie lesného pozemku,
nakoľko zákon o lesoch v spomenutom ustanovení takýto dôvod neupravuje. Trvalé vyňatie lesného
pozemku na uvedený účel by podľa žalovaného viedlo k tomu, že vyňatý by mohol byť každý lesný
pozemok, pretože každý lesný pozemok je možné využívať efektívnejším spôsobom hospodárenia.
Takýto výklad a aplikácia zákona o lesoch sú podľa názoru žalovaného zjavne absurdné a vedú k
úplnému popretiu účelu tohto zákona, popretiu ochrany lesov a k možnému zničeniu veľkého množstva
lesných pozemkov. Poukázal na to, že správne orgány sú v zmysle § 5 ods. 1 a 2 zákona o lesoch
povinné chrániť lesné pozemky pred zničením a likvidáciou, chrániť verejný záujem na ochrane lesa a
životného prostredia a pri každej žiadosti o vyňatie lesného pozemku sú povinné dôsledne zvažovať
záujmy žiadateľov o vyňatie lesného pozemku ako aj to, či tieto záujmy nie sú protichodné k verejnému
záujmu.

K námietkam týkajúcim sa uplatnenia zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný uviedol, že tento zákon
stanovuje postup týkajúci sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a prípadne jeho
uplatnenia na súde. Môže k nemu však dôjsť až po právoplatnom rozhodnutí, či konanie správneho
orgánu bolo nezákonné, či už pre porušenie hmotnoprávnych alebo procesných predpisov. Z uvedených
dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby
boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že podaním zo dňa 21.01.2013 požiadal
žalobca ako vlastník lesného pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere X XXX mX v k.ú. K. o trvalé
vyňatie tohto pozemku z plnenia funkcií lesa, za účelom jeho efektívnejšieho využitia, pričom uviedol,
že ho v budúcnosti nebude obhospodarovať ako les. V žiadosti uviedol, že ide o výbežok lesa v
obytnej časti, kde obhospodarovanie tohto lesa podľa schváleného plánu starostlivosti o les neprináša
vlastníkovi hospodársky efekt, vzhľadom na náklady spojené s nadobudnutím predmetnej nehnuteľnosti,
pričom zámer zvýšenia efektívnosti využitia pozemku sa nedá zabezpečiť spôsobom doterajšieho
hospodárenia.

Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva ako správny orgán
prvého stupňa konajúci o predmetnej žiadosti listom zo dňa 25.02.2013 požiadal oddelenie územného
plánovania a rozvoja mesta Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy o územno-plánovaciu informáciu k
predmetnému lesnému pozemku a následne dňa 11.03.2013 vydal rozhodnutie, ktorým vyzval žalobcu
na doloženie dokladov podľa zákona o lesoch a podľa § 7 vyhlášky č. 12/2009 Z.z. o ochrane lesných
pozemkov pri územno-plánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcie lesov, a to
stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy - Obvodného úradu životného prostredia Bratislava, odbor
ochrany prírody, a do doby odstránenia nedostatkov podania v stanovenej lehote do 08.04.2013 prerušil
konanie. Rozhodnutie o prerušení konania i predchádzajúca žiadosť adresovaná Magistrátu Hl. m. SR
Bratislavy boli podpísané riaditeľom odboru lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného
úradu v Bratislave Mgr. O. G..

Dňa 25.03.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave pod č. j.: XXX/X/XXXX-BAX rozhodnutie,
ktorým podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch trvale vyňal lesný pozemok parc. č. XXXXX/X v k.ú. K.
na iné účely ako plnenie funkcií lesov, na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku
iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia, pričom uviedol, že uvedené nie je v
rozpore so zámerom vlastníka Róberta K.. Vo výroku konštatoval, že predmetný pozemok zapíše Správa
katastra pre hl. mesto SR Bratislava v registri C-KN ako ostatnú plochu. V zmysle zákona o lesoch
tiež uložil žalobcovi niektoré ďalšie povinnosti, vrátane povinnosti zaplatiť odvod - náhradu za stratu
mimoprodukčných funkcií lesa vypočítaný podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.01.2013
vypracovaného znalcom Ing. K. X. v celkovej výške 40.178,18 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na prílohy k žalobcovej žiadosti a súhlasné stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa
14.03.2013, pričom konštatoval, že nakoľko je správnemu orgánu známy stav vynímaných lesných
pozemkov, nebolo potrebné vykonať vonkajšiu ohliadku. Rozhodnutie bolo podpísané prednostom
Obvodného lesného úradu v Bratislave U.. O. G..

Po vykonanom odlesnení predmetného pozemku bolo na základe podnetov Okresného úradu Bratislava
a Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto začaté správne konanie vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č.j. XXX/X/XXXX-BAX zo dňa 25.03.2013 mimo
odvolacieho konania, o čom žalovaný upovedomil žalobcu a ostatné dotknuté subjekty listom zo dňa
17.12.2013. V začatom mimo odvolacom konaní bolo žalobcovi umožnené zaujať k veci písomné
stanovisko, v konaní bol tiež ako svedok vypočutý riaditeľ odboru lesného hospodárstva a poľovníctva
Obvodného lesného úradu Mgr. O. G. a vedúca pozemkového a lesného odboru Okresného úradu I.
A.. P. K..

Rozhodnutím č. XX/XXXX-XXX zo dňa 17.02.2014 žalovaný podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku
zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č. XXX/X/XXXX-BAX zo dňa 25.03.2013 na
základe jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Ako dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia,
ktoré viedli k jeho zrušeniu v mimo odvolacom konaní, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie
bolo vydané vecne nepríslušným orgánom štátnej správy, čím bol porušený § 46 Správneho poriadku.
Poukázal ďalej na ustanovenie § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 2, 3 a § 7 ods. 2, 3 zákona o lesoch, podľa



ktorých je orgán štátnej správy povinný pred vydaním rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia
funkcií lesov posúdiť, či zámer predložený žiadateľom je v súlade so zásadami, ktoré zákon stanovuje na
ochranu lesných pozemkov, pričom konštatoval, že v preskúmavanom rozhodnutí nie je uvedené, ako
sa správny orgán s touto povinnosťou vysporiadal. Žalovaný poukázal na porušenie princípu materiálnej
rovnosti v tom, že Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodoval o vyňatí lesného pozemku nerovnako
v porovnaní s podobnými prípadmi, nakoľko bez údajov o súlade zámeru žalobcu s územným plánom
rozhodol o vyňatí pozemku, ktorého funkcia v zmysle platného územného plánu mesta Bratislavy je
les a plnenie ostatných funkcií s tým súvisiacich. K otázke, či a ako budú vydaním rozhodnutia mimo
odvolacieho konania dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca
svoj zámer využitia predmetného lesného pozemku bližšie nezdôvodnil, vedel, že dotknutý pozemok
je podľa územného plánu mesta Bratislavy určený na plnenie funkcie lesa a preto dobromyseľnosť
práv žalobcu nadobudnutých preskúmavaným rozhodnutím nepovažoval za preukázanú. Mal za to, že
dobromyseľnosť účastníka konania by sa mala posudzovať komplexne, teda od doby, kedy sa začali
posudzovať podklady, na základe ktorých bola podľa § 50 zákona o lesoch realizovaná zámena lesných
pozemkov. Uviedol, že žalobca, ktorý inicioval zámenu vlastných pozemkov, vedel, že predmetné
pozemky sú podľa platného územného plánu Mesta Bratislavy určené na plnenie funkcií lesa, pričom
práve na základe tejto skutočnosti sa v zmysle § 50 ods. 10 zákona o lesoch tieto pozemky zamenili.
Zámena z pohľadu hodnoty zamieňaných pozemkov bola „vyrovnaná“, nakoľko predmetom zámeny
boli lesné pozemky v k.ú. Vinohrady, ktoré sa zamieňali s inými lesnými pozemkami taktiež určenými
na plnenie funkcie lesa. Konečným dôsledkom konania žalobcu bol podľa žalovaného ekonomický
prospech z rozdielu medzi realitnou hodnotou stavebného pozemku a bežnou cenou lesného pozemku
v k.ú. Vinohrady, bez ohľadu na to, aké sú zákonné limity a obmedzenia viažuce sa na lesné pozemky
a ich využívanie v danej lokalite.

Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, ktorý minister pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 17.06.2014 zamietol a rozhodnutie
žalovaného zo dňa 17.02.2014 potvrdil, v podstate z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k
obsahu žaloby.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch (v znení platnom a účinnom od 01.01.2013 do 30.09.2013) lesné
pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy
lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o
ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení
využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak tento zákon neustanovuje inak.
K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch,
najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o lesoch ods. 2 pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie
funkcií lesov sa
a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§ 13) a v lesoch osobitného určenia (§ 14),
b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti
lesa,
c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa,
d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových
horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie,
e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely,
f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods.
1 o
a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu
pozemku,
b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac
20 rokov,
c) obmedzení využívania.



Podľa § 7 ods. 2 zákona o lesoch právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia
podľa odseku 1, je povinná predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje
najmä
a) návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a
poškodením,
b) projekt technickej a biologickej rekultivácie s časovým harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o
dočasné vyňatie lesného pozemku,
c) harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác
v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania,
rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o lesoch pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 1 je orgán štátnej správy lesného
hospodárstva povinný posúdiť
a) súlad zámeru podľa § 7 ods. 2 so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2,
b) dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o lesoch v rozhodnutí o vyňatí a v rozhodnutí o obmedzení využívania orgán
štátnej správy lesného hospodárstva uvedie
a) údaje z katastra nehnuteľností a z programu starostlivosti o lesy (§ 40) o lesných pozemkoch, ktorých
sa rozhodnutie dotýka,
b) účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo,
c) čas, na ktorý sa vyňatie alebo obmedzenie využívania povoľuje alebo časové etapy pri postupnom
vynímaní,
d) spôsob a termín vykonania rekultivácie pri dočasnom vyňatí,
e) pri vyňatí výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (§ 9),
f) podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, a podmienky, ktoré vyplývajú z
vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o lesoch s odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení
náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9 okrem oslobodenia od odvodu podľa § 9
ods. 7 alebo uhrádzania v splátkach podľa § 9 ods. 10. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného
pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov, s jeho odlesňovaním sa nesmie začať pred
nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 1 zákona o lesoch štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva
a) Ministerstvo
b) obvodný lesný úrad v sídle kraja,
c) obvodný lesný úrad.

Podľa § 59 ods. 1 zákona o lesoch obvodný lesný úrad v sídle kraja je odvolacím orgánom vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol obvodný lesný úrad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o lesoch obvodný lesný úrad je prvostupňovým orgánom v
konaniach o vyňatí a obmedzení využívania (§ 5), o výške náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií
lesa (§ 9).

Podľa § 60 ods. 3 zákona o lesoch obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní
v prvom stupni vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené obvodnému lesnému úradu, zriaďuje osobitný
organizačný útvar.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 12/2009 Z.z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti
a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov žiadosť o vyňatie alebo o obmedzenie využívania
lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa sa predkladá písomne. Podľa ods. 2 písm. a) žiadosť podľa
odseku 1 okrem zámeru obsahuje zdôvodnenie nevyhnutnosti vyňatia alebo obmedzenia využívania
lesných pozemkov.



Podľa § 56 ods. 1 zákona o lesoch (v znení platnom a účinnom od 01.10.2013) štátnu správu na úseku
lesného hospodárstva vykonáva
a) Ministerstvo
b) okresný úrad v sídle kraja,
c) okresný úrad.

Podľa § 58 ods. 1 písm. k/ zákona o lesoch ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného
hospodárstvo rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo
veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 5 ods. 1 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje
osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1 Správneho poriadku ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení
na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom
stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Podľa ods. 2 ak je na konanie vecne príslušný správny orgán,
ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je
útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné
pomery (ďalej len „štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán
správneho orgánu.

Podľa § 50 Správneho poriadku ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak,
správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny
orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote
ustanovenej v § 49 ods. 2.

Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo
iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/20150901?
ucinnost=01.10.2014>), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1967/71/20150901?ucinnost=01.10.2014>). Podľa ods. 2 správny orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným
právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia
dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa ods. 3 pri
preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase
vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne
zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či konanie o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č. XXX/X/XXXX zo dňa
25.03.2013 začal a toto rozhodnutie zrušil kompetentný správny orgán, či použitie tohto mimoriadneho
opravného prostriedku prebehlo v súlade so zákonom, ďalej či zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia
nebránili dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a či v žalobe vytýkané vady mimo odvolacieho
konania mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom
konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení
hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie
procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva
(viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02).

Správny poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho
konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana
dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy



je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich
vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto
atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).

To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté
rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65
ods. 2 Správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť
porušenia zákona v pôvodnom konaní a či záujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem
na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a
nadväzujúcich na toto rozhodnutie.

Jedným z dôvodov zrušenia preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 25.03.2013 v mimo odvolacom
konaní bola podľa napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutie vydal vecne
nepríslušný správny orgán, čo považoval žalovaný za jeden z predpokladov zákonnosti vydaného
rozhodnutia (§ 46 Správneho poriadku). S takýmto záverom sa mohol súd len stotožniť.

Z citovaných ustanovení zákona o lesoch v jeho znení platnom a účinnom v čase rozhodovania
Obvodného lesného úradu v Bratislave o žalobcovej žiadosti vyplýva, že prvostupňovým správnym
orgánom v konaniach o vyňatí a obmedzení využívania lesného pozemku a o výške náhrady za stratu
mimo produkčných funkcií lesa bol obvodný lesný úrad. Obvodný lesný úrad v Bratislave sa podľa
vtedajšej právnej úpravy považoval za obvodný lesný úrad v sídle kraja, ktorý na základe zákona o
lesoch zriadil na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach patriacich do kompetencie
obvodného lesného úradu osobitný organizačný útvar, ktorým bol podľa stanovenej organizačnej
štruktúry Obvodného lesného úradu v Bratislave odbor lesného hospodárstva a poľovníctva. Jeho
riaditeľom bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia Mgr. O. G., pričom tento odbor bol podľa
popisu činnosti jednotlivých organizačných útvarov tohto úradu kompetentný na vykonávanie činnosti
štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva na prvom stupni správneho konania podľa zákona o
lesoch a zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, vrátane rozhodovania o vyňatí a obmedzení využívania
lesných pozemkov a určenie výšky náhrady za stratu mimo produkčných funkcií lesa.

Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave začal o žalobcovej
žiadosti o trvalé vyňatie lesných pozemkov konať, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,
vyžiadal si od príslušného orgánu územného plánovania územno-plánovaciu informáciu k predmetnému
pozemku a vydal rozhodnutie o prerušení konania s výzvou žalobcovi na doloženie stanoviska
dotknutého orgánu štátnej správy. Možno teda konštatovať, že o žalobcovej žiadosti začal konať vecne
príslušný prvostupňový správny orgán, pričom o jeho príslušnosti na konanie neboli podľa obsahu
administratívneho spisu žiadne pochybnosti. O trvalom vyňatí pozemku na iné účely ako na plnenie
funkcií lesov však dňa 25.03.2013 neočakávane rozhodol Obvodný lesný úrad v Bratislave rozhodnutím
č.j.: XXX/X/XXXX-BAX, ktoré podpísal prednosta úradu Ing. O. G.. Napriek tomu, že vecne príslušným
na vydanie rozhodnutia bol odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v
Bratislave, rozhodol vo veci obvodný lesný úrad v sídle kraja, ktorý bol podľa zákona odvolacím orgánom
vo veciach patriacich do kompetencie odboru lesného hospodárstva a poľovníctva. Skutočnosť, že o
veci patriacej do prvostupňovej agendy rozhodol bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu odvolací
orgán, robí takéto rozhodnutie nezákonným, pretože je v rozpore nielen s § 46 a § 5 a 6 ods. 1 a 2
Správneho poriadku, ale sa prieči aj ustanoveniam § 59 ods. 1, § 60 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 3 zákona
o lesoch.

Krajský súd je však toho názoru, že otázka vecnej príslušnosti lesného úradu v sídle kraja (resp.
jeho organizačného útvaru) na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci vyjadruje procesný aspekt
rozhodovania a preto porušenie týchto procesných pravidiel stanovených zákonom a vnútornými
organizačnými predpismi vydanými na základe zákona by nebolo dostatočným dôvodom na zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, pokiaľ by bolo toto rozhodnutie inak v súlade
s hmotným právom.
Z hľadiska posúdenia právomoci na začatie mimo odvolacieho konania a zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave však možno spoľahlivo konštatovať, že nadriadeným
orgánom najbližšieho vyššieho stupňa voči obvodnému lesnému úradu v sídle kraja je Ministerstvo



pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré bolo podľa zákona plne oprávnené začať konanie o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 a vydať
v tomto konaní rozhodnutie.

Zákon o lesoch ukladá žiadateľovi o trvalé vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa predložiť
a zdôvodniť lesnému úradu návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich
ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, ako aj ďalšie podklady. Pri rozhodovaní o trvalom vyňatí
lesného pozemku je správny orgán povinný posúdiť súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany
lesných pozemkov definovanými zákonom o lesoch, ktorý výslovne stanovuje, že k vyňatiu lesného
pozemku môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského
a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Zákon tiež určuje, že pri vyňatí lesného pozemku
z plnenia funkcií lesov sa musí použiť len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a musí sa
obmedziť narúšanie celistvosti lesa a naopak neobmedzovať využívanie funkcií okolitého lesa. Toto sú
zákonné podmienky a požiadavky, ktoré stanovuje hmotné právo pre rozhodovanie správneho orgánu
o trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní
o každej žiadosti vyhodnotiť, či žiadateľom definovaný záujem na vyňatí lesného pozemku prevyšuje
verejný záujem na zachovaní funkcií lesa a či tento záujem nemožno dosiahnuť spôsobom, ktorý by do
lesného pozemku zasahoval čo najmenej. Podklady i výsledok tohto správneho uváženia musí správny
orgán uviesť a vysvetliť v rozhodnutí o žiadosti.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca zdôvodnil svoju žiadosť o trvalé vyňatie pozemku
potrebou zvýšenia efektívnosti využitia tohto pozemku jeho iným využitím ako doterajším spôsobom
hospodárenia. Obvodný lesný úrad v Bratislave neskúmal, aký je vlastne zámer žiadateľa a či je v súlade
so zásadami ochrany lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2 a rozhodol o trvalom vyňatí predmetného
lesného pozemku z plnenia funkcií lesov na účel, ktorý sa doslova zhoduje s účelom uvedeným v
žalobcovej žiadosti. V rozhodnutí neuviedol, či a prečo je vyňatie nevyhnutné a odôvodnené z hľadiska
zámeru i výmery pozemku, či úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak
a ako sa prihliadlo na ochranu lesných pozemkov a potrebu obmedzovať narúšanie celistvosti lesa.
Možno teda konštatovať, že o trvalom vyňatí lesných pozemkov bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo čo i
len čiastočným spôsobom vyhodnotené splnenie zákonných podmienok stanovených pre rozhodovanie
správneho orgánu v predmetnej veci.

Keďže Obvodný lesný úrad v Bratislave pri vydaní rozhodnutia zo dňa 25.03.2013 prakticky úplne
opomenul aplikovať hmotnoprávne ustanovenia zákona o lesoch, ktorými bol povinný sa riadiť,
postupoval žalovaný podľa práva, keď toto rozhodnutie v mimo odvolacom konaní zrušil.

Otázku ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, ktoré podľa zákona majú byť pri rozhodovaní
v mimo odvolacom konaní čo najmenej dotknuté, žalovaný vyhodnotil tak, že z vyššie opísaných
dôvodov nepovažoval žalobcove práva vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí
lesného pozemku za nadobudnuté dobromyseľne. Odhliadnuc od tohto hodnotenia, s ktorým sa možno
čiastočne stotožniť, považoval súd za podstatnú skutočnosť, že okrem oprávnenia odlesniť predmetný
pozemok, ktoré žalobca v plnom rozsahu vykonal, nevyplynuli žalobcovi z preskúmavaného rozhodnutia
žiadne ďalšie oprávnenia, ktorých ochrana by bránila zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia v mimo
odvolacom konaní. S ohľadom na účel, na ktorý bol predmetný pozemok vyňatý z plnenia funkcií
lesa („zvýšenie efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším
spôsobom hospodárenia“) a absenciu bližšieho určenia spôsobu jeho ďalšieho využitia je súd toho
názoru, že žalobca na základe preskúmavaného rozhodnutia nenadobudol právo využívať tento
pozemok inak ako stanovuje všeobecne záväzný územný plán mesta Bratislavy, ktorý naďalej definuje
pozemok ako lesný. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na základe preskúmavaného rozhodnutia
bola do katastra nehnuteľností zapísaná zmena druhu predmetného pozemku na ostatnú plochu.

Okrem faktickej existencie právoplatného rozhodnutia o trvalom vyňatí lesného pozemku teda
neboli zistené ani žalobcom pomenované žiadne dobromyseľne nadobudnuté práva vyplývajúce z
preskúmavaného rozhodnutia, prípadne nadobudnuté na jeho základe, ktorých ochrana by si za daných
okolností vyžadovala uprednostnenie súkromného záujmu žalobcu na trvalom vyňatí lesného pozemku
z funkcií lesa nad verejným záujmom na dodržaní zákonných pravidiel ustanovených pre rozhodovanie
lesného úradu vo veciach ochrany lesa. Je treba tiež pripomenúť, že zrušením rozhodnutia Obvodného
lesného úradu v Bratislave zo dňa 25.03.2013 sa vec opätovne dostala do štádia prvostupňového



konania o podanej žiadosti žalobcu o trvalé vyňatie predmetného pozemku z funkcií lesa, v ktorom
príslušný orgán za účasti žalobcu žiadosť posúdi a rozhodne o nej na základe zákonných kritérií.

Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný sa nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z., je súd toho názoru, že ak v dôsledku
rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave zrušeného pre nezákonnosť vznikla žalobcovi
škoda, bude povinnosťou štátu sa prípadným nárokom žalobcu na jej náhradu zaoberať, avšak až po
právoplatnosti rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Nemožno preto vytýkať žalovanému, že túto
žalobcom predčasne nastolenú otázku v mimo odvolacom konaní neskúmal.

Krajský súd považoval za dôvodné námietky žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv v
súvislosti s výsluchmi svedkov A.. O. G. a Mgr. P. K., ktoré boli vykonané v mimo odvolacom konaní
bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa výsluchov zúčastniť. Výsluchy svedkov možno vykonať iba
na ústnom pojednávaní, na ktorom sa má účastník konania právo zúčastniť, klásť svedkom otázky
a vyjadriť sa k takto získanému dôkazu (§ 21 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Pokiaľ
správny orgán vykonal výsluch svedkov bez umožnenia žalobcovi realizovať uvedené procesné práva,
postupoval v rozpore so zákonom. Táto vada v konaní však nemohla mať za následok nezákonnosť
rozhodnutia, nakoľko výpovede svedkov a zistenia správneho orgánu smerovali predovšetkým k
okolnostiam delimitácie agendy (vrátane spisovej dokumentácie k predmetnej veci) zo zaniknutého
Obvodného lesného úradu v Bratislave na zriadený Okresný úrad v Bratislave v súvislosti so zmenou v
organizácii štátnej správy. Skutkové zistenia získané z uvedených dôkazných prostriedkov preto nemali
prakticky žiadny vplyv na celkové posúdenie veci.

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov
v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,
postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva
právo na náhradu trov zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1014201383)

  1. 22. 9. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/172/2014 z 22. 9. 2015 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 27. 3. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/257/2015 z 27. 3. 2018

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)