Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/188/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201470 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD., a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: I. X., G. M. 7, XXX XX G. M., zast. JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 25, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-27-25-2/2014-OdSP zo dňa 27. júna 2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-27-25-2/2014- OdSP zo dňa 27.6.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 167,74 eur na účet právneho zástupcu žalobcu L.. P. B. s.r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do X dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2014 domáhal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie žalovaného č. F.-XX-XX-X/XXXX-OdSP zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný žalobcovo odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. X.-XXXXXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. X. úrad sociálneho zabezpečenia ako aj ministerstvo obrany v odvolacom konaní neuznali, že otec žalobcu, slob. R. X. zomrel v dôsledku služobného úrazu, nakoľko v čase úmrtia neplnil žiadne funkčné povinnosti alebo rozkazy veliteľa. K. uvádza, že slob. R. X. bol personálnym rozkazom ustanovený do funkcie starší vodič/ stála záloha H./ L. MS D. - H./T. štáb D. sily SR, kde bol XX hodín ako vodič k dispozícií veliteľovi slovenského kontingentu mierovej misie H. na I., teda kedykoľvek počas dennej alebo nočnej hodiny musel byť pripravený na splnenie pokynu svojho veliteľa, ktorý mohol byť v rámci mierovej misie vyslaný na ktorékoľvek miesto na N. na plnenie úloh v rámci D.. Z týchto dôvodov úmrtie slob. R. X. možno považovať za úmrtie vojaka v misií, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu. K. ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z XX.XX.XXXX č.p. F.-XX/ XX-X/XXXX priamy nadriadený kpt. C.. W. O. odporučil uznať úraz ako služobný podľa § 29 ods. X zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lebo úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič kontingentu pri plnení služobnej úlohy. E. závery obsahuje aj správa o vyšetrení služobného úrazu z XX.XX.XXXX č.p.: F.-XX/XX-X/ XXXX, v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. P. komisia sociálneho zabezpečenia X. so sídlom v V. v zápisnici o rokovaní zo X.X.XXXX č. XX/XXXX konštatovala, že úmrtie otca žalobcu nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné rozkazy ani rozkazy veliteľa. H. zápisnica slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia X. úradu F. zabezpečenia č. X.-J.-47/2014 zo dňa XX.X.XXXX ako aj napadnutého rozhodnutia. K. sa ďalej odvoláva na rozsudok O. súdu SR sp. zn. XSžso /XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX s tým, že rovnako ako NS SR má za to, že v konaní neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu. K. má za to, že tak vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako aj žalovaný, vyhodnotil dôkazy subjektívne a jednostranne. D. orgány sa pridržiavajú len tých listinných dôkazov, ktoré svedčia v neprospech účastníka konania. Má ďalej za to, že vyjadrenia a výpovede C.. X. sú účelové a tendenčné a navrhol doplnenie jeho výsluchu, čo žalovaný nepovažoval za potrebné, keďže tento už vo veci niekoľkokrát vypovedal. H. žalobca nespochybňuje, poukazuje však na to, že C.. X. neodpovedal na otázky presne, resp. mnohým odpovediam sa vyhol, napr. pri otázke, aké konkrétne úlohy plnil na pláži M. V. v spojitosti s plnením úloh misie. U. obrany SR sa nevyjadrilo k skutočnosti, či kpt. X. bol v nedeľu v službe, nakoľko podpísal tripticket, vzal služobné motorové vozidlo s vodičom a šiel sa potápať, musel byť v službe, inak by nesmel používať služobné motorové vozidlo s vodičom. X. veliteľa kontingentu je povinný splniť rozkaz veliteľa. P. služobného rozkazu vojakom začína momentom prevzatia vozidla a končí jeho odovzdaním. P. čakania na nadriadeného je vodič stále v službe, aj keď neplní žiadne príkazy. L. úloha je splnená dovezením nadriadeného späť do miesta určenia a odovzdaním vozidla. O. slob. A. X. doviezol veliteľa vozidlom na pobrežie. Keďže veliteľ vydal rozkaz potápať sa, tento sa potápal s veliteľom. K. ďalej uvádza, že podľa tripticketu vozidlo opustilo kasárne o XX.XX hod. a prešlo cca XX km jedným smerom a teda na miesto sa mohli dostať do XX.XX hod. Ak by nemal slob. X. žiaden iný rozkaz, tento by sa späť do kasární dostal do XX.XX hod. K jeho úmrtiu ale došlo o XX.XX hod. v mori. Je preto zavádzajúce vyjadrenie veliteľa X., že dňa X.XX.XXXX mal slob. X. jedinú zásadnú úlohu, a to doviesť veliteľa na pobrežie. M.. X. doposiaľ nevysvetlil, prečo sa o XX.XX hod. slob. X. nenachádzal v kasárňach, ale na mori v jeho prítomnosti. K. zdôrazňuje skutočnosť, že vodič nemôže vydaný rozkaz neuposlúchnuť, a to pod hrozbou trestného stíhania pre trestný čin neuposlúchnutia rozkazu v zmysle § 393 Z. zákona. Taktiež nikde nie je záznam o tom, či vojenská polícia riešila použitie služobného vozidla kpt. X. na súkromné účely. Y., ktorý preukazuje, že sa jednalo o služobný úraz a že jazda na miesto úmrtia bola vykázaná ako Y. - služobná, je Z. na deň X.XX.XXXX. Z. je listina, ktorú je povinný vodič pred každou jazdou vypísať, a obsahuje údaje o dátume, čase, smere a účele jazdy, pričom musí byť opatrený podpisom príslušného veliteľa. X. Z. je podmienkou toho, aby motorové vozidlo mohlo opustiť areál vojenskej základne. K. má za to, že kpt. X. si odporuje, ak na jednom mieste výpovede uvádza, že jedinou úlohou vodiča X. v predmetný deň bolo doviezť ho na pobrežie a na iných miestach tvrdí, že ho mal doviezť na pobrežie, potom mal voľno a následne ho mal doviezť naspäť. K. má za to, že nedošlo k prerušeniu služby vodiča X., pretože jazda služobným vozidlom bola vypísaná ako duty, a to v čase XX.XX-hod. do XX.XX hod. O. sa jednalo o služobný úraz uviedol v závere K. o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby č.p: F.-XX/XX-X/XXXX náčelník štábu sektorového veliteľstva kpt. C.. W. O.. Z. skutočnosť preukazuje tiež F. o vyšetrení služobného úrazu č.p: F.-XX/XX-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva záver, že sa jednalo o služobný úraz. K. ďalej uvádza, že žalobcov otec zahynul na misii D., pričom samotné D. pozostalej rodine vyplatilo finančnú čiastku, čím de facto uznalo, že sa jedná o úmrtie vojaka v misii - v službe. K. ďalej poukazuje na charakter rekreačného potápania ako kolektívneho športu, pričom z hľadiska bezpečnosti hlavnou zásadou potápania je, že tento šport sa vykonáva vo dvojiciach, a teda veliteľ X. potreboval vojaka X. ako svojho „buddyho“. Keďže veliteľ X. uviedol, že sa boli s nebohým X. potápať viackrát, žalobca navrhol, aby boli ako dôkaz vykonané ďalšie podobné triptickety, z ktorých by bolo jasné, že aj v iných prípadoch takéto jazdy trvali niekoľko hodín a vodič X. nikdy nedostal rozkaz odviesť vozidlo späť, kde by bola jazda v triptickete vyznačená na XX-XX min., ale dostal rozkaz zostať na mieste, teda bol v službe. Z. návrhu žalobcu však tiež nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žalovaný uvádza, že po zrušení rozhodnutia č. XXXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX O. súdom SR správne orgány vo veci konajúce doplnili dôkazy o opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s hodnosťou slobodník č. F.-X-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s hodnosťou slobodník č. F.-X-XXX/ XXXX z XX.X.XXXX, celú vyšetrovaciu dokumentáciu týkajúcu sa vyšetrovania úrazu slob. R. X., správu o udalostiach č. XXX/XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, z augusta XXXX, z februára XXXX a z XX.XX.XXXX. X. úrad sociálneho zabezpečenia si tiež zaobstaral P. premávky rýchlych motorových člnov z r. XXXX, H. Y. B., rozkaz veliteľa F. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX s prílohami a ďalšou dokumentáciou súvisiacou s predmetnou nehodou a stanoviská príslušných organizačných zložiek T. štábu ozbrojených síl SR. Z opisov činností nevyplýva, žeby u starších vodičov bolo obvyklou činnosťou plnenie úloh s potápaním, šnorchlovaním a kúpaním sa v mori. K. uvádza, že z výpovede veliteľa C.. X. jednoznačne vyplýva, že jedinou rozkazom uloženou povinnosťou slob. R. X. bolo v predmetný deň odviezť veliteľa na určené miesto a neskôr ho odviezť naspäť. X. C.. X. nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorý by zaviazal slob. R. X. potápať sa spoločne s ním. P. profesionálneho vojaka splniť vojenský rozkaz nie je absolútna a existujú okolnosti, za ktorých je profesionálny vojak povinný upovedomiť svojho nadriadeného na nesprávnosť predmetného rozkazu, resp. jeho splnenie odoprieť. X. C.. X. navyše nedisponoval právomocou určovať slob. R. X. charakter a druh jeho činnosti v čase osobného voľna, kedy nevykonával štátnu službu. Z výpovede C.. X. ďalej vyplýva, že tento mu ani neuložil povinnosť potápať sa a šnorchlovať, ale uviedol mu: „F. tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. U. voľno“. K. je teda zrejmé, že slob. R. X. svoju povinnosť vyplývajúcu zo zaradenia staršieho vodiča splnil dovezením veliteľa na vopred určené miesto, pričom po splnení tejto úlohy mal povinnosť uzavrieť jazdný rozkaz a jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo odvezenie veliteľa na základňu o cca XX.XX hod. K. ďalej uvádza, že v čase, kedy sa kpt. X. a slob. X. kúpali, neplnili úlohy vyplývajúce z mandátu D., ale v čase odpočinku sa kúpali v mori v blízkosti cyperského pobrežia. O. celé obdobie ich pobytu na N. nie je možné hodnotiť ako výkon štátnej služby, nie je možné tvrdiť, že vodič bol XX hodín vo výkone štátnej služby, pretože je to v rozpore so slovenskými zákonmi. Z rozkazu veliteľa F. č. XX/XXXX, jeho prílohy č. X označenej ako denný poriadok, vyplývajú hodiny výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov v misií H., a to nasledovne: - pondelok - štvrtok X.XX-XX.XX hod, piatok X.XX-XX.XX hod. - v sobotu a nedeľu boli stanovené len časy raňajok, obedov a večerí. Z tohto rozkazu ďalej vyplýva, že ďalší čas na športovanie podľa F. operačných pravidiel H. je povolený do XX.XX hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh, teda počas osobného voľna príslušníkov misie. X. služby profesionálneho vojaka je vymedzený nielen jeho funkčnými povinnosťami, ale aj rozkazmi vydanými jeho veliteľom. Z uvedeného vyplýva, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misií na N. majú určený týždenný služobný čas. Po skončení služobného času s výnimkou pohotovosti môžu v čase odpočinku vykonávať všetky činnosti, ktoré im nie sú zakázané. K. ďalej uvádza, že slob. R. X. podľa tripticketu dňa X.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. ako vodič služobného motorového vozidla, v ktorom prepravoval kpt. C.. X., opustil kasárne a po vykonaní služobnej jazdy dorazil do priestoru kúpania približne o XX.XX hod. Po ukončení služobnej jazdy veliteľ kpt. C.. X. slob. R. Šimkovičovi oznámil, že v danom priestore sa zdrží do XX.XX hod. a potom nastúpia cestu späť. F. oznámil vodičovi, že má voľno. X., teda odpočinok, trval až do smrteľného úrazu približne tri hodiny a XX minút. K. ďalej poukazuje na primerané použitie ustanovení K. práce s tým, že základným zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie odpočinku zamestnancovi a možnosti jedenia. P. prestávky na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy, zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa ani zdržiavať sa na pracovisku. V prípade žalobcovho otca teda podľa názoru žalovaného nešlo o činnosť počas prestávky v rámci služobnej zmeny, nakoľko samotný inštitút prestávky v práci má podľa zákonníka práce striktne vymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo na odpočinok, pričom zásadný dôraz je kladený na časové obdobie prestávky v práci, t.j. XX minút. P. je súčasťou služobnej zmeny a slob. X. nemal na deň X.XX.XXXX určenú služobnú zmenu, len mal vykonať služobnú jazdu s veliteľom. K. ešte zdôrazňuje, že úlohou vodiča v misií H. nie je plniť úlohu veliteľovho osobného strážcu a už vôbec nie tzv. buddyho- spoločníka pre potápanie, ako to naznačuje žalobca vo svojej žalobe. Z. povinnosť nevyplýva vodičovi ani z platných právnych noriem a bola by v rozpore s obsahom funkčnej náplne staršieho vodiča. K. považuje za konšpiratívne tvrdenia žalobcu, že výpovede veliteľa C.. X. sú účelové a snaží sa tým zakryť skutočnosť, že si požičal služobné motorové vozidlo ako aj jeho vodiča. Za rovnako irelevantný a nesúvisiaci s predmetom konania považuje potom žalovaný dotaz žalobcu, či vojenská polícia riešila použitie služobného vozidla veliteľa C.. X. na súkromné účely, nakoľko je podľa názoru žalovaného evidentné, že ak by k tomuto došlo, konali by vo veci príslušné orgány. Čo sa týka výpovede C.. X., jej akcentovanie v rozhodnutí je podľa názoru žalovaného prirodzené a logicky správne, nakoľko tento bol osobne prítomný pri úraze slob. X. a jeho výpoveď je podstatná práve pre svoju autentickosť. K. tiež uvádza, že otec žalobcu vykonával športovú činnosť počas odpočinku v nechránenej časti mora a nevykonal žiadne ani mimoriadne ochranné opatrenia na zviditeľnenie miesta svojho potápania. Vzhľadom na uvedené argumenty žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. M. súd v V. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a na nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku dňa XX.X.XXXX dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., pretože zistenie skutkového stavu v predmetnej veci bolo nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa § XXX O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. F. preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). E. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. P. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súd z pripojeného administratívneho spisu oboch správnych orgánov zistil, že slob. R. X. bol vyslaný od XX. mája XXXX na plnenie úloh mimo územia F. republiky vo vojenskej operácii D. H. na N. a 5. októbra XXXX počas vykonávania športového potápania (šnorchlovania) utrpel smrteľný úraz. V K. o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z XX. októbra XXXX č.p.: F.-XX/XX-X/ XXXX priamy nadriadený kpt. C.. W. O., náčelník štábu sektorového veliteľstva F., C. odporučil uznať úraz za služobný podľa § X9 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lebo úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy. E. závery obsahuje aj F. o vyšetrení služobného úrazu z XX. októbra XXXX, č.p.: F.-XX/XX-X/XXXX, v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. K totožnému záveru dospela úrazová komisia tiež v Y. údajov v súvislosti s úrazovou dokumentáciou slob. R. X. zo dňa XX.XX.XXXX. P. komisia sociálneho zabezpečenia X. úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v V. v K. o rokovaní zo 6. augusta XXXX č.: XX/XXXX konštatovala, že úmrtie slob. R. X. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. J. stanovená veliteľom bola doviezť služobný automobil na miesto a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. C. aktivity posudzovanému neboli dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. P. komisia neakceptovala záver úrazovej komisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený funkčnými povinnosťami vojaka a rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku smrteľného úrazu otec žalobcu nevykonával činnosť, ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa. X. služby skončil dosiahnutím cieľa. Preto podľa posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia nemožno akceptovať záver úrazovej komisie, ale je potrebné prikloniť sa k názoru veliteľa. Na základe tejto zápisnice bolo následne vydané rozhodnutie X. úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX/ XX zo dňa X.X.XXXX, ktorým žalobcovi nebol priznaný sirotský výsluhový dôchodok. Z. rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím žalovaného č. M.-X-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. D. rozhodnutie následne žalobca napadol žalobou na tunajšom súde, keď táto bola najskôr rozsudkom č. k. XS/XXX/ XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX zamietnutá, avšak v odvolacom konaní O. súd SR rozsudkom sp. zn. XSžso/ XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zmenil prvostupňový rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného č. M.-X- XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie X. úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa X.X.XXXX č. XXXXXXXXXXXXXX/XX zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že O. súd SR skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený, lebo neboli dostatočne ozrejmené a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať príslušné právne predpisy. P. neboli zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu služby, v ktorej platí pravidlo XX/X, ako to vyplýva aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. X k E. veliteľa F. č. XX/XXXX. Podľa vyjadrenia veliteľa X. otec žalobcu ako vodič veliteľa kontingentu dostal v ten deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviezť ho na pobrežie. Zo spisu však nie je zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec žalobcu ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo dá sa predpokladať, že veliteľa bolo potrebné aj zaviesť naspäť do tábora. O. preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úloha otca žalobcu dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. P. bol otec žalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával otec žalobcu v čase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe. Vzhľadom na podmienky v priestore výkonu služby je možné, že šnorchlovanie, príp. plávanie alebo potápanie, sú činnosti, ktoré sú obvyklé v čase prestávok v službe u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak by došlo k úrazu za takýchto okolností, už by bolo potrebné kvalifikovať úraz ako služobný. H. skutočnosti však vôbec správne orgány neskúmali, a preto nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že otec žalobcu neutrpel služobný úraz. Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo vo veci vykonané zasadnutie na prešetrenie mimoriadnej udalosti z X.XX.XXXX, ktorej sa zúčastnil aj C.. X.. Z. na zasadnutí uviedol, že X.XX.XXXX slob. X. vydal pokyn k vykonaniu jazdy, avšak nevydal pokyn, aby sa slob. X. spoločne s ním z hľadiska bezpečnosti zúčastnil na potápaní, resp. šnorchlovaní. C.. X. ďalej vypovedal, že úlohou slob. X. bolo odviezť ho z bodu „A“ do bodu „B“ . To, že v rámci rekreačnej činnosti vykonával plávanie alebo šnorchlovanie bolo jeho osobné rozhodnutie. V daný deň po tom, ako ho doviezol na miesto určenia C.. X. slob. X. povedal: „F. tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. U. voľno“. Na otázku, či sa spolu potápali, resp. šnorchlovali už pred dňom úmrtia slob. X., odpovedal C.. X., že niekoľkokrát. Na otázku, prečo nebol uzatvorený jazdný rozkaz po príchode na miesto M. V., ale až večer po príchode do I., odpovedal C.. X. tak, že každý vodič za vozidlo a vypisovanie jazdného rozkazu zodpovedal sám. Po príchode na miesto M. V. mal ukončenie jazdy zapísať do jazdného rozkazu, toto však slob. X. nevykonal. O. jeho povinnosťou chodiť s C.. X., ak mu to nenariadil, čo sa nestalo. V. to jeho rozhodnutie. L. služobnou povinnosťou bolo len vykonať (pravdepodobne „jazdu“ - pozn. súdu). C.. X. zopakoval, že slob. X. mal voľno do XX.XX hod. Podľa H. F. D. P./F. X/VEHICULAR Z., ktoré stanovujú používanie vozidiel v operácii H., rozoznávajú sa tri rôzne spôsoby: tzv duty jazda, ktorá sa vykonáva pri plnení operačných úloh a pri plnení rozkazov nadriadených. U. možným spôsobom používania služobného vozidla je jazda typu welfare. Táto sa realizuje pri mimopracovných aktivitách hlavne počas víkendov, sviatkov či v čase osobného voľna vojakov. P. možným spôsobom jazdy je jazda typu liberty. Táto je podobného typu ako jazda welfare, avšak nie je zadarmo. P. správny orgán preskúmal aj opis funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (G veliteľstvo/L. MS D.-H./T. štáb/D. sily SR“, z ktorých vodičovi vyplývajú o.i. povinnosti dodržiavať nariadenia, miestne zákony a zákony platné v SR a plniť pokyny veliteľa F. a adjutanta. E. č.p. X.-XXXXXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX rozhodol X. úrad F. zabezpečenia tak, že žalobcovi nepriznal sirotský výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom následne napadnutým rozhodnutím č.k. F. -XX-XX-X/J.-OdSP zo dňa XX.X.XXXX bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené, čo žalovaný odôvodnil tým, že z výpovede C.. X. jednoznačne vyplynulo, že jedinou úlohou slob. X. v predmetný deň bolo odviezť veliteľa na určené miesto a neskôr ho odviezť naspäť. E. činnosti - potápanie - šnorchlovanie sa slob. X. venoval na základe vlastného rozhodnutia. C.. X. ani ako veliteľ nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorým by slob. X. zaviazal potápať sa spoločne s ním. Podľa § X9 ods. X a 2 zákona o č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (1) Za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k P. zboru, B. a záchrannému zboru, B. záchrannej službe, F. informačnej službe, O. bezpečnostnému úradu, K. väzenskej a justičnej stráže, K. polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. (2) R. služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby. Podľa § 87 ods. X písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov posudková komisia sociálneho zabezpečenia X. úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Podľa § 53 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. X pre nárok na výsluhový dôchodok alebo b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Podľa § X50j ods. X O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď žalovaný sa právnym názorom NS SR ani celkom v tomto neriadil. V rozsudku sp. zn. XSžso/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX O. súd SR o.i. argumentoval tým, že zo spisu nie je zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec žalobcu ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo dá sa predpokladať, že veliteľa bolo potrebné aj zaviesť naspäť do tábora. O. preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úloha otca žalobcu dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. P. bol otec žalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával otec žalobcu v čase úrazu, je potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe. Vzhľadom na viazanosť správnych orgánov právnym názorom súdu boli tieto povinné vykonať dokazovanie v otázke povinnosti slob. X. čakať na veliteľa, pričom po spochybnení dôveryhodnosti výpovede veliteľa C.. X. bolo tiež povinnosťou správneho orgánu vykonávať ďalšie dokazovanie nad rámec výpovede veliteľa, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce správne rozhodnutie bolo pre nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom zrušené. V. tak potrebné vykonať dokazovanie napr. v súvislosti s predchádzajúcimi jazdami na cyperské pobrežie, vykonanými za účelom potápania. Z., patriace k daným jazdám, boli spôsobilé preukázať, ako bol odvoz na miesto potápania a späť obvykle vykonávaný - či sa vodič po dopravení veliteľa na pobrežie vracal do kasární, alebo naňho čakal na pobreží, a teda tento čas čakania možno kvalifikovať ako prestávku v službe. Na tomto mieste potom tunajší súd ešte uvádza, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne prestávky v práci, ktorá má podľa jeho tvrdenia byť vymedzená jednak časovo - XX minút - a jednak účelom - jedenie a odpočinok. K. práce vo svojom § 9X ods. 1 síce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako X hodín prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní XX minút, z daného však nemožno vyvodiť, žeby toto ustanovenie vymedzovalo prestávku v práci, resp. prestávku v službe konečným spôsobom, a žiadne iné prestávky v práci/ službe platné právo nepripúšťalo. Že v prípade, ak mal slob. X. povinnosť čakať na veliteľa, išlo o „prestávku v službe“ už koniec- koncov ustálil O. súd SR v rozsudku sp. zn. XSžso/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Z. súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že ani z výpovede C.. X. nevyplýva, žeby slob. X. mal povinnosť vrátiť sa na čas do XX.XX hod. do kasární. K. sa tiež nevysporiadal s protichodnými závermi K. o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z XX. októbra XXXX č.p.: F.-XX/XX-X/XXXX a F. o vyšetrení služobného úrazu z XX. októbra XXXX, č.p.: F.-XX/XX-X/XXXX, kedy priamy nadriadený kpt. C.. W. O., náčelník štábu sektorového veliteľstva F., C. odporučil uznať úraz za služobný podľa § X9 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, lebo úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy a K. o rokovaní zo 6. augusta XXXX č.: XX/XXXX, v ktorej P. komisia sociálneho zabezpečenia X. úradu sociálneho zabezpečenia konštatovala, že úmrtie slob. R. X. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, lebo v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. P. podklady pre vydanie rozhodnutia vedú k protichodným záverom, je správny orgán povinný nezrovnalosti dokazovaním odstrániť a nie sa bez ďalšieho prikloniť k jednému dôkazu a s druhým sa ani nevysporadúval. M. súd má ďalej za to, že správne orgány sa tiež nedostatočne venovali otázke, či činnosť otca žalobcu v čase smrteľnej nehody bola činnosťou obvyklou v čase prestávok v službe počas čakania vodičov na veliteľa. F., že šnorchlovanie nevyplýva z funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (G veliteľstvo/L. MS D.- H./T. štáb/D. sily SR“, je koniec - koncov zrejmá už zo skutočnosti, že malo ísť o činnosť vykonávanú v čase prestávky v službe, a nie pri výkone služobných činností, preto tunajší súd dokazovanie vykonané opisom funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší vodič považuje za nedostatočné, keď žiaden z účastníkov konania ani netvrdil, žeby k úrazu otca žalobcu malo prísť pri výkone ktorejkoľvek zo služobných činností, vymedzených vo funkčnej náplni, ale počas prestávky v službe, teda v čase dočasného prerušenia vykonávania služobných činností. V. povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní po vrátení veci súdom v závislosti od splnenia podmienok opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodniť. K. sa správny orgán v tomto rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcom vznesenými. O trovách konania rozhodol súd podľa § X50k ods.X O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: · 2 úkonov právnej služby podľa § 13a v spojení s § 11 ods. X vyhlášky U. spravodlivosti F. republiky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: X. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku XXXX (§ X3a ods. 1 písm. a) vyhlášky)...............................................................................XX,XX eur X. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa X.X.XXXX (§X3a ods. 1 písm. b) vyhlášky)............................................................................... XX,XX eur · režijného paušálu za dva úkony právnej služby (2x X,XX eur) (§ 16 ods. X vyhlášky) .................................................................................XX,XX eur · Y. XX%.....................................................................................................XX,XX eur N. náhrada trov právneho zastúpenia úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu XXX,XX eur. Súd priznal žalobcovi za jeden úkon právnej služby sumu XX,XX eur, a to napriek tomu, že tento si uplatnil za jeden právny úkon sumu XXX,XX eur z dôvodu, že ide o konanie podľa poslednej vety § 11 ods. X vyhlášky, a teda odmena za jeden úkon právnej služby je v danom prípade vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, teda XX,XX eur. Súd tiež nepriznal žalobcovi odmenu za jeden uplatnený úkon právnej služby, a síce za písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX, keďže nešlo o vyjadrenie vo veci samej, ako to vyžaduje vyhláška, ale len vyjadrenie k rozhodnutiu veci bez pojednávania, resp. vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Z. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.