Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/217/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201678 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201678.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený: Mgr. Juraj Köllner, advokát, Koceľova 14, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-XX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. júla XXXX, č.: KM-P.-XX/XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. X písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. M. G. vedený v Z. Z., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, L.: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.10.2014 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júla 2014 č. KM-P.-XX/XXXX, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ministra vnútra č. SVS-PXXXX/ XXXXXX zo dňa 23.4.2014, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Žalobca v úvode žaloby približuje skutkový stav jeho veci uvádzajúc, že žil na území Slovenskej republiky nepretržite od roku 2005, kedy začal pôsobiť v bratislavskej pobočke Rozvojového programu Spojených národov v oblasti ľudských práv. V roku 2006 uzavrel manželstvo so slovenskou štátnou príslušníčkou, s ktorou od svadby nepretržite žil v spoločnej domácnosti. Dňa 14.3.2007 bol žalobcovi udelený trvalý pobyt v Slovenskej republike a dňa 30.7.2012 požiadal o udelenie slovenského štátneho občianstva. V septembri 2012 bol v rámci svojho pôsobenia pre OSN ako kariérny diplomat presunutý do pobočky v Dhake v Bangladéši, kam sa dočasne presťahoval spolu s manželkou a dcérami. Tento fakt a jeho nezdržiavanie sa na území Slovenskej republiky bolo potom dôvodom nevyhovenia jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva. Žalobca nesúhlasí s argumentom žalovaného, že podmienka života na území Slovenskej republiky sa neviaže len na obdobie piatich rokov pred podaním žiadosti, ale aj na dobu až do rozhodnutia v merite veci. Takémuto tvrdeniu nenasvedčuje jazykové znenie zákona, ani jeho účel a zmysel, a rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ministerstva v zákone použitý prítomný čas potvrdzuje, že podmienka života na Slovensku sa vzťahuje aj na dobu konania, pričom žalovaný tvrdí, že ak by zákonodarca chcel hovoriť len o čase do podania žiadosti, použil by tvar „žil“, teda čas minulý. Tento argument ale podľa žalobcu neobstojí. Ak zákonodarca chcel, aby sa splnenie danej podmienky vzťahovalo aj na obdobie po podaní žiadosti, stačilo do predmetného ustanovenia doplniť slová „a počas konania o žiadosti“. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že priebehový čas sa používa aj na vyjadrenie všeobecných situácií, kde sa nerozlišuje medzi tým, či dej prebieha, prebehol alebo ešte len prebehne. Uvádza tiež, že slovo „počas“ určuje kontext slovesa „žije“; určuje teda, na aké obdobie sa sloveso „žije“ vzťahuje. Čo sa ďalej týka logického výkladu, žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona, pričom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2012. Zmyslom požiadavky týkajúcej sa života na Slovensku je, aby žiadateľ po určenú dobu reálne žil na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie do spoločnosti, pričom túto podmienku treba splniť pred podaním žiadosti. Cieľom zákonodarcu teda bolo stanoviť určitú dobu, ktorá sa bude považovať za dostatočnú na integráciu žiadateľa do slovenskej spoločnosti. Zákonodarca túto dobu stanovil na 5 rokov pred podaním žiadosti. Zaviedol tak akúsi fikciu, že uplynutím tejto doby sa bude žiadateľ považovať za integrovaného, ak sa nepreukáže opak. Ak teda zákonodarca považoval z hľadiska integrácie päťročnú dobu za dostatočnú, ministerstvo ju predĺžovať nemôže. Žalobca ďalej argumentuje, že legislatívna história nasvedčuje, že v deň rozhodnutia treba splniť len podmienku trvania manželstva, pričom podmienku života na Slovensku stačí splniť pred podaním žiadosti. Znenie ust. § 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“) pred 1.10.2007 stanovovalo len dve podmienky, a to uzavretie manželstva a život v tomto manželstve v domácnosti na území Slovenskej republiky počas zákonom stanovenej doby pred podaním žiadosti. Zákonom č. 344/2007 Z.z. sa však zaviedla podmienka tretia, a síce, že manželstvo trvá. Podľa dôvodovej správy cieľom bolo stanoviť podmienku, že manželstvo musí trvať aj ku dňu rozhodovania. Z logiky veci potom vyplýva, že dovtedajšie dve podmienky postačovalo splniť pred podaním žiadosti, pričom sa doplnila ďalšia, ktorá ako jediná je viazaná na moment rozhodovania. Ak by si totiž ministerstvo v roku 2007 vykladalo podmienku života v manželstve na území Slovenska rovnako, ako si ju vyložilo v napadnutom rozhodnutí, bola by novela úplne zbytočná. Žalobca ďalej argumentuje, že pokiaľ podľa ministerstva nebola podmienka podľa § 7 ods. 2 písm. a/ resp. b/ zákona splnená, malo konanie zastaviť a nie žiadosť zamietnuť. Týmto nesprávnym postupom obmedzilo žalobcovo právo podať novú žiadosť, a to z toho dôvodu, že po zamietnutí žiadosti je možné opätovne žiadať o udelenie občianstva až po uplynutí dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca má ďalej za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia sa v rozhodnutí spomína, že je potrebná dôslednejšia integrácia žalobcu do spoločnosti, touto otázkou sa však tak prvostupňové ako ani odvolacie orgány nezaoberali. Za nedostatočné žalobca považuje tiež zdôvodnenie výkladu § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnom občianstve. To sa obmedzilo len na formálne vyčasovanie slovesa „žiť“ s uvedením, že iný výklad by popieral samotný účel a zámer zákonodarcu, pričom tento účel a zámer však ďalej špecifikovaný v rozhodnutí nebol. Nedostatočné odôvodnenie nie je možné ospravedlniť ani faktom, že na udelenie občianstva nie je právny nárok, keďže ani zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú svojvôľu. Žalobca ďalej namieta, že ministerstvo nepostupovalo v úzkej súčinnosti so žalobcom ako žiadateľom, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalobcu neinformovalo o všetkých podkladoch pre rozhodnutie, neposkytlo mu vyjadrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Keby ho poskytlo, mohol by navrhnúť ďalšie dôkazy a uviesť dodatočné tvrdenie, ktoré by mohli ovplyvniť ďalší postup. Na základe uvedených argumentov žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.3.2015 žalovaný uvádza, že žalobca nemal pred podaním žiadosti o udelenie štátneho občianstva nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov, preto nespĺňa zákonnú podmienku dĺžky pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom občianstve ani niektorú z výnimiek na udelenie štátneho občianstva uvedených v § 7 zákona o štátnom občianstve. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí SR uviedol, že na základe stanovísk vecne príslušných odborov ministerstva zahraničných vecí je možné konštatovať, že argumenty v prospech mimoriadneho udelenia štátneho občianstva SR nie sú z pohľadu presadzovania záujmov SR na pôde medzinárodných organizácií relevantné. Dôvody, ktoré boli podkladom pre neodporúčacie stanovisko ministra zahraničných vecí ministerstvo vnútra neskúma. Podľa zákona si ministerstvo vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu, ktorý vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú udelenie výnimky, avšak nežiada doklady opodstatňujúce takéto udelenie od žiadateľa. Žalovaný uvádza, že ministerstvo nemohlo konanie zastaviť, lebo v ňom rozhoduje minister vnútra, ktorý také oprávnenie nemá, a môže štátne občianstvo udeliť alebo neudeliť a žiadosť zamietnuť. Žalovaný má za to, že žalobcom predpokladaný výklad zákona popiera účel a zámer zákonodarcu, nakoľko konanie môže trvať až 24 mesiacov od doručenia žiadosti ministerstvu a počas tejto doby by sa už neskúmal skutkový stav, čo by sa minulo zámeru zákonodarcu, a teda ministerstvo vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, nesústreďuje sa na jednotlivé slová, ale v prvom rade vykladá znenie zákona podľa jeho zmyslu a účelu. Pojem integrácie do spoločnosti treba chápať a vykladať v širšej súvislosti a teda nie je možné, aby žiadateľ naplnil podmienku 5 rokov života v spoločnej domácnosti pred podaním žiadosti a po tejto dobe sa žiadateľ a jeho rodina odsťahovala žiť do zahraničia. Je nevyhnutné, aby sa žiadateľ nepretržite zdržiaval na území Slovenskej republiky fyzicky v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi až do konečného rozhodnutia vo veci udelenia štátneho občianstva. Len za týchto podmienok je možné objektívne zhodnotiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti, efektívne fungovanie manželského zväzku, rodinného spolužitia ako aj celkový prínos pre spoločnosť. Tieto atribúty nemôžu byť naplnené v prípade, že sa žiadateľ aj s rodinnými príslušníkmi zdržiava v cudzine, a to aj krátkodobo. Tiež sa odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/80/2013. Vzhľadom na to, že štátne občianstvo nemožno nikomu odňať, ustanovuje zákon jednak podmienky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, pričom výnimka zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky aspoň 8 rokov je prípustná iba u osôb, ktoré uzavreli manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žijú v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky. Vyžadovanie dlhodobej fyzickej prítomnosti na území Slovenskej republiky za účelom integrácie do spoločnosti nie je porušením ľudských práv žalobcu, pretože ak žije v cudzine, nemôže si osvojiť právny poriadok a spoločensko - kultúrnu podstatu fungovania spoločnosti v Slovenskej republike. Všetky skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k zamietnutiu žiadosti o udelenie štátneho občianstva boli náležite odôvodnené. Žalobca má rovnaké možnosti uplatnenia práv ako iní cudzinci, nakoľko je držiteľom platného dokladu o trvalom pobyte cudzinca, a teda aj ako cudzinec môže naďalej pracovať na území Slovenskej republiky, čo nie je podmienené existenciou štátneho občianstva. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že sa neskúmala integrácia žalobcu do spoločnosti, keďže v spisovom materiály je doložené stanovisko Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, z ktorého vyplýva, že žalobca sa dlhodobo nachádza mimo územia SR, nakoľko je zamestnancom OSN. Z ďalších dokladov doložených v spise vyplýva, že žalobca sa s rodinou zdržiava v Dhake Bangladéš, kde bol vyslaný ako kariérny diplomat. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 27.10.2015 sa žalobca pridržiaval žaloby zdôrazňujúc, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil. Pokiaľ si žalovaný vykladá dobu pobytu aj počas konania o žiadosti, ide o arbitrárne podmienky, ktoré ministerstvo vytvára nad rámec zákona a i prípadnú diskrimináciu žalobcu oproti iným žiadateľom, keď doba vybavenia žiadosti môže byť rôzna. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom verejnom pojednávaní a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 30.7.2012 žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom Obvodného úradu Bratislava. Podľa zápisnice Obvodného úradu Bratislava zo dňa 30.7.2012 žalobca preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom a písmom, podľa sobášneho listu, zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Trenčín, zväzok 35, ročník 2006, strana 215, por. č. XXX uzavrel žalobca manželstvo so slovenskou štátnou občiankou Klaudiou, rod. Kuzmovou. Žalobca tiež v správnom konaní predložil potvrdenia orgánov verejnej správy o neexistencií pohľadávok na poistnom na verejné zdravotné poistenie, o oslobodení od platenia dani z príjmu, potvrdenie, že žalobca nemá nedoplatky po lehote splatnosti na dani spravovanej Daňovým úradom Bratislava, potvrdenie o neexistencií colných nedoplatkov, potvrdenie o neexistencií nedoplatkov na miestnych daniach. Z potvrdenia Prezídia policajného zboru policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, vyplynulo, že žalobca mal na území SR povolený prvý trvalý pobyt od 14.03.2007 do 20.02.2012 a má povolený ďalší trvalý pobyt od 20.2.2012 na dobu neobmedzenú. Ako vyplynulo z potvrdenia o zamestnaneckom pomere, ako aj z e-mailovej korešpondencie medzi žalobcom a správnym orgánom, žalobca bol v trvalom zamestnaneckom pomere v Rozvojovom programe OSN (UNDP) Regionálnom centre pre Európu a spoločenstvo nezávislých štátov v období od 1.2.2007 do 28.9.2012 na pozícií „policy analyst“. Následne bol pracovne presunutý do UNDP Bangladéš. Minister vnútra rozhodnutím č. Z.-P zo dňa 23.4.2014 nevyhovel žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nežije na území SR a nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva SR žiadateľovi ani na základe výnimky ustanovenej v § 7 ods. 2 písm. b) zákona, bez splnenia podmienok uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) zákona o štátnom občianstve. Žalobca podal proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, pričom rozhodnutím č. KM-P.-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX minister vnútra žalobcov rozklad zamietol a rozhodnutie č. SVS-P zo dňa XX.X.XXXX potvrdil. Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnom občianstve štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") na základe písomnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. b) posudzuje ministerstvo a predkladá ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister"), ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve (1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ak a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, b) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, 1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť rokov, 2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo päť rokov, 3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť rokov. c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej republike (ďalej len „ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. 5 až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) a i), odsekov 4 až 6 a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov, i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve 2) Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Podľa § 8a ods. 5 zákona o štátnom občianstve ak tento zákon neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak žiadateľ nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 1 písm. a/, a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2 až 6. Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný ako štátny orgán môže konať len na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Aplikovaný zákon o štátnom občianstve presne vymedzuje postup žalovaného pre prípad, že tento má po vykonaní dokazovania za to, že žiadateľ nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a zároveň nespĺňa niektorú z podmienok podľa § 7 ods. 2 až 6, príslušný správny orgán konanie zastaví. Teda v prípadoch, keď ministerstvo má za to, že žiadateľ nespĺňa náležitosť dĺžky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, procesne správnym a zákonným spôsobom rozhodnutia je v tomto prípade zastavenie konania, nie zamietnutie žiadosti. Použitím argumentum a contrario potom možno konštatovať, že zamietnuť žiadosť možno v prípade, že žiadateľ o udelenie štátneho občianstva nespĺňa inú z podmienok pre udelenie občianstva, ustanovených v § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve okrem dĺžky pobytu. Ide napr. o podmienku bezúhonnosti, neuloženia trestu vyhostenia, podmienky, že žiadateľ nie je trestne stíhaný, nie je proti nemu vedené konanie o administratívnom vyhostení ani konanie o odňatí azylu atď. Napriek tomu, že v žalobcovom prípade nedošlo k absencií naplnenia žiadnej z uvedených podmienok, rozhodol správny orgán tak, že žiadosť o udelenie štátneho občianstva žalobcu zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v §7 ods. 2 písm. b) zákona o štátnom občianstve (a implicitne tiež § 7 ods. 1 písm. a) zákona o štátnom občianstve). Ide teda o postup nezákonný. V žalobcovom prípade dospel ale správny orgán tiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu doby pobytu potrebnej pre udelenie štátneho občianstva. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom občianstve žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt v znení platnom rozhodnom období možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky. Ustanovenie § 7 ods. 2 písm. a) je teda výnimkou z požadovanej osemročnej dĺžky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho aplikácia vyžaduje naplnenie týchto podmienok: - uzavretie manželstva žiadateľom so štátnym občanom SR - trvanie manželstva - život v spoločnej domácnosti na území SR najmenej počas piatich rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva žiadateľovi. Povinnosťou správneho orgánu pri konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva je potom posúdiť splnenie každej z týchto podmienok, a to nielen výkladom doslovným, ale aj použitím systematickej, logickej a teleologickej výkladovej metódy. Zatiaľ čo podmienka uzavretia manželstva so štátnym občanom SR je celkom zrejmá, podmienka trvania manželstva v čase rozhodovania vychádza zo skutočnosti, že zánikom manželstva pred zákonom stanovenou päťročnou dobou, zaniká aj dôvod použitia výnimočnej - skrátenej doby požadovanej pre udelenie štátneho občianstva. Čo sa týka pre prejednávanú vec rozhodujúcej podmienky života v spoločnej domácnosti na území SR, zákon výslovne požaduje päťročnú dobu bezprostredne predchádzajúcu podaniu žiadosti. Ďalšiu dobu života v spoločnej domácnosti na území SR počas konania potom už zákon nestanovuje, pričom, opäť využijúc argumentum a contrario, zákon zrejme predpokladá, že takáto doba za daných okolností je dostatočná pre integráciu žiadateľa do spoločnosti, pretože v opačnom prípade by zákonodarca určil dobu dlhšiu, resp. požadovanú dobu života v spoločnej domácnosti predĺžil tiež na čas správneho konania o žiadosti. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že účelom tejto požiadavky je o.i. potreba integrácie žiadateľa do slovenskej spoločnosti, nie nedôvodné bránenie potenciálne integrovanému žiadateľovi vo výkone jeho pracovných povinností. Ďalej je tiež potrebné poukázať na jeden zo základných princípov právneho štátu, zakotvený tiež v Ústave SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V danom prípade zákon žiadateľovi o udelenie štátneho občianstva neukladá povinnosť žiť v spoločnej domácnosti s manželom na území SR aj po podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva a totožne, zákon nedáva správnemu orgánu oprávnenie skúmať dĺžku pobytu žiadateľa po podaní žiadosti. Napokon tunajší súd sa stotožňuje i s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by mal správny orgán oprávnenie skúmať dĺžku pobytu tiež počas konania, mohlo by dôjsť k diskriminácií žiadateľov, keďže správne konanie o udelení štátneho občianstva môže trvať rôzne dlho, až do 24 mesiacov. Vzhľadom na uvedené argumenty potom dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ako také je potrebné zrušiť ho a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní ako aj v žalobe riadne vysporiadal a vydal vo veci nové rozhodnutie v súlade s vysloveným právnym názorom súdu, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: • úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 30.9.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)............................................................................. 134,- eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 9.10.2014 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) ............................................................................ 134,- eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 27.10.2015 (§14ods.1písm.c/vyhlášky)..........................................................139,83eur • režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 8,04 + 8,39 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) .............................................................................................................. 24,47 eur DPH.............................................................................................................86,46 eur Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu XXX,XX eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.