Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/224/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201777 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201777.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., IČO: 36 868 876, Štefánikova 7, Nitra, zastúpený: Mgr. Tomáš Jamrich, advokát, Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2014 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur na súdnom poplatku za žalobu a v sume 432,30 eur na nákladoch právneho zastúpenia advokátom, účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26286/2014 zo dňa 09.10.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 10.09.2014 o nesprístupnení informácií týkajúcich sa identifikačných údajov nájomných užívateľov pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obec Nitra, katastrálne územie Chrenová, a to parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m 2, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX m 2 a parcely registra „E“ parc. č. Q./XXX o výmere XXX m 2, parc. č. XXXX/XX s výmerou XXXX m 2, parc. č. XXXX vo výmere XXXX m 2, parc. č. XXXX vo výmere XXXX m 2, parc. č. XXXX vo výmere XXXX m 2, parc. č. XXXX vo výmere XXXX m 2 a parc. č. Q. vo výmere 4632 m 2. Nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií bolo odôvodnené s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) v spojení s nariadením Komisie č. 410/2011 z 27.04.2011. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a tvrdil, že vzhľadom na spôsob využitia predmetných pozemkov a charakter požadovanej informácie je dôvodný predpoklad, že tieto pozemky sú využívané na podnikateľskú činnosť, teda ich užívateľmi sú fyzické osoby - podnikatelia. Poukázal na Metodické usmernenie Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 2/2013, podľa ktorého je dotknutou osobou podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len zákon č. 122/2013 Z.z.) iba fyzická osoba, nepovažuje sa za ňu právnická osoba ani fyzická osoba - podnikateľ. Identifikačné údaje fyzických osôb - podnikateľov tak podľa žalobcu nepodliehajú režimu právnej ochrany v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. Žalobca tvrdil, že s touto námietkou sa žalovaný vysporiadal iba všeobecným konštatovaním, že „nariadenie má väčšiu silu ako metodické usmernenie a je potrebné dodržiavať na ustanovenie čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR“, neuviedol však žiadne konkrétne ustanovenia právne záväzného aktu Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré by relevanciu Metodického usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov SR č. 2/2013 v danom prípade vylučovalo. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho aktu Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktorému by sprístupnenie informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. odporovalo, žalovaný len uviedol, že ide o „čl. 1, ktorým sa mení a dopĺňa ods. 1 písm. b/ nariadenia (písm. a/ sa vypúšťa)“, neoznačil však žiadne konkrétne číslo nariadenia. Preto je v tejto časti jeho rozhodnutie podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalobca ďalej uviedol, že ani prípadné obmedzenia práva na informácie nie sú automaticky dôvodom na úplné nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácií. Poukázal na § 12 zák. č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie, vrátane sprievodných informácií, po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Ani s touto námietkou sa žalovaný podľa názoru žalobcu náležite nevysporiadal, keď len konštatoval, že podľa jeho názoru nie je možné predmetné ustanovenie v danom prípade aplikovať. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že ako relevantný dôvod nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. neobstojí všeobecné odvolávanie sa na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej aj súdny dvor) vo veciach C-92/09 a C-93/09, na základe ktorého bolo prijaté nariadenie Komisie č. 410/2011. Mal za to, že dôvodom uvedeného rozsudku súdneho dvora nebolo zverejňovanie informácií o prijímateľoch pomoci ako také, ale nedodržanie zásady proporcionality. Podľa súdneho dvora totiž nebolo zrejmé, že inštitúcie vykonali vyvážené posúdenie na jednej strane medzi cieľmi čl. 44a nariadenia č. 1290/2005 a nariadenia č. 259/2008 a na druhej strane právami fyzických osôb uznanými v čl. 7 a 8 Charty práv EÚ. Keďže podľa súdneho dvora existujú opatrenia, ktoré by menej zasahovali do uvedených základných práv fyzických osôb a súčasne by účinne prispievali k cieľom predmetnej právnej úpravy únie, je treba konštatovať, že rada a komisia tým, že stanovili povinnosť zverejnenia mien všetkých fyzických osôb, ktoré sú prijímateľmi pomoci, ako aj presných poskytnutých súm, prekročili medze, ktoré vyžaduje dodržiavanie zásady proporcionality (viď bod 86 rozsudku). V predmetnej veci žalobcovia poukazovali na to, že na základe zverejňovaných údajov si mohli tretie osoby urobiť závery o ich príjmoch, keďže poskytovaná pomoc predstavovala 30-70% ich celkových príjmov, čo predstavuje neprimeraný zásah do ich práva na ochranu súkromia. Z uvedeného však podľa žalobcu nevyplýva, že poskytnutie identifikačných údajov fyzickej osoby a najmä fyzickej osoby - podnikateľa odporuje právu Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Žalobca zdôraznil, že žiadal výlučne sprístupnenie identifikačných údajov nájomných užívateľov vyššie označených pozemkov (nie údaje o výške prijímanej pomoci alebo celkovej rozlohe nimi užívaných pozemkov), pričom žalovaný neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ktoré by v danom prípade sprístupnenie požadovaných údajov vylučovalo. Tvrdil, že nakoľko vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ ani na základe neho prijaté nariadenie Komisie č. 410/2011 takéto ustanovenie neobsahujú, mal žalobca v zmysle § 3 zák. č. 211/2000 Z.z. a nasl. právo na sprístupnenie požadovaných informácií. Žalobca tiež navrhol, aby súd uložil žalovanému v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v jeho žiadosti zo dňa 23.06.2014. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, vrátane správnej úvahy použitej pri aplikácii vnútroštátnych právnych predpisov a právnych záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, od ktorých žalovaný odvodzoval nesprístupnenie identifikačných údajov, pričom žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v rámci odvolacieho konania. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že o žiadosti žalobcu zo dňa 23.06.2014 o sprístupnenie vyššie označených informácií rozhodla Pôdohospodárska platobná agentúra naposledy rozhodnutím č. 101/1580/2014 zo dňa 10.09.2014 tak, že žiadosti nevyhovela podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z., s poukazom na to, že v zmysle vykonávacieho nariadenia Komisie č. 410/2011 z 27.04.2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 259/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s uverejňovaním informácií o prijímateľoch pomoci so zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej aj EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej aj EPFRV), sa zverejňujú informácie týkajúce sa len právnických osôb. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 1561/2014-120 zo dňa 09.10.2014 zamietol a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 10.09.2014 potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na čl. 1, ktorým sa mení a dopĺňa ods. 1 písm. b/ (písm. a/ sa vypúšťa) vykonávacieho nariadenia Komisie č. 410/2011 z 27.04.2011, a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach č. C-92/09 a C-93/09, podľa ktorého uverejňovanie osobných údajov fyzických osôb bez toho, aby sa uplatnil rozdiel na základe príslušných kritérií, akým je napríklad obdobie, počas ktorého fyzická osoba čerpala určitú pomoc, frekvencia alebo druh či objem pomoci, nie je primerané. Žalovaný zaujal názor, že v danom prípade nie je možné aplikovať § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., ale naopak je potrebné riadiť sa dikciou ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ tohto zákona. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon č. 211/2000 Z.z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z.). Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z.povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácií povinná osoba i žalovaný vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, keď konštatovali, že sprístupnenie požadovaných informácií by bolo v rozpore s právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne s nariadením Komisie č. 411/2011, a tiež či svoje závery dostatočne odôvodnili. Pre posúdenie správnosti právneho posúdenia veci je potrebné ujasniť celkový právny rámec zverejňovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorý je vymedzený niekoľkými nariadeniami. Nariadenie Rady č. 1605/2002 z 25.06.2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, v čl. 53b ods. 2 písm. d/ ustanovuje, že členské štáty zabezpečujú prostredníctvom príslušných pravidiel pre dané odvetvie primerané ročné následné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev. Ročné následné zverejňovanie prijímateľov EPZF a EPFRV a súm z každého z týchto fondov vyplatených na prijímateľa upravuje nariadenie Rady č. 1290/2005 z 21.06.2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré v čl. 44a ukladá vo zverejnení uviesť aspoň tieto údaje: a/ v súvislosti s EPZF sumu rozdelenú na priame platby v zmysle čl. 2 písm. d/ nariadenia (ES) č. 1782/2003 a ďalšie výdavky; b/ v súvislosti s EPF RV celková sumu verejného financovania na prijímateľa. Podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 v súvislosti s uverejňovaním informácií o prijímateľoch pomoci zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPF RV) upravuje nariadenie Komisie (ES) č. 259/2008 z 18.03.2008, ktoré v čl. 1 ods. 1 až do prijatia vykonávacieho nariadenia Komisie č. 411/2011 uvádzalo, že zverejnenie uvedené v čl. 44a nariadenia (ES) č. 1290/2005 zahŕňa minimálne tieto informácie: a/ meno a priezvisko v prípade, keď sú prijímatelia fyzické osoby; b/ celý názov, tak ako je zaregistrovaný, keď sú prijímatelia právnické osoby; c/ celý názov združenia ako je zaregistrovaný, alebo inak oficiálne uznaný, keď sú prijímatelia združenia fyzických alebo právnických osôb bez vlastnej právnej subjektivity; d/ obec, kde má prijímateľ sídlo alebo je registrovaný a ak je to možné poštové smerové číslo alebo jeho časť na identifikovanie obce; e/ za Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) čiastku priamych platieb podľa čl. 2 písm. d/ nariadenia (ES) č. 1782/2003 za každého prijímateľa v príslušnom finančnom roku; f/ za EPZF čiastku iných platieb ako tých, ktoré sa uvádzajú v písm. e/ za každého prijímateľa v príslušnom finančnom roku; g/ za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) celkovú sumu verejných prostriedkov za každého prijímateľa v príslušnom finančnom roku, ktorá zahŕňa rovnako príspevok spoločenstva aj vnútroštátny príspevok; h/ súčet čiastok uvedených v písm. e/, f/ a g/ za každého prijímateľa v príslušnom finančnom roku; i/ menu týchto čiastok. V ods. 2 nariadenie stanovuje, že členské štáty môžu zverejniť podrobnejšie informácie, ako sú tie, ktoré sú uvedené v ods. 1. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 410/2011 z 27.04.2011, na ktoré sa odvoláva žalovaný, bolo zmenené a doplnené nariadenie (ES) č. 259/2008. V úvodnom ustanovení vykonávacieho nariadenia sa uvádza, že v rozsudku Súdneho dvora EÚ vynesenom v spojených veciach C-92/09 a C-93/09, pokiaľ ide o povinnosť uverejňovať informácie o prijímateľoch pomoci zo zdrojov Európskych poľnohospodárskych fondov, súdny dvor rozhodol, že uverejňovanie osobných údajov fyzických osôb bez toho, aby sa uplatnil rozdiel na základe príslušných kritérií, akým je napr. obdobie, počas ktorého fyzická osoba čerpala určitú pomoc, frekvencia alebo druh či objem pomoci, nie je primerané. Súdny dvor preto vyhlásil príslušné ustanovenia za neplatné. Vzhľadom na záujem fyzických osôb chrániť svoje osobné údaje a s cieľom zosúladiť rôzne ciele sledované povinnosťou uverejňovať informácie o prijímateľoch pomoci zo zdrojov EPZF a EPFRV stanovenou nariadením Komisie (ES) č. 259/2008, je vhodné ustanoviť, aby sa táto povinnosť neuplatňovala na fyzické osoby. Preto sa čl. 1 nariadenia (ES) č. 259/2008 zmenil tak, že: a/ úvodná veta sa nahrádza takto: 1. Zverejnenie uvedené v čl. 44a nariadenia (ES) č. 1290/2005 zahŕňa tieto informácie týkajúce sa právnických osôb: b/ písm. a/ sa vypúšťa c/ písm. b/ a c/ sa nahrádzajú takto: b/ celý názov tak ako je zaregistrovaný, keď sú prijímatelia právnické osoby so samostatnou právnou subjektivitou v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu; c/ celý názov združenia ako je zaregistrovaný alebo inak oficiálne uznaný, keď sú prijímatelia združenia právnických osôb bez vlastnej právnej subjektivity. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca vo svojej žiadosti žiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií o identifikačných údajoch nájomných užívateľov špecifikovaných pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Nitra, v k.ú. Chrenová. Nežiadal o sprístupnenie informácií o finančnej podpore akýchkoľvek fyzických osôb z fondov EPZF alebo EPFRV, čo sú v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdneho dvora i spomenutého vykonávacieho nariadenia informácie, ktorých zverejňovanie je s ohľadom na práva fyzických osôb na ochranu súkromia neprimerané. Z citovaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nemožno podľa názoru súdu rozumne vyvodiť, že by zakazovali zverejňovanie informácií o užívateľoch konkrétnych pozemkov, ktorých povinná osoba eviduje v súvislosti s plnením úloh v oblasti poľnohospodárskej politiky. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že právny dôvod pre nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z. žalovaný vyhodnotil po právnej stránke nesprávne, nakoľko vykonávacie nariadenie Komisie č. 411/2011, na ktoré sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva a ani vyššie opísané právne akty ES a EÚ, sprístupneniu predmetných informácií nebránia. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. S ohľadom na vyslovený záver o nesprávnom právnom posúdení veci sa súd osobitne nevenoval námietkam žalobcu týkajúcim sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd tiež rozhodol o zamietnutí žaloby v tej časti, ktorej sa žalobca domáhal na základe § 250j ods. 6 O.s.p. uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť žalobcovi informácie požadované v jeho žiadosti zo dňa 23.06.2014. Je toho názoru, že táto kompetencia súdu slúži predovšetkým na zrýchlenie prístupu žiadateľa k informáciám, o ktorých nesprístupnení bolo pre pasivitu povinnej osoby rozhodnuté tzv. fiktívnym rozhodnutím podľa zákona č. 211/2000 Z.z. V takých prípadoch súd skúma existenciu vecných dôvodov pre nesprístupnenie informácie a ak sa existencia takýchto dôvodov nepreukáže, súd môže uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. V prejednávanej veci však povinná osoba i žalovaný odôvodnili rozhodnutie o nesprístupnení informácií vecnými dôvodmi (§ 11 ods. 1 písm. g/ zák. č. 211/2000 Z.z.) a súd je tej mienky, že po právoplatnosti tohto rozsudku nebude povinnej osobe nič brániť, aby požadované informácie žalobcovi sprístupnila. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd - 2x 134 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 8,04 eur a 1x 8,39, čo spolu predstavuje sumu 432,30 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.