Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/242/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201923 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201923.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: A. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX M. Dr., I., D., štátny občan D., zastúpený: JUDr. Ján Ferenci, advokát, Štefánikova 26, Bratislava, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU- BA-F zo dňa 16.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p. OU-BA-F zo dňa 16.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vynaložených na súdnom poplatku za žalobu v sme 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom v sume 711,90 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (listu) žalovaného č. OU-BA-F zo dňa 16.10.2014, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, pretože nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva (ďalej len zákon č. 194/1949 Zb.), v dôsledku čoho nenadobudol československé štátne občianstvo. Žalobca v žalobe uviedol, že sa narodil dňa 05.02.1968 na území Kanady rodičom - matka: W. U. A., štátna občianka Kanady a otec: O. D., štátny občan Československej socialistickej republiky (ďalej aj ČSSR). V čase jeho narodenia sa nadobudnutie štátneho občianstva spravovalo zákonom č. 194/1949 Zb., podľa ktorého „dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo ČSSR, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, kým druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas môže byť podaná do jedného roku od narodenia“. Žalobca uviedol, že jeho otec žiadosť o vyslovenie súhlasu s nadobudnutím štátneho občianstva pre žalobcu nepodal, nakoľko v danom období bolo nemysliteľné, aby občan, ktorý emigroval do kapitalistického zahraničia, podal žiadosť národnému výboru. Žalobca ďalej uviedol, že rodina jeho otca opustila svoju vlasť za vojny za dramatických okolností, museli doslova utiecť cez hranicu, každý samostatne, aby sa nakoniec spolu zišli v Kanade. Tomuto úteku malo predchádzať priame varovanie od rodinných známych, že vtedajšie komunistické štruktúry sa chystajú rodinu žalobcovho otca zatknúť pre ich prozápadné názory. Žalobca mal za to, že za daných okolností by bolo aplikovanie uvedeného právneho predpisu, ktorý je neústavný, diskriminujúci a v rozpore so všeobecne uznávanými princípmi právneho štátu, porušením jeho ústavných práv na sebaurčenie ako občana nášho štátu. Žalobca ďalej poukázal na to, že zákonom č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len zákon č. 206/1968 Zb.) došlo s účinnosťou ku dňu 01.01.1969 k zrušeniu zákona č. 194/1949 Zb., pričom bola odstránená predmetná podmienka nadobúdania štátneho občianstva spočívajúca v podaní žiadosti národnému výboru. Lehota na podanie predmetnej žiadosti žalobcovmu otcovi uplynula dňa 05.02.1969. Nový zákon č. 206/1998 Zb. nadobudol účinnosť dňa 01.01.1969, teda ešte v rámci plynutia jednoročnej lehoty odo dňa narodenia žalobcu na podanie žiadosti o udelenie súhlasu s nadobudnutím jeho štátneho občianstva. Žalobca mal za to, že práve uvedená skutočnosť, že ešte počas plynutia lehoty na podanie žiadosti sa zmenili podmienky nadobúdania štátneho občianstva, zakladá jeho právny nárok na vydanie osvedčenia o nadobudnutí štátneho občianstva SR, nakoľko zmenou zákona podmienka podania žiadosti odpadla a v danom prípade nemožno trvať na jej splnení. Žalobca tiež dal do pozornosti, že zákon č. 206/1968 Zb. neobsahuje prechodné ustanovenia a tak má byť aplikovateľný aj na jeho situáciu. Zaujal názor, že ak by bola pripustená nekritická aplikácia pôvodnej právnej úpravy, bol by svojvoľne zbavený občianstva, ktoré nadobudol na základe úzkeho vzťahu k štátu v súlade s princípom ius sanguinis, pričom tento úzky vzťah k štátu je daný príbuzenským vzťahom k jeho otcovi. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že štátne občianstvo nadobudol ipso facto narodením jeho otcovi ako štátnemu občanovi, bez nutnosti aprobácie tejto skutočnosti správnym rozhodnutím štátneho orgánu a preto bola jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve podaná dôvodne. Podľa žalobcu je na mieste, aby si štát sám stanovil podmienky nadobúdania štátneho občianstva. Jeho voľnosť pri riešení tejto otázky však nie je neobmedzená, nakoľko podmienky musia byť formulované tak, aby zodpovedali princípom právneho štátu a princípom zákazu diskriminácie. Podľa žalobcu ust. § 1 ods. 2 zákona č. 194/1949 Zb. týmto požiadavkám nezodpovedá, nakoľko nadobudnutie štátneho občianstva nie je viazané na splnenie zákonných podmienok, ale na úplne arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie výkonnej moci a to v dobe, ktorá bola označená za dobu neslobody. Poukázal tiež na súčasný právny stav podľa zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len zákon č. 40/1993 Z.z.), ktorá nevyžaduje pre získanie štátneho občianstva aprobáciu štátnym orgánom a priznáva štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením dieťaťu, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR. Žalobca tiež namietal, že s ohľadom na úplnú absenciu odôvodnenia považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne a treto porušujúce jeho ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Nakoniec žalobca namietal, že napadnutý list neobsahuje žiadne poučenie o tom, že ide o rozhodnutie konečné, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, prípadne že ho možno podrobiť súdnemu prieskumu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nakoľko žalobca nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva, nemožno ho považovať za štátneho občana Slovenskej republiky. Keďže žalobca nenadobudol československé štátne občianstvo, nemohol nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky podľa zákona č. 206/1968 Zb. a preto ho nemožno považovať ani za štátneho občana Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. sa na postup podľa tretej časti tohto zákona (osvedčenie štátneho občianstva SR) nevzťahuje všeobecne predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok). Žalovaný mal za to, že zamietnutie žalobcovej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR spĺňa zákonné náležitosti a obsahuje aj odôvodnenie, prečo bola žiadosť zamietnutá. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že žalobca listom zo dňa 29.07.2014 požiadal žalovaného o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, a to z dôvodov zhodných s odôvodnením žaloby. Z dokladov pripojených k žiadosti vyplynulo, že žalobca sa narodil dňa 05.02.1968 na území Kanady matke - štátnej občianke Kanady a otcovi - štátnemu občanovi Československej socialistickej republiky. Listom zo dňa 16.10.2014 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR z dôvodu, že podľa § 2 zákona č. 40/1993 Z.z. nie je občanom Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že žalobca v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 194/1949 Zb. nenadobudol československé štátne občianstvo, nakoľko nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva. Žalovaný zároveň potvrdil, že žalobca nenadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky udelením podľa § 7 zákona č. 40/1993 Z.z. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 194/1949 Zb. dieťa, ktoré sa narodí na území Československej republiky a ktorého otec alebo matka je občanom, nadobúda narodením štátne občianstvo. Podľa ods. 2 dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, kým druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas môže byť podaná do jedného roku od narodenia. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 206/1968 Zb. dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky. Podľa § 2 zákona č. 40/1993 Z.z. osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 88/1990 Zb., je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 40/1993 Z.z. štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa právnej úpravy nadobúdania štátneho občianstva obsiahnutej v zákone č. 194/1949 Zb., platnej a účinnej ku dňu narodenia žalobcu (05.02.1968), dieťa, ktoré sa narodilo v cudzine rodičom, z ktorých jeden bol občanom Československej socialistickej republiky, nadobúdalo československé štátne občianstvo narodením, avšak iba za splnenia podmienky, že s tým vyslovil súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý bol občanom. Právnym dôvodom nadobudnutia štátneho občianstva bolo narodenie dieťaťa štátnemu občanovi v cudzine, ku ktorému musel pristúpiť súhlas krajského národného výboru. Tento súhlas však nemal povahu konštitutívneho rozhodnutia o nadobudnutí štátneho občianstva dieťaťom, ale mal formu odkladacej podmienky, ktorá ak nebola v stanovenej dobe splnená, štátne občianstvo dieťa narodením nenadobudlo. O udelenie súhlasu mohol požiadať do jedného roku od narodenia dieťaťa ten z rodičov, ktorý bol občanom. V prípade, že tak urobil a súhlas s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťom bol udelený, právne účinky nadobudnutia štátneho občianstva nastali narodením dieťaťa. Podľa uvedenej právnej úpravy mohol žalobcov otec, ktorý bol štátnym občanom Československej socialistickej republiky, požiadať krajský národný výbor o udelenie súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva pre žalobcu narodeného v Kanade do 05.02.1969. Dňom 01.01.1969 však nadobudol účinnosť zákon č. 206/1968 Zb., ktorý odstránil podmienku udelenia súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťom narodeným v cudzine a stanovil, že dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky. Určil tiež, že štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky je ten, kto má ku dňu 01.01.1969 štátne občianstvo Československej socialistickej republiky, ak sa narodil na území Slovenskej socialistickej republiky. Podľa rodného listu žalobcovho otca O. sa tento narodil dňa XX.XX.XXXX v obci Prosačov, okres Vranov nad Topľou a preto sa ku dňu 01.01.1969, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 206/1968 Zb., považoval za štátneho občana Slovenskej socialistickej republiky. Podľa uvedeného zákona samotná skutočnosť, že žalobcov otec Ján D. bol štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, postačovala na to, aby žalobca ako jeho syn nadobudol narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky. Zákon č. 206/1968 Zb. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, podľa ktorého zákona sa spravujú právne vzťahy nadobúdania štátneho občianstva u detí, ktorých jeden z rodičov je štátny občan ČSSR, narodených do jedného roka pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Ako bolo uvedené vyššie, podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 194/1949 Zb. mohol ten z rodičov dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý bol štátnym občanom, do jedného roku od narodenia dieťaťa požiadať krajský národný výbor o udelenie súhlasu s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťa. Žalobcov otec tak mohol urobiť až do 05.02.1969, teda aj v čase, kedy už bol platným a účinným zákon č. 206/1968 Zb., ktorý podmienku súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťa neupravoval. Krajský súd po starostlivom zvážení okolností žalobcovho prípadu dospel k záveru, že naznačený presah účinkov zákona č. 194/1949 Zb. do časovej pôsobnosti nového zákona č. 206/1968 Zb. a týmto zákonom upravenú zmenu podmienok nadobúdania štátneho občianstva je potrebné vykladať v prospech žalobcu a vychádzať z právneho režimu platného a účinného od 01.01.1969. Je totiž zrejmé, že k zmene podmienok nadobúdania štátneho občianstva, podľa ktorých by žalobcovi postačoval k nadobudnutiu štátneho občianstva fakt, že sa narodil jednému z rodičov, ktorý je štátnym občanom, došlo ešte počas plynutia zákonnej lehoty na podanie žiadosti o udelenie vyššie uvedeného súhlasu národného výboru, pričom po dátume 01.01.1969 už takáto žiadosť a udelený súhlas s nadobudnutím štátneho občianstva neboli potrebné. Súd pritom prihliadol aj na všeobecne známe spoločenské pomery, ktoré existovali vo vtedajšej Československej socialistickej republike v čase po narodení žalobcu, ktoré prakticky vylučovali akúkoľvek šancu na dosiahnutie súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva u dieťaťa narodeného v cudzine štátnemu občanovi, ktorý emigroval do tzv. kapitalistickej cudziny, čo sa v tom čase považovalo za kriminálny čin. Súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že nadobúdanie štátneho občianstva dieťaťa narodením na základe existencie štátoobčianskeho zväzku aspoň jedného z jeho rodičov bez nutnosti pristúpenia akýchkoľvek ďalších podmienok, je nemenným princípom, ktorý platí od 01.01.1969 až po súčasnosť. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že oznámenie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré má všetky atribúty rozhodnutia správneho orgánu podliehajúceho súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa 2. hlavy V. časti O.s.p., vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd - 2x 134 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 8,04 eur a 1x 8,39, náhrade za stratu času v trvaní 10 hodín na cestovanie na trase Košice - Bratislava a späť spojené s účasťou zástupcu na pojednávaní vo výške 279,60 eur (20 začatých polhodín x 13,98 eur), čo spolu predstavuje vyčíslenú sumu 711,90 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.