Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/256/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201958 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3996/2014-720 zo dňa 18.09.2014 takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 3996/2014-720 zo dňa 18.09.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Prešov sp. zn. OU-PO-OOP4-2014/2415-11-MOP zo dňa 26.05.2014, ktorým bol schválený v zmysle ust. § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti 2014-2023 na celkovej výmere XXXX,XXXX ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Lesoprojekta s.r.o. s rozsahom úloh určených vo výroku rozhodnutia. Žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov z dôvodov uvedených v § 250 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. c/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s vyjadrením žalobcu k podkladom rozhodnutia, ktoré žalobca podal dňa 16.04.2014 a v ktorom poukázal na to, že program starostlivosti o lesy je nástrojom na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva nie je oprávnený pri rozhodovaní o schvaľovaní PSoL do úvahy ustanovenia právnych predpisov na úsekoch ochrany prírody a krajiny, keďže medzi funkciami lesov je aj ekologická a prírodno-ochranná funkcia. Žalobca poukázal na to, že viaceré z biotopov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany v uvedených územiach európskeho významu sa nachádzajú v nepriaznivom - neprimeranom stave, či dokonca nepriaznivom - zlom stave. Toto tvrdenie podoprel žalobca odkazom na údaje zverejnené na webovom sídle európskej únie na ktorom sú zverejnené údaje obsiahnuté v správach jednotlivých členských štátov predložených komisii európskej únie podľa čl. 17 Smernice o biotopoch. Za stavu pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom odvolaní na stav konkrétnych druhov biotopov uvedených v správe Slovenskej republiky, ktorú táto predložila, plniac si svoje povinnosti podľa čl. 17 ods. 1 Smernice o biotopoch, je doslova absurdným obrana žalovaného pred jeho povinnosťou zohľadniť túto správu, predloženú Slovenskou republikou v súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi z komunitárneho práva spočívajúce v tom, že nie je možné zistiť kto, kedy a či vôbec posudzoval stav biotopov na LC Lesy Sabinov a či hodnotenie za celé Slovensko zodpovedá hodnoteniu aj na tomto území. Argumentácia žalovaného, že nie je zrejmé, či nepriaznivý stav označených biotopov bol ako nepriaznivý zistený aj na LC Lesy Sabinov je v kontexte uvedených ustanovení smernice o biotopoch nielen nepochopením podstaty ochrany uvedených biotopov, ale úplne zreteľne aj priznaním nedostatku zistenia skutkového stavu pred vydaním oboch správnych rozhodnutí. Zo žiadneho z ustanovení zákona o lesoch, ani iného právneho predpisu však nevyplýva, žeby jediným nástrojom, ktorým je možné dosiahnuť rešpektovanie záujmov ochrany prírody a krajiny pred schvaľovaním PSoL je vyhlásenie lesov za lesy osobitného určenia. Uvedený názor žalobcu vychádza z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o lesoch, v ktorom je definovaný účel zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon o lesoch nepreferuje nijakým spôsobom produkciu drevnej hmoty pred inými funkciami lesa, ktorých zabezpečenie je účelom zákona o lesoch. Osobitne je potrebné poukázať na to, že pri definovaní účelu zákona o lesoch dá zákonodarca na prvé miesto zachovanie, zveľaďovanie a ochranu lesov ako zložiek životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny, na plnenie ich nenahraditeľných funkcií. Zákon o lesoch aj v ustanovení § 15 ods. 1, v ktorom sú definované hospodárske lesy, uvádza, že hospodárskymi lesmi sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimo produkčných funkcií lesov. Podľa ustanovenia § 2 písm. f/ zákona o lesoch mimo produkčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie. Z citovaných zákonných ustanovení nevyplýva oprávnenie orgánu schvaľujúcemu návrh programu starostlivosti neprihliadať na plnenie mimo produkčných funkcií lesov aj v lesoch, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia. Naopak, z ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o lesoch vyplýva, že program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. Zo spôsobu, ktorým sa žalovaný vyrovnal s námietkou žalobcu, že odborné stanovisko orgánu ochrany prírody podľa ustanovenia § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny slúži ako podklad pre rozhodnutie či plán alebo projekt má byť predmetom, vyplýva, že žalovaný nie celkom pochopil význam a zmysel uvedeného odborného stanoviska. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.02.2015 uviedol, že žalobca vo svojej žalobe uvádza, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné z dôvodu podľa § 250 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. a poukázal predovšetkým na skutočnosť, že ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva nie je oprávnený pri rozhodovaní o schvaľovaní PSoL nebrať do úvahy ustanovenia právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže medzi funkciami lesov je aj ekologická a prírodo-ochranná funkcia. V predmete námietky žalovaný uvádza, že z hľadiska tvorby modelov hospodárenia je rozhodujúce zohľadnenie primeranej prevládajúcej funkcie a následne sekundárnych funkcií, ktoré má plniť lesný porast. Ak odvolateľ považuje za primárnu funkciu ochranu biotopov aj v hospodárskych lesoch, potom mal možnosť podať žiadosť o vyhlásenie lesov osobitného určenia v termíne podľa § 17 ods. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 453/2006 Z.z. v súlade s § 14 ods. 2 písm. e/ a § 16 ods. 3 zákona o lesoch k čomu zo strany žalobcu ani zo strany iných účastníkov konania alebo zúčastnených osôb nedošlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nástrojom ochrany biotopov európskeho významu je aj vyhlásenie území európskeho významu SKUEVO331 O. H. a R O., pričom v oboch týchto územiach sú predmetom ochrany okrem iného bukové a jedľovo-bukové kvetné lesy a prioritný biotop európskeho významu Z.- javorové sutinové lesy. K tejto námietke žalovaný uvádza, že zákon o ochrane prírody a krajiny síce definuje biotopy európskeho národného významu, nezaraďuje ich však v rámci územnej ochrany do stupňov ochrany, ktoré sa v rámci komplexného zisťovania stavu lesov využívajú ako indikátory pri tvorbe hospodárenia. Tieto územia európskeho významu a biotopy európskeho významu sa nachádzajú v prvom a druhom stupni ochrany pre ktoré boli modely hospodárenia vypracované a použité pri tvorbe plánu hospodárskych opatrení v konkrétnych jednotkách priestorového rozdelenia lesa. Vo všeobecnosti však lokality v chránenom území predpokladajú existenciu osobitného režimu hospodárenia na základe ich vyhlásenia za lesy osobitného určenia. Žalovaný poukazuje na § 32 ods. 2 správneho poriadku v zmysle ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Žalovaný mal k dispozícii dostatok podkladov materiálov na to, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci. V danej súvislosti opätovne poukazuje na záväzné vyjadrenie OU-OSŽP číslo OU-PO-OSZP1-2014/015194-4 zo dňa 05.05.2014, v ktorom uvedený orgán konštatuje, že schválením PSL nie je predpoklad jeho významného vplyvu na územia európskeho významu O. H., O. a na chránené vtáčie územia O., ktoré sú zaradené do sústavy chránených území Natura 2000, ktoré bolo pre prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie v tejto súvislosti smerodajné a dostačujúce. Žalovaný dodáva, že z uvedeného vymedzenia postupu prvostupňového ako aj druhostupňového žalovaného orgánu je zrejmé, že postupoval v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, zákona o lesoch a iných dotknutých právnych predpisov. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSoL) predložil v zmysle § 41 ods. 13 zákona o lesoch na schválenie návrh PSoL. OU OOP svojím listom zo dňa 31.03.2014 dal možnosť účastníkom konania, zúčastneným osobám ako aj dotknutým orgánom štátnej správy podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vo veci schválenia návrhu PSoL a kategorizácii lesov pre roky 2014-2023 na LC Lesy Sabinov. Zároveň bolo umožnené navrhnúť doplnenie podkladu rozhodnutia v termíne do 10 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom k tomu, že návrh PSoL je možné schváliť po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, OU OOP požiadal MPaRV SR o predĺženie lehoty pre vydanie rozhodnutia a to do 30.05.2014. Dňa 24.04.2014 bolo doručené vyjadrenie E.. A. K. v ktorom navrhuje návrh PSoL vrátiť vyhotoviteľovi na dopracovanie a zohľadniť jej pripomienky, ktoré v liste uviedla. Následne bol o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek vypracovaný Obvodným lesným úradom v Prešove protokol. Stanovisko SVP č. 6948/5934-49210/13 zo dňa 11.04.2013 neobsahovalo požiadavky a pripomienky, ktoré by ovplyvňovali návrh hospodárskych opatrení nad rámec vypracovaných modelov hospodárenia. Jednotlivé pripomienky žalobcu predložené E.. A. K. boli pred Obvodným lesným úradom riadne prerokované a výsledky prerokovania boli následne zhrnuté v bode 29/ protokolu. Pred vydaním rozhodnutia o schválení návrhu Programu starostlivosti o lesy dal Okresný úrad Prešov listom zo dňa 31.03.2014 možnosť vyjadriť sa dotknutým subjektom k podkladom rozhodnutia. S námietkami a požiadavkami k návrhu Programu starostlivosti o lesy predloženými žalobcom prostredníctvom právnej zástupkyne sa OU OOP v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 15 zákona o lesoch hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch je PSL nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením plánu dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch konanie o vyhotovení PSL sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh PSL schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je PSL. Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej len „vyhláška“) návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia sa predkladá do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť plánu. Podľa § 17 ods. 6 vyhlášky, ak lesy osobitného určenia neboli vyhlásené do predloženia správy o hospodárení, v konaní o vyhotovení PSL sa navrhovaná kategorizácia nezohľadňuje a konanie o ich vyhlásení sa zastaví. Vyhlásenie za lesy osobitného určenia možno opätovne navrhnúť v žiadosti o zmenu PSL. Podľa § 32 ods. 1 vyhlášky, rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania. Podľa § 32 ods. 2 vyhlášky, jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí, homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. Podľa § 32 ods. 7 vyhlášky, modely hospodárenia sú podkladom na vyhotovenie PSL a sú súčasťou zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie plánu. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 3996/2014-720 zo dňa 18.09.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.05.2014, ktorým bol schválený v zmysle ust. § 41 ods. 13 zákona o lesoch návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti 2014-2023 na celkovej výmere XXXX,XXXX ha lesných pozemkov, ktorý vypracoval vyhotoviteľ Lesoprojekta s.r.o. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Konajúci súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a nevzhliadol dôvod, aby zrušil rozhodnutia správnych orgánov pre nesprávne právne posúdenie tak, ako to žiada žalobca. Program starostlivosti o lesy pre Lesný celok Lesy Sabinov s dobou platnosti na rok 2014-2023, ktorý vyhotovila Lesoprojekta s.r.o. J. bol schválený po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, právnických osôb a fyzických osôb, ktorých práva môžu byť vyhotovením plánu dotknuté. Uvedené subjekty mohli do plánu nahliadnuť a mohli k nemu predložiť pripomienky. Podľa § 32 ods. 1 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania. Podľa odseku 7 uvedeného ustanovenia modely hospodárenia sú podkladom na vyhotovenie PSL a sú súčasťou zásad na vyhotovenie PSL pre príslušný lesný celok a pokynom na vyhotovenie plánu. Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa ods. 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení plánu; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. V súlade s Pracovnými postupmi Hospodárskej úpravy lesov č. A/2008/16111611 schválenými ministerstvom pod č. XXX/XXXX-XXX z 09.01.2009 rámcové plánovanie je súčasťou správy o hospodárení a je pre zásady vyhotovenia Programu starostlivosti o lesy smerodajné. Modely hospodárenia sú spolu s rámcovým plánovaním hlavným realizačným výstupom komplexného zisťovania stavu lesov. Pre OU OOP bolo pred schválením Programu starostlivosti o lesy rozhodujúce stanovisko orgánu ochrany prírody vydané podľa § 9 ods. 1 písm. m/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, v ktorom sa konštatuje, že vyhotoviteľ primerane zapracoval záujmy ochrany prírody a krajiny v predmetnom území. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že schválením PSL a kategorizácie lesov pre LC Lesy Sabinov, LC Neštátne lesy na LHC Sabinov a LC Petrova nie je predpoklad ich významného vplyvu na územia európskeho významu SKUEVO331 O.ský Minčol, SKUEVO332 O. a na chránené vtáčie územia Čergov, ktoré sú zaradené do sústavy chránených území X. 2000. OU OSŽP na základe zhodnotenia významnosti Programu starostlivosti o lesy na lokalite sústavy X. 2000, posúdenia predmetnej žiadosti a prihliadajúc na stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody ŠOP zo dňa 11.04.2014 k schváleniu Programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov pre LC Lesy R., LC Neštátne lesy na Z. Sabinov a LC J. nemá zásadné pripomienky. Ak mal žalobca záujem o to, aby bol v LC Sabinov vyhlásený les osobitného určenia mal možnosť podať žiadosť v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Žalobca v zmysle uvedeného ustanovenia nepodal žiadosť a ani zo strany vlastníka alebo správcu nebol udelený súhlas v zmysle § 16 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. Čo sa týka námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci táto jeho námietka je irelevantná, nakoľko správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, zákona o lesoch a iných dotknutých právnych predpisov (viď. listinné dôkazy založené v administratívnom spise). Žalobcovi umožnili v každom štádiu správneho konania uplatňovanie jeho procesných práv a so všetkými ním vznesenými námietkami sa riadne zaoberali a vysporiadali. Správne orgány si zaobstarali dostatok podkladov na to, aby rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.