Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/12/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201016 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: H. P. J., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky (ďalej len „India"), bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledné miesto pobytu v krajine pôvodu Z. C., Z. U., H., tohto času Pobytový tábor Rohovce, zastúpeného pani Mgr. Jarmila Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska: Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom: Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.6.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-129-36/PO-Ž-2014 zo dňa 29.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-129-36/PO-Ž-2014 zo dňa 29.4.2015 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 519,39 eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-129-36/PO-Ž-2014 zo dňa 29.4.2015 odporca podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 8 a § 10 zákona o azyle a zároveň mu ani neposkytol doplnkovú ochranu, pretože neboli dané predpoklady vymedzené v § 13a alebo § 13b uvedeného zákona. Podľa odôvodnenia odporcu sú tvrdenia navrhovateľa prezentované v azylovom konaní nedôveryhodné pre nie zanedbateľné rozpory, čo objektívne znemožňuje zistiť existenciu dôvodov na udelenie azylu či doplnkovej ochrany. Odporca poukázal aj na predchádzajúce azylové konania, v ktorých navrhovateľ uvádzal v podstate rovnaké dôvody na udelenie azylu a tieto po vyhodnotení vždy viedli k vydaniu negatívneho rozhodnutia . Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.6.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov vymedzených v § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol, že v krajine pôvodu by voči nemu mohlo pre jeho príslušnosť k strane Khalistan vedené trestné stíhanie a hrozí mu uloženie trestu smrti, resp. odňatia slobody, pričom podmienky vo väzniciach v Indii sú zlé a pre určité skupiny uväznených dosahujú úroveň porušovania čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené žiadal preskúmať vo vzťahu k jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, trpí totiž fyzickými a psychickými ochoreniami (depresia), bol operovaný, berie dlhodobo lieky, a to všetko následkom fyzického napadnutia v roku 2013. Ďalej osobitne žiadal vyhodnotiť, či i samotné zdravotné problémy nezakladajú právo na udelenie humanitného azylu, podľa jeho názoru sa odporca udelením tejto formy azylu v napadnutom rozhodnutí zaoberal len v teoretickej rovine a s existujúcimi dôvodmi sa nevysporiadal. V tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Má za to, že v krajine pôvodu by mu nebola poskytnutá žiadna zdravotná ani sociálna starostlivosť a jeho život by v prípade návratu bol preto neznesiteľný, určite by mu to spôsobilo rapídne zhoršenie zdravotného stavu s fatálnymi následkami. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.7.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Má za to, že navrhovateľ v priebehu konania a ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. o poskytnutí doplnkovej ochrany. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylových spisov ČAS: MU-346/PO-Ž-2013 a ČAS: MU-129/PO-Ž-2014, z ktorých zistil, že navrhovateľ žiada o udelenie azylu, resp. o priznanie statusu utečenca na území Slovenskej republiky opakovane už od roku 2001. Prvýkrát požiadal o priznanie statusu utečenca dňa 20.3.2001 z dôvodu prenasledovania z náboženských a politických dôvodov, tento mu rozhodnutím č.p. MU-406/PO-Ž/2001 zo dňa 6.6.2001 nebol priznaný. Druhýkrát a tretíkrát navrhoval vyhovieť jeho žiadosti z dôvodov prenasledovania teroristami, rozhodnutiami č.p. MU-33/PO-Ž/2002 zo dňa 22.3.2002 a č.p. MU-4801/PO-Ž/2002 zo dňa 23.10.2002 mu však status utečenca opäť nebol priznaný. V štvrtej žiadosti okrem už uvádzaných dôvodov tvrdil, že je v krajine pôvodu prenasledovaný vládou a políciou, túto mu odporca v zmysle zákona o azyle rozhodnutím č.p. MU-673/PO-Ž/2003 zo dňa 11.3.2003 zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Piatykrát taktiež nebol úspešný, rozhodnutím č.p. MU-6871/PO-Ž-2004 zo dňa 8.10.2004 mu odporca azyl opäť neudelil. Rozhodnutím ČAS: MU-428-44/PO-Ž-2008 zo dňa 21.10.2009 nebolo vyhovené ďalšej žiadosti, ktorú navrhovateľ tentokrát odôvodňoval aj tým, že na území Slovenskej republiky má už vybudované sociálne vzťahy. Konanie o siedmej, ôsmej, deviatej a desiatej žiadosti bolo zastavené v zmysle § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle rozhodnutím ČAS: MU-513-12/PO- Ž-2010 zo dňa 24.9.2010, rozhodnutím ČAS: MU-610/PO-Ž-2011 zo dňa 1.6.2012, rozhodnutím ČAS: MU-883-23/PO-Ž-2012 zo dňa 19.2.2013 a rozhodnutím ČAS: MU-346-33/PO-Ž-2013 zo dňa 9.12.2013. K jedenástej žiadosti o udelenie azylu, ktorá je predmetom tohto konania, navrhovateľ uviedol, že sa naďalej obáva o svoj život, v krajine pôvodu zabili jeho brata, on sám bol mučený a do Indie sa nemôže vrátiť, pretože mu tam hrozí trest smrti. Tvrdil, že bol členom politickej strany Khalistan (roznášal propagačné letáky) a preto by mal byť prenasledovaný, má obavu že by mohol byť popravený ako ich vodca. Ako ďalší z dôvodov o udelenie azylu uviedol svoj zdravotný stav. Na vstupnom pohovore pred odporcom k nemu uviedol, že v máji 2013 bol v miestnom bare v Rohovciach napadnutý neznámym mužom, dostal krvácanie do mozgu, bol operovaný, odvtedy sa mu zhoršil zrak, trpí bolesťami hlavy a má problémy s pamäťou a koncentráciou. Súd sa riadne oboznámil s dokumentmi založenými v spise týkajúceho sa aktuálneho azylového konania (ČAS: MU-129/PO-Ž-2014). Podľa správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z júna 2014 je bezpečnostná situáciu v krajine pôvodu primeraná, výskyt násilia za posledné roky klesol a nepokoje (štrajky, povstalecké nálady) majú skôr lokálny a časovo obmedzený charakter (týkajú sa napr. miest Džammú, Kašmír, hraníc s Pakistanom a pod.). Ako je ďalej jednoznačne uvedené v predmetnej správe, trest smrti v Indii je skôr výnimočným a i napriek jeho zaradeniu do trestného zákonníka ho možno uložiť iba v prípade „najvzácnejších zo zriedkavých prípadov“. Indický najvyšší súd rozhodol, že povinný trest smrti je protiústavný. Podľa správy z psychologického vyšetrenia vykonaného pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady zo dňa 26.2.2014 je kvalita života navrhovateľa oslabená (výrazne znížené performačné schopnosti, možnosť regresu do demencie, depresívne prejavy v správaní atď.). Podľa znaleckého posudku č. 82/2013 zo dňa 3.11.2013, ktorý bol vypracovaný MUDr. Milanom Zbořilom pre účely trestného konania vedeného proti osobe, ktorá navrhovateľa fyzicky napadla v máji 2013 v miestnom bare Rohovciach, poranenia navrhovateľa spôsobené týmto útokom zanechali vážnejšie hodnotiteľné trvalé následky, ktorých rozsah ešte v čase vypracovania posudku nebolo možné určiť. Odporca rozhodnutím ČAS: MU-129-22/PO-Ž-2014 zo dňa 8.7.2014 podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle konanie zastavil, toto rozhodnutie však bolo na základe podaného rozkladu rozhodnutím ministra vnútra č. KM-OLVS-5/2015/RK zo dňa 25.2.2015 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozhodnutí minister konštatoval, že na základe opakovanej žiadosti navrhovateľa (o azyl) je potrebné nanovo dôsledne skúmať skutkový stav, vyjadriť sa k otázke jeho zdravotného stavu a dopadu ťažkej ujmy na zdraví, ktorá mu bola spôsobená a zaoberať sa situáciou v krajine jeho pôvodu z hľadiska existencie zákonných dôvodov na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Odporca opäť vykonal dokazovanie, pričom rozsah skúmania podmienok v krajine pôvodu rozšíril aj na úroveň sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti so zameraním na osoby so psychickým postihnutím či so závislosťou na alkohole. Podľa správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z apríla 2015 je rozpočet na zdravotníctvo v Indii jeden z najnižších na svete, zdravotnému sektoru dominujú súkromné firmy. Prístup k liečbe má menej ako 20 percent ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť o duševné zdravie. Aktívnu úlohu v starostlivosti o zraniteľné skupiny osôb v Indii vykonáva celý rad mimovládnych organizácii, je ich zaregistrovaných najmenej 5.000. Podľa lekárskej správy zo dňa 24.3.2015, má navrhovateľ (pred dvoma rokmi zbitý) neurologický nález bez dynamiky, teploty nemá, je pri vedomí, orientovaný, lieky na bolesti užíva len podľa potreby - v závere správy lekár uviedol, že navrhovateľ je t.č. zdravý. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadami v zmysle § 250j ods 2 písm. c), a e) O.s.p. ako namietal navrhovateľ, je ho však potrebné zrušiť z dôvodu vymedzeného v § 250j ods. 2 písm. d) toho istého zákona. Námietku navrhovateľa v časti nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia teda súd vyhodnotil ako relevantnú, a to pre nedostatok dôvodov. Základným predpokladom odôvodnenia každého správneho rozhodnutia je to, aby bolo z neho zrejmé, aký skutkový stav bol v priebehu konania zistený a akou úvahou sa správny orgán riadil pri jeho vydaní. Odôvodnenie má teda obsahovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odporca v napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci - opísal navrhovateľom prezentované dôvody o udelenie azylu, citoval príslušné ustanovenia zákona o azyle a v časti odôvodnenia správne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v Indii. Takisto správne konštatoval (ako súd zistil z obsahu azylových spisov, t.j. i z predchádzajúcich azylových konaní ktoré začali už v roku 2001), že tvrdenia navrhovateľa sú nedôveryhodné pre ich rozpornosť a z tohto dôvodu ani nemožno ustáliť skutkový stav či skúmať bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k osobitnému statusu navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa sa v priebehu azylových konaní stále opakovali, boli však v podstatných bodoch príliš všeobecné a rozporné - raz navrhovateľ tvrdil, že je v krajine pôvodu prenasledovaný tretími osobami kvôli finančnej pôžičke, potom mal byť ohrozovaný teroristami či vládou pre jeho členstvo v hnutí Khalistan, zároveň však pritom sám uvádzal, že pracoval svojho času v zložkách polície (ktorá skutočnosť v podstate vylučuje hrozbu perzekúcie za jeho členstvo v strane Khalistan). Súd považuje za potrebné poznamenať, že i obava navrhovateľa z trestu smrti (poukazujúc na popravu vodcu Khalistanu) je neopodstatnená, trest smrti sa totiž v Indii ukladá len výnimočne a i keby bol popravený vodca strany Khalistan, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa obdobný režim vzťahoval aj na rádového člena strany (navrhovateľa), ktorého hlavnou úlohou bolo roznášať propagačné letáky. Okrem nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Indii (či už všeobecnej, alebo vo vzťahu ku konkrétnemu statusu navrhovateľa) však navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval aj zlým zdravotným stavom, čím sa v priebehu administratívneho konania zaoberal aj odporca, ako jednoznačne vyplýva z priebehu vstupného pohovoru či z obsahu azylového spisu. Odporca bol taktiež v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí ministra vnútra č. KM-OLVS-5/2015/RK zo dňa 25.2.2015, podľa ktorého sa mal v rozhodnutí riadne vyjadriť aj k otázke zdravotného stavu navrhovateľa. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že odporca nevyhodnotil, či zdravotné problémy navrhovateľa neodôvodňujú udelenie humanitného azylu, týmto inštitútom sa podľa jeho názoru v napadnutom rozhodnutí zaoberal len v teoretickej rovine. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou navrhovateľa v tejto časti, odporca skutočne vôbec nevyhodnotil či existujú alebo neexistujú dôvody na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom jednoznačne vyplýva, že odporcovi bolo známe, že navrhovateľ žiada aj o udelenie azylu z tohto dôvodu. Napriek uvedenému však odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal iba vo všeobecnosti inštitútom udelenia tzv. humanitárneho azylu, avšak vôbec neodôvodnil, prečo v prípade navrhovateľa neaplikoval postup podľa § 9 zákona o azyle. V časti opisu skutkového stavu veci na základe lekárskej správy zo dňa 24.3.2015 pritom konštatoval, že je navrhovateľ zdravý a teda vyhodnocovanie dôkazov v azylovom konaní smerovalo aj k posúdeniu jeho zdravotného stavu vo vzťahu k skúmaniu existencie dôvodov pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Podľa konštantnej judikatúry pokiaľ navrhovateľ v priebehu azylového konania uvádza také dôvody, ktoré by mohli zakladať právo na udelenie azylu z humanitných dôvodov (navrhovateľ výslovne uviedol, že o azyl žiada aj z dôvodu svojho zdravotného stavu) , v odôvodnení musí odporca k nim zaujať stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Odporca uvedené dokonca sám konštatoval v napadnutom rozhodnutí, vôbec sa však tým neriadil - neuviedol ako vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a prečo navrhovateľovi neudelil azyl postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle i keď navrhovateľ o jeho udelenie (z tohto dôvodu) požiadal už vo vyhlásení zo dňa 11.4.2014. Pretože v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha o neudelení azylu z humanitných dôvodov, následkom čoho je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd za aplikácie ust. § 250j ods. 2 písm. d) 0.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové prejednanie a rozhodnutie. Ako to bolo vyššie konštatované, podľa názoru súdu odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, v jeho konaní súd nezistil pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia. S poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia súd nepreskúmaval toto rozhodnutie z pohľadu správneho či nesprávneho posúdenia veci. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporcu vec opätovne prejednať a pokiaľ to bude pokladať za potrebné, resp. ak to navrhne navrhovateľ, doplniť dokazovanie. Následne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, posúdiť navrhovateľovu žiadosť o azyl, obzvlášť aj vo vzťahu k zisteniu, či v prípade navrhovateľa sú splnené dôvody pre udelenie azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle. V meritórnom rozhodnutí musí odporca svoje zistenia opísať, prezentovať svoju úvahu ktorou sa pri vydaní tohto rozhodnutia riadil a to všetko logickým, jasným a transparentným spôsobom, t.j. svoj právny názor musí náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností (dôkazov) dospel k záveru, ktorý vysloví v enunciáte rozhodnutia. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za tri úkony právnej služby á 139,83 eur (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku a účasť na pojednávaní) + 3x režijný paušál á 8,39 eur - spolu vo výške 444,66 eur. Cestovné náklady (porada s navrhovateľom v PT Rohovce 19.6.2015) a stratu času vyúčtovala vo výške 55,92 eur (v skladbe: cestovné náklady: 18,82 eur; náhrada za stratu času: 55,92 eur). Spolu vo výške 519,40 eur (444,66 eur + 18,82 eur + 55,92 eur). K vyúčtovaniu priložila osvedčenie o evidencii vozidla, prehľad priemernej ceny pohonných látok, doklad o vzdialenosti z pracoviska do PT Rohovce. Súd právnej zástupkyni navrhovateľa priznal náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (za použitia opatrenia MPSVaRSR č. 632/2008 Z.z.) vo výške spolu 519,39 eur v skladbe: - za tri úkony právnej pomoci: 444,66 eur, - za použitie motorového vozidla: 12,59 eur (34,4 km x 2 = 68,8 km x 0,183 eur/km); - za hotové výdavky - spotreba benzínu: 6,22 eur (6,6 x 1,37 x 0,688); - náhrada za stratu času: 55,92 eur (2 x 2-polhodiny á 13,98 eur) . Pri určení lehoty zaplatenia priznanej náhrady trov konania súd zohľadnil čas potrebný na zabezpečenie realizácie výplaty priznaných trov konania. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).