Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201187 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201187.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: D. N. F. V., alias T. U. H., alias N. K. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu G. H., G. Š. L., Z. T. T. F., D. U. K., tohto času H. Ú. D. Q. pre V. G., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska: Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.7.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa 12.6.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa 12.6.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-90-12/2015-Ž zo dňa 12.6.2015 odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými než tie uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. Odporca zároveň dodal, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu je na štandardnej úrovni, bez hroziacich bezpečnostných rizík a navrhovateľ teda nemusí mať žiadne obavy týkajúce sa návratu do Vietnamu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.7.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľa je napadnuté rozhodnutie odporcu predčasné a v časti záveru o chýbajúcich dôvodoch podľa § 13a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Taktiež má za to, že odporca priveľmi zľahčil a zjednodušil dôvody prezentované navrhovateľom, chybne ich kvalifikoval ako také, ktoré nie sú spôsobilé odôvodniť poskytnutie medzinárodnej ochrany. Namietal, že v napadnutom rozhodnutí absolútne chýba odôvodnenie z hľadiska relevancie dôvodov žiadosti v kontexte poskytnutia doplnkovej ochrany (okrem hrozby vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle) vo vzťahu ku skutočnosti, že navrhovateľ spáchal v krajine pôvodu trestný čin a hrozí mu zaň uloženie neprimeraného trestu. Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade riadneho vyhodnotenia bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu by odporca zistil, že vo Vietname je situácia vo väzniciach katastrofálna, obžalovaní nemajú prístup k obhajcovi, nie je nezvyčajné aj mučenie a týranie zo strany polície a dozorcov, súdnictvo je pod
kontrolou Komunistickej strany Vietnamu. Poukázal aj na to, že v prípade návratu do krajiny by bol súčasne ohrozený i zo strany osôb, ktoré mu poskytli finančné prostriedky na vycestovanie z Vietnamu a ktoré nevrátil. Taktiež má za to, že sa odporca mal viac zaoberať osobnými pomermi navrhovateľa a jeho právom na rešpektovanie rodinného života, pretože tento ma partnerku a syna na území Českej republiky.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 17.8.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Dodal, že navrhovateľove ničím nepodložené tvrdenia možno považovať vyslovene za účelové s cieľom zabrániť vyhosteniu, čo svojim vyhlásením aj sám potvrdil.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylových spisov ČAS: MU-314/PO-Ž-2011, ČAS: MU-558/PO-Ž-2011, ČAS: MU-596/PO-Ž-2011, ČAS: MU-272/ PO-Ž-2012, ČAS: MU-524/PO-Ž-2012, ČAS: MU-104/PO-Ž-2013, ČAS: MU-333/PO-Ž-2013 a ČAS: MU-232/PO-Ž-2014 z ktorých zistil, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky žiadal opakovane o udelenie azylu už od roku 2011. Ani v jednom z už ukončených azylových konaní nedošlo k rozhodnutiu v merite veci, tieto boli zastavené z dôvodov vymedzených v § 19 ods. 1 zákona o azyle (rozhodnutia ČAS: MU-314-10/PO-Ž-2011 zo dňa 31.8.2011, ČAS: MU-558-10/PO-Ž-2011 zo dňa 12.12.2011, ČAS: MU-596-12/PO-Ž-2011 zo dňa 30.1.2012, ČAS: MU-272-4/PO-Ž-2012 zo dňa 7.6.2012, ČAS: MU-524-4/PO-Ž-2012 zo dňa 30.8.2012, ČAS: MU-104-9/PO-Ž-2013 zo dňa 28.3.2013, ČAS: MU-333-3/PO-Ž-2013 zo dňa 12.7.2013, ČAS: MU-232-13/PO-Ž-2014 zo dňa 19.9.2014).
K deviatej žiadosti o udelenie azylu, ktorá je predmetom tohto konania, navrhovateľ ako jeden z dôvodov uviedol, že sa mu v Českej republike s občiankou tohto štátu narodil syn. Ďalším dôvodom na udelenie azylu by mala byť podľa tvrdení navrhovateľa skutočnosť, že v krajine pôvodu si na cestu do Európy požičal peniaze, ktoré nevrátil, tiež že mu hrozí trestné stíhanie (trest) za trestný čin lúpeže, čomu sa chce vyhnúť. Na vstupnom pohovore pred odporcom tiež uviedol, že jeho priateľka a matka jeho dieťaťa už podniká kroky na legalizáciu jeho pobytu, chcú uzavrieť manželstvo a žiť v Českej republike, ak sa to však nepodarí, ostal by aj na území Slovenskej republiky. Do Vietnamu sa vrátiť nechce, požičal si tam istú finančnú hotovosť, ktorú nevrátil a keďže nie je v kontakte so svojou rodinou, nevie či by mu niečo za to hrozilo. Výslovne pred odporcom vyhlásil, že hlavným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu boli finančné problémy a žiadny iný dôvod na odchod nemal, nič konkrétne sa mu nestalo a ani nemal žiadne iné problémy (vynímajúc spáchanie trestného činu a stíhanie zaň).
Súd sa riadne oboznámil s dokumentmi založenými v spise týkajúceho sa aktuálneho azylového konania (ČAS: MU-PO-90/2015-Ž). Podľa správy odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z novembra 2014 vo Vietname stále pretrváva marxisticko - leninská ideológia, jedná sa o komunistický typ vlády, súkromné vlastníctvo a podnikanie je však povolené. Táto krajina je jedna z najkorumpovanejších na svete, rozdiely medzi chudobnými a bohatými sa zväčšujú, z toho dôvodu sa desaťtisíce jej obyvateľov snažia nájsť uplatnenie v zahraničí. Bezpečnostná situácia je však dobrá a Vietnam patrí k relatívne bezpečným destináciám juhovýchodnej Ázie.
Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že navrhovateľom udávaná námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti nie je dôvodná a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné:
Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesným, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Vzhľadom k uvedenému ani nie je potrebné (ak odporca dospel k záveru, že dôvody podanej žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle), aby vyhodnocoval napr. bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Pre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované navrhovateľom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.
Je nepochybné, ako i navrhovateľ sám výslovne a jednoznačne uviedol, že hlavným dôvodom jeho odchodu z Vietnamu boli finančné problémy a v ostatnom rade snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu za spáchanú trestnú činnosť či možnému postihu zo strany tretích osôb, ktorým nevrátil požičané finančné prostriedky. Sám taktiež vyhlásil, že jeho priateľka a matka jeho dieťaťa sa snaží zlegalizovať jeho pobyt v Českej republike, majú v pláne uzavrieť manželstvo a žiť tam, pričom pobyt na území Slovenskej republiky berie len ako náhradnú alternatívu. Navrhovateľ teda pred odporcom netvrdil, že by bola bezpečnostná situácia vo Vietname zlá, že by mu čokoľvek hrozilo, že by bol prenasledovaný, resp. by mu hrozil akýkoľvek neprimeraný postih zo strany štátu či tretích osôb. Navrhovateľ sa len snaží vyhnúť (za predpokladu že jeho tvrdenia sú pravdivé) trestnému stíhaniu za trestný čin ktorý spáchal a možným nepríjemnostiam, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s neplnením jeho záväzkov voči tretím osobám. Jeho primárnym cieľom je evidentne zostať so svojim synom a s priateľkou, ktorí sú občania Českej republiky, na území tohto štátu.
Zjavne sa teda jedná o dôvody osobného a ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej žiadosti. Sám navrhovateľ v priebehu azylového konania uvedené žiadnym spôsobom nespochybnil a ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k inému záveru. Odporca s navrhovateľom v zmysle zákona o azyle vykonal vstupný pohovor, na ktorom mu kládol jednoznačné otázky vedúce k zisteniu dôvodov udelenia azylu, ktoré následne zhrnul v napadnutom rozhodnutí. Úlohou odporcu nie je domýšľať si či vyhľadávať ďalšie dôvody a teda ak navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť iba obavou z trestného stíhania - trestu či iného postihu (a nie obavou z vážneho bezprávia, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku eventuálneho trestu za lúpež či odplaty za neplnenie si záväzkov) a snahou zotrvať v Českej republike, odporca postupoval správne ak vyhodnocoval len tieto dôvody. V administratívnom konaní sú vždy smerodajné len tvrdenia navrhovateľa, odporca nemá povinnosť a ani objektívnu možnosť skúmať, či by u navrhovateľa nemohol existovať iný dôvod, ktorý by eventuálne umožňoval udelenie azylu.
Námietka navrhovateľa, podľa ktorej mal odporca skúmať podmienky vo väzniciach vo Vietname, nemá žiadne opodstatnenie, pretože v priebehu administratívneho konania navrhovateľ ani len v náznakoch nevyslovil obavy pred podmienkami vo vietnamských väzniciach. Ak hrozbu neľudského či ponižujúceho zaobchádzania vo výkone trestu uviedol len v opravnom prostriedku, takúto jeho argumentáciu nemožno vyhodnotiť inak ako účelovú. Ďalšia námietka navrhovateľa, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie predčasné a v časti záveru o chýbajúcich dôvodoch podľa § 13a a § 2 písm. f) zákona o azyle nepreskúmateľné, nemá taktiež žiadne logické opodstatnenie, pretože ako už vyplýva i z predchádzajúceho výkladu, súd nemá povinnosť a ani možnosť skúmať iné dôvody udelenia azylu než tie, ktoré navrhovateľ sám uviedol alebo aspoň naznačil. Posúdenie prípadnej nepriaznivej bezpečnostnej situácie by bolo rozhodujúcim v ev. vyhosťovacom konaní, ktoré však nespadá do právomoci odporcu. V uvedenej súvislosti súd poznamenáva, že podľa informácii založených v azylovom spise je bezpečnostná situácia vo Vietname dobrá, jedná sa o štandard. Navrhovateľ nemal dôvod opustiť túto krajinu z dôvodov, aké predpokladá zákon o azyle, čo sám opakovane potvrdzoval v priebehu celého administratívneho konania.
Dôvody žiadosti o udelenie azylu uvádzané v priebehu celého azylového konania sú konkrétne a jednoznačné, zaznamenané tak, ako ich navrhovateľ prezentoval. Žiadne z jeho vyjadrení, a to i vrátane vyjadrení prednesených pred políciou, nenesie znaky perzekúcie (§ 8 zákona o azyle) a ani vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle). Záver odporcu o tom, že dôvody žiadosti o udelenie azylu sú ekonomického a osobného charakteru teda majú, vychádzajúc z uvedeného, oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemožno ich subsumovať pod ust. § 8 a § 13a zákona o azyle, pretože tieto sú diametrálne odlišnými od predpokladov vymedzených v cit. ustanoveniach. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že navrhovateľ neodôvodnil svoju žiadosť o azyl žiadnymi obavami z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či zastávaním politických názorov (§ 8 zákona o azyle). Podobne neodôvodnil svoju žiadosť ani uložením či výkonom trestu smrti, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona o azyle). Podobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle) - jeho vzťahy so štátnou občiankou Českej republiky a skutočnosť, že má s ňou syna, ktorý je taktiež občanom Českej republiky, nemožno subsumovať pod žiaden z predpokladov vymedzených v § 10 či 13b zákona o azyle. Ako zjavne vyplýva z uvedeného, ani námietku spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci nemohol posúdiť súd inak než irelevantnú a to z dôvodu, že žiaden z navrhovateľom uvádzaným dôvodov nie je dôvodom pre ktorý by mu mohla byť poskytnutá jedna z foriem medzinárodnej ochrany podľa zákona o azyle.
K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ust. § 13a zákona o azyle:
Ako to bolo vyššie uvedené, rozhodnutím o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o azyl ako zjavne neodôvodnenej odporca rozhodol o tom, že navrhovateľ ako dôvod či dôvody svojej žiadosti neprezentoval také dôvody, ktorými by sa domáhal udelenia medzinárodnej ochrany z dôvodov, obsiahnutých v ust. § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Nebolo teda potrebné, aby vyhodnocoval či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu navrhovateľovi hrozí ev. vážne bezprávie. A to ani
v prípade, ak by tieto riziká objektívne existovali. Posúdenie týchto ev. rizík bude predmetom skúmania v konaní o jeho administratívnom vyhostení v zmysle zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov.
Pretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná a pretože odporca dostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil, súd predmetné rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).