Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9SaZ/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200840 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: U. Q. C. O., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Vietnamskej socialistickej republiky, bez dokladu totožnosti, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu L. W., E. W. K. Č.. XX, Š. F., t.č. Ú. U. S. pre K. L., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-47-14/2016-Ž zo dňa 20.4.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-47-14/2016-Ž zo dňa 20.4.2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-47-14/2016-Ž zo dňa 20.4.2016 odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.5.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu ustanoveného v § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľa odporca vo svojom rozhodnutí nedostatočne posúdil skutkový stav veci, pretože nezvážil aplikáciu ustanovenia § 9 zákona o azyle, pričom zo žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu vyplýva, že o jeho udelenie žiada z humanitných dôvodov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.7.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Dodal, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani nespomenul, že o azyl žiada z humanitných dôvodov, a tento dôvod bol až predostretý právnym zástupcom navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku. Súd prejednal a rozhodol vec v prítomnosti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“, § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s azylový spismi odporcu Č.p.: MU-2220/PO-Ž/2005 a ČAS: MU-PO-47/2016-Ž, z obsahu ktorých zistil, že navrhovateľ požiadal prvý krát o azyl 3.10.2005. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle (spis nČ.p.: MU-2220/PO-Ž/2005). Z obsahu aktuálneho spisu odporcu ČAS: MU-PO-47/2016-Ž súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal o azyl dňa 4.3.2016 pred pracovníkmi ÚPZC Medveďov. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že na Slovensku má svoju rodinu, žije tu už vyše 30 rokov a chcel by tu aj ostať žiť a nájsť si prácu. Uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval legálne v roku 1981 za účelom práce. Následne sa oženil so slovenskou občiankou, s ktorou mal dvoch synov. Do roku 1995 mal povolený pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Tento mu však bol zrušený (nakoľko sa rozviedol) a od roku 1995 sa nachádza na území SR nelegálne a prebýva poväčšine v ubytovniach pre bezdomovcov. O udelenie azylu z dôvodu, že na území SR žije už od roku 1981, a cíti sa tu ako doma, s krajinou pôvodu prerušil všetky kontakty a nemá sa tam kam vrátiť. Počas prvého azylového konania uviedol, že nakoľko v rokoch 1978-1981 bol v krajine pôvodu členom organizácie Slobodný tiger, obával sa návratu do Vietnamu. V súčasnosti uviedol, že tento dôvod je už neaktuálny a ničoho sa neobáva. Iné dôvody navrhovateľ neuviedol. Vyhlásil, že nikdy nebol trestne stíhaný, nemal problémy s políciou, armádou či inými zložkami štátu a ani nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Na otázku odporcu, či mal niekedy nejaké problémy, ktoré by mu znemožňovali bývať v krajine pôvodu, jasne odpovedal, že by mu nemalo nič hroziť, pretože Vietnam opustil veľmi dávno. V azylovom spise sa nachádza aj správa odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa predmetnej správy je bezpečnostná situácia vo Vietname dobrá a radí sa k tým bezpečnejším krajinám juhovýchodnej Ázie. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované navrhovateľom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca zákonným postupom uskutočnil s navrhovateľom vstupný pohovor v priebehu ktorého navrhovateľ dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o azyl. K námietke nedostatočného posúdenia veci, ktorý dôvod mal spočívať v tom, že odporca nezvážil udelenia azylu z humanitárnych dôvodov: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Elementárnym predpokladom postupu podľa cit. § 9 zákona o azyle je totižto skutočnosť, že sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Teda že žiadateľ o azyl síce svoju žiadosť odôvodňoval okolnosťami § 8 zákona o azyle, avšak tieto sa v konaní nezistili - nepreukázali. Pokiaľ teda navrhovateľ v konaní ani len neprezentoval dôvody svojej žiadosti o azyl skutočnosťami uvedenými v § 8 zákona o azyle, odporca zo zákona nemôže udeliť azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle. Naviac súd poznamenáva, že navrhovateľ o azyl z humanitárnych dôvodov ani nepožiadal, tiež že jeho udelenie je vo výlučnej kompetencii odporcu, teda že na jeho udelenie niet právneho nároku. Pretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Súd rozhodoval vo veci za použitia § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Poučenie: Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-47-14/2016-Ž zo dňa 20.4.2016 odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 16.5.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu ustanoveného v § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľa odporca vo svojom rozhodnutí nedostatočne posúdil skutkový stav veci, pretože nezvážil aplikáciu ustanovenia § 9 zákona o azyle, pričom zo žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu vyplýva, že o jeho udelenie žiada z humanitných dôvodov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 1.7.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Dodal, že navrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani nespomenul, že o azyl žiada z humanitných dôvodov, a tento dôvod bol až predostretý právnym zástupcom navrhovateľa v podanom opravnom prostriedku. Súd prejednal a rozhodol vec v prítomnosti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“, § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s azylový spismi odporcu Č.p.: MU-2220/PO-Ž/2005 a ČAS: MU-PO-47/2016-Ž, z obsahu ktorých zistil, že navrhovateľ požiadal prvý krát o azyl 3.10.2005. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle (spis nČ.p.: MU-2220/PO-Ž/2005). Z obsahu aktuálneho spisu odporcu ČAS: MU-PO-47/2016-Ž súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal o azyl dňa 4.3.2016 pred pracovníkmi ÚPZC Medveďov. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že na Slovensku má svoju rodinu, žije tu už vyše 30 rokov a chcel by tu aj ostať žiť a nájsť si prácu. Uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval legálne v roku 1981 za účelom práce. Následne sa oženil so slovenskou občiankou, s ktorou mal dvoch synov. Do roku 1995 mal povolený pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Tento mu však bol zrušený (nakoľko sa rozviedol) a od roku 1995 sa nachádza na území SR nelegálne a prebýva poväčšine v ubytovniach pre bezdomovcov. O udelenie azylu z dôvodu, že na území SR žije už od roku 1981, a cíti sa tu ako doma, s krajinou pôvodu prerušil všetky kontakty a nemá sa tam kam vrátiť. Počas prvého azylového konania uviedol, že nakoľko v rokoch 1978-1981 bol v krajine pôvodu členom organizácie Slobodný tiger, obával sa návratu do Vietnamu. V súčasnosti uviedol, že tento dôvod je už neaktuálny a ničoho sa neobáva. Iné dôvody navrhovateľ neuviedol. Vyhlásil, že nikdy nebol trestne stíhaný, nemal problémy s políciou, armádou či inými zložkami štátu a ani nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Na otázku odporcu, či mal niekedy nejaké problémy, ktoré by mu znemožňovali bývať v krajine pôvodu, jasne odpovedal, že by mu nemalo nič hroziť, pretože Vietnam opustil veľmi dávno. V azylovom spise sa nachádza aj správa odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa. Podľa predmetnej správy je bezpečnostná situácia vo Vietname dobrá a radí sa k tým bezpečnejším krajinám juhovýchodnej Ázie. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú s poukazom na § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý z dôvodov uvedený v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Pre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je teda podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej veci obsah vstupného pohovoru dal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody prezentované navrhovateľom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca zákonným postupom uskutočnil s navrhovateľom vstupný pohovor v priebehu ktorého navrhovateľ dostatočným spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o azyl. K námietke nedostatočného posúdenia veci, ktorý dôvod mal spočívať v tom, že odporca nezvážil udelenia azylu z humanitárnych dôvodov: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Elementárnym predpokladom postupu podľa cit. § 9 zákona o azyle je totižto skutočnosť, že sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Teda že žiadateľ o azyl síce svoju žiadosť odôvodňoval okolnosťami § 8 zákona o azyle, avšak tieto sa v konaní nezistili - nepreukázali. Pokiaľ teda navrhovateľ v konaní ani len neprezentoval dôvody svojej žiadosti o azyl skutočnosťami uvedenými v § 8 zákona o azyle, odporca zo zákona nemôže udeliť azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle. Naviac súd poznamenáva, že navrhovateľ o azyl z humanitárnych dôvodov ani nepožiadal, tiež že jeho udelenie je vo výlučnej kompetencii odporcu, teda že na jeho udelenie niet právneho nároku. Pretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 10, § 13a a §13b zákona o azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Súd rozhodoval vo veci za použitia § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z.