Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/16/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201200 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201200.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: G. S. H., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sudánskej republiky, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu C. F. C., G. S. I., tohto času G. P.J. O., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.7.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-41-28/2015-Ž zo dňa 2.6.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-41-28/2015-Ž zo dňa 2.6.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-41-28/2015-Ž zo dňa 2.6.2015 odporca v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil a ani mu v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu z dôvodu, že tento nesplnil zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie týchto foriem medzinárodnej ochrany. Dôvodil, že u navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov alebo zo zákona o azyle. V zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia odporca skonštatoval, že navrhovateľ v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu v nej hrozila akákoľvek perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu a takisto neexistujú ani také okolnosti, ktoré by zakladali postavenie navrhovateľa ako utečenca sur place. Odporca konštatoval, že po individuálnom vyhodnotení každého z dôkazov predložených navrhovateľom a najmä po ich posúdení vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že ani jeden aspekt jeho výpovede nebol potvrdený a je jasné, že ide o vykonštruované a nedôveryhodné tvrdenia. Za prvé závažné rozporné tvrdenie považuje vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého mu na ambasáde krajiny pôvodu vo Viedni odmietli predĺžiť cestovný pas pre jeho politické aktivity, následkom čoho musel odísť zo školy. Ako dôvodil odporca, navrhovateľ bol z tejto vylúčený pre nesplnenie študijných podmienok. Za vykonštruované považuje odporca okrem iného aj politické dôvody uvádzané navrhovateľom. Tento totiž tvrdil, že sa dňa 11.7.2013 zúčastnil vo Viedni schôdze Hnutia pre spravodlivosť a rovnosť (The Justice and Equality Movement, ďalej len „JEM“), o ktorej však, ako zistil odporca, prakticky nič nevie. Okrem toho sa táto schôdza mala konať na ulici Schentour, táto a ani iná podobná ulica sa však vo Viedni nenachádza. Odporca uznal, že sa navrhovateľ po vylúčení zo školy mohol ocitnúť v zložitej finančnej situácii. Zdôraznil však, že inštitút azylu nesmie
slúžiť ako riešenie osobných problémov so živobytím, v takomto prípade ide o jeho hrubé zneužívanie. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, odporca dôvodil, že provincia z ktorej pochádza navrhovateľ patrí medzi tie, kde nedochádza v súčasnosti k výraznejším bezpečnostným incidentom. Takisto zdôraznil, že sám navrhovateľ na vstupnom pohovore uviedol, že nemá informácie o problémoch s bezpečnosťou v mieste jeho posledného bydliska. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.7.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že odporca pri rozhodovaní nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Mal za to, že sa dostatočne nezaoberal ním uvádzanými dôvodmi o udelenie azylu, odporca podľa jeho názoru vôbec nevyhodnotil účasť navrhovateľa na demonštrácii v júli 2011, nevzal do úvahy, že by mohlo ísť o aj o minoritnú akciu, ktorá ušla mediálnej pozornosti. Takisto je navrhovateľ toho názoru, že odporca dostatočne neskúmal situáciu v krajine pôvodu, v súvislosti s uvedeným priložil k opravnému prostriedku úryvok z článku zo dňa 12.1.2015 zverejnený na portáli www.aktuality.sk, podľa ktorého Sudán postihla jedna z najmasívnejších humanitárnych kríz vo svete. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 12.8.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku opakuje už (v administratívnom konaní) tvrdené dôvody a neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. K článku, na ktorý navrhovateľ odkázal uviedol, že tento nemôže sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z neho vyvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Zdôraznil, že nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, ani stresy z dôvodu konfliktných situácií v krajine nie sú dôvodom na zneužívanie inštitútu azylu na dodatočné legalizovanie pobytu. Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 24.8.2015. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-PO-41/2015-Ž, z ktorého zistil, že navrhovateľ mal na území Slovenskej republiky udelený tolerovaný pobyt od 12.11.2008 do 10.2.2009, od 9.2.2009 do 31.8.2013 prechodný pobyt za účelom štúdia. Podľa potvrdenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „STU“) navrhovateľ úspešne ukončil bakalárske štúdium dňa 23.8.2012 a bol prijatý na inžinierke štúdium, z ktorého bol ku dňu 1.7.2013 vylúčený pre nesplnenie (zákonom predpísaných) požiadaviek. Navrhovateľ pred políciou (OCP PZ Bratislava) 5.3.2015 uviedol, že sa nechce vrátiť do krajiny pôvodu z dôvodu obáv o svoj život kvôli občianskej vojne, údajne sa jeho meno nachádza na „čiernej listine ľudí proti sudánskej vláde“ po tom, čo ho konzul sídliaci vo Viedni po skončení bakalárskeho štúdia požiadal o návrat do Sudánu. Na vstupnom pohovore pred odporcom dňa 17.3.2015 navrhovateľ uviedol, že inžinierske štúdium na STU (z ktorého bol vylúčený pre nesplnenie požiadaviek k 1.7.2013) bol nútený ukončiť z dôvodu, že mu dňa 30.6.2014 vypršala platnosť cestovného pasu a tento mu odmietli na konzuláte vo Viedni predĺžiť (pričom žiadne oficiálne písomné vyrozumenie nedostal). Má za to, že sa tak stalo pre jeho účasť na demonštrácii proti vláde Sudánu vo Viedni v júli 2011 a na schôdzi JEM dňa 11.7.2013, s ktorou sympatizuje. O demonštrácii uviedol, že táto sa konala pred budovou OSN a malo sa jej zúčastniť niekoľko stovák demonštrantov a podľa jeho názoru sa na nej musel nachádzať aj nejaký člen ambasády (a preto mu následne nepredĺžili platnosť pasu). Schôdze JEM sa malo podľa tvrdenia navrhovateľa zúčastniť asi 50 ľudí a mala sa konať na ulici Schtantour, taktiež vo Viedni. Aj tejto sa mali zúčastniť nejakí špióni, od ktorých sa zamestnanci ambasády mali dozvedieť o jeho prítomnosti. Na inom mieste výpovede navrhovateľ uviedol, že cestovný pas mu bol v minulosti bez problémov dvakrát predlžený, pričom na priamu otázku odporcu, či sa tak stalo aj po demonštrácii v roku 2011, tento odpovedal kladne. K bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu sa navrhovateľ vyjadril tým spôsobom, že v nej nemal žiadne problémy a nikdy ani nebol členom žiadnej politickej strany, o azyl sa rozhodol požiadať až po tom ako sa od otca dozvedel, že sa nachádza na listine hľadaných osôb a že ho v Sudáne hľadajú bezpečnostné zložky štátu. Ako je zaznamenané v zápisnici, navrhovateľ o azyl žiada „pravdepodobne kvôli tomu, že sa zúčastnil na dvoch aktivitách opozičnej a v krajine pôvodu zakázanej strany JEM a (preto) sa dostal na tzv. čiernu listinu ľudí, ktorí bojujú proti súčasnej vláde Sudánu“. Obáva sa, že v prípade návratu
do krajiny pôvodu by bol obvinený z protivládnych aktivít a bol by mu uložený nejaký trest. Odporca sa na vstupnom pohovore snažil zosúladiť tvrdenia navrhovateľa s jeho vyjadreniami prezentovanými pred políciou, navrhovateľ však len uviedol, že stále uvádzal to isté a chyba je na strane tlmočníka (pred políciou tvrdil, že sa na čiernu listinu dostal z dôvodu, že sa po skončení bakalárskych štúdii odmietol na žiadosť konzula vrátiť do Sudánu a pokračoval v štúdiu) a taktiež že niektoré skutočnosti neuviedol pretože sa ho na podrobnosti nepýtali a bol unavený (pred políciou navrhovateľ nespomínal svoje politické aktivity, ktoré sú v konečnom dôsledku dôvodom žiadosti o udelenie azylu). Na doplňujúcom pohovore dňa 14.5.2015 navrhovateľ tvrdil, že nevie prečo mu na území Slovenskej republiky zrušili pobyt, že nevie o tom, že by bol zo školy vylúčený pre nesplnenie podmienok a že zo Slovenska odišiel pre finančné problémy. Dôvodil, že ešte nemal urobené všetky skúšky a do školy sa chcel vrátiť, následne na otázku odporcu, prečo sa teda nevrátil a v Rakúskej republike požiadal o azyl tento uviedol, že mal nejaké problémy. Odporca taktiež preveroval znalosti navrhovateľa o JEM - tento uviedol, že predsedom organizácie je Dr. Gibril Ibrahim Jalal, ďalších vysokých predstaviteľov tejto strany nevedel uviesť, ako ciele hnutia označil „aktivity za spravodlivosť a rovnosť“ a logo hnutia opísal ako „šatka na hlavu“. Na priamu otázku odporcu, či vie, z ktorých základných častí pozostáva štruktúra hnutia navrhovateľ odpovedal záporne. K dôvodom žiadosti o udelenie azylu uviedol, že na čiernu listinu sa dostal z dôvodu, že sa v roku 2014 zúčastnil schôdze (strany JEM). Práve pre jeho kontakty s opozíciou by mohol byť v prípade návratu do Sudánu vzatý do väzby kde „ho môžu biť tak, že to človek nevydrží“. Podľa informácií o krajine pôvodu navrhovateľa založených v spise odporcu v provincii Al Jazera (skadiaľ navrhovateľ pochádza) nedochádza v súčasnosti k výraznejším bezpečnostným incidentom, rizikovou oblasťou sú najmä federálne štáty Darfúr, Južný Kordofán a Modrý Níl, kde často dochádza k násilným konfrontáciám medzi povstaleckými a vládnymi silami ako aj medzi jednotlivými kmeňmi. O JEM odporca zistil, že táto je opozičným a islamistickým hnutím existujúcim v Sudáne od roku 2000 a zameriava sa na budovanie opozičnej koalície pre zmenu režimu, má v úmysle zvrhnúť súčasný despotický režim. V roku 2015 sa hnutie malo transformovať na politickú stranu. Správa ďalej uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva v dvoch samostatných rozsudkoch dospel k záveru, že spojenie alebo podozrievavé spojenie s opozičnými skupinami v Sudáne viedlo (v konkrétnych prípadoch, v jednom z prípadov sa jednalo konkrétne o zapojenie sa do JEM) ku skutočnému riziku zlého zaobchádzania v krajine. Odporcovi sa nepodarilo získať informácie o tom, že by sa v mesiaci júl 2011 konali vo Viedni pred budovou OSN demonštrácie namierené voči vláde Sudánu. Taktiež sa z dostupných zdrojoch nepodarilo získať informácie o tom, že by sudánske veľvyslanectvá odmietali osobám v Európe vydávať cestovné doklady a žiadali od nich návrat do krajiny. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne a bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K námietkam nedostatočne zisteného stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné: Ako bolo nepochybne preukázané v azylovom konaní prostredníctvom listinných dôkazov, navrhovateľ sa zdržiaval na území Slovenskej republiky legálne až do 31.8.2013, kedy mu skončila platnosť povolenia prechodného pobytu udeleného za účelom štúdia, z ktorého bol navrhovateľ vylúčený ku dňu 1.7.2013 pre nesplnenie zákonom predpísaných požiadaviek. Navrhovateľ napriek tomu tvrdil, že štúdium bol nútený ukončiť z dôvodu, že mu dňa 30.6.2014 vypršala platnosť cestovného pasu a tento mu odmietli na konzuláte vo Viedni predĺžiť pre jeho účasť na protivládnej demonštrácii pred sídlom OSN vo Viedni v júli 2011 (odporcovi sa nepodarilo zistiť, či sa takáto demonštrácia naozaj konala) a taktiež jeho prítomnosť na schôdzi JEM vo Viedni dňa 11.7.2013 na ulici Schtantour/Schentour, ktorá a ani žiadna jej podobná (napr. foneticky) sa vo Viedni nenachádza. Navrhovateľ tvrdí, že sympatizuje s touto stranou (hnutím), aj napriek tomu že okrem jej predsedu nepozná žiadnych iných jej predstaviteľov. Navrhovateľ nevedel, z ktorých základných častí pozostáva štruktúra JEM a za jej hlavné ciele označil „aktivity za spravodlivosť a rovnosť“, t.j. princípy uvedené priamo v názve hnutia/strany. Na druhom vstupnom pohovore uviedol, že schôdze tejto strany sa nezúčastnil dňa 11.7.2013, ale až v roku 2014 a práve pre túto jeho aktivitu sa dostal na „čiernu listinu“. Na prvom vstupnom pohovore zas uviedol, že sa na tejto ocitol po tom, čo nevyhovel žiadosti konzula, aby sa vrátil po skončení bakalárskeho štúdia (23.8.2012) do Sudánu (odporca pritom nezistil, že by sa takéto prípady na európskych ambasádach vyskytovali). Taktiež tvrdil že o tom, že sa nachádza na tejto listine sa dozvedel od otca ktorý mu okrem toho oznámil, že ho v krajine pôvodu hľadali bezpečnostné zložky. Zároveň však v priebehu celého azylového konania uvádzal, že v Sudáne nemal žiadne problémy, nebol tam ani členom žiadnej politickej strany. Ako nedôveryhodné posudzuje súd vyjadrenia navrhovateľa, podľa ktorých mu mala ambasáda odmietnuť predĺžiť pas pre jeho politické aktivity, pretože zároveň sám potvrdil, že pas mu bol predĺžený aj po demonštrácii v júli 2011. Z uvedeného zhrnutia jasne vyplýva, že navrhovateľ v priebehu celého azylového konania uvádzal rozporné a nejednoznačné tvrdenia, ktoré okrem toho nekorešpondujú so zistenými (preukázanými) skutočnosťami (ulica na ktorej sa konala demonštrácia v júli 2011, dôvod pre ktorý sa mal ocitnúť na čiernej listine atď.). Odporca z uvedených dôvodov vykonal s navrhovateľom ďalší pohovor, na tomto však navrhovateľ žiadnym spôsobom rozpornosť vlastných tvrdení neodstránil, práve naopak, len utvrdil odporcu v tom, že jeho tvrdenia sú účelové a vykonštruované. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporca nedostatočne zistil skutkový stav, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odporca sa dostatočne zaoberal ním uvádzanými dôvodmi o udelenie azylu, za týmto účelom vykonal aj ďalší pohovor. Vo vzťahu k vyjadreniu navrhovateľa, podľa ktorého odporca vôbec nevyhodnotil demonštráciu ktorej sa mal navrhovateľ zúčastniť v júli 2011 súd uvádza, že odporca sa touto priamo zaoberal keď zisťoval, či sa skutočne konala. Ak sa odporcovi nepodarilo získať žiadne informácie, ktoré by mohli svedčiť v prospech tvrdení navrhovateľa a on sám nepredložil žiadne dôkazy, resp. neuviedol také skutočnosti, tak nepochybne konal v zmysle zákona, ak sa priklonil k verzii, že žiadna takáto demonštrácia sa nekonala. Okrem toho, ak by táto demonštrácia aj
bola minoritnou a nemedializovanou akciou (ako to namieta navrhovateľ), je otázne, či by účasť na takejto demonštrácii mohla navrhovateľa zviditeľniť neželaným spôsobom. Okrem toho sám navrhovateľ uviedol, že tejto demonštrácie sa zúčastnili „stovky demonštrantov“ vrátane špiónov z ambasády (ktorí ho mali identifikovať). Podľa názoru súdu je veľmi málo pravdepodobné, že by demonštrácia, na ktorej sa zúčastnili stovky demonštrantov (t.j. minimálne 100-200) ušla pozornosti akýchkoľvek médií. Takisto navrhovateľ namietal, že sa odporca nedostatočne zaoberal situáciou v krajine pôvodu, pričom v súvislosti s uvedeným odkázal na článok zo dňa 12.1.2015 zverejnený na portáli „aktuality.sk“ s názvom Rok 2015: 5 najnebezpečnejších vojnových konfliktov, ktoré sužujú Zem, podľa ktorého je v Sudáne jedna z najmasívnejších humanitárnych kríz na svete. Súd túto argumentáciu nevyhodnotil ako relevantnú, pretože ako je zrejmé zo spisu odporcu, odporca riadne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v Sudáne s akcentom na provinciu Al Jazera, z ktorej pochádza navrhovateľ. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že táto je v súčasnosti relatívne bezpečnou oblasťou na rozdiel od federálnych štátov Darfúr, Južný Kordofán a Modrý Níl. Súd sa stotožňuje s odôvodnením odporcu v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého vyššie uvedený úryvok z článku nemôže sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z neho vyvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu (a ani sám navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol vzťah obsahu článku k ním uvádzaným azylovým dôvodom). Navrhovateľ taktiež namietal, že odporca by pri rozhodovaní nemal byť viazaný návrhmi účastníkov konania, t.j. v tomto prípade tvrdeniami navrhovateľa. Zjavne tým odkazuje na § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd k uvedenej námietke navrhovateľa uvádza, že toto ustanovenie je nutné vykladať vo vzťahu k typu správneho konania, t.j. či sa jedná o konanie ktoré sa začalo na návrh účastníka konania a teda sa uplatňuje dispozičná zásada alebo sa jedná o konanie začaté bez návrhu a je nutné aplikovať zásadu oficiality a vyhľadávací princíp, kedy dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán. V konaniach, ktoré sa začali na návrh účastníka konania, t.j. aj v azylovom konaní zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníkov konania pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, pričom neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie vo veci. Azylové konanie i samou svojou povahou nie je konaním, v ktorom by bol správny orgán povinný sám vyhľadávať skutočnosti, ktoré by mohli v prípade žiadateľa o azyle zakladať dôvod na udelenie azylu. Naopak, takýto postup v prípade azylového konania neprichádza do úvahy a odporca je povinný vychádzať z tvrdení, ktoré navrhovateľ označuje ako dôvody udelenia azylu. Ak sa tieto javia ako nedôveryhodné a nemožno ich žiadnym (dostupným) spôsobom preukázať a zároveň ich pravdivosť navrhovateľ sám nedokázal dosvedčiť, je negatívne rozhodnutie správne a zákonné.
S poukazom na uvedené je potrebné jednoznačne konštatovať, že odporca v konaní, dôsledne reagujúc na navrhovateľom prezentované dôvody, vykonal dostatočné a prakticky možné dokazovanie, cieľom ktorého bolo zistiť, či navrhovateľom tvrdené skutočnosti (dôvody jeho žiadosti o azyl) sa v skutočnosti udiali. Z takto legálne vykonaného dokazovania dospel k správnemu zámeru, že totižto navrhovateľove tvrdenia sú rozporné v nie zanedbateľnej miere - že sú účelové (nepravdivé) a teda že v konaní nebolo zistené naplnenie predpokladov udelenia azylu či doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle v intenciách ktorého odporca správne poukázal v napadnutom rozhodnutí na nedôveryhodnosť navrhovateľa. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, pretože jeho tvrdenia týkajúce sa dôvodov prezentovaného prenasledovania sa ukázali ako nepravdivé, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).