Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/244/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514204572 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514204572.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Jezbera, s.r.o., Obilná 5, Bernolákovo, IČO: 341 49 546, zastúpený: Doc. JUDr. Mária Srebalová, PhD., Námestie Hraničiarov 9, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Poru zo dňa 03.02.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.02.2014, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.08.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti daňového exekučného príkazu vydaného žalovaným dňa 03.02.2014 pod č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Poru, ktorým podľa § 92 ods. 1 a § 108 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) nariadil daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 42.960,20 eur, a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ku dňu 13.06.2013. Žalobca žiadal vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 01.10.2002 uzavrel so spoločnosťou Koresta, s.r.o. zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola realizácia výstavby obytného domu v k.ú. L. za dohodnutú cenu XX.XXX.XXX,- Sk bez DPH, s 10% DPH vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Zhotoviteľ (spoločnosť F., s.r.o.) výstavbu realizoval a žalobca uhrádzal faktúry vystavené zhotoviteľom s DPH, pričom žalobca ako platiteľ DPH podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003 dňa 28.10.2003 a uplatnil si nadmerný odpočet DPH vo výške 680.667,- Sk. Správnosť postupu žalobcu mala potvrdiť aj daňová kontrola Daňového úradu v Senci vykonaná u žalobcu v dňoch 27.11.2003 až 04.12.2003, v rámci ktorej správca dane kontroloval aj dodávateľské faktúry spoločnosti Koresta, s.r.o.. Kontrolou dane na vstupe ani na výstupe neboli zistené žiadne porušenia zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH, v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod postupovať podľa § 20 ods. 3 tohto zákona, teda požadovať na daňovom úrade informáciu, či spoločnosť Koresta, s.r.o., ktorá na všetkých kontrolovaných dokladoch vrátane zmluvy o dielo uvádzala DIČ a fakturovala s DPH, bola skutočne platiteľom DPH. Žalobca poukazoval na to, že obrat firmy Koresta, s.r.o. v danom čase dosahoval úroveň zakladajúcu povinnosť zaregistrovať sa ako platiteľ DPH a teda v zmysle zákona bola táto spoločnosť platiteľom DPH, aj keby si svoju registračnú povinnosť nesplnila. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2006 vykonal Daňový úrad v Senci u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003 a dodatočným platobným výmerom zo dňa 07.09.2006 č. XXX/XXX/XXXXX/XX vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 491.228,- Sk. Žalobca poukázal na to, že konateľ spoločnosti Koresta, s.r.o. E. F. bol odsúdený pre trestný čin neodvedenia dane, pretože zadržal sumu 3.142.900,- Sk, ktorú mu žalobca vyplatil ako DPH na základe dodávateľských faktúr. Žalobca tvrdil, že Daňový úrad v Senci ho uviedol do omylu potvrdením správnosti jeho postupu pri odpočte DPH v rámci vykonanej kontroly za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroku 2003 tým, že uznal spoločnosť F., s.r.o. za príjemcu DPH, na základe čoho nemal žalobca dôvod pochybovať o tom, či je uvedená spoločnosť registrovaným platiteľom DPH v roku 2004. Pri opakovanej daňovej kontrole v roku 2006 sa Daňový úrad Senec s tvrdeniami žalobcu nezaoberal, naopak vyrubil dodatočné platobné výmery v celkovej sume 1.717.851,- Sk, zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a vzhľadom k jeho insolventnosti nariadil daňovú exekúciu a vydal daňové exekučné príkazy. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX, zostavený správcom dane z evidencie daní žalobcu ku dňu 13.06.2013 vo výške 42.960,20 eur, začal žalovaný v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Poru zo dňa 24.09.2013 na vymoženie uvedeného daňového nedoplatku. Daňový nedoplatok vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Senec č. XXX/XXX/XXXX/XX/Lacs zo dňa 18.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok v sume 12.392,30 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. XXXX/XXXX zo dňa 20.02.2007 za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003 vo výške určenej správcom dane a z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Senec č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Lacs zo dňa 21.11.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi sankčný úrok v sume 30.567,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 18.07.2006 za zdaňovacie obdobie január 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, august 2004 vo výške určenej správcom dane. Proti rozhodnutiam o vyrubení sankčného úroku zo dňa 18.11.2011 resp. 21.11.2011 podal žalobca odvolania, na základe ktorých Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutiam potvrdilo obe rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku s odôvodnením, že sankčný úrok za nezaplatenie dodatočného vyrubeného rozdielu dane bol vyrubený v súlade so zákonom a skutočnosti, ktoré žalobca v odvolaniach uvádza, nie sú predmetom konania. Dňa 03.10.2013 bola vydaná v zmysle § 91 Daňového poriadku daňová exekučná výzva č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Poru na úhradu vyššie uvedeného daňového nedoplatku v celkovej sume 42.960,20 eur, proti ktorej podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 22.11.2013 daňovú exekučnú výzvu žalovaného potvrdilo. V nadväznosti na právoplatnú daňovú exekučnú výzvu vydal žalovaný dňa 03.02.2014 daňový exekučný príkaz č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Poru, ktorým podľa § 92 ods. 1 a § 108 Daňového poriadku nariaďuje daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu vedeného v peňažnom ústave na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 42.960,20 eur. Na námietku žalobcu podanú dňa 10.02.2014 proti nariadenej daňovej exekúcii žalovaný neprihliadol, nakoľko predmetné podanie nebolo v zmysle § 13 Daňového poriadku podané elektronickou formou. O tomto postupe žalovaný upovedomil žalobcu písomne listom zo dňa 12.02.2014. Vzhľadom na uvedené žalovaný zaujal názor, že daňový exekučný príkaz zo dňa 03.02.2014 bol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Keďže sa žalobca domáhal v podanej žalobe vydania rozhodnutia o vyhlásení daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu za neprípustnú, nesúhlasil krajský súd s postúpením veci Okresným súdom Bratislava V a predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, ktorým uznesením zo dňa 31.03.2015 rozhodol, že vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci je Krajský súd v Bratislave. Dôvodil tým, že žalobca podaním zo dňa 04.01.2015 na výzvu krajského súdu prejavil vôľu, aby mu bola poskytnutá súdna ochrana v režime preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v daňovom exekučnom konaní v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2015. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného, ktoré boli zaslané na výzvu súdu, bol zistený skutkový stav tak, ako ho opísal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 92 ods. 1 Daňového poriadku daňový exekučný príkaz vydá správca dane po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania podľa § 72 ods. 6, alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo, správcovi dane. Podľa § 108 ods. 1 Daňového poriadku daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom súdneho preskúmania na základe podanej žaloby a jej doplnení je daňový exekučný príkaz žalovaného, vydaný podľa § 92 ods. 1 a § 108 Daňového poriadku, na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 42.960,20 eur pozostávajúceho z nezaplateného sankčného úroku v sume 12.392,30 eur vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Senec č. 609/230/55577/11/Lacs zo dňa 18.11.2011 a z nezaplateného sankčného úroku v sume 30.567,90 eur vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Senec č. 609/230/55659/11/Lacs zo dňa 21.11.2011. Sankčné úroky boli žalobcovi vyrubené za včasné nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. 8155/2007 zo dňa 20.02.2007 za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003 a dodatočným platobným výmerom č. 609/230/32557/2006 zo dňa 18.07.2006 za zdaňovacie obdobie január, marec, apríl, máj, jún, august 2004. Podľa obsahu administratívneho spisu boli obe rozhodnutia Daňového úradu Senec o vyrubení sankčného úroku na základe odvolania žalobcu v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR ako zákonné a vecne správne. Taktiež v následnom daňovom exekučnom konaní začatom na vymoženie daňového nedoplatku v sume 42.960,20 eur žalobca využil právo podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve zo dňa 03.10.2013, ktorú Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 22.11.2013 potvrdilo. Daňový exekučný príkaz, ktorý vydal žalovaný dňa 03.02.2014 po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci odvolania proti daňovej exekučnej výzve, bol v súlade s § 92 ods. 1 a § 108 Daňového poriadku. Proti postupu a rozhodnutiam žalovaného v daňovom exekučnom konaní žalobca nevzniesol prakticky žiadne vecné námietky nezákonnosti. Jeho argumentácia v podanej žalobe spochybňuje zákonnosť dodatočného platobného výmeru, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2003, ako aj postupu správcu dane, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Dodatočné platobné výmery Daňového úradu Senec, ktorými správca dane vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za vyššie citované obdobia rokov 2003 a 2004, však nadobudli právoplatnosť a tým aj právnu záväznosť a keďže žalobca vyrubenú daň nezaplatil, rozhodol správca dane o uložení povinnosti žalobcu zaplatiť sankčný úrok za nezaplatenie dane v celkovej sume 42.960,20 eur. Takisto rozhodnutia o sankčných úrokoch nadobudli právoplatnosť a stali sa exekučným titulom na základe zostaveného výkazu daňových nedoplatkov žalobcu ku dňu 13.06.2013. Krajský súd musel konštatovať, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného - daňového exekučného príkazu, ktorý je len logickým zákonným vyústením začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. V rámci súdneho prieskumu exekučného príkazu je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania. Nemôže skúmať zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.