Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/265/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200999 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:8014200999.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: P.. O. Z., N. XX, S., zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova 8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Hasičského a záchranného zboru, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PHZ-E zo dňa 18.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Škodová a náhradová komisia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove (ďalej aj len „škodová a náhradová komisia“) na zasadnutí dňa 27.09.2013 prerokovala škodu na majetku vo výške 1 514,76 eur, ktorá vznikla pri škodovej udalosti dňa 29.10.2012 v čase o 11:40 hod. na služobnom motorovom vozidle N. U. L., G.: S v priamej súvislosti s vykonávaním služobných úloh žalobcom v obci Q. H. N.. Žalobca uskutočnil jazdu na služobnom motorovom vozidle vybavenom pneumatikami na letné obdobie po zasneženej vozovke a pri schádzaní z kopca v pravotočivej zákrute zišiel s vozidlom z cesty a narazil do stĺpa oplotenia rodinného domu. Na základe skutočností zistených dokazovaním vykonaným škodovou a náhradovou komisiou vydalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove rozhodnutie č. E.-PO-XXXX-XXX/XXXX zo dňa 25.10.2013, ktorým uložilo žalobcovi podľa § 134aa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 315/2001 Z. z.“) povinnosť nahradiť škodu v sume 1 514,76 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S.-E zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove č. E.-PO-XXXX-XXX/XXXX zo dňa 25.10.2013 zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie s tým, že v novom konaní správny orgán oboznámi žalobcu s kompletným spisovým materiálom a umožní mu vyjadriť sa ku všetkým podkladom potrebným pre rozhodnutie. Škodová a náhradová komisia na zasadnutí dňa 14.04.2014 vykonala dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a umožnila žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove rozhodnutím č. E.-PO-X-XXX/XXXX zo dňa 12.05.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložilo žalobcovi povinnosť nahradiť škodu v sume 1 514,76 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. S.-E zo dňa 18.07.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť. Námietka č. 1: Žalovaný porušil § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. tým, že neumožnil poisťovni Wüstenrot poisťovňa, a.s. (ďalej aj len „poisťovňa“), v ktorej mal žalobca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Námietka č. 2: Žalovaný tiež porušil § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. tým, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi z dôvodu, že výška škody nebola spracovaná v zmysle prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej aj len „vyhláška č. 492/2004 Z. z.“) a tiež z dôvodu nespracovania znaleckého posudku ani iného vyjadrenia k výške škody zo strany poisťovne, ktorá bude vykonávať plnenie zodpovednosti za škodu. Námietka č. 3: Žalovaný sa pri spracovaní veci neoboznámil so všetkými podkladmi. V zozname podkladov spisového materiálu chýba podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. S.-E zo dňa 24.02.2014 a v odôvodnení nie je záznam o tom, že by sa správny orgán oboznámil s obsahom tejto žaloby. Podstatou žaloby bolo zodpovedanie predbežných otázok, konkrétne dodržania lehôt správnymi orgánmi oboch stupňov pri vydaní rozhodnutí ako aj otázok, či mala byť poisťovňa prizvaná ako účastník konania a či faktúra na opravu vozidla predstavuje dostatočný doklad na zistenie výšky škody. Žalobca tiež poukázal na čl. 8 bod 2 všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zamestnancov, v zmysle ktorého nie je poisťovňa vo veci výšky poistného plnenia viazaná rozhodnutím súdu alebo iného správneho orgánu. Ďalej uviedol, že vlastní kópie dokladov, zoznam ktorých mu bol počas zasadnutia škodovej a náhradovej komisie prečítaný. Počas zasadnutia zdôraznil, prečo sa týmito dokladmi nebude zaoberať. Na záver poukázal na konanie vedené pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 14/Co/67/2013 týkajúce sa poistnej udalosti manželky žalobcu, kde bola poisťovňa uznaná ako vedľajší účastník konania. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Citoval § 244 ods. 1 a 3, § 247 ods. 1, § 250d ods. 3, § 250j ods. 1 O.s.p., § 134ae ods. 1, § 139, § 141 ods. 1 až 5, § 153 ods. 1 a 2, § 158 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol: K námietke č. 1: To, že žalobca mal v čase nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, je v jeho prospech, avšak táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na toto konanie, keďže poisťovňa nie je účastníkom konania. Účastníkom konania vo veciach služobného pomeru sú iba osoby taxatívne vymenované v § 139 zákona č. 315/2001 Z. z. a tento zákon vylučuje akékoľvek procesné vstúpenie poisťovne do konania. Vzťah medzi poistencom a poisťovňou je súkromnoprávneho charakteru. K námietke č. 2: Znalecké dokazovanie nebolo potrebné vykonať z dôvodu, že žalovaný považoval faktúru vystavenú Automobilovými opravovňami Ministerstva vnútra a.s., na základe ktorej bola určená výška škody, za dôveryhodný doklad. Nakoľko sa žalobca nedohodol so služobným úradom na uvedení veci do pôvodného stavu, je povinný v zmysle § 134ae ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. nahradiť škodu v peniazoch. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že v priebehu škodového konania žalobca neprejavil ani najmenšiu snahu čokoľvek dokázať, prípadne namietať výšku vystavenej faktúry. K námietke č. 3: Tretiu námietku žalobcu týkajúcu sa žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. S.-E zo dňa 24.02.2014, označil žalovaný za irelevantnú, nakoľko jej podanie nemá vplyv na právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa oboznámil so všetkými podkladmi tak, ako to vyplýva z § 141 ods. 1 až 5 zákona č. 315/2001 Z. z., pričom prihliadal na všetky skutočnosti svedčiace v prospech ale aj v neprospech žalobcu. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného Námietka č. 1: Vzhľadom na to, že vydanie povolenia viesť motorové vozidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je podmienené uzatvorením poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, bude mať poisťovňa podľa názoru žalobca vždy účasť pri plnení vzniknutej škody a nejde len o vzťah súkromnoprávneho charakteru. Námietka č. 2: Pri totálnej škode žalovaný vždy akceptoval plnenie poisťovne a nespochybňoval závery ohľadom výšky plnenia, ktoré bolo vykonané v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z.. Za skutočnú škodu sa považuje výška sumy uvedená vo faktúre. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného týkajúcim sa neprejavenia iniciatívy čokoľvek dokázať prípadne namietať výšku vystavenej faktúry. Keďže žalobca nie je kvalifikovaný na zhodnotenie správnej výšky vystavenej faktúry, požadoval vzhľadom na rozsah prác a materiál použitý na opravu, aby bola do konania prizvaná poisťovňa, nakoľko chcel predísť vzniku podobnej situácie, v akej sa ocitla jeho manželka, keď jej stavebník poškodil auto a poisťovňa jej vyplatila nižšiu sumu. Žalobca nemal pred vydaním prvého rozhodnutia možnosť nič dokazovať a namietať výšku škody. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. PHZ-E zo dňa 24.02.2014, podľa ktorého spisový materiál síce obsahuje vyjadrenie žalobcu, ale toto vyjadrenie nie je podpísané. Žalobca dodal, že každú listinu podpisuje. Služobný orgán nepostupoval z jeho pohľadu podľa § 141 zákona č. 315/2001 Z. z. a zdôraznil, že bolo v jeho záujme, aby sa predišlo problémom pri prípadnom odmietnutí plnenia v plnej výške. Námietka č. 3: Žalovaný nesprávne interpretuje zákon č. 315/2001 Z. z., nakoľko správna žaloba smeruje proti celému právoplatnému rozhodnutiu. V prípade podania žaloby mali správne orgány postupovať podľa § 148a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a prerušiť konanie z dôležitého dôvodu navrhnutého účastníkom konania, ktorým podľa žalobcu bol výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie súdom. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 134ae ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu. Podľa § 134aa ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri vykonávaní štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie. Zákonodarca v § 134aa ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. ustanovuje zodpovednosť príslušníka Hasičského a záchranárskeho zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby (ďalej aj len „príslušník“) služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, pričom povinnosť preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 134ad zákona č. 315/2001 Z. z. zaťažuje služobný úrad. Súčasne zákonodarca v § 134aa ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. ustanovuje podmienky vzniku zodpovednosti príslušníka za škodu spôsobenú služobnému úradu tak, že kumulatívne musia byť splnené podmienky, ktorými sú preukázanie vzniku škody, preukázanie, že príslušník porušil povinnosti pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, v dôsledku čoho vznikla škoda, teda príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou a zavinenie príslušníka. Správne orgány oboch stupňov venovali dostatočnú pozornosť zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, nakoľko ju posudzovali v intenciách zákonom predpokladaných podmienok v zmysle § 134aa ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a na preukázanie ich splnenia si zadovážili relevantné dôkazy. Skutkové okolnosti prípadu neboli medzi účastníkmi sporné a žalobca ani nenamietal, že by nebol zodpovedný za spôsobenú škodu. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd uvádza: K námietke č. 1: V súvislosti s prvou námietkou žalobcu sa súd musel vysporiadať s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania správnymi orgánmi oboch stupňov. Podľa § 139 zákona č. 315/2001 Z. z., účastníkom konania je a) príslušník, b) bývalý príslušník, c) pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme alebo o jeho povinnosti. Okruh účastníkov konania v konaní podľa zákona č. 315/2001 Z. z. je taxatívne vymedzený v citovanom ustanovení § 139 tohto zákona, podľa ktorého je účastníkom konania príslušník, bývalý príslušník, pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme alebo o jeho povinnosti. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď s poisťovňou nekonali ako s účastníkom konania, nakoľko vzťah medzi žalobcom ako poistencom a poisťovňou nie je verejnoprávnym, ale súkromnoprávnym vzťahom založeným na základe poistnej zmluvy. Súkromnoprávny vzťah žalobcu ako poistenca a poisťovne je pre konanie o náhrade škody podľa zákona č. 315/2001 Z. z. bezpredmetný. Poisťovňa nebola účastníčkou správneho konania vo veci uloženia povinnosti nahradiť škodu spôsobenú žalobcom v priamej súvislosti s vykonávaním štátnej služby a plnení služobných úloh. V správnom konaní sa nerozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach poisťovne. Podľa § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. K inštitútu súčinnosti treba pre úplnosť uviesť, že vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá priamo zákon. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so zákonom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, čo žalobcovi bolo umožnené. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a vyjadriť sa k nim. Zo zápisnice zo zasadnutia škodovej a náhradovej komisie dňa 14.04.2014 vyplýva, že žalobca sa so spisovým materiálom odmietol oboznámiť. Námietka o porušení ustanovenia § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého je služobný orgán povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, je nedôvodná. K námietke č. 2: Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania znaleckého dokazovania súd uvádza, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten-ktorý dôkazný prostriedok vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní pred správnym orgánom nenamietal výšku škody, správne orgány nemali dôvod vykonať znalecké dokazovanie. Správne orgány v konaní preukázali škodu, ktorá vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou a jej výšku určili na základe faktúry vystavenej Automobilovými opravovňami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., pričom žalobca túto faktúru nijako nespochybnil. S ohľadom na vyššie uvedenú zásadu hospodárnosti konania vyjadrujúcu požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú náklady a pritom vedú k správnemu rozhodnutiu, by bolo nadbytočné a nehospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie ohľadom niečoho, čo bolo v konaní zistené a preukázané. Súd dodáva, že žalovaný postupoval podľa platných právnych predpisov, aplikoval ich správne a preukázal zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu. K námietke č. 3: Podľa § 141 ods. 1 až 5 zákona č. 315/2001 Z. z., služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie. Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní. K námietke žalobcu, že sa žalovaný neoboznámil so všetkými podkladmi dôležitými pre rozhodnutie, vrátane žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. PHZ-KA4-2014/000775 zo dňa 24.02.2014, súd uvádza, že prebiehajúce súdne konanie vo veci uvedenej správnej žaloby nepredstavovalo prekážku pre ďalší postup žalovaného, nakoľko toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď konanie v zmysle § 148a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. neprerušil, nakoľko na to nebol dôvod. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.