Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/189/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201482 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201482.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD, a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: ADELA CALL s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 45 234 396, právne zastúpeným advokátom: JUDr. Roman Bušo, so sídlom AK Dobrucká 6, 811 02 Bratislava, IČO: 32 094 477, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/XXXX/XXXXX-X.X O-XXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S.o dňa 08.07.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava, č. k. 145/13/ Ph XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „U. a prvostupňové rozhodnutie“). Z. rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX eur za porušenie ustanovenia § 223 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Y. práce“) založenej na tom skutkovom základe, že žalobca v kontrolovanom období na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami výlučne a opakovane dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z. pre vydanie rozhodnutia bola kontrola vykonaná U. pod č. U.-XX-XX-X.X/P-EXX-XX podľa ust. § 7 ods. X písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. X a XX zák. č. XXX/XXXX Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/XXXX Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) zameraná na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov. Y. napadá rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím U. z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach, keďže obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a tiež sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ X50j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Y. odkazuje na rozhodnutie D. súdu v Y. vo veci vedenej tam pod sp. zn. XXS/XXX/XXXX podľa neho v prípade obdobnom. V danom prípade rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu, že sa žalovaný ani prvostupňový orgán v žiadnom rozsahu ani nesnažil vysporiadať s argumentmi žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, resp. vo vyjadrení k začatiu správneho konania o uložení pokuty. Y. sa neodôvodnene a účelovo iba stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu, nevysvetlil ani v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie, alebo akými úvahami sa riadil. J. ďalej žalobca, že v rozhodnutí sa uvádza, že uloženie pokuty vychádza z ust. § X9 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, ale predmetné ustanovenie zákona o inšpekcii práce oprávňuje U. práce udeliť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. X písm. a/ v prvom bode. A. tieto predpisy zákon zaraďuje pracovnoprávne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie a mzdové podmienky. Q. § X9 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce teda umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu len v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovnoprávny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení. Y. z uvedeného dôvodu namieta, že v rozsahu vymedzenia porušenia povinnosti, ktorej sa mal dopustiť, je výroková časť rozhodnutia nezrozumiteľná a vôbec nemá oporu v právnej úprave. X. žalobca už v odvolaní poukázal na to, že ustanovenie § 223 ods. X v nadväznosti na § 1 ods. X Y. práce mu žiadnu výslovnú povinnosť neukladá, a preto teda ani žiadnu povinnosť nemohol porušiť. Z charakteru formulácie a zo samotného znenia ustanovenia nejde o zakazujúcu ani o prikazujúcu právnu normu, ktorá by zamestnávateľovi prikazovala konať určitým spôsobom alebo by mu ukladala povinnosť držať sa určitého konania. K. záveru, že zamestnávateľ nesmie alebo nemôže uzatvárať dohody o prácach mimo pracovného pomeru inak ako výnimočne, je nanajvýš sporné vzhľadom na jeho nejednoznačné znenie a prípustné metódy výkladu. Y. zastáva názor, že ust. § 19 zákona o inšpekcii práce neoprávňuje inšpektorát udeliť pokutu za akékoľvek odchýlenie sa od predpisov uvedených v § X9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona a preto uloženie pokuty bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce ako aj platným právnym poriadkom S. republiky, keďže v zmysle ústavného princípu zakotvenom v čl. X ods. X V. SR umožňuje štátnym orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z. nepopiera žalobca skutočnosť, že Y. práce favorizuje pracovný pomer pred inými formami zamestnávania, a ak by to povaha činnosti žalobcu umožňovala, určite by sa rozhodol zamestnávať fyzické osoby v pracovnom pomere. Na strane druhej je ale presvedčený, že ust. § 223 ods. X Y. práce má skôr odporučujúci charakter a pre žalobcu z jeho znenia nevyplýva žiadna explicitná povinnosť. E. ho preto chápať a vykladať ako povinnosť alebo zákonné obmedzenie, ktoré by zamestnávateľovi bránilo v uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vo vzťahu k samotnej výnimočnosti zákon bližšie nedefinuje, a to ani vykonávacími predpismi, preto ani nie sú určené hranice, čo ešte je a čo ešte nie je prípustné vo vzťahu k aplikácii uvedeného ustanovenia. Z. nemôže akceptovať žalobca ani právny názor žalovaného, že ust. § 223 ods. X Y. práce nepripúšťa uzatváranie dohôd bez aplikácie podmienky výnimočnosti, ktorú tento mylne považuje za nevyhnutnú zákonnú podmienku. J. prekročenie právomoci U. pri udelení pokuty za porušenie ustanovenia Y. práce má aj ústavno-právny rozmer. D. ide o porušenie princípu zakotvenom v čl. X ods. 2, ktoré oprávňuje štátne orgány konať len v medziach a rozsahu zákona o všeobecne záväzných predpisoch a na druhej strane princíp zakotvený v čl. X ods. 3, ktorý občanom fyzickým a právnickým osobám umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Y. ustanovenia § 223 Y. práce nie je z hľadiska klasifikácie teórie práva a právnej vedy normou zakazujúcou, prikazujúcou ani obsahujúce vylučovacie podmienky. B. charakter predmetného ustanovenia vyplýva z gramatického výkladu normy a z textu jej znenia vo forme, v akej ho zákonodarca schválil. V znení ustanovenia absentuje napr. element, ktorý by z normy tvoril prikazujúcu, ako napríklad vytyčovacou časticou „iba“, prípadne slovným spojením, ktorým by uzatváranie dohôd považoval za zakázané, resp. neprípustné. Y., resp. prvostupňový orgán svojvoľne a účelovo vykladá uvedené ustanovenie zákona. V tejto súvislosti žalobca pripomína, že uzatváranie dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru obdobne ako uzatváranie pracovných zmlúv patrí do fázy zmluvných vzťahov a tvorí dvojstranný právny úkon zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý smeruje k vzniku pracovno- právneho vzťahu. Q. akejkoľvek zmluvy vychádza z prejavu vôle subjektu. Y. voľnosť predstavuje základné ľudské a ústavné právo fyzických a právnických osôb, vyplýva priamo z čl. X ods. X V. SR a nadväzuje naň tiež právo podnikať v zmysle čl. XX V. SR. Y., resp. prvostupňový orgán sa na základe výkonu inšpekcie v zjednodušenom ponímaní rozhodol sankcionovať zamestnávateľa za to, že uzatvoril určitý počet dohôd o vykonaní práce, teda zmlúv určitého druhu. Z. hlbšej analýze možno dospieť k záveru, že by týmto postupom žalovaný mohol nepriamo ovplyvňovať zmluvnú voľnosť subjektov, ktorí by z obavy uloženia pokuty boli nútení takéto zmluvy neuzatvárať, čo je v právnom štáte bezprecedentne neprípustné. Y. pritom len využil svoje ústavné právo v rozsahu zmluvnej voľnosti a pritom U. práce konal nad rámec zákonného oprávnenia, keď sa rozhodol zamestnávateľa sankcionovať za to, že v rozsahu svojej súkromnej autonómie uzatvoril určitý počet dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. J. uvedené dôvody aj s obdobnou argumentáciou žalobca už uviedol v samotnom odvolaní, pričom žalovaný sa ale pri preskúmavaní rozhodnutia týmito vôbec nezaoberal. Y. preto s poukazom na ust. § X50j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie U. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, uplatňujúc si pritom náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. Y. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX k námietke žaloby vo vzťahu k výške uloženej pokuty a že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v ust. § 19 ods. X zákona o inšpekcii práce č. XXX/XXXX Z.z. poukazuje na skutočnosť, že v rámci dokazovaní nezistil nijaké okolnosti, ktoré by mieru zodpovednosti žalobcu znížili, resp. vylúčili. Y. je názoru, že prvostupňový orgán umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal. Ak žalobca ďalej namieta, že ust. § X9 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce umožňuje udeliť zamestnávateľovi pokutu iba v prípade, ak zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mu výslovne ukladá pracovno-právny predpis, resp. akýkoľvek iný predpis, ktorý je uvedený v predmetnom ustanovení, žalobca z uvedeného dôvodu namieta, že v rozsahu vymedzenia porušenia povinností, ktorej sa mal dopustiť, je výroková časť rozhodnutia nezrozumiteľná a nemá oporu v právnej úprave. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný opakovane deklaruje opodstatnenosť uloženia pokuty za vytknuté porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 223 ods. X Y. práce. Y. ak uvádza, že ust. § 19 zákona o inšpekcii práce neoprávňuje podľa jeho názoru inšpektorátu práce udeliť pokutu za odchýlenie sa od predpisov uvedených v § X9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, z tohto dôvodu by jej uloženie bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii práce ako aj platným právnym poriadkom S. republiky, nakoľko v zmysle ústavného princípu zakotvenom v čl. X ods. X V. SR umožňuje štátnym orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Q. § 223 ods. X Y. práce má odporúčací charakter a pre žalobcu z jeho znenia nevyplýva nijaká explicitná povinnosť. Y. s takýmto názorom nesúhlasí a v tejto súvislosti sa odvoláva na E. V. súdu č. U.. ÚS XXX/XX, ktorý vo svojom znení nestotožňuje viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. X ods. X V. SR s výlučnou a bezpodmienečnou nevyhnutnosťou doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Q. čl. X ods. X V. SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Z. na uvedené žalovaný má zato, že tak U. ako aj žalovaný pri rozhodovaní o výške pokuty neporušil princíp právneho štátu. A. žalovaný uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 S. poriadku. Z. na dikciu ust. § 223 ods. X Y. práce, ktorý poukazuje na výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je zrejmé, že účelom citovaného ustanovenia je ochrana zamestnancov činných u zamestnávateľa v pracovnom pomere. V tejto súvislosti dáva žalovaný do pozornosti rozsudok D. súdu v Y. vo veci sp. zn. XXS/XXX/XXXX a poukazuje, že súd žalobné námietky vo vzťahu k zisteným porušeniam zo strany kontrolovaného subjektu - U. práce vo vzťahu k žalobcovi vyhodnotil ako nedôvodné. Y. znovu poukazuje na zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom, ktorý spočíva v tom, že v prípade dohôd sa jedná o výnimočnú formu účasti na práci. E. je vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil niektorými formami dohôd aj výkon činnosti tvoriacich predmet jeho činnosti, ale vzhľadom na ods. X ustanovenia môže tieto uzatvárať s fyzickými osobami iba výnimočne, pričom ich môže využívať iba za predpokladu splnenia Y. práce ustanovených kritérií. Podľa žalobcu mal konať U. práce nad rámec zákonného ustanovenia, keď sankcionoval zamestnávateľa za to, že v rozsahu svojej súkromnej autonómie uzatvoril určitý počet dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. E. súhlasiť žalovaný s týmto názorom a pripomína žalovaný, že Y. práce jednoznačne uprednostňuje zamestnávanie osôb v pracovnom pomere, ktorý garantuje zamestnancovi väčšiu mieru ochrany ako výkon pracovných činností na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To sa prejavuje okrem iného ustanovením zákonnej podmienky výnimočnosti dohôd, ako aj obmedzením predmetu a rozsahu pracovnej činnosti, ktorú je možné na jej základe vykonávať. V rámci administratívneho konania bolo preukázané, že žalobca uzatvoril s menovanými zamestnancami ako aj s ďalšími celkom XXX zamestnancami na plnenie svojich úloh (telemarketing v T. centre) dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov, ktoré nemajú charakter výnimočnosti. Z. inšpekcii práce bolo zistené, že žalobca si nesplnil ani svoju povinnosť podľa § X26 ods. 2 Y. práce tým, že v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami dojednal ako pracovnú úlohu operátor J. kampane, ktorá je pracovnou činnosťou, pričom za pracovnú úlohu sa nepovažuje opakujúca sa činnosť, ale iba začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. B. pracovné úlohy nie sú dojednané individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. Y. porušil ust. § X26 ods. 2 Y. práce aj tým, že uzatvoril dohodu o vykonaní práce s A.. Z. W. dňa XX.XX.XXXX a dohodol, že pracovná úloha bude vykonávaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a uzatvoril dohodu o vykonaní práce s Bc. D. G. dňa XX.XX.XXXX a dohodol, že pracovná úloha bude vykonaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom neuzatvoril dohody o vykonaní práce s kontrolovanými zamestnancami najneskôr pred dňom začatia výkonu práce. B. o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, za ktorú má pracovná úloha sa vykonať a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenej pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr pred dňom začatia výkonu práce. Preto inšpektorát práce postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní, zaoberal sa všetkými relevantnými dôkazmi a rozhodnutie vydal až po ich dôkladnom zvážení. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú. Y. identicky so svojim žalobou napadnutým rozhodnutím uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného malo zákonom ustanovené náležitosti, vo veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav, ktorý sa opieral o konkrétne podklady (dôkazy, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní rozhodnutí a rozhodnutia sú v súlade s právnymi predpismi S. republiky, preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú bez nariadenia pojednávania v celom rozsahu podľa § 250j ods. X zamietol. D. súd v I. ako súd vo veci vecne a miestne príslušný (§ X46 ods. 2 O.s.p.) vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa XX.XX.XXXX pri splnení zákonných podmienok a po preskúmaní dospel k záveru, že žaloba v kontexte námietok žaloby nie je dôvodná a potom túto treba zamietnuť. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Z. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § X44 ods. 2 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou sa realizuje právomoc stanovená zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V. súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Y. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súdu skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). W. súd zistil z predloženého administratívneho spisu v danom prípade U. práce I. ako prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXX,XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX u zamestnávateľa: W. T. s.r.o. so sídlom K. námestie 7, XXX XX I., (žalobca v prevádzke A. XX, XXX XX I.), inšpekciu, z inšpekcie práce bol vyhotovený protokol č. U.-XX-XX- X.X/P-EXX-XX, v ktorom uviedol zistené nedostatky. Z. bol zaslaný účastníkovi konania do vlastných rúk. Za zistené porušenie pracovno-právnych predpisov začal U. proti žalobcovi správne konanie, upovedomenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a na výzvu k začatému správnemu konaniu sa účastník konania vyjadril, pričom namietal nesplnenie podmienok na uloženie pokuty a tvrdil, že sa jedná o prekročenie právomoci inšpektorátu práce pri udelení pokuty za porušenie ustanovenia Y. práce, z čoho dôvodil návrh upustiť od uloženia pokuty. U. práce sa zaoberal písomným vyjadrením žalobcu a po vyhodnotení tam uvádzaných námietok potom dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie č.k. XXX/XX/Ph XXXX/XX, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX eur. V zákonnej lehote žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v zásade zhodných dôvodov s dôvodmi žaloby. Y. ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. X S. poriadku preskúmal právny a skutkový stav v súvislosti s výkonom inšpekcie práce, preskúmal napadnuté rozhodnutie, vyhodnotil predložené dôkazné listiny súvisiace s výkonom inšpekcie práce a posúdil, že prvostupňový orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesno-právnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Keďže po zhodnotení predloženého spisového materiálu, vrátane súvisiacich dôkazných listín žalovaný dospel k záveru, že U. ako prvostupňový orgán relevantnými dôkaznými prostriedkami dostatočne preukázal porušenie ustanovení § X23 ods. X a § 226 ods. 2 Y. práce a výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia mu uložil pokutu vo výške X.XXX eur opodstatnene aj s odvolaním sa na konštatáciu vo výrokovej časti konkrétnych porušení ust. § X23 ods. X a § 226 ods. 2 Y. práce a potom odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie svojim rozhodnutím S/XXXX/ XXXXX-X.X O-XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX ako vecne správne potvrdil. Podľa § 223 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študentov) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti. Podľa § X26 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Podľa § 7 ods. X písm. i/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/XXXX Z.z. rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, XX a osobitného predpisu, XXa) Podľa § X9 ods. X zákona o inšpekcii práce U. práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a X zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku X písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 47 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. X O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že popri pracovnom pomere ako základnom druhu pracovno-právneho vzťahu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predstavujú ďalšie druhy ekonomických aktivít fyzických osôb formou závislej činnosti. J. sú napr. dohoda o vykonaní práce (§ XXX) , dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228). S. znakmi dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú existencia hierarchie nadriadenosti a podriadenosti a rovnaké alebo obdobné právne následky z nich vznikajúce alebo s nimi súvisiace, napr. v oblasti ochrany práce (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v oblasti zodpovednosti za škodu a podobne. Na pracovno-právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávanými mimo pracovného pomeru sa nevzťahujú tie ustanovenia Y. práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov, ktoré sa týkajú výlučne pracovného pomeru a ktorých uplatnenie je priamo vylúčené, resp., ktorých aplikácia vo vzťahu k dohodám nie je reálna vzhľadom na ich osobitný charakter ( napr. ustanovenia o rozvrhovaní pracovného času a podobne). Y. rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom spočíva v tom, že v prípade dohôd sa jedná o výnimočnú formu účasti na práci. K. týchto foriem pracovnoprávneho vzťahu vyplýva priamo zo Y. práce. V praxi je obvyklé využívanie dohôd napr. v oblasti zabezpečenia mzdovej agendy, evidencie, zaistenie bezpečnosti fyzických osôb a pod. E. je však vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil formou niektorých dohôd aj výkon činnosti tvoriacich predmet jeho činnosti, avšak vzhľadom na ustanovenie ods. X súd súhlasí s názorom žalovaného, že môže takéto dohody uzatvárať s fyzickými osobami len výnimočne. L. niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ využívať iba za predpokladu splnenia Y. práce ustanovených kritérií. V. súdu v danom prípade bolo preto posúdiť, či napadnuté rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie ust. § X23 ods. X a § 226 ods. 2 Y. práce vychádzajú zo správneho právneho názoru a či v kontexte námietok žaloby tieto zodpovedajú požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov s osobitným dôrazom na správnu úvahu vo vzťahu ku výške uloženej pokuty. W. vyplynulo zo zistení súdu, administratívnym spisom je preukázané, že žalobca uzatvoril so zamestnancami napr. A. W., nar. XX.XX.XXXX, A.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, Bc. D. G., nar. XX.XX.XXXX a ďalšími s celkom XXX zamestnancami podľa zoznamu zamestnancov, ktoré boli predložené inšpektorátu výkonu inšpekcie na plnenie svojich úloh, konkrétne J. T. centre, B. o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Vzhľadom aj na množstvo týchto dohôd súd súhlasí s názorom správnych orgánov, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, a to predpoklad výnimočnosti uzatvorenia predmetných dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovnú činnosť a vzhľadom na uvedené množstvo uzatvorených zmlúv zásadne nemožno súhlasiť s námietkou žaloby, že správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho názoru a z nesprávneho výkladu zákona. X. bolo osvedčené administratívnym spisom, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § X26 ods. 2 Y. práce tým, že v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami dojednal ako pracovnú úlohu „operátor J. kampane“, ktorá je ale pracovnou činnosťou (napr. A.. Z. W., Bc. D. G.), pričom za pracovnú úlohu nemožno považovať opakujúcu sa činnosť, ale len začatie, plnenie a ukončenie konkrétnej úlohy. V danom prípade predložené dohody o vykonaní práce osvedčujú dojednanie nie individuálne ale druhové, t.j. neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať ale popisujú druh práce a zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. V čom je možné vidieť aj snahu zamestnávateľa vyhnúť sa povinnosti uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu. Súd musí súhlasiť aj s konštatovaním a záverom U. o porušení ust. § X26 ods. 2 Y. práce aj tým, že zo strany žalobcu došlo k uzatvoreniu dohody o vykonaní práce s A.. Z. W. dňa XX.XX.XXXX, pričom tá pracovná úloha bola dohodnutá a jej vykonanie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, rovnako v prípade Bc. D. G. s vykonaním pracovnej úlohy od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a to v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Q.. § X26 ods. 2 Y. práce nespochybniteľne ukladá povinnosť uzatvoriť písomnú dohodu pod následkom neplatnosti a s tým, že písomná dohoda sa musí uzatvoriť najneskôr deň predchádzajúci dňu začatia výkonu práce. V daných prípadoch ako je vyššie uvedené toto splnené nebolo. Vzhľadom na uvedené súd nemal pochybnosti o správnej právnej kvalifikácii a dôvodoch uloženia pokuty. L. možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zdôvodnenie výšky uloženej pokuty je pomerne stručné, a v rozhodnutiach absentuje citácia zákonných ustanovení. Z ust. § 47 ods. X S. poriadku vyplývajú náležitosti rozhodnutia správneho orgánu a to, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán je povinný uviesť nielen skutkový ale aj právny stav veci a pod tento skutkový stav subsumovať. V odôvodnení sa tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný dostatočne neriadil, keď tieto len uvádza, identifikuje a v čase rozhodujúcom pre posúdenie veci, ale ich necituje. W. ako vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR i ÚS SR nie je úlohou správneho súdu, aby zrušil rozhodnutie správneho orgánu len za účelom zopakovania procesu, resp. vydania nového rozhodnutia, ktoré inak nemôže priniesť účastníkovi konania vecne lepší výsledok. V danom prípade súd nemá pochybnosti v tom, že sa jedná o vecne správne rozhodnutie a potom mal zato, že túto vadu nie je možné aj s poukazom na to, že je v rozhodnutí obsiahnutý aspoň odkaz na príslušné zákonné ustanovenia a považoval za takú hrubú vadu v konaní, pre ktorú by mal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vzhľadom na uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol, keď sa celkom stotožnil s logickou a vecne správnou argumentáciou a zdôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktoré navyše doplňujúcim spôsobom upresňuje dôvody a správnu úvahu konajúceho správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o výšku a kritéria, z ktorých vychádzal správny orgán pri uložení pokuty. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 25Xk ods. X O.s.p. a žalobcovi v konaní neúspešnému súd náhradu trov konania nepriznal. J. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.