Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/228/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201771 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35793783, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35886625, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, 041 01 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: S/XXXX/XXXXX-X.X, O-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : M. doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: S/XXXX/XXXXX-X.X, O-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „žalovaný a napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Z. práce M., č.k. XXX/XXXX-IZA-X.X/pok./ R/X/S zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „správny orgán prvého stupňa a prvostupňové rozhodnutie“) ako vecne správne. W. prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená na základe oprávnenia daného ust. § 19 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/XXXX Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) pokuta vo výške XXX,- eur za porušenie pracovnoprávnych predpisov (§ 43 ods. X a § 99 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ďalej len „M. práce“), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX na prevádzke žalobcu G. Y. XXXX/XX B, XXX XX D. X., ktoré spočívali: - v porušení ust. § 43 ods. X M. práce tým, že v pracovných zmluvách zamestnancov uzatvorených dňa XX.XX.XXXX s J. A., nar. XX.XX.XXXX, G. H., nar. XX.XX.XXXX, X. J., nar. XX.XX.XXXX a H. W., nar. XX.XX.XXXX a v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s Z. R., nar. XX.XX.XXXX, žalobca neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to výplatné termíny (v pracovných zmluvách uviedol len lehotu splatnosti zmluvy - v „§5 J.“, v predmetných pracovných zmluvách je uvedené: „J. je splatná pozadu za mesačné obdobie a bude zamestnancovi vyplatená najneskôr dokonca nasledujúceho kalendárneho mesiaca“) a - v porušení ust. § 99 M. práce tým, že žalobca nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu (v predloženej evidencii: „T. odpracovaných hodín“ zaznamenáva príchod zamestnanca na pracovisko, odchod z pracoviska a dĺžku trvania prestávky - z takejto evidencie nie je zrejmé, v ktorom časovom úseku zamestnanec vykonal prácu pre zamestnávateľa a v ktorom časovom úseku čerpal prestávku na odpočinok). M. sa s týmto rozhodnutím a záverom správneho orgánu nestotožnil, považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné. G. už uviedol v samotnom administratívnom konaní a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoju zákonnú povinnosť informovať zamestnancov o výplatnom termíne splnil uplatnením ust. § 44 ods. X M. práce tak, že výplatný termín je súčasťou R. poriadku, s ktorým je zamestnanec oboznámený pri podpise pracovnej zmluvy. V súvislosti s týmto má za to, že bolo preukázané, že žalobca vedie elektronickú dochádzku, v rámci ktorej je evidovaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a v ktorom mal prestávku na odpočinok, pričom zásady evidencie pracovnej doby zamestnancov žalobcu sú bližšie špecifikované v Y. personálneho oddelenia IS_VW_HR XXX P. pracovnej doby. I napriek tomu, že v pôvodnom administratívnom konaní pre vytýkanú vadu - nezabezpečenie stravovania zamestnancov na pracovisku v D. X. - bolo pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušené a v pokračujúcom konaní prvostupňový správny orgán uznal žalobcu (na kontrolovanej prevádzke) vinným z porušenia ustanovení § 43 ods. X a § 99 M. práce, ani s týmto žalobca sa nestotožňuje a má za to, že i toto ďalšie prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného sú vecne nesprávne. M. argumentuje tým, že dikcia M. práce (§ 43 ods. 2) taxatívnym spôsobom vymedzuje tzv. „pravidelné náležitosti“ pracovnej zmluvy, v zmysle ktorých je uvedenie výplatného termínu v zásade pravidelnou súčasťou pracovnej zmluvy. M. práce ale v predmetnom ustanovení neuvedenie náležitostí výplatného termínu v pracovnej zmluve nesankcionuje neplatnosťou pracovnej zmluvy. Zo strany žalobcu bolo viacnásobne poukázané na to, že M. práce v ust. § 44 ods. X explicitne rieši nedostatok pracovnej zmluvy spočívajúci v absencii konkrétnych zákonom stanovených náležitostí. V zmysle tohto zákonného ustanovenia platí, že ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § X3 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie tieto podmienky obsahujúce. Z toho vyvodzuje žalobca záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aj napriek úprave obligatórnej právnej povinnosti zakotvenia pravidelných náležitostí do pracovnej zmluvy, ustanoviť možnosť zamestnávateľa daný nedostatok odstrániť v dodatočnej lehote jedného mesiaca. I. bolo zo strany žalobcu vykonané a pokiaľ sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa s týmto dôvodom bližšie v odôvodnení nezaoberali, je treba považovať obe rozhodnutia za rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a znaky arbitrability. W. žalobca a má za to, že v správnom konaní preukázal, že i napriek absencii ustanovenia pracovnej zmluvy o dohodnutom výplatnom termíne, si svoju informačnú povinnosť splnil tým, že zamestnanci boli s výplatným termínom oboznámený prostredníctvom R. poriadku priamo pri podpise pracovnej zmluvy. I. je zrejmé aj z úpravy § 13 záverečného ustanovenia pracovných zmlúv zamestnancov, u ktorých bolo zistené toto porušenie M. práce. W. svojim podpisom potvrdili, že boli oboznámené so znením R. poriadku platného u žalobcu. Q. žalobca potom neuznáva a tvrdí, že uloženie pokuty je bez právneho dôvodu vo vzťahu k ust. § 43 ods. X M. práce. K. v súvislosti s porušovaním § 99 M. práce sa žalobca nestotožnil s výrokom napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého žalobca nemal viesť evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. R. žalobca (ako aj tvrdil v administratívnom konaní), že s poukazom na uvedenú zákonnú povinnosť vedie elektronickú dochádzku, v rámci ktorej je riadne evidovaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a v ktorom mal prestávku na odpočinok. J., že ani samotný M. práce v ust. § 99 nekonkretizuje, akým spôsobom má zamestnanec uskutočňovať evidenciu pracovného času, ale uvedené závisí od konkrétnych podmienok zamestnávateľa a od samého rozhodnutia zamestnávateľa. R. od zamestnávateľa potom závisí, akú formu evidencie pracovného času zvolí. T. zásadné evidencie pracovnej doby sú bližšie špecifikované v Y. personálneho oddelenia žalobcu (IS_VW_HR XXX P. pracovnej doby). A. interval poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie je v zmysle písomnej informácie uvedený na pracovisku, v zmysle ktorej sa prestávka na jedenie a odpočinok poskytuje v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. a od XX,XX hod. do XX,XX hod. Napriek tomu, že uvedené intervaly možno považovať za dostatočne jednoznačné a určité, skutočnosť kedy konkrétne v daných časových intervaloch zamestnanec vykonával prácu a kedy čerpal prestávku na odpočinok a jedenie je vyznačovaná samotným zamestnancom prostredníctvom elektronickej dochádzky tak, ako to vyplýva z bodu X.X. evidencie pracovnej doby („R. odchode zamestnanca domov je mu navrhnutá zákonom stanovená minimálna prestávka trvania XX minút, čo môže zamestnanec sám skorigovať na terminály“). Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že začiatok a koniec pracovného času je u zamestnancov riadne evidovaný v súlade s § 99 M. práce. Teda nedošlo potom k porušeniu ani ust. § 99. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na základe zisteného skutkového stavu bolo konanie žalobcu bez splnenia zákonných predpokladov posúdené ako konanie v rozpore s § 43 ods. X a § 99 M. práce a bola mu uložená sankcia; napadnuté rozhodnutie zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný aj prvostupňový orgán sa nevysporiadali v rozhodnutí s poukázanou právnou úpravou a splnením povinností v zmysle § 44 ods. X M. práce a že uloženie sankcie s ohľadom na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti podľa § 43 ods. X a § 99 M. práce nedošlo, je neprijateľné a v rozpore so zákonom. Preto navrhol, aby súd tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. M. si žalobca uplatnil náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku. M. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že ako odvolací orgán vychádzal z predložených listinných dôkazov a na základe podkladov rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal porušenie povinnosti žalobcom, čo napokon uviedol a podrobne zdôvodnil vo svojom rozhodnutí č.: S/XXXX/XXXXX-X.X, O-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. D. žaloby vychádzajú v plnom rozsahu z vyjadrení, ktoré predložil žalobca v správnom konaní na obidvoch stupňoch a sú v zásade totožné i s obsahom jeho vyjadrenia k začatiu správneho konania, aj s obsahom odvolania a neobsahujú žiadne nové skutočnosti ani argumenty. M. má potom za to, že samotným skutkom aj s dôvodmi uloženia pokuty sa dostatočne vysporiadal ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí. K námietkam žaloby stručne uviedol nasledovné: V danom prípade na základe vykonaného dokazovania bolo inšpekciou práce preukázané nesporne, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. § 43 ods. X M. práce. Y. orgán pri rozhodovaní nespochybnil fakt, že žalobca uzatvoril so zamestnancami platné pracovné zmluvy a nezaoberal sa neplatnosťou týchto pracovných zmlúv z dôvodu neuvedenia jej zákonom stanovených náležitostí. Na základe podkladov rozhodnutia mal ale Q. za to, že žalobca bol povinný uviesť i ďalšiu pracovnú podmienku, a to výplatné termíny. M. v súvislosti s podmienkami uvedenými v § 43 ods. X M. práce hovorí o taxatívne vymedzených podmienkach, ktoré má zamestnávateľ uviesť v pracovnej zmluve, ak nie sú súčasťou kolektívnej zmluvy. V prípade, ak sú tieto podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. W. v danom prípade ale u žalobcu nebolo splnené. I. § 44 ods. 1 M. práce, na ktoré sa žalobca odvoláva, predstavuje doplňujúcu právnu garanciu, ktorá smeruje k prehĺbeniu právnej istoty zamestnanca, preto týmto oznámením nie je možné meniť podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve. Ak žalobca tvrdí, že svoju informačnú povinnosť splnil tým, že zamestnanci boli s výplatným termínom oboznámení prostredníctvom R. poriadku priamo pri podpise pracovnej zmluvy a zároveň, že každý zo zamestnancov je oboznámený s výplatným termínom pri podpise pracovnej zmluvy prostredníctvom R. poriadku, s ktorým de facto ako i de iure svojim podpisom na pracovnej zmluve súhlasí, podľa názoru žalovaného nie je ale možné R. poriadok zamestnávateľa, ktorý je internou smernicou, považovať za písomné oznámenie v zmysle § 44 ods. X M. práce, ktoré má smerovať voči konkrétnemu zamestnancovi. R. poriadok nie je súčasťou pracovnej zmluvy, zamestnanec pri podpise pracovnej zmluvy potvrdzuje len skutočnosť, že bol oboznámený s aktuálnym znením R. poriadku a jeho podpis nie je vyjadrením súhlasu s jeho obsahom. Na tento nedostatok žalobca bol už skôr upozornený v roku XXXX (protokoly z výkonu inšpekcie práce č. Z.-XXX- XX-X.X/P-XX,XX-XX a Z.-XXX-XX-X.X/P-EXX,XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). I. námietky preto nemohol žalobca uznať dôvodnými. K ďalšiemu vytýkanému porušeniu povinnosti uvedenej v § 99 M. práce žalovaný tvrdí, že tieto sú bez právnej relevancie. M. namietal, že vedie elektronickú dochádzku, v rámci ktorej je riadne evidovaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a u ktorej mal prácu na odpočinok. Podľa predloženej evidencie pracovného času je v jednotlivých dňoch v kolónke „R.“ uvedená len dĺžka prestávky, nie časový interval - nie je teda zrejmé, kedy zamestnanec prestávku na jedlo a odpočinok reálne čerpal. Podľa písomnej informácie na pracovisku: „R. na odpočinok a jedenie sa poskytuje v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. a od XX,XX hod. do XX,XX hod.“. V zmysle uvedeného nie je v evidencii jednoznačne zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu a potom v súlade s ust. § 99 M. práce, pretože táto prestávka nie je považovaná za výkon práce. V súvislosti s týmto žalobca uvádza, že časový interval poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie v zmysle písomnej informácie je uvedený na pracovisku (od XX,XX hod. do XX,XX hod. a od XX,XX hod. do XX,XX hod.) S týmto tvrdením sa ani inšpektorát práce, ani žalovaný nestotožňuje. Y. orgán prvého stupňa nespochybnil tento spôsob vedenia evidencie pracovného času, pretože je tento plne v kompetencii zamestnanca, konštatuje ale porušenie ust. § 99 M. práce, že evidencia pracovného času nie je vedená tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonal prácu. M. eviduje čas príchodu zamestnancov na pracovisko a čas odchodu zamestnancov z pracoviska, z takto zaevidovaného času, v ktorom sa zamestnanci nachádzajú na pracovisku, sa potom odpočíta X,X hod. a výsledný čas je považovaný za odpracovaný, nakoľko čerpanie prestávky na odpočinok na jedenie je čas, počas ktorého zamestnanec nie je k dispozícii zamestnávateľovi, v tomto čase nevykonáva prácu a neplní si povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. M. teda eviduje iba časový interval, v ktorom sa zamestnanci nachádzajú na pracovisku a v tomto časovom intervale vykonávajú prácu aj čerpajú prestávku. M. je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu najmenej XX minút, čo predstavuje minimálnu zákonnú hranicu. Vzhľadom na účel, ktorý majú prestávky v práci plniť (oddych a jedenie), nie je možné stanoviť ich a poskytovať na začiatku a na konci pracovnej zmeny zamestnanca, čoby fakticky znamenalo skrátenie pracovného času (§91 ods. X M. práce). I tento nedostatok bol u žalobcu skôr zistený už v roku XXXX (protokoly z výkonu inšpekcie práce č. Z.-XXX/-XX-X.X/P-EXX,XX-XX a Z.-XXX-XX-X.X/P- EXX,XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). M. preto žalovaný uvádza, že pokuta bola žalobcovi uložená s ohľadom na skutočnosť, že porušenie povinnosti bolo jednoznačne preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia, pričom prvostupňový správny orgán vychádzal pri ukladaní výšky sankcie zo zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona a zároveň aj z konštantnej judikatúry NS SR v oblasti ukladania sankcii. Má za to potom žalovaný, že správne orgány na obidvoch stupňoch sa riadne vysporiadali s argumentmi žalobcu vo svojich rozhodnutiach, zaujali stanovisko ku všetkým námietkam, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení o začatí správneho konania aj v odvolaní. R. priebehu celého konania bol v súlade s správnym poriadkom a s právnymi predpismi platnými a účinnými na území Y. republiky, s námietkami žalobcu sa správne orgány plne vysporiadali a k jeho vyjadreniam zaujali v obidvoch napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. Q. žalobca nepredložil počas správneho konania žiadne nové listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie nových dôkazov na podporu svojich tvrdení správny orgán rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. S argumentáciou žaloby preto žalovaný zásadne nesúhlasí a jej námietky považuje za právne irelevantné. Má za to, že rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahujú predpísané náležitosti a v odôvodnení rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, i akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov ako aj to, ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníka konania. Preto žalovaný záverom navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol. X. súd v U. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v kontexte námietok uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto je ju potrebné zamietnuť. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. R. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s správnym poriadkom Y. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. C. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. M. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Z. práce M. rozhodnutím č. XXX/XXXX-IZA-X.X/ OK/R/X/S zo dňa XX.XX.XXXX uložil žalobcovi v pokračujúcom administratívnom konaní pokutu vo výške XXX,- eur podľa § X9 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/XXXX Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie pracovnoprávnych predpisov, a to za porušenie ust. § 43 ods. X M. práce tým, že v pracovných zmluvách uzatvorených XX.XX.C. s Monikou A., nar. XX.XX.XXXX, G. H., nar. XX.XX.XXXX, X. J., nar. XX.XX.XXXX a H. W., nar. XX.XX.XXXX a v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX s Z. R., nar. XX.XX.XXXX, neuviedol ďalšiu pracovnú podmienku, a to výplatné termíny; ďalej za porušenie ust. § 99 M. práce tým, že nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. I. vyplynulo žalovanému z výsledkov kontroly pri výkone inšpekcie práce na pracovisku G. Y. XXXX/XX B/XXXXX, D. X., vykonávanej na predmetnej prevádzke v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a ako tieto porušenia vyplývajú z protokolu z výkonu inšpekcie práce č.: Z.-XX-XX-X.X.P-EXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré tvoria súčasť predloženého administratívnemu spisu. K uvedenému podkladu sa žalobca na výzvu Z. práce M. vyjadril s dôvodmi zhodnými v zásade s námietkami žaloby s tým, že v pôvodnom konaní bola rozhodnutím Z. práce M. č.k. XXX/XXXX-IZA-X.X/pok/SXX/XXXX/Se zo dňa XX.XX.XXXX uložená pokuta vo výške XXX,- eur a to vo vzťahu k týmto dvom porušeniam zákona § X5X ods. 1 a 2 M. práce a tiež, že nezabezpečil zamestnancom na pracovisku v D. X. stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. V tomto rozsahu porušenia však žalovaný pôvodne v rozhodnutí č.: S/C./XXXXX-X.X, O-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že uvedený skutok nebol vykonanou kontrolou preukázaný a nové rozhodnutie včas odvolaním napadol žalobcu. V odvolaní tvrdil, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho tvrdeniami a argumentáciami nevysporiadal dostatočne a považoval za preukázané, že nedochádza v tejto súvislosti s porušovaním M. práce. Podľa názoru žalobcu nesprávne opätovne bolo posúdené údajné porušenie pracovnoprávnych predpisov tak ako to bolo uvedené v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX. Preto žiadal, aby správny orgán toto priložené rozhodnutie o uložení sankcie v celom rozsahu zrušil. M. sa s dôvodmi odvolania nestotožnil a napadnutým rozhodnutím plne sa stotožňujúc so závermi zistení a s výškou uloženej pokuty odvolanie žalobcu zamietol a nové prvostupňové rozhodnutie vydané vo veci dňa XX.XX.XXXX ako vecne správne potvrdil. G. dôvodov alebo odôvodnenia tohto rozhodnutia je totožná s vyjadrením žalovaného k žalobe. Podľa § 43 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „M. práce“) v znení účinnom v rozhodovacom období zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku X aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Podľa § 44 ods. X M. práce, ak písomná pracovná zmluva neobsahuje podmienky ustanovené v § X3 ods. 2, 4 a 5, je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce tieto podmienky. Podľa § 99 M. práce, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. R. dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca. Podľa § 2 ods. X písm. a/ bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili XX rokov veku a kolektívne vyjednávanie. Podľa § 7 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. X a vykonávanie dohľadu podľa osobitného predpisu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú. Podľa § X9 ods. 1 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. XX/XXXX Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení neskorších predpisov, v zmysle ktorého inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. X písm. a) prvom až treťom bode a v šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do XXX.XXX eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej XX.XXX, - eur. Podľa § 19 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., v znení neskorších predpisov inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňujúc jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada aj na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. C. súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie je vecne správne a či skutočne vykonaným dokazovaním bolo preukázané porušenie ust. § 43 ods. X a § 99 M. práce a či teda neobstojí argumentácia žalobcu v tom, že nedostatok ďalších pracovných podmienok v zmluve, a to uvedenie výplatného termínu tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 2, odstránil postupom podľa § 44 ods. X M. práce tým, že výplatný termín je súčasťou R. poriadku, s ktorým sa zamestnanec oboznamuje pri podpise pracovnej zmluvy a či toto je možno považovať za kvalifikovanú náhradu ďalšej pracovnej podmienky taxatívne určených náležitosti pracovnej zmluvy a aj s poukazom na interný predpis, ktorým je upravený čas na prestávku v práci a či je dostatočne adekvátne toto vymedzenie žalobcom v pracovných zmluvách. R. napadnutých rozhodnutí žalovaného vydaných v pokračujúcom administratívnom konaní sa súd musel stotožniť s argumentáciou žalovaného a túto považuje za vecne správnu a logickú. Q. súhlasiť súd s tvrdením žalobcu, že nedostatok v podobe podstatnej ďalšej podmienky pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 2) odstránil aplikáciou ust. § 44 ods. X M. práce tým, že s termínom výplaty sú zamestnanci oboznámení v rámci R. poriadku. Y. konštatuje žalovaný, že sa v danom prípade nejedná o kvalifikovanú náhradu absentujúcej podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy, keď obsah R. poriadku zamestnanec len berie na vedomie a len oboznámenie s ním potvrdzuje svojim podpisom, ale inak tento nemá tú možnosť rozporovať. Q. pochybnosti v tom, že údaj o výplatnom termíne je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy ako ju zákonodarca v ust. § 43 ods. X M. práce zadefinoval. Súd sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalobcu ohľadom elektronickej evidencie dochádzky zamestnanca vyznačením dĺžky prestávky bez časového intervalu, v ktorom zamestnanec čerpal prestávku na odpočinok a jedenie. I. § 99 M. práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času, okrem iného aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. A. určený ako prestávka na odpočinok a jedlo sa za výkon práce nepovažuje. Aj pokiaľ žalobca má internú smernicu (IS_VW_HR XXX), v zmysle ktorej sa prestávka na jedenie a odpočinok poskytuje v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod., a od XX,XX hod. do XX,XX hod., nie je v konkrétnom prípade zrejmé, kedy si daný zamestnanec prestávku skutočne čerpal. Teda z takejto evidencie pracovného času nie je potom zrejmé a táto nie je vedená tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec prácu vykonával. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd plne sa stotožňujúc s argumentáciou žalovaného neuznal žalobu v kontexte námietok žaloby dôvodnou a túto ako neopodstatnenú podľa § 250j ods. X zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi v konaní neúspešnému súd náhradu trov konania nepriznal. W. rozhodnutie senát X. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.