Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/237/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201882 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX- rozkl.) zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.08.2014 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného, odboru štátnej správny ochrany prírody č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 12.06.2014, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody, a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane prírody“) usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíry Krížna, držať ho a prepravovať. II. Žaloba Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal zrušiť rozhodnutie vydané v prvom i druhom stupni a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že bol účastníkom správneho konania, v ktorom bola udelená výnimka. Žalobca počas celého konania poukazoval na to, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ktorý je vyjadrený v zákonom uznanom dôvode, pre ktorý sa výnimka z ochrany tohto chráneného živočícha môže udeliť, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie výnimky tak, aby bolo možné skutočne usmerniť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov medveďa hnedého. Žalobca podobne ako v správnom konaní poukázal na to, že medveď hnedý je chráneným druhom a prioritným druhom európskeho významu, ktorého ochrana vyplýva Slovenskej republike z ustanovení Smernice o biotopoch (Smernica Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992), ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom o ochrane prírody a krajiny. Smernica vo svojom čl. 12 ods. 1 písm. a/ ukladá členským štátom prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a/ v prostredí ich prirodzeného pobytu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Udelenie výnimky je možné len vtedy, ak je spoľahlivo preukázané splnenie v Smernici o biotopoch definovaných podmienok. Zdôraznil, že doposiaľ v žiadnom z rozhodnutí žalovaného, ktorými každoročne udeľuje niekoľko desiatok výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu, či na výnimkou sledovaný cieľ. Pokiaľ ide o preskúmavaný prípad, žalobca uviedol, že k údajným stretom obyvateľov s medveďmi dochádza v prirodzenom biotope medveďa hnedého a prenikanie medveďov do intravilánu obce Liptovské Revúce je zase podmienené ľahkou dosiahnuteľnosťou potravy z odpadu nachádzajúceho sa v blízkosti miestnej základnej školy. Žalobca dodal, nemožno očakávať zmenu v prenikaní jedincov medveďa hnedého do intravilánu obce, pokiaľ nebudú dodržiavané preventívne opatrenia a predovšetkým nebude zabezpečený odpad pred jeho ľahkým získavaním z odpadových nádob. Žalobca namietal, že správny orgán nezobral pri svojom rozhodovaní o výnimke do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky mal vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnutej Smernicou o biotopoch a odmietol sa zaoberať výkladom týchto podmienok v dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu na základe konštatovania, že nejde o záväzný dokument. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný (Slovenská republika) neuplatňoval správne Smernicu o biotopoch vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého a výnimkám z tejto ochrany. Žalovaný neakceptoval argument žalobcu, ktorý poukázal na inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácii, pričom, ako na to samotný žalobca poukázal, uvedený dokument je významným podkladom umožňujúcim presný a správny výklad čl. 16 v spojení s čl. 12 ods. 1 písm. a/ Smernice o biotopoch. Žalovaný zároveň nezohľadnil čl. 3 Smernice o biotopoch, jeho ods. 1, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území Natura 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, pričom táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave ochrany v ich prirodzenom rozsahu. Samotné udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého nijakým spôsobom nezabezpečí naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že naďalej budú existovať nezabezpečené agrocenózy, nezabezpečené odpadky a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko dostupnou potravou pre medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by reálne zabezpečili ochranu medveďa hnedého v jeho prirodzenom biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť sústavy Natura 2000 s cieľom zabezpečiť ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý ani v jednom svojich rozhodnutí vydaných v oboch stupňoch nedal uspokojivú odpoveď na otázku, resp. aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňujú predpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa, za situácie, keď dôvody synantropizácie existujú pred udelením výnimky s udelením výnimky nezmenia, ani nezredukujú. Žalovaný neposkytol odpoveď na to, ako výnimky udelené v predmetnom poľovnom revíri v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa a vychádzajú z konštatovania žalovaného, že rozhodnutia o udeľovaní výnimiek vychádzajú z vyhodnotenia evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov ako výnimky udelenej v minulosti aj v iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii týchto škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. Absentuje akékoľvek konkrétne zistenie z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzovalo efektívnosť udeľovania predmetných výnimiek vo vzťahu k škodám a k verejnej bezpečnosti obyvateľstva. Správne orgány podľa názoru žalobcu nedostatočne zistili skutkový stav, kedy nezistili spoľahlivo, že výnimka je spôsobilá naplniť sledovaný cieľ. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ŠOP SR“) ako aj z informácií predložených žiadateľom mal za preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri Krížna nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíry prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri A. je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Podľa stanoviska ŠOP SR a Správy Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je prílohou stanoviska V. SR č. ŠOP SR/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXX bol vykonaný monitoring územia v dňoch 05.10.2013 a 07.10.2013. Taktiež boli potvrdené skutočnosti ohľadom nebezpečného stretnutia s medveďom v extraviláne, na frekventovanom turistickom chodníku v lokalite Sútecká dolina a na hranici intravilánu obce (v areáli základnej školy). Prílohou žiadosti žiadateľa bolo aj odborné vyjadrenie Doc. D.. F. Q., C.. zo dňa XX.XX.XXXX pod názvom „Vývoj populácie medveďa hnedého v záujmovom území PR A. v Z. K. v rokoch XXXX-XXXX“, v zmysle ktorého odporúča udelenie výnimky na odstrel jedného až dvoch jedincov medveďa hnedého z dôvodu vyššieho počtu jedincov medveďa hnedého na veľkosť daného teritória, ako aj z dôvodu straty plachosti jedincov medveďa hnedého, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečného stretu človeka s medveďom a ohrozenia zdravia, života a bezpečnosti ľudí. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. V súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal aj možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnením do zoologických záhrad alebo vypustením do iných lokalít. Zoologické záhrady v SR a ČR však nemali záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je aj premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol iba na iné miesto. Žalovaný odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti obydlí. V správnom konaní bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané splnenie zákonných podmienok na povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého v pásme maximálne 500 metrov od južného okraju intravilánu obce. ŠOP SR v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci konania o povolení výnimky konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom, v tejto oblasti vzhľadom na prenikanie jedinca do blízkosti zastavaných území v rámci obce Liptovské J., t.j. pohyb medveďa hnedého v intraviláne tejto obce, pričom v danom prípade k prenikaniu dochádzalo najmä v areáli miestnej základnej školy. Rozhodnutie o povolení výnimky bolo teda vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následkov na zdraví alebo živote osôb. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nebral do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky boli vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnuté Smernicou o biotopoch a že sa odmietol zaoberať výkladom týchto podmienok v príslušnom dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu žalovaný uviedol, že ustanovenia smernice vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú v plnom rozsahu preberané do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri A.. Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobiť zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na dokument vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy - „Inštrukciu pre vytváranie plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie“ z júla 2008, ktorým žalobca argumentoval aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný uviedol, že nebola pravdivá námietka, že by sa vo svojom rozhodnutí žalovaný odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého uvedených v predmetnom dokumente. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa vo vzťahu k uvedenému dokumentu uvádza, že jeho cieľom je predniesť diskusiu o odborných podkladoch potrebných pre prípravu plánov pre managment veľkých šeliem na úrovni populácie. Opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje na základe uvedeného dokumentu a ktoré majú spočívať v komplexnom pláne pre managment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu a ktoré majú vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, žalovaný správny orgán nespochybnil, v odôvodnení rozhodnutia o rozklade však konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky, keďže rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohu orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. Zároveň žalovaný dodal, že uvedený dokument akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre managment veľkých šeliem. K námietke žalobcu, že žalovaný pri svojom rozhodnutí nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný uviedol, že námietku udelil v súlade s § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona o ochrane prírody a v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody. Konanie sa týkalo druhovej ochrany upravenej v druhej hlave tretej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 až 16 Smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch sa týka územnej ochrany, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorými sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s/ zákona o ochrane prírody rozumie suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo polo prírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami, resp. ochrany biotopov druhov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x/ zákona o ochrane prírody rozumie prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije, v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch. Žalovaný dodal, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v priľahlých územiach Európskeho významu (SKÚEV 0302 Ďumbierske Tatry, SKÚEV 1098 Zvolen a SKÚEV 0238 Veľká Fatra). Zároveň boli stanovené prísne podmienky realizácie uvedenej výnimky, kde mimo iné je určené, že lov sa uskutoční na území ochranného pásma Z. (druhý stupeň ochrany) v pásme maximálne 500 metrov od južného okraja intravilánu celej obce, resp. v lokalite E. dolina v území s druhým stupňom ochrany. Zároveň ŠOP SR vo svojom stanovisku zo dňa 23.05.2014 uvádza, že po zhodnotení žiadosti konštatuje, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Týmto sa vylúčila možnosť ohrozenia medveďov v týchto územiach a minimalizoval sa negatívny dopad na ich populáciu. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí napadnutých v žalobe, žalovaný uviedol, že si v konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch zaslaných žalovanému v rámci predmetného konania konštatovala, že po preverení tvrdení uvádzaných žiadateľom v žiadosti na predmetných lokalitách existuje vysoká hrozba stretov človeka s medveďom. Uvedená skutočnosť za daných okolností predstavovala ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. ŠOP SR v rámci predloženého odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku najmä za účelom zabezpečenia ochrany zdravia ľudí a minimalizovania ďalších škôd, nebezpečných stretov a kolíznych situácií a prenikania jedincov do blízkosti intravilánu obce. V. Konanie na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Dňa 10.03.2014 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Krížna o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2014 v počte 1 kus. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť vysokým stavom medveďov v revíri, čo spôsobuje nebezpečné strety človeka a medveďa v extraviláne i v intraviláne obce E. J. hraničiacej s predmetným poľovným revírom A. Žiadateĺ predložil správnemu orgánu odborné vyjadrenie Doc. D.. F. Q., C.. zo dňa XX.XX.XXXX pod názvom „V. populácie medveďa hnedého v záujmovom území PR A. v Z. K. v rokoch XXXX-XXXX“ a čestné prehlásenia obyvateľov obce E. J. o strete s medveďmi v extraviláne obce (salaš) ale aj v intraviláne obce (v školskom areály). Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko zo dňa 23.05.2014 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2014, odporučila udeliť výnimku, uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. K svojmu stanovisku dospela po preverení podkladov predložených žiadateľom, vykonaní monitoringu územia a zhodnotení kumulovaného vplyvu výnimky. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody, t.j. povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať v poľovnom revíri. Zároveň boli stanovené presné podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody. Podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nie je populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri ohrozená, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Rovnako neúčelným by bolo prenesenie problémového jedinca medveďa do inej lokality. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. VI. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Vychádzajúc z dikcie vyššie uvedených ustanovení zákona je možné konštatovať, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z.z., ktorý transponoval príslušné predpisy EÚ (Smernica o biotopoch) do právneho systému Slovenskej republiky a ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Uvedené však nie je otázkou preskúmavaného konania, ale ide o komplexnejšie riešenie problematiky presahujúci rámec tohto súdneho prieskumu. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ak má byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu, najmä synantropných, medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí alebo v blízkosti ľudských obydlí. Krajský súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti)“. Podľa názoru súdu nie je možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva, pretože poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týka, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého. Preto na zákonné povolenie výnimky musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. Dôkazy predložené žiadateľom o povolenie výnimky preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskytu (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí). Je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce či v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti. Vychádzajúc z dôkazov predložených žiadateľom o povolenie výnimky, ktoré boli preverené pracovníkmi ŠOP SR, súd nadobudol presvedčenie, že v ostatných rokoch došlo v predmetnom poľovnom revíri k značnému nárastu počtu medveďov a pre prirodzený život nemajú medvede dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú v blízkosti ľudských obydlí a sídiel, konkrétne na salaši a v intraviláne v priestoroch školského dvora, kedy pri hľadaní potravy strácajú prirodzenú plachosť a dochádza k stretom s občanmi. Práve táto skutočnosť odôvodňuje potrebu (opodstatnenosť) udelenia výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody. Úlohou správneho orgánu v konaní o žiadosti o povolenie výnimky je vždy posúdiť konflikt medzi záujmom na ochranu a zachovanie existencie chráneného druhu živočícha a záujmami človeka a spoločnosti, pričom v danom prípade povolenie výnimky bolo podľa názoru súdu nad všetky pochybnosti v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí nevyhnutné na úkor ochrany medveďa hnedého i napriek zákonom ustanovenej prísnej ochrane tohto živočíšneho druhu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ŠOP SR vo svojom stanovisku, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie, odporučila povoliť výnimku a konštatovala, že usmrtením jedného jedinca medveďa hnedého v danom poľovnom revíry a v danom území nedôjde k negatívnemu zásahu do populácie medveďa hnedého. Právne významným podkladom rozhodnutia bolo aj odborné vyjadrenie Doc. D.. F. Q., C.. zo dňa XX.XX.XXXX pod názvom „V. populácie medveďa hnedého v záujmovom území PR A. v Z. K. v rokoch XXXX-XXXX“, ktorým bolo takisto udelenie výnimky na odstrel odporučené z dôvodu vyššieho počtu jedincov medveďa hnedého na veľkosť daného teritória, ako aj z dôvodu straty plachosti jedincov medveďa hnedého, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť nebezpečného stretu človeka s medveďom a ohrozenia zdravia, života a bezpečnosti ľudí. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že v danom prípade bola splnená i podmienky vyplývajúca z § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, teda že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Súd súhlasí so žalovaným, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Naplnenou bola i ďalšia podmienka ustanovená § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, kedy sa žalovaný v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom však dopytované zoologické záhrady o medveďa hnedého neprejavili záujem a neúčelným by bolo prenesenie problémového (synantropného) jedinca medveďa do inej lokality. Možno zhrnúť, že žalobou napadnuté rozhodnutia zrozumiteľne zdôvodnili všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, súd sa s ich odôvodnením stotožnil, pričom poukazuje na jednotlivé argumenty žalovaného opísané na str. 3 až 6 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o namietané nesplnenie účelu povolenej výnimky, súd poukazuje predovšetkým na podmienky prvostupňového rozhodnutia určené v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody. S poukazom na vyššie uvedené treba uviesť, že povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo hlavne v pásme maximálne 500 metrov od južného okraju intravilánu obce. Uvedenú podmienku možno považovať za prispievajúcu k naplneniu účelu výnimky za situácie opisovanej žiadateľom a ŠOP SR, kedy bola konštatovaná vysoká hrozba stretov človeka s medveďom, prenikanie jedinca medveďa hnedého do blízkosti zastavaných území v rámci obce Liptovské J. a pohyb medveďa hnedého v intraviláne tejto obce. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. Žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa na určitom území nie je v zmysle zákona odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Súd si preto dovoľuje tvrdiť, vychádzajúc pritom z jeho vlastnej praxe, kedy každoročne rozhoduje o žalobách žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o povolení výnimiek, že na základe povolených výnimiek zatiaľ nedochádza k lovu jedincov medveďa hnedého v takom rozsahu, že by to komplexne pre tento druh znamenalo nežiaduci zásah do jeho stavov. Súd dodáva, že výnimka bola udelená v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom ide o preventívne opatrenie. Žalovaný v každom individuálnom prípade skúma (mal by skúmať) naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúma, či je z hľadiska ochrany prírody potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) by bolo opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie nepochybne už stráca na význame. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.