Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201774 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201774.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: N. R. O., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v krajine pôvodu bytom J., K. Č. P., B. Z., aktuálne bytom K. P. X, D., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.09.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-547-74/PO-Ž-2013 zo dňa 07.09.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: ČAS: MU-547-74/PO-Ž-2013 zo dňa 07.09.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-547-74/PO-Ž-2013 zo dňa 07.09.2015 odporca v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Navrhovateľovi však bola poskytnutá doplnková ochrana v zmysle § 13a a §20 ods. 4 zákona o azyle, ktorá mu bola rozhodnutím ČAS: MU- PO-33-12/2015-Ž zo dňa 27.04.2015 predĺžená na dva roky, teda do dňa 29.04.2017. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 21.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci (keď namietal, že odporca nezabezpečil informácie, týkajúce sa ev. hrozieb osôb, ktoré pracujú v priestoroch americkej armády), ako aj z dôvodu jej nesprávneho právneho posúdenia (keď namietal, že odporca neposudzoval navrhovateľa ako príslušníka tadžickej národnostnej menšiny, tiež z dôvodu, že nezohľadnil rozsudok NSSR sp. zn. 1Sža/52/2014, ktorý sa týka sestry navrhovateľa - tlmočníčky). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19.11.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Dal do pozornosti najmä skutočnosť, že navrhovateľ počas pohovorov neuviedol ako dôvod jeho žiadosti hrozbu z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k tadžickej národnosti. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že navrhovateľovi bola udelená doplnková ochrana, ktorá bola predĺžená až do roku 2017. Súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v prítomnosti zástupcov účastníkov konania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p., súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisov odporcu ČAS: MU-547-74/PO-Ž-2013 a ČAS: MU-PO-33/2015/Ž. Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-547-74/PO-Ž-2013 súd zistil, že v priebehu výsluchu na Oddelení cudzineckej polície PZ Michalovce 6.12.2013 navrhovateľ vystupoval pod menom N. O., nar. X.X.XXXX, že chce požiadať o azyl z dôvodu že v Afganistane je vojna a celkovo nepriaznivá situácia, že pracoval v tábore ISAF, kde sa vyrábalo príslušenstvo k zbraniam a ochranné prvky. Navrhovateľ pod menom N. O., R.. X.X.XXXX požiadal o azyl vyhlásením dňa 06.12.2013 z dôvodu obavy o svoj život, pretože jeho rodine sa vyhrážali zabitím. V priebehu vstupného pohovoru (12.12.2013) o. i. uviedol, že jeho skutočné meno je R. O., narodený X.X.XXXX (že predchádzajúce meno N. O., R.. X.X.XXXX uviedol zo strachu pred policajtmi), že jeho zamestnaním bolo predávanie bižutérie vo vojenských táboroch v Kábule. Okrem toho tiež istý čas pracoval ako strážnik pre afganskú stavebnú firmu Zapar, ktorá sídlila vo vojenskom tábore NKC. Takto pracoval od ukončenia školy v roku 2010 do decembra 2010. Ako predajca bižutéria pracoval do konca roku 2012. Tiež uviedol, že je slobodný (zasnúbený). Z Afganistanu vycestoval v novembri 2013. Ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol, že jeho dve sestry pracovali ako tlmočníčky pre cudzincov, z ktorého dôvodu sa mu neznámi ľudia začali vyhrážať, že ako muž im má v tom zabrániť. Raz mal byť aj zbitý - počas chôdze po ulici ho dvaja neznámi muži napadli - jeden ho udrel palicou po hlave a druhý ho ťahal za vlasy. 11.2.2014 založil do spisu skeny fotografií (z jeho pôsobenia ako predajcu bižutérie), svoji ID kartu (tazkiru) č. XXXXXXX, vysvedčenie strednej školy, preukaz strážnika firmy Zafer, dva študentské preukazy na meno Noorulah (v nemčine), doklady týkajúce sa jeho sobáša. Rozhodnutím z 5.5.2014 odporca navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Po zrušení výroku o neudelení azylu tunajším súdom odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor (20.1.2015) v ktorom v neuviedol žiadne iné informácie, týkajúce sa jeho osoby či jeho žiadosti o azyl. Vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na postavenie (vnímanie) afganských občanov pracujúcich pre spojenecké sily ISAF, osobitne tiež zamerané na Kábul, tiež na tamojšiu aktuálnu bezpečnostnú situáciu a ev. ohrozovanie Tadžikov v Kábule. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (keď namietal, že odporca nezabezpečil informácie, týkajúce sa ev. hrozieb osôb, ktoré pracujú v priestoroch americkej armády a to s poukazom na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu č.k.:10Saz/2/2014-37): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca doplnil dokazovanie vyhľadaním aktuálnych správ o krajine - regióne pôvodu navrhovateľa a vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor. Je skutočnosťou, že odporca nevyhľadal informácie týkajúce sa výhradne osôb pracujúcich v priestoroch americkej armády, vykonal však dokazovanie oveľa rozsiahlejšie - týkajúce sa osôb, ktoré pracovali priamo pre spojenecké sily ISAF! Teda týkajúce sa osôb, ktoré nielenže pracovali v priestoroch spojeneckých síl, ale ktoré priamo pracovali (napr. aj ako tlmočníci) pre tieto spojenecké sily. Ak z dokazovania vykonaného v tomto smere vyplynulo, že osoby priamo pracujúce pre medzinárodné sily ISAF (ako tlmočníci, servisný personál či vodiči) osobitne v Kábule nepodliehajú vysokému riziku, logicky takémuto riziku nebudú podliehať ani osoby, ktoré iba pôsobili v priestoroch umiestnenia medzinárodných síl (ako trhovníci na tam sa nachádzajúcich trhoviskách, resp. ako pracovníci tam nachádzajúcich sa firiem). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľ v priebehu azylového konania pred odporcom nikdy neodôvodňoval svoju žiadosť o azyl tým, že by mal obavy z prenasledovania v súvislosti s tým, že ako predavač bižutérie predával svoj tovar na trhovisku, ktoré sa nachádzalo v priestoroch medzinárodných síl, resp. z dôvodu svojho etnického pôvodu! Odporca tiež vyhľadal informácie, zamerané na ev. útoky voči tadžickému etniku v Kábule. Vo vzťahu k tejto námietke navrhovateľa súd naviac poznamenáva, že podľa predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu na ktorý navrhovateľ poukázal (č.k.: 10Saz/2/2014-37) bolo úlohou odporcu posúdiť navrhovateľovu žiadosť v naznačených smeroch, teda odporcovi nebolo výslovne uložené, aby vykonal dokazovanie na okolnosti, namietané navrhovateľom. Odporca (ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) takéto posúdenie vykonal. Súd sa stotožnil s jeho názorom (ako to bude následne odôvodnené), podľa ktorého navrhovateľa nie je možné zaradiť do sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle, pričom prípadné zaradenie navrhovateľa do istej rizikovej skupiny (ako brata sestier - tlmočníčok) nie je možné stotožniť so sociálnou skupinou v zmysle zákona o azyle. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (keď namietal, že odporca neposudzoval navrhovateľa ako príslušníka tadžickej národnostnej menšiny, tiež z dôvodu, že nezohľadnil rozsudok NSSR sp. zn. 1Sža/52/2014, ktorý sa týka sestry navrhovateľa - tlmočníčky): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ vo svojom návrhu namietal nesprávne právne posúdenie v tom, že odporca neposúdil navrhovateľa ako príslušníka národnostnej menšiny tadžickej národnosti a následne sa nezameral na potenciálne hrozby jeho osoby z dôvodu príslušnosti k Tadžikom. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nikdy počas vstupného, ani doplňujúcich pohovorov netvrdil (ani nenaznačil), že by bol prenasledovaný kvôli svojej tadžickej národnosti. Ak teda navrhovateľ tento odvolací dôvod prezentoval iba v podanom návrhu, podľa názoru súdu je potrebné ho kvalifikovať ako dôvod výslovne účelový. Odporca však (v zmysle usmernenia vychádzajúceho z predchádzajúceho - zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu) zaoberal postavením Tadžikov a ich možného ohrozenia. Získal informácie, podľa ktorých Tadžikovia žijúci v Kábule nie sú terčom útokov z hľadiska ich etnickej príslušnosti. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci sú poukazuje na skutočnosť, že úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu je výlučne posúdiť, či dôvody ktoré žiadateľ o azyl (v danom prípade navrhovateľ) prezentoval sú dôvodmi pre jeho udelenie. Nie je teda úlohou odporcu v konaní o udelenie azylu za žiadateľa vyhľadávať iné dôvody žiadosti o udelenie azylu. Niet pochybností o tom, že navrhovateľ pred odporcom prezentoval jediný dôvod žiadosti o azyl spočívajúci v tom, že jeho dve sestry pracovali ako tlmočníčky pre sily ISAF a v tejto súvislosti sa mali jemu (resp. jeho rodine) vyhrážať, resp. mal byť sám navrhovateľ raz fyzicky napadnutý, keď mu malo byť vyčítané, že ako muž mal sestrám zabrániť tlmočníckej činnosti jeho sestier. Teda dôvodom podanej žiadosti nebola perzekúcia, resp. jej odôvodnená obava v dôsledku rasy, národnosti, náboženstva alebo zastávania určitých politických názorov samotného navrhovateľa, ako to má na mysli ust. § 8 zákona o azyle! Navrhovateľ, ako to bolo tiež vyššie konštatované, nikdy ako dôvod svojej žiadosti o azyl neuviedol výkon svojho zamestnania, vykonávaného v priestore základne medzinárodných síl. Z tohto pohľadu teda pôsobenie sestier navrhovateľa ako tlmočníčok nemohlo spôsobiť udelenie azylu navrhovateľovi, ktorý takúto činnosť nevykonával. V istých súvislostiach mohlo mať vplyv na posúdenie vážneho bezprávia, ktorému by mohol navrhovateľ čeliť v prípade svojho návratu do krajiny svojho pôvodu. Teda mohlo byť predmetom posúdenia pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Tento druh medzinárodnej ochrany však navrhovateľovi poskytnutý bol. Súd sa opätovne stotožňuje s vyhodnotením odporcu, podľa ktorého by navrhovateľ ako blízky rodinný príslušník tlmočníčok za istých okolností mohol byť súčasťou ohrozenej skupiny, táto skupina však v žiadnom prípade nevytvára sociálnu skupiny, ako ju má na mysli zákon o azyle. Teda ak sestry navrhovateľa pôsobili ako tlmočníčky pre medzinárodné sily, táto skutočnosť nemohla byť dôvodom udelenia azylu navrhovateľovi. Pokiaľ ide o námietku, v ktorej navrhovateľ poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/52/2014, súd poukazuje na skutočnosť, že tento rozsudok sa týka sestry navrhovateľa, ktorá vykonávala činnosť tlmočníčky, z ktorého dôvodu o azyl požiadala. Teda tento rozsudok sa aj v rovine skutkových zistení týka diametrálne iného dôvodu žiadosti o azyl ako bol dôvod navrhovateľovej žiadosti o azyl. Ak teda navrhovateľ požiadal o azyl výlučne z dôvodu, že jeho dve sestry boli tlmočníčky pracujúce pre medzinárodné sily ISAF, pričom navrhovateľovi (resp. jeho rodine) malo byť z tohto dôvodu vyhrážané, odporcovi nie je možné vyčítať, že podanú žiadosť posudzoval iba vyhodnotením tohto dôvodu. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver ak dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa neboli splnené predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).