Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205505 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710205505.4
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: IU.. N. H., V.., U.. XX.X.XXXX, R. D. XX, XXX XX B. D. N., štátny občan SR, proti odporcovi: C.. C.M. C., R. C. XX, XXX XX R., zastúpeného: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o ochranu osobnosti a o žiadosť o vrátenie súdneho poplatku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.12.2015, č.k. 6C 138/2010-217, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol žiadosť navrhovateľa o vrátenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania právne dôvodiac § 11 ods.3, § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výpisu z registra trestov v platnom znení a tým, že po preskúmaní žiadosti o vrátenie súdneho poplatku dospel k záveru o nemožnosti vrátenia súdneho poplatku, nakoľko vráteniu poplatku bráni uplynutie troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený a otvorenie pojednávania vo veci samej.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol samostatným uznesením o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil skutočnosť, že v prejednávanej veci prerušil konanie uznesením zo dňa 12.2.2014, č.k. 6C 138/2010-105 a následne z podnetu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2014, č.k. 4Co 323/2014-180 obnovil konanie vytýčením pojednávania na termín 26.3.2015 (ktoré sa nekonalo) a následne na 5.10.2014 (ktoré sa taktiež nekonalo) a následne na 7.10.2015 (na ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania). Prerušením konania, podľa názoru odvolateľa, prestáva plynúť čas v konaní vo veci samej a preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., teda súd mal rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.
Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p. „) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd po podaní návrhu na začatie konania vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 90 eur. Po vydaní uznesenia zo dňa 26.11.2010, č.k. 6C 138/2010-19, ktorým navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania o ochranu osobnosti vo výške 90 eur, a ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2011, č.k. 15Co 33/2011-29, navrhovateľ dňa 12.5.2011 uhradil súdny poplatok vo výške 99 eur kolkovými známkami nalepenými na rube súdneho tlačiva, ktorým ho súd prvého stupňa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Následne bolo nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci na termín 8.10.2012.
Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2012 prvostupňový súd uznesením otvoril pojednávanie vo veci samej; následne došlo k prednesu návrhu navrhovateľom a k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania. Uznesením zo dňa 12.3.2014, č.k. 6C 138/2010-105 súd prvého stupňa podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušil. Krajský súd v Bratislave konajúci na odvolanie odporcu proti uvedenému rozhodnutiu, uznesením zo dňa 30.6.2014, č.k. 4Co 323/2014-180 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Dňa 7.10.2015 navrhovateľ elektronickým podaním (doplneným písomne dňa 9.10.2015) zobral návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť, na základe čoho prvostupňový súd uznesením zo dňa 8.12.2015, č.k. 6C 138/2010-214 konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi, ktorý v podobe kolkových známok v sume 99 eur zaplatil dňa 10.5.2011 a žiadal, aby odvolací súd vec nevrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ale priamo rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi po odpočítaní nevyhnutných nákladov. Súd prvého stupňa podanie navrhovateľa označené ako odvolanie podľa jeho obsahu posúdil ako žiadosť o vrátenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, o ktorej rozhodol uznesením zo dňa 31.12.2015, č.k. 6C 138/2010-217 tak, že túto žiadosť zamietol.
Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa §11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.
V prejednávanom prípade je podstatnou právnou otázkou posúdenie, či v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. vznikol navrhovateľovi nárok na vrátenie zaplateného poplatku za návrh na začatie konania, a ak áno, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu a v akej výške.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania z dôvodu späťvzatia návrhu v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. nie je daný. Navrhovateľovi by totiž tento nárok vznikol iba v prípade, ak by k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pred prvým pojednávaním. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť až potom ako prebehlo v predmetnom súdnom konaní prvé pojednávanie, pričom za prvé pojednávanie v zmysle odseku 3 § 11 zákona č. 71/1992 Zb. je potrebné považovať pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci, k prednesom účastníkov konania, prípadne k dokazovaniu, čo v danom prípade predstavuje pojednávanie konané dňa 8.10.2012. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zákon č. 71/1992 Zb. vo svojom ustanovení § 11 ods. 3 rozlišuje dôvody, na základe ktorých súd vracia poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania (podaním odvolania alebo dovolania), pričom tieto dôvody sú taxatívne vymedzené. Poplatok (splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania) sa vracia iba v prípade zastavenia konania, odmietnutia podania alebo späťvzatia návrhu (odvolania, dovolania) pred prvým pojednávaním. I keď dôsledkom späťvzatia návrhu je spravidla zastavenie konania, zákon pripúšťa vrátenie poplatku za návrh len v takom prípade, ak k tomuto späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
Ak už došlo k prvému pojednávaniu, na ktorom sa vec prejednala, účastníci predniesli svoje návrhy, prípadne sa vykonalo dokazovanie, vrátenie poplatku za návrh na začatie konania nemá opodstatnenie.
Navrhovateľovi zároveň nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku ani z iného dôvodu ako späťvzatia návrhu. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ bol súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 90 eur, a to podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle uvedenej položky navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť za návrh na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Prvostupňový súd nesprávne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 90 eur, nakoľko táto nezodpovedá uvedenej položke v kontexte s podaným návrhom na začatie konania. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.5.2010 domáhal voči odporcovi poskytnutia morálnej satisfakcie formou písomného ospravedlnenia a zároveň zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 000 eur. Súdny poplatok za návrh tak predstavoval sumu 96 eur (66 eur + 30 eur ako 3% zo sumy 1 000 eur). Navrhovateľ napokon dňa 12.5.2011 uhradil súdny poplatok vo výške 99 eur kolkovými známkami. Z uvedeného je zrejmé, že v časti 3 eur navrhovateľ zaplatil súdny poplatok, hoci ho nemal povinnosť platiť. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. (vzťahujúci sa na všetky prípady vrátenia poplatku okrem späťvzatia návrhu, odvolania a dovolania pred prvým pojednávaním) však prvostupňový súd nemohol rozhodnúť o vrátení poplatku (preplatku na súdnom poplatku) po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený, keď v danom prípade navrhovateľ zaplatil poplatok dňa 12.5.2011 a možnosť rozhodnutia o vrátení poplatku trvala do konca roku 2014. Vráteniu poplatku (preplatku na súdnom poplatku) teda bránilo uplynutie zákonom stanovenej lehoty. Nedôvodná je pritom námietka navrhovateľa, že prerušením konania sa prerušilo plynutie lehoty na vrátenie poplatku, a to jednak z dôvodu, že k prerušeniu konania v prejednávanom prípade nedošlo a tiež z dôvodu, že prerušenie občianskeho súdneho konania nemá vplyv na plynutie lehoty na vrátenie súdneho poplatku. Konanie o súdnych poplatkoch, aj keď spravidla úzko súvisí s konaním o veci samej a uskutočňuje sa v jeho rámci, je samostatným konaním, ktoré je upravené osobitným procesným predpisom. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ani zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva, že prerušenie konania vo veci samej má za následok aj prerušenie poplatkového konania. Ak však poplatkové konanie prerušené nie je, neprichádza do úvahy ani použitie § 111 ods. 1 O.s.p. (podľa ktorého ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona; ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova) na plynutie lehôt stanovených zákonom o súdnych poplatkoch (zo stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.3.2002, sp.zn. Obpj 1/2002, R 4/2002).
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.