Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z35CB/1359/1993 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1093899406 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1093899406.40 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Ľ.Q. P., I. E. X, XXX XX J., zast. JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, 917 01 Trnava, proti žalovanému: D. P., I. Z.X. XXXX/XX, XXX XX J., zast. JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom, Vajnorská 8/A, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 9.766,39 eur, takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.067,99 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,62%. Súd priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,69%. Súd priznáva štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,31 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobným návrhom došlým miestne nepríslušnému Okresnému súdu v Trnave dňa 26.04.1993, postúpeným Krajskému súdu v Bratislave, si žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy pôvodne 207.033,70 Sk, neskôr, po rozšírení návrhu zo dňa 12.06.1995 na zaplatenie sumy 294.222,20,- Sk a to titulom neoprávneného majetkového prospechu podľa § 123 Hospodárskeho zákonníka a § 763 Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o zmluvný vzťah vzniknutý pred účinnosťou Obchodného zákonníka. Žalobca v žalobe uviedol, že pôvodná suma 207.033,70 Sk predstavuje podiel zo zisku podľa Zmluvy o združení, uzavretej medzi stranami sporu dňa 15.07.1991, ktorou tieto založili L&L konzorcium so sídlom v Trnave, Študentská č. 34 (ďalej v texte aj „zmluva“, resp. „konzorčná zmluva“) (ďalej v texte aj „konzorcium“) a v zmysle ktorej boli obe zmluvné strany rovnocenné a zaviazané podieľať sa na plnení predmetu činnosti uvedeného v zmluve spoločne. Dňa 24.07.1992 žalobca písomne vylúčil žalovaného z konzorcia z dôvodu šiestich závažných skutkov, zároveň žalovaný listom zo dňa 22.07.1992 vylúčil žalobcu z konzorcia údajne na základe nepredloženia dokladov, týkajúcich sa účtovnej agendy firmy. Žalobca v žalobe ďalej dôvodil, že medzi stranami sporu dochádzalo k nezhodám ohľadne spoločného sa podieľania na nákladoch konzorcia, keď sa nepodieľali v pomere 50 % na príjmoch a výdavkoch konzorcia. Ku dňu 19.07.1992 bol pokladničný zostatok 30.257,00 Kčs, ktorý bol odovzdaný žalobcovi. Od 20.07.1992 hospodárila každá zo strán sporu samostatne s tým, že budú dodržané základné princípy dohodnuté v zmluve. Zo žaloby ďalej vyplýva, že za obdobie od 20.07.1992 do 31.12.1992 sa žalobca podieľal na príjmoch a výdavkoch konzorcia tak, že finančné prostriedky získané na strane žalobcu predstavovali sumu 134.271,90 Kčs, žalovaný za obdobie od 20.07.1992 do 31.12.1992 sa podieľal na príjmoch a výdavkoch konzorcia tak, že získané finančné prostriedky predstavovali sumu 548.339,30 Kčs. Na svojich pracovných zmenách mal žalobca nižšie tržby o 771,20 Kčs, príjem z hracích automatov mal vyšší o 15.787,00 Kčs, ostatné príjmy mal vyššie o 30.246,00 Kčs, teda príjem na tržbách spolu mal vyšší o 45.261,80 Kčs ako žalovaný. Nakoľko žalovaný získal o 414.067,40 Kčs viac ako žalobca, má tento na základe svojho 50% podielu podľa konzorčnej zmluvy nárok na zaplatenie sumy 207.033,70,- Sk od žalovaného. 2. Písomným podaním zo dňa 05.07.1995 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý neuznal pohľadávku žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si uplatňuje nároky výlučne vzniknuté po 20.07.1992 z titulu konzorcia, keďže však toto už neexistovalo, keď sa zmluvné strany navzájom dňa 24.07.1992 vylúčili, nemohol preto žalobcovi vzniknúť žiaden nárok. Zánik konzorcia bol potvrdený v sporoch vedených na Okresnom súde Trnava sp. zn. 20Cb/215/1992 a sp. zn. 9 Cb/212/1992, potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom na uvedené, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. 3. Písomným stanoviskom zo dňa 19.10.1995 žalobca poukázal na Dodatok k zmluve o združení, uzavretý medzi stranami sporu dňa 15.07.1991 (ďalej aj „dodatok k zmluve“), ktorým strany upravili vzájomné právne vzťahy po dobu trvania určovacích sporov vedených pred Okresným súdom Trnava. Dňa 31.07.1992 bol vyhotovený záznam, ktorým strany sporu vyhlásili, že po dobu trvania týchto sporov zabezpečia obe strany prevádzku reštauračného zariadenia S. podľa dodatku ku konzorčnej zmluve. Žalobca vo svojom stanovisku záverom uviedol, že v žalobe uplatnená pohľadávka 207.033,70,-Sk je pohľadávkou za obdobie od 20.07.1992 do 31.12.1992, rozšírením žaloby si žalobca uplatnil svoju pohľadávku za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1994, teda základným rozdielom medzi pohľadávkou uplatnenou v žalobe a pohľadávkou uplatnenou v rozšírení žaloby je skutočnosť, že len za obdobie od 20.07.1992 do 31.12.1992 si žalobca uplatňuje aj podiel na tržbách. 4. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k. 35Cb 1359/1993-74 zo dňa 29.11.1995 tak, že žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 294.222,20,-Sk a k náhrade trov konania spočívajúcich jednak v zaplatenom súdnom poplatku v sume 11.768,- Sk a v trovách právneho zastúpenia v sume 28.175,- Sk. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v spornom období žalovaný získal majetkový prospech v sume 501.255,90,-Sk a povinnosť k vráteniu uplatneného majetkového prospechu je v súlade s § 123 Hospodárskeho zákonníka, v spojení s § 763 Obchodného zákonníka a čl. III bod 2, 3 a čl. V bod 2 písm. c/ a bod 3 Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. 5. Na odvolanie žalovaného uznesením č.k. 5Obo 323/1996 - 93 zo dňa 22.04.1997 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na nové konanie s odôvodnením, že súd v rozpore s platným právom o celom nároku rozhodol ako o neoprávnenom majetkovom prospechu podľa § 123 Hospodárskeho zákonníka, preto úlohou súdu v ďalšom konaní bude zistiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie sporu v súlade s § 120 a § 132 a to i prípadným znaleckým dokazovaním a následne vec posúdiť v zmysle v odôvodnení odvolacieho súdu uvedených právnych predpisov (vrátane Obchodného zákonníka). Odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Bratislave v novom konaní žalobu rozsudkom č.k. Z-2-35Cb 1359/93-182 zo dňa 27.10.2003, v znení doplňujúceho rozsudku č.k. Z-2-35Cb 1359/93-184 zo dňa 27.10.2003 ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol a súčasne rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náklady odvolacieho konania v sume 11.768,-Sk, náklady právneho zastúpenia žalovaného v sume 38.625,-Sk, náklady na znalecké dokazovanie v sume 5.000,-Sk a doplatok na súdnom poplatku za žalobu v sume 3.488,-Sk. Povinnosť zaplatiť rovnakú sumu, t. j. 3.488,-Sk uložil aj žalovanému, z titulu súdneho poplatku za odvolanie. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd, uznesením č.k. 4Obo 196/2004-199 zo dňa 09.02.2005, vyššie označený rozsudok súdu prvej inštancie pre jeho nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave svojím ďalším rozsudkom č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-290 zo dňa 25.03.2009, v znení opravného uznesenia č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-306 zo dňa 14.10.2009 žalobu opäť zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť 2.986,80 eur ako náhradu trov konania žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žaloba sa opiera o jednostranné údaje neoverené inventarizáciou aktív a pasív podľa jednotlivých mesiacov a to k 24.07.1992, avšak bez dôkazného materiálu, ktorý v spise chýba z oboch strán sporu. Podľa názoru súdu, v danom prípade žalobca nepreukázal žalobou uplatnený nárok na vysporiadanie práv a povinností vyplývajúcich zo zániku konzorcia za obdobie od 20.07.1992 do 24.07.1992, ani žalobou uplatnený nárok na neoprávnený majetkový prospech v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd v prospech žalovaného podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 8. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 5Obo 111/2009-308 zo dňa 30.11.2010, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. Z-35-Cb 1359/1993-290 zo dňa 25.03.2009, v znení opravného uznesenia zo dňa 14.10.2009 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Napriek tomu, že znalecký posudok nebol v predmetnej veci podaný, súd žalobu zamietol s poukazom na jednostrannosť údajov zo strany žalobcu. Možno preto konštatovať, že rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočného zisteného skutkového stavu, čím bola daná existencia odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. 9. Rozsudkom č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-355 zo dňa 26.04.2012, Krajský súd v Bratislave žalobu opätovne zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania s odôvodnením, že žalobca nepreukázal v predmetnom konaní žalobou uplatnený nárok na vysporiadanie práv a povinností, vyplývajúcich zo zániku konzorcia od 20.07.1992 do 24.07.1992 a súčasne nepreukázal ani uplatnený nárok na neoprávnený majetkový prospech podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že žalobca nezdokumentoval svoje tabuľkové tvrdenia, z ktorých jeho výpočty vychádzajú. S poukazom na obsah znaleckého posudku č. 3/2002 súd zistil, že žaloba sa opiera o jednostranné údaje, ktoré nie sú overené inventarizáciou aktív a pasív podľa jednotlivých mesiacov a najmä k dátumu 24.07.1992, ktorý v spisovom materiáli chýba. Podľa názoru súdu nie je správny ani výpočet započítania jednotlivých položiek podľa žalobného návrhu. Výrok o trovách konania súd oprel o úspešnosť žalovaného, ktorému priznal trovy konania a právneho zastúpenia podľa písomnej špecifikácie, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 10. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 4 Obo/60/2012-385 zo dňa 31.01.2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. Z-2-35Cb/1359/1993-355 z 26.4.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu opäť zamietol a to bez toho, aby dokazovanie podaním nového znaleckého posudku doplnil, čím nerešpektoval právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho poslednom zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorého rozhodnutiu vo veci malo predchádzať vypracovanie nového znaleckého posudku a jeho náležité vyhodnotenie. Zároveň odvolací súd konštatoval, že námietka odvolateľa spočívajúca v prítomnosti odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bola opodstatnená, preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s uvedením, že úlohou súdu prvej inštancie bude, aby sa v novom konaní s vytknutými vadami vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, rešpektujúc § 157 ods. 2 O.s.p. 11. Na pojednávaní konanom dňa 02.05.2013 žalobca žiadal doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku s tým, aby znalec zaujal stanovisko ohľadom výpočtu žalobcu uplatneného žalobou za obdobie trvania konzorcia od 24.07.1992, v súlade s dojednaniami v konzorčnej zmluve. 12. Súd prvej inštancie následne ustanovil za znalca Ing. Viliama Kupca, PhD., znalca z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo, personalistika a daňovníctvo a uložil mu povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní. Nakoľko súdny znalec ani v priebehu jedného roka nevypracoval znalecký posudok dôvodiac tým, že v spisovom materiáli neboli dokumenty potrebné k vypracovaniu znaleckého posudku, uznesením č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-471 zo dňa 03.11.2014 súd ustanovil za znalca Ing. Marcela Chrapeka ACCA, Hollého 12, 920 01 Hlohovec, znalca z odboru 090000 - Ekonómia a manažment, odvetvie 090100 účtovníctvo a daňovníctvo. Následne uznesením č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-484 zo dňa 31.03.2015 súd zmenil uznesenie č.k. Z-2-35Cb/1359/1993 zo dňa 03.11.2014, ktorým ustanovil za znalca Ing. Marcela Chrapeka a za znalca ustanovil Ing. Janu Ferancovú, Nálepkova č. 18931/14, 921 01 Piešťany, odbor 090000 - Ekonómia a manažment, odvetvie 090100 účtovníctvo a daňovníctvo, na vypracovanie znaleckého posudku. 13. Dňa 05.12.2016 znalkyňa Ing. Jana Ferancová predložila Znalecký posudok č. 08/2016 datovaný dňa 02.12.2016 ( ďalej aj „ znalecký posudok č. 8/2016“). Zo znaleckého posudku č. 8/2016 vyplývajú uvedené skutočnosti a znalecké zistenia : V rámci právneho stavu skutočnosti znalkyňa uviedla, že dňa 15. 07.1991 uzatvorili fyzické osoby - Ľ. P., E.. XX.XX.XXXX W. D. P., E.. XX.XX.XXXX, Zmluvu o združení podľa § 360a Hospodárskeho zákonníka za účelom spoločného podnikania. Predmetom spoločného podnikania bolo poskytovanie občerstvenia a reštauračných služieb, predaj nealkoholických a alkoholických nápojov. V rámci spoločného podnikania sa účastníci združenia dostali do vzájomných nezhôd a dňa 22.07.1992 D. P. a dňa 24.07.1992 Ľ. P. došlo navzájom k okamžitému vylúčeniu z konzorcia, čím konzorcium účastníkov dňa 24.07.1992 fakticky zaniklo. Skutočnosť, že konzorcium týmto konaním reálne zaniklo, bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Vychádzajúc zo zmluvy o združení, uzavretej na dobu 5-tich rokov s tým, že pokiaľ budú zmluvné strany pokračovať vo výkone činnosti konzorcia po uplynutí doby 5 rokov, pokladá sa ďalej táto zmluva podľa znalkyne za uzavretú na dobu neurčitú. Vzájomným konaním účastníkov združenia však došlo dňa 24.07.1992 k zániku konzorcia. Ľ. P. W. D. P. sa však dodatkom k zmluve o združení, datovaným dňa 15.07.1991 dohodli, že po dobu trvania určovacích sporov týkajúcich sa vzájomných vylúčení z konzorcia, budú naďalej spoločne podnikať v Zmluve o združení v dohodnutom predmete činnosti. Zo Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991, dodatku k zmluve o združení zo dňa 15.07.1991 a záznamu zo dňa 31.7.1992 podľa znalkyne nevyplýva, že sa členovia konzorcia popri pracovnej činnosti za účelom dosiahnutia dohodnutého účelu zaviazali/dohodli na poskytnutí peňazí, resp. iných vecí združeniu. Dosiahnutý zisk sa podľa podmienok dohodnutých v Zmluve o združení zo dňa 15.07.1991 delí medzi členov združenia v pomere 50%, každá zmluvná strana z celkového zisku. Na nákladoch konzorcia sa podľa ustanovenia čl. 111, ods. 2 predmetnej Zmluvy o združení podieľajú zmluvné strany v pomere po 50%, každá zmluvná strana z celkových nákladov. Rozdelenie straty konzorcia, vedenie účtovnej evidencie za konzorcium a vykonanie ročného vyúčtovania konzorcia Zmluva o združení v znení dodatku a záznamu neupravuje. Spôsob vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy o združení nie je v zmluve vymedzený. Ustanovenia uzatvorenej Zmluvy o združení len zaväzujú zmluvné strany pri zániku konzorcia vyporiadať práva a povinnosti, vyplývajúce pre ne zo zániku konzorcia dohodou. Na skutočnosť, že účastníci združenia sa rozhodli hospodáriť pri dosahovaní dohodnutého účelu spoločne, poukazuje podľa znalkyne aj fakt vyplývajúci i zo Zmluvy o združení, že bol založený spoločný bankový účet č. XXXXXXX- XXX K. S. Š.J. S. J., pod názvom L&L KONZORCIUM. Toto konzorcium v rámci svojich podnikateľských aktivít viedlo spoločnú účtovnú evidenciu prostredníctvom manželky Ľ. P.. Ak konzorcium v rámci účelu na ktorý bolo zriadené, vedie spoločné účtovníctvo, tak príjmy dosiahnuté účastníkmi združenia pri spoločnom podnikaní a daňové výdavky sa do základu dane jednotlivých účastníkov združenia zahŕňajú rovnakým dielom, resp. podielom stanoveným v Zmluve o združení. Podnikatelia nezapísaní do podnikového registra sa podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka považujú za združenie fyzických osôb založené na spoločné dosiahnutie dohodnutého účelu, ktoré nemá právnu subjektivitu, preto nie je účtovnou jednotkou a teda i konzorcium takýchto podnikateľov ( L&L konzorcium), ak vedie za spoločný predmet podnikania spoločnú účtovnú evidenciu, účtujú v jednoduchom účtovníctve. Účtovnou knihou jednoduchého účtovníctva je peňažný denník, v ktorom sa zachytáva pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti a na bežnom účte v peňažnom ústave. Znalkyňa pri analýze roku 1992, z prehľadu výdavkov osobnej potreby účastníkov združenia od 01.01.1992 do 19.07.1992 uviedla, že každý z účastníkov združenia si pred zánikom konzorcia vybral z pohotovostnej pokladnice pre osobnú potrebu rovnakú čiastku a to: 103 000,00 Kčs, t.j. 3.418,97 eur. Počas spoločného hospodárenia v dobe trvania konzorcia, t.j. do 19.07.1992 vrátane, predstavovali hotovosť vkladanú na spoločný bankový účet príjmy dosiahnuté z tržieb spoločného podnikania. Po 19.07.1992 každý z účastníkov združenia hospodáril samostatne, t.j. každý z účastníkov združenia mal svoju hotovosť, ktorú tvorili príjmy dosiahnuté z tržieb „spoločného podnikania" na pracovnej zmene daného účastníka združenia. Časť tejto hotovosti, potrebnú na úhradu nákladov nevyhnutných na zabezpečenie činnosti konzorcia vkladali jednotliví účastníci združenia na spoločný bankový účet konzorcia, ponechaný i po ukončení spoločného hospodárenia. V období od 20.07.1992 do 31.12.1992 Ľ. P. previedol zo svojich tržieb na spoločný bankový účet čiastku 380.750,00 Kčs, t.j. 12.638,58 eur a D. P. previedol na spoločný bankový účet z tržieb ním dosiahnutých sumu 256.650,00 Kčs, t.j. 8.519,22 eur. Ohľadom tržieb z výherných automatov znalkyňa konštatovala, že sú tieto zdaniteľným príjmom prevádzkovateľa výherného automatu, pričom nájomca - L & L, konzorcium má nárok na nájom za umiestnenie takého automatu vo svojej prevádzke v dohodnutej čiastke, resp. v dohodnutom podiele z dosiahnutých tržieb. Nájomné za umiestnenie výherných automatov, označované ako „tržby z automatov", účtovalo konzorcium dvoma spôsobmi a to časť tržieb v približne dvojtýždňovom intervale podľa jednotlivých výherných automatov v čiastke prináležiacej konzorciu a časť tržieb v mesačnom intervale, v sume celkových tržieb dosiahnutých z výherných automatov, ktoré boli ponížené o sumu patriacu prevádzkovateľovi výherného automatu v čase poukázania tejto sumy prevádzkovateľovi. Podrobným preskúmaním účtovných zápisov peňažného denníka spoločných príjmov a výdavkov za účtovné obdobie roka 1993 znalkyňa zistila, že účastníkom spoločného podnikania plynuli v roku 1993 príjmy výhradne z tržieb výherných automatov, pričom pohyb peňažných prostriedkov spoločného podnikania prebiehal výhradne v hotovosti. Za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993 Ľ. P. previedol zo svojich tržieb na spoločný bankový účet čiastku 301.000,00 Kčs, t.j. 9.991,37 eur a D. P. previedol na spoločný bankový účet z tržieb ním dosiahnutých sumu 289.000,00 Kčs, t.j. 9.593,04 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Ľ. P. W. D. P. neplynuli v roku 1993 z ich spoločného podnikania tržby za predaj tovaru, je znalkyňa názoru, že výdavky na obstaranie tovaru nie je možné považovať za výdavky vynaložené v súvislosti s ich spoločným podnikaním, za také by mohli byť považované len za predpokladu, že výdavky predstavujú úhradu záväzkov vzniknutých ešte v roku 1992, t.j. úhradu dodávateľských faktúr za tovar obstaraný ešte v roku 1992 a výdavky vznikli v súvislosti s obstaraním nápojov podávaných hráčom zdarma. Charakter jednotlivých výdavkov, ako aj dátum a účel vzniku záväzkov na základe úhrady, ktoré vznikli účastníkom spoločného podnikania v celkovej sume 378.663,30 Kčs, nebolo možné z predložených dokladov jednoznačne určiť. Spoločné podnikanie Ľ. P. W. D. P. bolo i v roku 1994 zamerané výhradne na dosahovanie príjmov z tržieb výherných automatov a v roku 1994 bolo ukončené. Keďže v roku 1994 došlo k definitívnemu ukončeniu spoločného podnikania účastníkov zaniknutého združenia a postup vzájomného vyporiadania nie je v Zmluve o združení zo dňa 15.07.1991, ani v dodatku k zmluve a v zázname zo dňa 31.7.1992 konkretizovaný, treba pri vyčíslení sumy vzájomného zúčtovania podnikateľov zaniknutého konzorcia vychádzať zo znenia § 841 Občianskeho zákonníka, platného v skúmanom období. Majetkom na rozdelenie pri vzájomnom zúčtovaní sú i finančné prostriedky v hotovosti a na spoločnom bankovom účte. Účastníci spoločného podnikania však spoločne nehospodárili. Znalkyňa konštatovala, že celý zisk vytvorený činnosťou konzorcia k poslednému dňu spoločného hospodárenia, t.j. k 19.07.1992 bol rozdelený medzi účastníkov združenia v súlade s podmienkami Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991 a to v pomere 50% na každého účastníka združenia. V súvislosti s výpočtom za obdobie od 01.01.1992 do 31.12.1992 znalkyňa uviedla, že účastníci združenia sa podľa záznamu spísaného dňa 31.07.1992 zaviazali zabezpečiť prevádzku spoločného reštauračného zariadenia S. i po zániku konzorcia, t.j. po 24.07.1992, v súlade s podmienkami dohodnutými v Dodatku k zmluve o združení zo dňa 15.07.1991. V období od 01.01.1992 do 31.12.1992 ide o kontinuálne spoločné podnikanie, pri ktorom od 20.07.1992 došlo k zmene hospodárenia. Vyporiadanie účastníkov združenia za rok 1992 tak pozostáva z rozdelenia zisku dosiahnutého za rok 1992, t.j. vzájomného vyporiadania rozdielu medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami konzorcia/spoločného podnikania daňového i nedaňového charakteru. Dosiahnutý výsledok hospodárenia konzorcia/spoločného podnikania za uvedené obdobie po zohľadnení daňových i nedaňových príjmov a výdavkov súvisiacich so spoločným podnikaním predstavuje čiastku 888.933,84 Kčs, t.j. 29.507,20 eur. Keďže si každý z účastníkov združenia pred ukončením spoločného hospodárenia vybral z hotovostnej pokladnice rovnakú čiastku 103.000,00 Kčs, t.j. 3.418,97 eur, ktorú možno vzhľadom na pokračovanie spoločného podnikania považovať za preddavok na vyplatenie podielu z budúceho zisku, nárokovateľný podiel na výsledku spoločného podnikania k 31.12.1992 tak predstavuje čiastku 341.466,92 Kčs, t.j. 11.333,96 eur. Zohľadnením všetkých uvedených skutočností dospela znalkyňa k záveru, že Ľ. P. má nárok na vyplatenie podielu na výsledku zo spoločného podnikania vo výške 182.804,16 Kčs, t.j. 6.067,99 eur od D. P., ktorému z vlastného samostatného hospodárenia zostala o uvedenú čiastku väčšia peňažná hotovosť, než na akú mu vznikol nárok. Spoločné podnikanie Ľ. P. W. D. P. sa v ďalšom období, vychádzajúc z údajov predloženého peňažného denníka za obdobie roka 1993, obmedzilo na dosahovanie tržieb z výherných automatov, čím de facto došlo k ukončeniu spoločného podnikania zameraného na dosahovanie tržieb z predaja tovaru. V období roka 1993 sa spoločné podnikanie Ľ.W. P. W. D. P. obmedzilo len na dosahovanie tržieb z výherných automatov, časť spoločného podnikania zameraná na dosahovanie tržieb z predaja tovaru bola k 01.01.1993 ukončená. V záverečnom zhrnutí znalkyňa konštatovala, že v žalobe sa žalobca nezaoberal výpočtom vzájomného vyporiadania účastníkov združenia za obdobie do zániku konzorcia dňa 24.07.1992, resp. do ukončenia spoločného hospodárenia dňa 19.07.1992. Zo zápisov predloženého peňažného denníka za rok 1992 vyplýva, že do ukončenia spoločného hospodárenia si jednotliví účastníci združenia vybrali v hotovosti za účelom osobnej potreby peňažné prostriedky v celkovej sume 206.000,00 Kčs, t.j. 6.837,94 eur. Každý z účastníkov združenia si pred ukončením spoločného hospodárenia vybral z hotovostnej pokladnice pre osobnú potrebu rovnakú čiastku 103.000,00 Kčs, t.j. 3.418,97 eur, čo považuje žalobca za vzájomné vyporiadanie zisku vytvoreného činnosťou konzorcia k poslednému dňu spoločného hospodárenia. Podiel na zisku konzorcia vykázaný v predloženej účtovnej evidencii k 19.07.1992 po zohľadnení 50% podielu na nedaňových nákladoch a príjmoch, predstavoval 103.000,00 Kčs, t.j. 3.418,97 eur na každého účastníka združenia, pričom títo si ku dňu 30.06.1992 vyplatili každý po 103.000,00 Kčs, t.j. 3.418197 eur. Celý zisk vytvorený činnosťou konzorcia k poslednému dňu spoločného hospodárenia, t.j. k 19.07.1992 bol tak rozdelený medzi účastníkov združenia v súlade s podmienkami Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991 a to v pomere 50% na každého účastníka združenia. Účastníci združenia sa podľa záznamu spísaného dňa 31.07.1992 zaviazali zabezpečiť prevádzku spoločného reštauračného zariadenia S. i po zániku konzorcia, t.j. po 24.07.1992, v súlade s podmienkami dohodnutými v dodatku k zmluve. Po zániku konzorcia tak pokračovali v spoločnom podnikaní, pričom dosiahnutý zisk sa podľa zmluvne dohodnutých podmienok delí medzi účastníkov spoločného podnikania v pomere 50% pre každú zmluvnú stranu z celkového zisku. Na nákladoch sa podľa ustanovenia čl. III ods. 2 Zmluvy o združení, podieľajú zmluvné strany v pomere po 50% každá zmluvná strana z celkových nákladov. Žalobca pri výpočte finančného vyrovnania za pokračujúce spoločné podnikanie v roku 1992 a v roku 1993 postupoval v zmysle uvedených dohodnutých zmluvných podmienok. Na základe § 841 Občianskeho zákonníka platného v skúmanom období, majú účastníci združenia pri jeho rozpustení nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovnakým dielom. Vychádzajúc z predložených dokladov, došlo k 31.12.1992 k ukončeniu časti spoločného podnikania, zameranej na dosahovanie tržieb z predaja tovaru. Súčasťou vzájomného vyporiadania spoločne podnikajúcich účastníkov zaniknutého združenia tak majú byť i skladové zásoby tovaru, ocenené cenou obstarania, predstavujúce majetok získaný výkonom spoločnej činnosti a to rovnakým dielom, keďže Zmluva o združení zo dňa 15.07.1991, ani dodatok k zmluve a záznam zo dňa 31.7.1992 neupravuje spôsob vzájomného vyporiadania pri zániku konzorcia. Žalobca pri výpočte uvedenú skutočnosť nezohľadnil a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že k takémuto vyporiadaniu majetku - tovarových skladových zásob, resp. záväzkov z ich obstarania nejakým spôsobom došlo. Rovnako i v roku 1994, kedy došlo k úplnému ukončeniu spoločného podnikania, neuvažoval žalobca vo svojich výpočtoch s vyporiadaním majetku nadobudnutého spoločným podnikaním. Výpočet žalobcu nie je podľa znalkyne správny, nakoľko nezahŕňa do výdavkov a príjmov konzorcia/spoločného podnikania položky nedaňového charakteru, vklady jednotlivých účastníkov spoločného podnikania na spoločný účet označuje ako prevádzkové výdavky a nesprávne ich považuje za výdavky konzorcia v plnej sume takého vkladu a pri ukončení časti podnikania, resp. pri úplnom ukončení podnikania neuvažuje s vyrovnaním majetkových podielov účastníkov zaniknutého združenia. Obdobie roku 1992 bolo podľa súdneho znalca obdobím kontinuálne prebiehajúceho spoločného podnikania Ľ. P. W. D. P., v ktorom síce došlo k zániku konzorcia L&L, ale jeho účastníci pokračovali v spoločnom podnikaní, so samostatným hospodárením. Znalkyňa je preto názoru, že na výpočet finančného vyrovnania treba nazerať na obdobie roka 1992 ako na celok, čím došla k záveru, že Ľ. P. má nárok na vyplatenie podielu na výsledku zo spoločného podnikania za obdobie od 01.01.1992 do 31.12.1992 vo výške 182 804,16 Kčs, t.j. 6.067.99 eur od D. P., ktorému z vlastného samostatného hospodárenia zostala o uvedenú čiastku, t.j. o 182.804,16 Kčs, resp. 6.067.99 eur väčšia peňažná hotovosť, než na akú mu vznikol nárok. Uvedené platí, aj keď sa z výpočtu vylúči obdobie spoločného hospodárenia, t.j. obdobie od 01.01.1992 do 19.07.1992, keď celý zisk vytvorený činnosťou konzorcia k poslednému dňu spoločného hospodárenia, t.j. k 19.07.1992, bol rozdelený medzi účastníkov združenia v súlade s podmienkami Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991 a to v pomere 50% na každého účastníka združenia. Spoločné podnikanie Ľ. P. W. D. P. sa v ďalšom období obmedzilo len na dosahovanie tržieb z výherných automatov, čím de facto došlo k ukončeniu spoločného podnikania zameraného na dosahovanie tržieb z predaja tovaru. V súlade s ustanovením § 841 Občianskeho zákonníka majú byť teda predmetom vyporiadania spoločne podnikajúcich účastníkov zaniknutého združenia i skladové zásoby tovaru ocenené cenou obstarania, predstavujúce majetok získaný výkonom spoločnej činnosti a to rovnakým dielom, keďže Zmluva o združení zo dňa 15.07.1991, ani dodatok k zmluve a záznam zo dňa 31.7.1992 neupravuje spôsob vzájomného vyporiadania pri zániku konzorcia. Výšku skladových zásob tovaru ku dňu 31.12.1992 v cenách obstarania však nie je možné na podklade predložených účtovných dokladov stanoviť, preto nie je možné sa na podklade dostupných údajov a dokladov vyjadriť k majetkovému podielu jednotlivých účastníkov združenia na skladových zásobách tovaru. Finančné vyrovnanie za obdobie spoločného podnikania od 01.01.1993 do 31.12.1993 nie je možné bez rozčlenenia tržieb dosiahnutých v období od 01.01.1993 do 30.06.1993 v celkovom objeme 306.727,00 Kčs, t.j. 10.181,47 eur podľa jednotlivých účastníkov spoločného podnikania, bez preukázania skutočnosti, že výdavky v celkovej sume 378.663,30 Kčs, t.j. 12.569,32 boli vynaložené v súvislosti so spoločným podnikaním a bez uvedenia konečného stavu 5-korunových mincí jednoznačne a kvalifikovane vyčísliť, rovnako ako finančné vyrovnanie účastníkov spoločného podnikania za rok 1994, v ktorom došlo k ukončeniu spoločnej činnosti. 14. Podaním zo dňa 28.12.2016 sa k znaleckému posudku č. 08/2016 vyjadril žalovaný, ktorý vytkol znalkyni, že sa s ním nespojila za účelom poskytnutia relevantnej dokumentácie, ktorú k veci má a ktorou je dokumentácia hospodárenia za rok 1992, teda jediné obdobie, za ktoré znalkyňa spracovala znalecký posudok, nakoľko ostatné roky, ktoré sú predmetom žaloby, z dôvodu absencie dokladov nespracovala. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol vypracovať dodatok k znaleckému posudku č. 8/2016 a to so zohľadnením tejto dokumentácie, ktorej pravosť je overená pečiatkami Daňového úradu v Trnave. Zároveň žalovaný konštatoval, že znalkyňa pracovala s neoverenými dokladmi, predloženými žalobcom, ktoré neboli verifikované oboma sporovými stranami a neniesli ani zákonom predpísané znaky daňových dokladov. Záverom preto navrhol, aby znalkyňa bola zaviazaná vyhotoviť dodatok znaleckého posudku, v ktorom by sa okrem ním predložených nových listinných dôkazov vysporiadala aj so závermi znaleckého posudku č. 3/2002 znalca Ing. Miroslava Ševčíka a to konkrétne k jeho Nálezu pod bodom II. posudku a k vyjadreniu k odpovedi č. 1. 2. 3. posudku. 15. Na pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 07.06.2017 žalobca uviedol, že predložil všetky potrebné účtovné doklady pre vypracovanie znaleckého posudku a vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku č. 8/2016 pokladá za nedôvodné, resp. dôvody, ktoré uvádza pre vypracovanie dodatku k znaleckého posudku č. 8/2016 za nepodstatné. Žalovaný na konanom pojednávaní opätovne neuznal nárok uplatňovaný žalobcom a zdôraznil, že jediné relevantné doklady pre podanie znaleckého posudku môžu byť doklady, ktoré majú daňový charakter. K znaleckému posudku č. 8/2016 uviedol, že znalec nespravil znalecký posudok kompletne, javí sa ako nedokončený, keďže úlohou znalca bolo povedať, či žalovaný niečo dlhuje žalobcovi z celého obdobia spoločného podnikania. Znalkyňa podľa jeho názoru vypracovala znalecký posudok č. 8/2016 za rok 1992 a ohľadom roku 1993, kedy spoločné podnikanie pokračovalo a v znaleckom posudku uviedla, že na uvedené obdobie nemá relevantné doklady, teda jej záver, že v roku 1992 dlhoval žalovaný žalobcovi istú sumu, nemá podľa žalovaného žiadnu výpovednú hodnotu, pretože podnikanie pokračovalo aj v nasledovnom období. Ako ďalej ozrejmil, doklady predložené žalobcom prvýkrát videl až pri tomto znaleckom posudku, pričom aktuálne na pojednávaní predložil súdu prvej inštancie svoj peňažný denník, ktorý mu bol odovzdaný už v roku 1992. K predloženému listinnému dokladu žalovaný uviedol, že nemal vedomosť, že konzorcium má peňažný denník. V reakcii na uvedené žalobca uviedol, že spôsob účtovania členov konzorcia je zavádzajúci a poukázal na zmluvu o združení, v ktorej v čl. 3 je uvedené, že v nákladoch a zisku sa budú podieľať po 50 % každá zmluvná strana. 16. Súd uznesením č.k. Z-2-35Cb 1359/1993-630 zo dňa 28.08.2017 uložil znalkyni Ing. Jane Ferancovej, aby podala doplňujúci znalecký posudok v lehote 30 dní. V znaleckom úkone č. 3/2017, Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 8/2016 označila znalkyňa doplňujúcu dokumentáciu - Peňažný denník firmy P. za obdobie od 01.01.1992 do 31.12.1992 za nemajúcu vplyv na výpočty uskutočnené v znaleckom posudku č. 8/2016. Zo záveru znaleckého úkonu č. 3/2017 vyplýva, že nakoľko sa žalobca v žalobe nezaoberá výpočtom vzájomného vyporiadania účastníkov združenia za obdobie od ukončenia spoločného hospodárenia dňa 19.07.1992 do zániku konzorcia dňa 24 07.1992, t.j. za obdobie od 20.07.1992 do 24.07.1992, nebolo možne sa vyjadriť k otázke, či výpočet žalobcu použitý v žalobe za obdobie trvania konzorcia, t.j. za obdobie od 20.07.1992 do 24.07.1992 je správny. Ďalej konštatovala, že výpočet žalobcu za obdobie po zániku konzorcia použitý v žalobe nie je možné považovať za správny, keď k 31.12.1992 došlo, podľa predložených dokladov k ukončeniu časti spoločného podnikania, zameranej na dosahovanie tržieb z predaja tovaru, preto súčasťou vzájomného vyporiadania spoločne podnikajúcich účastníkov zaniknutého združenia tak majú byť i skladové zásoby tovaru ocenené cenou obstarania, predstavujúce majetok získaný výkonom spoločnej činnosti a to rovnakým dielom, avšak žalobca pri výpočte uvedenú skutočnosť nezohľadnil a ani zo súdneho spisu nevyplýva, že k takémuto vyporiadaniu majetku - tovarových skladových zásob, resp. záväzkov z ich obstarania nejakým spôsobom došlo. K 30.09.1994 došlo k úplnému ukončeniu spoločného podnikania Ľ. P. W. D. P. a keďže postup vzájomného vyporiadania nie je v Zmluve o združení zo dňa 15.07.1991, ani v dodatku k zmluve a v zázname zo dňa 31.07.1992 konkretizovaný, bolo potrebné vychádzať zo znenia § 841 Občianskeho zákonníka platného v skúmanom období, avšak žalobca vo svojich výpočtoch neuvažoval s vyporiadaním majetku nadobudnutého spoločným podnikaním. Uvedené dôvody vychádzajú z predpokladu, že k 24.07.1992 došlo síce k zániku konzorcia, ale nie k ukončeniu spoločného podnikania a preto nedošlo k reálnemu rozdeleniu hmotného majetku, získaného výkonom a za účelom výkonu spoločnej činnosti združenia. Získaný hmotný majetok tak Ľ.Q. P. ako i D. P. naďalej využívali spoločne na výkon, resp. v súvislosti s výkonom svojej spoločnej podnikateľskej činnosti. Taktiež znalkyňa nepovažovala za správny výpočet započítania jednotlivých položiek podľa žaloby žalobcu, nakoľko pri svojom výpočte okrem nezrovnalostí v podobe súčtových chýb, nezaúčtovaných položiek, resp. položiek zaúčtovaných v nesprávnej sume, nezahŕňa do výdavkov a príjmov konzorcia/ spoločného podnikania položky nedaňového charakteru, vklady jednotlivých účastníkov spoločného podnikania na spoločný účet označuje ako prevádzkové výdavky a nesprávne ich považuje za výdavky konzorcia v plnej sume tohto vkladu a pri ukončení časti podnikania / úplnom ukončení podnikania neuvažuje s vyrovnaním majetkových podielov účastníkov zaniknutého združenia. 17. K znaleckému úkonu č. 3/2017 sa písomne dňa 21.12.2017 vyjadril žalobca v tom zmysle, že súhlasí s názorom ustanovenej znalkyne, že doplňujúca dokumentácia - Peňažný denník za obdobie od 01.01.1992 do 31.12.1992, nemá zásadný vplyv na výpočty uskutočnené v Znaleckom posudku č. 8/2016. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.01.2018 vyplýva, že tento namietal neoverené a neobjektívne doklady, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný. Znalkyňa podľa jeho názoru mala uviesť, že jej výpočet je správny len za podmienky, že obsah týchto dokladov, ktoré na výpočet použila, je správny. Znalkyňa však toto pochybenie v dodatku k znaleckému posudku napráva konštatáciou, že pre správne vyčíslenie sumy finančného vyrovnania je potrebné predložiť nespochybniteľné relevantné dôkazy tak, ako to uviedol v svojom znaleckom posudku znalec Ing. Miroslav Ševčík. Záverom žalovaný konajúcemu súdu navrhol, aby sa vysporiadal s otázkou, či žalobca preukázal právny základ žaloby. 18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom znalca a listinnými dôkazmi, ako Zmluvou o združení zo dňa 15.07.1991, Dodatkom k Zmluve o združení zo dňa 15.07.1991, záznamom zo dňa 31.07.1992, Znaleckým posudkom č. 3/2002, Znaleckým posudkom č. 8/2016 a Znaleckým úkonom č. 3/2017 (Doplnok k Znaleckému posudku č. 8/2016), ako aj celým obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 19. Súd konštatuje, že doterajšie konanie na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak vec opätovne prejednával a rozhodoval súd prvej inštancie už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 20. Podľa ust. § 391 ods. 2) CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v ostatnom zrušujúcom uznesení č.k. 4Obo/60/2012-385 zo dňa 31.01.2013 sa okrem iného uvádza, že „súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Naviac súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ani riadne neodôvodnil.“ 21. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na nové konanie a prejednanie sa súd prvej inštancie zameral na odstránenie vád svojho posledného rozhodnutia, vytýkaných v zrušujúcom rozhodnutí nadriadeného súdu a vykonal znalecké dokazovanie vypracovaním nového znaleckého posudku vo veci, dodatku k znaleckému posudku, ako aj výsluchom znalca na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, resp. 04.07.2018. 22. Podľa ust. § 106za ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb Hospodárskeho zákonníka účinného v rozhodnom období (ďalej už len „Hospodársky zákonník“), konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného, alebo viacerých obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa nezapisuje do podnikového registra. Podľa ust. § 106za ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, o konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/109/19911220>. Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci účastníci konzorcia rovnakou mierou na vykonanie spoločného obchodného prípadu. 23. Podľa ust. § 360a ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, zmluvou o združení sa organizácie zaväzujú, že spoja svoju činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého účelu, prípadne v inom spoločnom záujme. 24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané (uvedené ani nebolo sporné medzi stranami sporu), že v danom čase platnej právnej úpravy Hospodárskeho zákonníka strany sporu uzatvorili dňa 15.07.1991 platnú Zmluvu o združení podľa ust. § 360a ods. 1 Hospodárskeho zákonníka a založili podľa ust. § 106za Hospodárskeho zákonníka konzorcium označené ako „L&L, konzorcium“, so sídlom v Trnave, Študentská č. 34, ktoré vzniklo dňom 15.07.1991. Predmetom konzorčnej zmluvy bolo v zmysle čl. II poskytovanie občerstvenia, reštauračných služieb a predaj nealkoholických a alkoholických nápojov. V čl. III konzorčnej zmluvy sa sporové strany dohodli, že sa na plnení predmetu zmluvy budú podieľať spoločne, na nákladoch v pomere 50% z celkových nákladov každá strana a rovnakým pomerom, teda 50%, pripadne na každú stranu aj zisk. Konzorčná zmluva bola uzatvorená na 5 rokov s tým, že ak by sa pokračovalo v činnosti konzorcia aj po uplynutí takto dohodnutej doby, zmluva by sa považovala za uzatvorenú na dobu neurčitú. Inak sa platnosť konzorčnej zmluvy v zmysle čl. V mohla skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým vylúčením alebo smrťou jednej strany, pričom pre okamžité vylúčenie platilo, že členstvo v konzorciu zaniká dňom doručenia okamžitého vylúčenia vylúčenému členovi konzorcia a k vylúčeniu mohlo dôjsť pre sústavné a vážne neplnenie si povinností ohrozujúce činnosť konzorcia, ako aj pre zavinenie vzniku morálnej alebo majetkovej škody a z dôvodu závažného porušenia pravidiel obchodného styku. Konzorčná zmluva pre zánik konzorcia predpokladala vyporiadanie práv a povinností sporových strán vzájomnou dohodou. 25. Konzorcium zaniklo dňom 24.7.1992 podľa čl. V, bod 1, písm. c) konzorčnej zmluvy vzájomným vylúčením, pričom uvedenú skutočnosť konštatujú aj rozsudky súdu prvej inštancie Okresného súdu v Trnave sp. zn. 20Cb/213/92 a odvolacieho súdu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 24Cob/112/93. 26. Žalobca si žalobou uplatňoval svoj peňažný nárok vyplývajúci zo spoločného podnikania do 30.9.1994, t.j. do dátumu, kedy sporové strany reálne prestali spolu podnikať( uvedená skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná). Súd dospel k názoru, že po zániku konzorcia dňom 24.7.1992, strany na základe Dodatku k zmluve o združení (čl. 61 súdneho spisu) podpísaného dňa 15.7.1991 (len okrajovo súd uvádza, že dátum dodatku, nakoľko sa v ňom konštatujú skutočnosti - súdne konania na základe vylúčení z júla 1992, bol sporovými stranami zrejme antidatovaný, resp. nesprávne uvedený) a na základe záznamu z 31.7.1992 strany uzavreli v ústnej forme Zmluvu o združení podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Podľa ust. § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka, združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti. Podľa ust. § 841 Občianskeho zákonníka, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom. Zákon pre zmluvu o združení nepredpisuje povinnú písomnú formu. Pre zistenie, že bola medzi účastníkmi uzavretá ústna zmluva o združení je rozhodné, či obsah zmluvy napĺňa pojmové znaky zmluvy o zdužení podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia, že došlo ku vzniku zmluvy o združení, prípadne že táto zmluva je platná, nie je určujúce či a do akej miery zodpovedala daňovým a účtovným predpisom; tieto predpisy nemajú právny význam ani z hľadiska vzniku nároku na vyplatenie podielu na majetku združenia, ktorý má základ v záväzkovom právnom vzťahu. Obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o združení podľa Občianskeho zákonníka sú: a) označenie zmluvným strán ( účastníci združenia) b) účel, ktorý má byť združením dosiahnutý c) určenie, akým spôsobom sa majú jednotliví účastníci pričiniť o dosiahnutie dojednaného účelu (najmä rozsah a spôsob ako bude vykonávaná činnosť, ktorá je predmetom združenia). Zmluva o združení nemusí obsahovať výšku podielov, ktorými účastníci prispievajú na úhradu nákladov spojených s dohodnutou činnosťou, spôsob rozdelenia zisku a straty, dôsledky porušenia zmluvných povinností, ani spôsoby vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy, ako to bolo v právnej úprave platnej v Hospodárskom zákonníku. 27. Strany sporu vo vyššie uvedenom Dodatku k zmluve o združení v čl. II konštatovali existenciu sporov o platnosť vzájomného okamžitého vylúčenia z konzorcia, pričom v čl. III upravili svoje právne pomery tak, že v predmete podnikania podľa konzorčnej zmluvy sa budú podieľať spoločne. 28. V zázname podpísanom dňa 31.07.1992 sporové strany prijali záväzok, že budú pokračovať v zabezpečení reštauračného zariadenia S. spoločne, v zmysle Dodatku ku konzorčnej zmluve. 29. Súd na základe vyššie uvedených dôkazov a aplikovaním citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že sporové strany podnikali po dátume 24.07.1992 aj naďalej v predmete podnikania dohodnutom v pôvodnej konzorčnej zmluve podľa Hospodárskeho zákonníka a to na základe ústne uzavretej zmluvy o združení, uzatvorenej už podľa vtedy platného ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ich spoločné podnikanie sa týkalo len predmetu podnikania upraveného v pôvodnej konzorčnej zmluve, nie však prevádzkovania výherných automatov. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že v Dodatku ku zmluve o združení ako aj v predmetnom zázname odkazovali čo do predmetu podnikania na pôvodnú konzorčnú zmluvu. Podľa znaleckého posudku č. 8/2016 podnikali v predmete konzorcia len do 31.12.1992 a v roku 1993 a do 30.9.1994 podnikali spoločne len pri prevádzkovaní výherných automatov. 30. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázaný nárok žalobcu vyplývajúci zo žaloby len za obdobie, kedy so žalovaným podnikal v rozsahu predmetu podnikania podľa pôvodnej konzorčnej zmluvy t.j. do 31.12.1992. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v zvyšnej časti (týkajúcej sa peňažných nárokov za rok 1993 a časť roku 1994) zamietol. 31. Znaleckým dokazovaním mal súd za ustálené, že žalovaný mal vyplatené za obdobie spoločného podnikania so žalobcom od 01.01.1992 do 31.12.1992 oproti žalobcovi viac o sumu 6067,99 eur, pri rozdelení spoločne vytvoreného zisku pomerom 50% na každého účastníka združenia. Čo do výšky konkrétnej sumy priznanej rozsudkom žalobcovi súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 8/2016, kde znalkyňa konštatovala, že celý zisk vytvorený činnosťou konzorcia k poslednému dňu spoločného hospodárenia, t.j. k 19.07.1992 bol rozdelený medzi účastníkov združenia v súlade s podmienkami Zmluvy o združení zo dňa 15.07.1991 a to v pomere 50% na každého účastníka združenia. V súvislosti s výpočtom za obdobie od 01.01.1992 do 31.12.1992 znalkyňa uviedla, že účastníci združenia sa podľa záznamu spísaného dňa 31.07.1992 zaviazali zabezpečiť prevádzku spoločného reštauračného zariadenia S. i po zániku konzorcia, t.j. po 24.07.1992 v súlade s podmienkami dohodnutými v Dodatku k zmluve o združení zo dňa 15.07.1991. V období od 01.01.1992 do 31.12.1992 ide o kontinuálne spoločné podnikanie, pri ktorom od 20.07.1992 došlo k zmene hospodárenia. Vyporiadanie účastníkov združenia za rok 1992 tak pozostáva z rozdelenia zisku dosiahnutého za rok 1992, t.j. vzájomného vyporiadania rozdielu medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami konzorcia/spoločného podnikania, daňového i nedaňového charakteru. Dosiahnutý výsledok hospodárenia konzorcia/spoločného podnikania za uvedené obdobie po zohľadnení daňových i nedaňových príjmov a výdavkov súvisiacich so spoločným podnikaním predstavuje čiastku 888.933,84 Kčs, t.j. 29.507,20 eur. Keďže si každý z účastníkov združenia pred ukončením spoločného hospodárenia vybral z hotovostnej pokladnice rovnakú čiastku 103.000,00 Kčs, t.j. 3.418,97 eur, ktorú možno vzhľadom na pokračovanie spoločného podnikania považovať za preddavok na vyplatenie podielu z budúceho zisku, nárokovateľný podiel na výsledku spoločného podnikania k 31.12.1992 tak predstavuje čiastku 341.466,92 Kčs, t.j. 11.333,96 eur. Zohľadnením skutočností dospela znalkyňa k záveru, že Ľ. P. má nárok na vyplatenie podielu na výsledku zo spoločného podnikania vo výške 182.804,16 Kčs, t.j. 6.067,99 eur od D. P.É., ktorému z vlastného samostatného hospodárenia zostala o uvedenú čiastku väčšia peňažná hotovosť, než na akú mu vznikol nárok. 32. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. zásada, podľa ktorej strane ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. 34. V súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP úspech žalobcu v spore predstavuje 62,31% ( žalobca bol úspešný v sume 6.067,99 eur) a úspech žalovaného 37,69% ( žalovaný bol úspešný v sume 3.698,31 eur), teda čistý úspech žalobcu predstavuje 24,62 %. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 24,62 %. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 36. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP rozhodol súd podľa výsledku konania podľa § 255, resp. § 256 CSP, v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.