Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/252/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201936 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1014201936.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcov: 1. D.. P. Š., bytom V. XXXX/ XX, XXX XX B., 2. D.. T. Š., bytom V. XXXX/XX, XXX XX B., obaja v zastúpení: JUDr. Emil Molnár, advokát, AK Dr. Molnár & Partners, Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. D.. J. A., C. na A.Í. XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Emília Balogová, advokátka, Černyševského 23, 851 01 Bratislava, 2. E.Ý. A., P. XX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania súd p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Dňa 30.01.2012 stavebník D.. J. A. podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX v k.ú. V.“. Uvedeným dňom bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby. 2. Stavebný úrad predloženú žiadosť preskúmal z hľadísk uvedených v § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a, § 61 ods. 2 stavebného zákona a v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámil dňa 28.09.2012 účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie dodatočného stavebného konania, pričom nariadil miestne zisťovanie spojené s ústnym pojednávaním na deň 30.10.2012, z ktorého vyhotovil zápisnicu. Účastníci konania mohli svoje námietky uplatniť najneskôr na miestnom zisťovaní. Žiaden z dotknutých orgánov nepožiadal o predĺženie lehoty na posúdenie stavby. 3. V konaní boli vznesené námietky účastníkmi konania voči vydaniu rozhodnutia o dodatočné povolenie stavby na ústnom pojednávaní vlastníkmi susedného pozemku D.. P. Š. s manželkou T. Š.A.. 4. Stavebník predložil na stavebný úrad prehlásenie zo dňa 09.12.2013, že v prípade výstavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. V. bude rešpektovať a tolerovať zníženú vzdialenosť od hranice pozemku za podmienok, že predmetná stavba nebude mať negatívny dopad z hľadiska svetlo- technického. 5. Na stavebný úrad bolo doručené súhlasné stanovisko štátnej vodnej správy z Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ŽPaUP-2194/2011/Zb zo dňa 07.12.2013, súhlasné vyjadrenie Obvodného úradu Životného prostredia v Bratislave, odbor odpadového hospodárstva č. ZPH/2011/05928/III/KAR zo dňa 28.09.2011, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave, odbor ochrany prírody a krajiny zo dňa 26.09.2011 č. ZPO/2011/05939/BUB-BAIII. 6. Stavebný úrad skonštatoval, že dodatočne povoľovaná stavba je v súlade s platnou územno- plánovacou dokumentáciou, Územný plán Hl. m. SR Bratislava rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov a v súlade s územným plánom Ú. zóny Horný Kramer podľa odborného posúdenia Hl. m. SR Bratislavou zo dňa 09.09.2013 pod č. MAGS ORM-43648/13-6360. 7. Z uvedeného vyplýva, že stavba rodinného domu s jedným nadzemným podlažím s obytným podkrovím a jednopodlažnej letnej kuchynky s oknami na pozemok stavebníka zodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Na susednom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. V. nie je postavená žiadna stavba a nie je možné posúdiť, či dodatočne povoľovaná stavba by úplne znemožnila stavbu na danom pozemku. 8. V konaní sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány a stavebný úrad posúdil stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad. Stavebný úrad v uskutočnenom konaní zistil, že povolením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené oprávnené záujmy účastníkov konania a preto rozhodol a vydal rozhodnutie č. UKaSP-2013-12/282/HAM, KON/SP 137 dňa 23.12.2013 a dodatočne povolil dostavbu, nadstavbu a zmenu stavby pre zvieratá na rodinný dom - Cesta na Kamzík Bratislava na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X v k.ú. V. stavebníkovi D.. J. A.. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie D.. P. Š. a D.. T. Š., obaja bytom V. XXXX/XX B., v ktorom uviedli, že stavebný úrad sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania, čím došlo k porušeniu ich práv a právom chránených záujmov v stavebnom konaní. Ďalej odvolatelia namietali, že v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby došlo k prekvalifikovaniu stavby zo záhradného domu na rodinný dom, pričom nadzemné podlažie stavby bolo zmenené na jednopodlažnú letnú kuchyňu. Účastníci konania neboli o tejto zmene nijako informovaný. Poukázali, že stavba je umiestnená na hranici s pozemkom a znehodnocuje pozemok účastníkov konania. V odvolaní ďalej poukázali na skutočnosť, že stavba je síce vybavená zariadením plniacim účely žumpy, avšak toto zariadenie nemá dno a steny vodotesné, v dôsledku čoho môže dôjsť k závažnému znečisteniu životného prostredia a stavebný úrad pri povoľovaní stavby uvedené skutočnosti neskúmal. 10. O odvolaní odvolateľov v stavebnom konaní rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014 tak, že zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu a nahradil ho textom; „Dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X (pôvodné parcelné čísla) v čase vydania napadnutého rozhodnutia v k.ú. V. stavebníkovi D.. J. A., C. na A. XX, XXX XX B.“. Záhradný dom je situovaný v juhozápadnom cípe záhrady. Pôvodný objekt bol zrekonštruovaný a rozšírený o jednopodlažnú prístavbu prestrešenú pultovou strechou, v ktorej je umiestnená vstupná hala a kuchyňa. Prístavba je orientovaná smerom na pozemok stavebníka, pričom z južnej strany domu je umiestnená terasa po celej šírke domu... Stavba je realizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom D.. T.. F.. T.. F. V., reg. č. 1622 AA Z 06/2006 overenej tunajším úradom. Ďalej na prvej strane napadnutého prvostupňového rozhodnutia vo výroku ruší text „podmienky pre uskutočnenie - dokončenie stavby: bod 1, 2, 3“. Na druhej strane napadnutého prvostupňového rozhodnutia vo výroku sa ruší podmienky č. 4 až 10. Na druhej strane napadnutého prvostupňového rozhodnutia vo výroku v bode 11. Podmienky vyplývajúce z vyjadrení dotknutých orgánov zostávajú v platnosti len tie podmienky, ktoré sa týkajú užívania dokončenej stavby a kolaudačného konania. Ostatné podmienky sú vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o dodatočnú stavbu nepodstatné. 11. Odvolatelia s týmto rozhodnutím nesúhlasili, podali na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 20.11.2014 sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/62979-ZAV zo dňa 17.09.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcov, nakoľko nevzhliadol dôvody na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. ÚKaSP-2013-12/282/Hm, KON/SP 137 zo dňa 23.12.2013. Rozhodnutím o odvolaní žalobca zmenil predmet konania o dodatočnom povolení stavby na „dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava“. 13. Stavebník D.. J. A. dňa 30.01.2012 podal na Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby „dostavba záhradného domu“. Stavebník na miestnom zisťovaní potvrdil, že stavbu užíva celoročne na trvalé bývanie seba a svojej rodiny. Žalobcovia podotýkajú, že stavba sa užíva bez kolaudačného rozhodnutia, čím dochádza k ďalšiemu porušovaniu stavebného zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je zrejmé, že v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu stavby stavebným úradom zo záhradného domu na rodinný dom. 14. Žalobcovia majú za to, že odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko sa v danom prípade evidentne jedná o stavbu rodinného domu určeného na trvalé, celoročné bývanie. V stavebnom konaní bolo hodnoverne preukázané, že stavba rodinného domu nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavbu rodinných domov, čo v súlade so stavebným zákonom malo viesť k nariadeniu odstránenia stavby. Žalobcovia sú ďalej toho názoru, že v stavebnom konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti čím došlo k značnému porušeniu ich procesných práv. 15. Čo sa týka letnej kuchyne žalobcovia majú za to, že bezpochyby tvorí súčasť stavby rodinného domu, je osadená oknami smerujúcimi na pozemok žalobcov, v dôsledku čoho nespĺňa všeobecné technické požiadavky upravujúce podmienky umiestňovania stavieb na hranici pozemku. Stavebník bez stavebného povolenia realizoval na pozemku s parc. č. XXXX/XX v k.ú. V. terénne úpravy, ktoré si vyžiadali výstavbu oporného múru, ktorého výška na vybraných miestach aktuálne prevyšuje 3,2m. Vykonané terénne úpravy, letná kuchyňa a realizovaný oporný múr nie sú súčasťou projektovej dokumentácie, pričom uvedenú skutočnosť stavebný úrad v rámci prvostupňového konania pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nebral do úvahy. Odvolací orgán sa námietkami žalobcov týkajúcimi sa neoprávnenej realizácie letnej kuchyne a otvoreného múra nezaoberal a rozhodovanie o dodatočnom stavebnom povolení letnej kuchyne oporného múra vylúčil na samostatné konanie. Žalobcovia majú za to, že uvedený postup je prinajmenšom neštandardný a neodôvodnene zvýhodňuje stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby tým, že stavebný úrad a odvolací orgán upustili od povinnosti stavebníka predložiť v konaní o dodatočnom stavebnom povolaní mimo iného úplnú projektovú dokumentáciu, z ktorých by bolo zrejmé, že povoľovaná stavba je v súlade s verejným záujmom. Navyše rozhodnutie o odvolaní vykazuje znak nezrozumiteľnosti a neuvádza patričné dôvody, ktoré viedli odvolací orgán k rozhodnutiu čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. 16. Žalobcovia ďalej namietali, že stavba je umiestnená na hranici pozemku, čím dochádza k porušeniu § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorá medzi všeobecné, technické požiadavky na stavby zaraďuje aj minimálne medze odstupov medzi stavbami a podmienky, za ktorých môžu byť stavby postavené na hranici pozemku. Žalobcovia podotýkajú, že ich susedný pozemok je široký len približne 15m a vzhľadom k požiadavkám na minimálny odstup medzi stavbami je trvalo znemožnené využiť pozemok na stavebné účely. 17. V zmysle Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením Hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý predstavuje územnoplánovaciu dokumentáciu vyššieho stupňa k záväznej časti Územného plánu zóny Kramáre - Horný Kramer, je pozemok žalobcov s parc. č. XXXX/X v k. ú. V. súčasťou stabilizovaného územia určeného pre malopodlažnú zástavbu obytného územia s koeficientom zastavanosti maximálne 0,35 a stanovením maximálnej podlažnosti na 2 nadzemné podlažia. 18. V rámci stavebného konania žalobcovia opakovane upozorňovali na skutočnosť, že stavba nie je vybavená žumpou, ktorej dno a steny podľa § 11 ods. 7 vyhl. č. 532/2002 Z.z. by mali byť vodotesné. Žalobcovia namietajú správnosť záväzného stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa 07.12.2013, v zmysle ktorého sa majú splaškové vody odvádzať kanalizačnou prípojkou do žumpy o objeme 12 m3 . 19. Žalobcovia poukazujú na to, že konanie o dodatočnom povolení stavby nie je štandardným stavebným konaním. Každý účastník má povinnosť realizovať stavbu zákonným spôsobom a to na základe stavebného povolenia, resp. ohlásenia stavby. Stavebný zákon umožňuje stavebníkom, ktorí porušili túto povinnosť konvalidovať ich nezákonné správanie v konaní o dodatočnom povolení stavby za sprísnených podmienok tým, že preukážu súlad stavby s verejným záujmom a poukázali na judikatúru NS SR rozsudok sp. zn. 8Sžio/120/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania súladu stavby s verejným záujmom znáša výlučne stavebník. Stavebný úrad je povinný vyžadovať od stavebníka, ktorý porušil ustanovenia stavebného zákona preukázanie súladu stavby s verejným záujmom. Ak stavebník v konaní nepreukáže súlad stavby s verejným záujmom stavebný úrad môže rozhodnúť len jediným možným spôsobom a to nariadením odstránenia stavby. 20. Žalobcovia majú za to, že nezákonným rozhodnutím o odvolaní a rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby a postupom predchádzajúcim ich vydaniu boli ukrátený na svojich právach a to najmä z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom a v ostatných všeobecno-záväznými právnymi predpismi, nevychádzajú zo spoľahlivo, presne a úplne zisteného skutkového stavu veci, napadnuté rozhodnutia vykazujú znaky nepreskúmateľnosti, v stavebnom konaní sa nepostupovalo v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím sa žalobcom odoprel právo vyjadriť sa ku všetkým podkladom napadnutých rozhodnutí, zo strany odvolacieho orgánu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti stavebného konania a preto žiadajú, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.04.2015 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmané a správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. 22. Pod zmenou rozhodnutia sa rozumie stav keď vo veci, ktorá je predmetom konania odvolací orgán rozhodne inak ako rozhodol. Odvolací orgán zistil, že určité údaje v prvostupňovom rozhodnutí boli v rozpore s obsahom spisu, boli chybnými, nesprávnymi údajmi tak túto chybu v zmenu napadnutého rozhodnutia odstránil. 23. Na základe predložených dokladov v spisovom materiály, ktoré sa týkajú „dostavby záhradného domu“ tunajší úrad zmenil výrokovú časť napadnutého rozhodnutia tak, aby bolo možné dodatočne povoliť „dostavbu záhradného domu“, ktorá spočívala v prístavbe pôvodného objektu, ktorý bol zrekonštruovaný a rozšírený o jedno podlažnú prístavbu prestrešenú pultovou strechou, v ktorej je umiestnená vstupná hala a kuchyňa. Prístavba ja orientovaná smerom na pozemok stavebníka, pričom z južnej strany domu je umiestnená terasa po celej šírke domu, čo však nebolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. 24. Zmena vo výrokovej časti napadnuté rozhodnutia spočívala v spresnení výrokovej časti rozhodnutia na podklady spisového materiálu, čo však nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. 25. Tak ako odvolací orgán uviedol po odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súčasťou žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré posúdili predmetnú stavbu z hľadiska nimi sledovanými záujmami. Z hľadiska posúdenia súladu s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy bolo vydané súhlasne záväzné stanovisko v investičnej činnosti zo dňa 09.09.2013, ďalej bolo vydané súhlasné stanovisko Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa 29.09.2011, ktorá je obstarávateľom územného plánu zóny Horný Kramer schváleným všeobecne záväzným nariadeným MČ BNM č. 2/2006 uznesením č. 22/10 z 13.06.2006. K zásobovaniu pitnou vodou a odvádzaniu splaškovej vody do žumpy bolo vydané záväzné stanovisko Mestskej časti Bratislava - Nové mesto zo dňa 07.12.2011 ako príslušného správneho orgánu na úseku štátnej vodnej správy. Z hľadiska ochrany životného prostredia sa vyjadril Obvodný úrad životného prostredia, odbor ochrany prírody a krajiny stanoviskom zo dňa 26.09.2011 a odpadového hospodárstva zo dňa 28.09.2011. 26. Všetky vyjadrenia vyššie spomenutých orgánov a organizácií sú vyjadreniami alebo stanoviskami k stavbe „dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava, parc. č. XXXX/XX tak, ako je uvedené v podanej žiadosti stavebníka zo dňa 30.01.2012“. 27. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného bolo preskúmané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy v mimo odvolacom konaní výsledkom, ktorého bolo vydané oznámenie o vybavení podnetu zo dňa 26.03.2015, v ktorom uvedené ministerstvo konštatuje, že nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie vydaného rozhodnutia. 28. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú v súlade s ustanoveniami § 47 Správneho poriadku a poskytujú dostatočný skutkový a právny základ výrokovej časti rozhodnutia. Tak prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie za odvolanie dôsledne zabezpečil práva a upravené záujmy účastníkov konania a teda aj práva a upravené záujmy žalobcov. 29. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 30. Krajský súd v Bratislave prvýkrát posúdil vec v zmysle ust. § 246 ods. 1 OSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm. e/ OSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a to rozsudkom č. k. 5S 252/2014-91 zo dňa 01.03.2016. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a E. A., ktorá zároveň požiadala, aby ju súd pribral do súdneho konania ako ďalšiu účastníčku konania. 31. O odvolaní účastníkov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/95/2016 zo dňa 29.05.2019, ktorým zrušilo rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S 252/2014-91 z 01.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to pre procesné pochybenie prvostupňového súdu, nakoľko nepribral do súdneho konania E. A.. 32. Konajúci súd uznesením č. k. 5S 252/2014-198 zo dňa 05.08.2019 pribral do konania ďalšieho účastníka E.L. A., P. XX, XXX XX B. a vo veci ďalej konal. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 36. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa Správneho súdneho poriadku je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. k. OU-BA-OVBP2-2014/62979- ZAV zo dňa 17.09.2014. 38. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, ktoré uviedli vo svojom odvolaní. 39. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobcovia namietali, že boli ukrátení na svojich právach a to najmä z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nevychádzajú zo spoľahlivo a presne a úplne zisteného skutkového stavu veci, vykazujú známky nepreskúmateľnosti, v stavebnom konaní sa nepostupovalo v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a zo strany odvolacieho orgánu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti stavebného konania. 40. Podstatná námietka žalobcov v žalobe je, že v priebehu konania o dodatočnom povolení stavby došlo k svojvoľnému prekvalifikovaniu stavby stavebným úradom zo záhradného domu na rodinný dom. Uvádzajú, že o tejto zmene neboli nijako informovaný, nemohli sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, z ktorých vyplynula zmena kvalifikácie stavby, čím stavebný úrad porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. 41. Súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňovým rozhodnutím bola dodatočne povolená stavba, „Nadstavba a zmena stavby pre zvieratá na rodinný dom - Cesta na Kamzík, B. na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X v k.ú. V.“. 42. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný vo výroku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že dodatočne povoľuje „Dostavba záhradného domu - Cesta na Kamzík, Bratislava na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/X v k.ú. V.“. 43. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 44. Podľa ust. § 88a stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66. 45. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že všetky povolenia dotknutých orgánov, ktoré v stavebnom konaní predložil stavebník boli na stavbu „Dostavba záhradného domu, Cesta na Kamzík.“ (viď záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 09.09.2013 a všetky ostatné povolenia). 46. Z akého dôvodu stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vo výroku uviedol od „Dostavba, nadstavba a zmena stavby pre zvieratá na rodinný dom, Cesta na Kamzík nie je jasné.“ Túto chybu prvostupňového rozhodnutia napravil žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí, kedy opravil prvú časť výroku a uviedol správne, tak ako to vyplýva z podkladov v administratívnom spise a z povolení dotknutých orgánov „Dostavba záhradného domu, Cesta na Kamzík“. 47. Súd má za to, že zmena výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia spočívala v spresnení výrokovej časti rozhodnutia na podklade spisového materiálu, tak ako to uviedol aj žalovaný, čo nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. 48. Ostatné námietky žalobcov, že napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo a presne a úplne zisteného skutkového stavu a vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, táto námietka je irelevantná a neobstojí. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa ako stavebný orgán zistili presne a úplne skutkový stav veci, čo popísali aj vo svojich rozhodnutiach, zadovážili si všetky podklady, ktoré boli potrebné pre vydanie dodatočného povolenia stavby, taktiež stavebníci predložili k svojej žiadosti všetky povolenia dotknutých orgánov, ktoré bolo treba predložiť. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami odvolateľov a súd nezistil procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia. 49. Vlastník stavby doložil požadované doklady a ani súd nezistil rozpor stavby s verejným záujmom v zmysle § 88a stavebného zákona. Orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vypracovanie, akými úvahami boli vedené orgány verejnej správy pre hodnotenie dôkazov ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodli. 50. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcov neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalovanému súd nepriznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu nevznikli a neuplatnil si ich. Ďalším účastníkom konania súd priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.