Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200110 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200110.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa R. V., nar. XX. H. XXXX, bytom T. č. X V. W. C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. septembra 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla z 20.januára 2014 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7.októbra 2013 o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. septembra 2013 v znení rozhodnutia totožného čísla z 20.januára 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 7.októbra 2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo 16.septembra 2013 v znení jeho zmeny z 20.januára 2014 priznala odporkyňa navrhovateľovi s počiatkom od 1.júla 2010 starobný dôchodok vo výške 306,60 € mesačne postupne zvýšený na základe jednotlivých vo výroku citovaných valorizačných úprav až na sumu 342,60 € s počiatkom od 1.januára 2014. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením fyzického veku 55 rokov, 22.decembra 2007 pri aplikácii zákonného ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a s ohľadom na ust. § 65 ods. 1 a § 293z zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, pokiaľ ho poistenec dosiahol v období od 1.januára 2004 do 31.decembra 2007. K 29.decembru 2007 navrhovateľ získal 10 102 dní obdobia dôchodkového poistenia, tj. 27 rokov a 247 dní dôchodkového poistenia. S poukazom na zákonné ust. § 274 zákona o sociálnom poistení vypočítala sumu starobného dôchodku navrhovateľa jednak podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tiež podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Sumu starobného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení určila podľa § 66 ods. 1 ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,1650, ktorý určila z osobných mzdových bodov zistených z rozhodujúceho obdobia, ktoré bolo postupne rozšírené aj pred 1.január 1984, pretože v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984-2006 navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, z ktorých bolo možné osobné mzdové body určiť. Pri výpočte hodnoty priemerného osobného mzdového bodu zohľadnila aj obdobie náhradnej doby, ktorú navrhovateľ získal a hodnotu priemerného osobného mzdového bodu v tejto súvislosti upravila. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 1.júlu 2010 vo výške 9,2246 € a dospela k sume starobného dôchodku 297,50 € mesačne. Z odôvodnenia zmenového rozhodnutia odporkyne vyplynulo, že pre výpočet starobného dôchodku mu neboli zhodnotené sumy vyplatenej náhrady straty na zárobku, ktorá bola prekvalifikovaná na úrazovú rentu, pretože pre nárok na starobný dôchodok sa započítavajú ako vymeriavací základ len sumy úrazovej renty priznanej podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila sumu starobného dôchodku navrhovateľa tak, že vychádzala z jeho priemerného mesačného zárobku zisteného v rokoch 1993,1994,2004, 2005 a 2006 vo výške 125,69 € a zo započítanej doby zo zamestnania v rozsahu 25 rokov s tým, že na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Sumu starobného dôchodku navrhovateľa určila ako 70 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. vo výške 88 € mesačne, ku ktorej pripočítala jednotlivé zákonné zvýšenia dôchodkovej dávky (v odôvodnení rozhodnutia citované) na konečnú sumu 242,70 € mesačne. K tejto sume dospela po prepočte rozhodujúcich hrubých zárobkov navrhovateľa na euromenu. V zmenovom rozhodnutí odporkyňa doplnila dôvody svojho rozhodnutia a konkretizovala postup pri výpočte priemerného mesačného zárobku navrhovateľa i ohľadom určenia rozhodného obdobia. Uviedla, že pre výpočet sumy jeho starobného dôchodku bolo na určenie priemerného mesačného zárobku určené ako rozhodné obdobie - 1.) obdobie kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok, tj. pred rokom 2007 a z dôvodu výkonu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii aj 2.) obdobie kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom ukončil výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, tj. pred rokom 1990. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa určila jednak z obdobia 10 rokov pred skončením zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii vo výške 163,80 € a tiež z obdobia 10 rokov s hrubými zárobkami pred vznikom nároku na starobný dôchodok a takto ho určila vo výške 238,89 €. Pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z vyššieho priemerného mesačného zárobku. Konkrétny postup výpočtu vyplynul z odôvodnenia zmenového rozhodnutia odporkyne z 20.januára 2014. Z takto vypočítaných súm starobného dôchodku navrhovateľa podľa obidvoch právnych noriem vyvodila, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 297,50 € mesačne prevýšila sumu invalidného dôchodku určenú postupom vyplývajúcim zo zákona o sociálnom zabezpečení (242,70 € mesačne), preto rozhodla o priznaní vyššej dôchodkovej dávky, ktorú následne na základe jednotlivých zákonných valorizačných úprav odo dňa jeho priznania až do súdneho rozhodnutia zvýšila tak, ako to z výroku napadnutého rozhodnutia vyplynulo. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplynulo obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období. V písomnom vyjadrení z 10.februára 2014 navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporkyňa nesprávne neaplikovala pri výpočte jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení ust. § 79a a starobný dôchodok vypočítala z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého bola vypočítaná suma jeho invalidného dôchodku v roku 1991. Namietal tiež, že napriek tomu, že mu bol starobný dôchodok priznaný až od 1.júla 2010, všetky relevantné ukazovatele boli zisťované k 29.decembru 2007. K uvedenému dátumu nárok na starobný dôchodok neuplatňoval. V doplňujúcom vyjadrení z 24.júna 2014 odporkyňa uviedla, že vyplatený čiastočný invalidný dôchodok v rokoch 1991, 1992, 1993 a 1994 bol zahrnutý do hrubého zárobku navrhovateľa pre určenie sumy jeho starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení a tiež náhrada za stratu na zárobku do 31.decembra 1994. V období rokov 1995-2003 sa podľa zmenenej právnej úpravy čiastočný invalidný dôchodok ani náhrada za stratu na zárobku nezapočítavali do hrubého príjmu, preto za toto obdobie mu započítané neboli. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepoužitia zákonného ust. § 79a zákona o sociálnom poistení pre výpočet sumy jeho dôchodkovej dávky uviedla, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia do úvahy neprichádzala z toho dôvodu, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol dňom dovŕšenia dôchodkového veku, tj. 29.decembra 2007 a uvedené zákonné ustanovenie vstúpilo do účinnosti až 1.januára 2008. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval navrhovateľ na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Vyjadril presvedčenie, že právna úprava, ktorá výkon jeho pracovnej činnosti z hľadiska možného poškodenia zdravia stotožnila s uránovými baňami vstúpila do účinnosti až v roku 2010, preto mu nárok na starobný dôchodok na základe tejto právnej úpravy mohol vzniknúť až v roku 2010, preto nemohol byť výpočet jeho dôchodkovej dávky realizovaný k roku 2007. Uviedol, že invalidný dôchodok poberal od 1.júna 1991 až do rozhodnutia odporkyne zo 7.októbra 2013, ktorým mu ho odňala s tým, že je poberateľom vyššieho starobného dôchodku. Náhradu straty na zárobku poberal odo dňa hlásenia choroby z povolania až do 31.decembra 2003, následne ako prekvalifikovanú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a poberá ju doposiaľ. Zopakoval námietku, týkajúcu sa nesprávne vykázaného obdobia jeho dôchodkového poistenia a tiež vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol pre výpočet jeho dôchodkovej dávky rozhodujúci. Vyjadril tiež presvedčenie, že náhrada straty na zárobku, ktorá mu bola priznaná mu mala byť započítaná do osobného vymeriavacieho základu aj v rokoch 1994-2003, pretože z týchto súm bolo odvádzané plnenie na nemocenské aj dôchodkové poistenie, ako to v tom čase upravoval zákon o Sociálnej poisťovni. Po vzniku jeho čiastočnej invalidity od roku 1991 pracoval ešte do roku 1994 v riadnom pracovnom pomere a od roku 1994 pracuje už len brigádnicky na dohodu ako premietač filmov. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny ako aj rozhodnutie zo 7.októbra 2013 potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach poukázala na odôvodnenia napadnutých rozhodnutí ako aj písomné vyjadrenie, v ktorých boli zhrnuté všetky skutkové aj právne argumenty na podporu ich vecnej správnosti a zákonnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne o priznaní starobného dôchodku v znení jeho zmeny je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť pre neúplnosť spisov správneho orgánu. Rozhodnutie zo 7.októbra 2013 o vyplácaní starobného dôchodku krajský súd zrušil ako súvisiace s predchádzajúcim rozhodnutím v znení jeho zmeny. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Z ust. § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku v znení jeho zmeny vyplýva, že pre určenie sumy starobného dôchodku bol do hrubého zárobku navrhovateľa v rozhodujúcom období 10 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok (roky 1988-1994 vrátane, 2004-2006 vrátane), ktoré bolo použité pre určenie jeho priemerného mesačného zárobku pre výpočet starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení započítaný čiastočný invalidný dôchodok v rokoch 1991-1994 vrátane a náhrada straty na zárobku do 31.decembra 1994. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou označeného rozhodnutia nevyplýva, či a v akej výške boli tieto nároky v tom - ktorom roku do výšky jeho hrubého zárobku (OVZ) započítané, prípadne, či boli zlúčené s jeho zárobkom z pracovného pomeru. Ani z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, v akej výške navrhovateľ v rokoch 1991-1994 poberal čiastočný invalidný dôchodok a náhradu straty na zárobku, pretože administratívny spis odporkyne neobsahuje žiadne listiny, preukazujúce výšku poberaného čiastočného invalidného dôchodku, či náhrady straty na zárobku v označených rokoch. Pre absenciu týchto dôkazov nie je možné posúdiť vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, pretože nie je možné preskúmať, či výpočet sumy priznanej dôchodkovej dávky bol realizovaný na základe správne a úplne zistených skutkových podkladov vo vyššie uvedených súvislostiach. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku v znení jeho zmeny podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Od správnosti tohto rozhodnutia, ktoré bolo súdom zrušené, je závislé aj rozhodnutie odporkyne zo 7.októbra 2013, preto ho musel krajský súd ako súvisiace tiež zrušiť. Týmto rozhodnutím bolo podľa § 263 ods. 10 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnuté, že od 1.júla 2010, tj. od priznania starobného dôchodku sa navrhovateľovi naďalej vypláca starobný dôchodok a súčasne sa mu odníma dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, pretože jeho suma (258,30 €) nepresiahla sumu priznaného starobného dôchodku (306,60 € mesačne). Pri súbehu nárokov na starobný dôchodok aj invalidný dôchodok sa vypláca iba jedna dôchodková dávka a to tá, ktorej suma je vyššia. K odňatiu nižšieho invalidného dôchodku pristúpila odporkyňa odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol vyplatený. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a o jeho výške opätovne rozhodnúť pri dodržaní zásad administratívneho konania, čl. 39, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102. Rozhodnutie je potrebné skutkovo a právne zdôvodniť tak, ako to Sociálnej poisťovne ukladá zákonné ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, aby neboli pochybnosti o správne a úplne zistenom skutkovom stave veci a ich správnom právnom posúdení. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.