Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/305/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201304 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky L. U. P., nar. X. N. XXXX, bytom W. XX, XXX XX B. M. D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2015 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15. júna 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke od 5. mája 2015 starobný dôchodok vo výške 171,30 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že nakoľko navrhovateľka vychovala päť detí a 53 rokov veku dosiahla X. N. 2010 dôchodkový vek dosiahla pripočítaním šesťdesiatich troch kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov, 5. mája 2015. K 5. máju 2015 navrhovateľka získala 9 751 dní obdobia dôchodkového poistenia, a keďže rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, navrhovateľka tak získala 26 rokov a 261 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma jej starobného dôchodku bola odporkyňou určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ako rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení odporkyňa určila kalendárne roky 1984 - 2014. V uvedenom rozhodujúcom období navrhovateľka na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pričom potrebný počet kalendárnych rokov navrhovateľka nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984. Vzhľadom na uvedené bol preto priemerný osobný mzdový bod podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení vypočítaný odporkyňou z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení platného a účinného do 31. decembra 2003, a to v kalendárnom roku 1972 1 deň, v kalendárnom roku 1981 254 dní, v kalendárnom roku 1982 311 dní, v kalendárnom roku 1983 82 dní, v kalendárnom roku 1988 65 dní, v kalendárnom roku 1989 70 dní, v kalendárnom roku 1990 60 dní, v kalendárnom roku 1991 74 dní, v kalendárnom roku 1992 311 dní, v kalendárnom roku 1996 342 dní, v kalendárnom roku 1997 314 dní, v kalendárnom roku 1998 235 dní, v kalendárnom roku 1999 360 dní, v kalendárnom roku 2000 171 dní, v kalendárnom roku 2003 56 dní patrí jej za tieto obdobia podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 7,5942. V rozhodujúcom období rokov 1984 - 2014 navrhovateľka získala úhrnom 5 734 dní dôchodkového poistenia, tj. 15,7096 rokov. Priemerný osobný mzdový bod odporkyňa zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 - 2014, zohľadnila získanú náhradnú dobu a určila ho vo výške 0,5817. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 5. máju 2015 navrhovateľka získala 9 751 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 26,7151 rokov dôchodkového poistenia. Odporkyňa ďalej pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. v roku 2015 vo výške 10,6865 €. Sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok nakoniec určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo výške 166,10 €. Takto určenú sumu starobného dôchodku ďalej valorizovala podľa ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. o 5,20 € mesačne na celkovú, priznanú sumu 171,30 € mesačne. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože s priznanou sumou starobného dôchodku nesúhlasila. Poukázala na to, že vychovala päť detí a aj pracovala, preto priznaný starobný dôchodok vo výške 171,30 € považovala za neprimerane nízky. Podľa jej názoru má nárok aspoň na minimálny dôchodok, a to v sume 250 €. Žiadala, aby bola suma jej starobného dôchodku opäť prerátaná. Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že suma jej starobného dôchodku je veľmi nízka, pretože pracovala 26 rokov. Ďalej uviedla, že jej nebolo započítané zamestnanie v rozsahu 3 - 4 mesiace v roku 1976, kde pracovala predtým ako otehotnela so synom. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a životné náklady, ktoré má a po uhradení ktorých nie je schopná z priznanej sumy starobného dôchodku vyžiť. Rozhodnutie o podanom odvolaní proti rozhodnutiu odporkyne nechala na úvahe súdu. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. K otázke priznania minimálneho starobného dôchodku navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka nesplnila zákonné predpoklady na jeho priznanie. Navrhovateľka dodala, že vtedy pracovala pravdepodobne na dohodu o pracovnej činnosti, nevedela sa však už presne k tomu vyjadriť. Na otázku súdu uviedla, že má k dispozícii všetky pracovné zmluvy kde pracovala ale práve o období v roku 1976 cca 3 - 4 mesiace v U. strojárňach nemá žiadne dôkazy. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku, s rodnými listami detí navrhovateľky, so žiadosťou navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaného odporkyňou, s potvrdením úradu práce o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky, s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 65 ods. 4 písm. g) zákona o sociálnom poistení žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 66 ods. 1). Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 zákona o sociálnom poistení. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie starobného dôchodku od 5. mája 2015 žiadosťou z 1. júna 2015. Z doby zamestnania, poistenia a iných činností, ktorá bola zhrnutá v podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku a podpísaná navrhovateľkou, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a z potvrdenia o jej evidovanej nezamestnanosti vyplynulo obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní týchto evidenčných podkladov krajský súd zistil, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré z prvotných podkladov vyplývalo, odporkyňa správne preniesla do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Zistila ho v celom rozsahu správne a správne ho započítala pre určenie výšky jej starobného dôchodku. Vychádzala aj zo správne a úplne zistených zárobkov navrhovateľky v rozhodujúcom období tak, ako vyplývali z prvotných podkladov, z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli potvrdené zamestnávateľmi navrhovateľky. Správne určila dátum vzniku nároku navrhovateľky na starobný dôchodok, a to pripočítaním šesťdesiatich troch kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov. Rozhodujúce obdobie, z ktorého bol zistený priemerný osobný mzdový bod bolo správne určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, pričom podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona o sociálnom poistení navrhovateľka ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984 nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, preto správne priemerný osobný mzdový bod odporkyňa vypočítala z nižšieho počtu kalendárnych rokov. Suma starobného dôchodku navrhovateľky bola matematicky správne určená ako súčin zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia jej dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2015, tj. v roku, v ktorom jej nárok na starobný dôchodok vznikol. Krajský súd nezistil žiadne skutkové alebo právne nezrovnalosti pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke. K vznesenej námietke navrhovateľky týkajúcej sa nezapočítania zamestnania v rozsahu cca 3 - 4 mesiace v roku 1976 v U. strojárňach súd po preskúmaní osobného listu dôchodkového poistenia zistil, že rok 1976 má navrhovateľka započítaný celý s tým, že jej nebol započítaný žiadny príjem nakoľko uvedené obdobie nepatrilo do rozhodujúceho obdobia. K ďalšej námietke navrhovateľky týkajúcej sa zvýšenia priznaného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku súd uvádza, že s účinnosťou od 1. júla 2015 sa zaviedol minimálny dôchodok. O priznanie minimálneho dôchodku pritom nie je potrebné žiadať, o nároku na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku rozhodne Sociálna poisťovňa avšak za predpokladu, že poberateľ dôchodku splní zákonom stanovené podmienky. Podmienky nároku splní poberateľ vtedy ak, získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, výška jeho dôchodkových príjmov bude nižšia ako výška minimálneho dôchodku a požiada o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sa rozumie obdobie dôchodkového poistenia získané poistencom: a) pred 1. januárom 1993, b) od 1. januára 1993 v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, c) v cudzine a d) v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Navrhovateľka v danom prípade získala menej ako 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, keď získala 26,7151 rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto aj za predpokladu, že celé toto obdobie dôchodkového poistenia je kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, navrhovateľka nespĺňa podmienku minimálneho počtu rokov kvalifikovaného poistenia, ktorá skutočnosť nezakladá nárok navrhovateľky na zvýšenie jej starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodok. Vzhľadom na uvedené, preto krajský súd rozhodnutie odporkyne ako vydané v súlade so zákonom potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľky tak, ako bol podrobne zdôvodnený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednak poukazom na aplikované právne ustanovenia a tiež konkrétnym matematickým postupom, pretože bol realizovaný správne. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná, rozhodujúc podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.