Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 16Co/12/2026 8726201092 27. 04. 2026 JUDr. Anna Kovaľová, PhD. ECLI:SK:KSPO:2026:8726201092.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: Mgr. Katarína Rusnáková, advokát so sídlom Velické nám. 5, 058 01 Poprad, korešpondenčná adresa: G. XX, XXX XX F., IČO: 56910657, proti odporcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX F., právne zast.: JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 17.03.2026, č.k. 21C/18/2026-14 takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie. II. Súd poučuje odporcu H. B., nar. X.X.XXXX, že môže na súd podať proti navrhovateľke A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia v zmysle § 340 CSP. III. Navrhovateľke voči odporcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.: „I. U k l a d á odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu na adrese E. XXX/X, F., do jeho bytových aj nebytových priestorov, nádvoria, garáže, hospodárskej budovy, altánku, drevárne a všetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F.. II. U k l a d á odporcovi H. B., nar. XX.XX.XXXX nepribližovať sa k navrhovateľke A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. III. Navrhovateľke p r i z n á v a voči odporcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. IV. P o u č u j e procesné strany, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v prípade, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené odpadnú.“ 2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e) a h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala ochrany svojej integrity tak, že žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie uložením zákazu odporcovi dočasne vstupovať do rodinného domu na adrese E. XXX/X, F., do jeho bytových aj nebytových priestorov, nádvoria, garáže, hospodárskej budovy, altánku, drevárne a všetkého, čo je súčasťou pozemku na I. E. XXX/X, F., priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. 4. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 30.11.1996 v Poprade. Z manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve dcéry sú dospelé a jeden maloletý syn H. B. a spoločne bývajú v rodinnom dome na adrese E. XXX/X D. F.. Najstaršia dcéra J. B., má diagnózu Downow syndróm a trpí epilepsiou, jej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a je ustanovená ako jej opatrovníčka. Dom nie je v spoločnom bezpodielovom vlastníctve manželov, nakoľko dom vlastnia ich tri deti a s odporcom v ňom majú doživotné právo užívania. Manželstvo bolo zo začiatku v poriadku. Problémy začali približne v roku 2003, kedy sa voči nej odporca, ale aj ich spoločným deťom začal správať agresívne. Keď je voči nej manžel násilný, tak sa jedná o fyzické útoky - sotenie, kopance, psychické násilie v podobe nadávok, osočovania, ponižovania, znemožňovanie spánku v noci, zastrašovanie. Nevie si aktuálne predstaviť ďalšie spolužitie. Zo správania odporcu má neustály strach o svoj život, ale aj o život svojich troch detí, ktoré s nimi bývajú v spoločnej domácnosti. Odporca je gambler a jeho agresívne správanie sa prejavuje aj voči ich spoločným deťom. Jeho správanie je nevyspytateľné a nekontrolovateľné a vlastní strelnú zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe, ktorá bola zaistená dňa 04.03.2026 príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru v Poprade. Bojí sa, že by si mohol v budúcnosti zadovážiť aj ďalšie zbrane. Útoky voči jej osobe sa vyhrotili po tom, ako podala žiadosť na rozvod, ktorý podala z dôvodu, že sa ho bojí a nevie si predstaviť ďalšie ich spolužitie. K poslednému útoku voči jej osobe došlo 10.03.2026, kedy ju fyzicky napadol a na základe privolania hliadky bol príslušníkmi policajného zboru dňa 10.03.2026 vykázaný zo spoločnej domácnosti. Má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, alebo živote ich spoločných detí. Na základe uvedeného má za to, že odporca bude aj naďalej pokračovať vo svojom násilnom správaní, tak ako tomu bolo doteraz, a preto žiada súd o nevyhnutnú ochranu vylúčenia odporcu zo spoločnej domácnosti ako aj nariadenie psychiatrického vyšetrenia, nakoľko má za to, že odporca trpí psychiatrickou diagnózou, počuje hlasy, v noci ich budí s tým, že si myslí, že sú v dome zlodeji, že sa ku nim niekto vlámal. V noci sa s deťmi zamykajú v izbách, lebo sa odporcu boja. Odporca takisto tvrdí, že má po dome ukryté kamery a diktafóny a nahráva si celé ich fungovanie v dome. 5. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka neodkladného opatrenia pripojila k návrhu listinné dôkazy, sobášny list z ktorého vyplýva, že dňa 30.11.1996 uzavreli manželstvo, Potvrdenie OR PZ v PP o oznámení priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pre hrubé správanie odporcu, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo dňa 10.03.2026, potvrdenie ORPZ o prítomnosti navrhovateľky na procesných úkonoch zo dňa 10.03.2026, potvrdenie o zaistení veci zo dňa 04.03.2026 K.:XXX/XXXX, keď dňa 04.0.3.2026 bola zaistená signalizačná zbraň u odporcu, potvrdenie ORPZ v Poprade, odbor poriadkovej polície zo dňa 10.03.2026 o osobnej prítomnosti A. B. na procesných úkonoch týkajúcich sa trestného konania vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Poprad pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa §203 ods. 1 Trestného zákona, Rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 17.02.2026 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony dcéry J. B.. 6. Navrhovateľka predložila súdu listinný dôkaz Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia a jeho okolia prislúchajúcemu domu č. k. K. L.:XXXXXXX zo dňa 10.03.2026, v zmysle ktorého bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby po dobu 14 dní s tým, že odporca kľúče odovzdal navrhovateľke. 7. V danom prípade navrhovateľka žiadala o poskytnutie ochrany nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepriblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a povinnosť zdržať sa vstupu do obydlia. 8. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky, ako aj predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami, pričom zo strany navrhovateľky bolo preukázané dôvodné podozrenie z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. Obava navrhovateľky o svoje zdravie a život je osvedčená z priložených Potvrdení ORPZ v Poprade, odboru poriadkovej polície
zo dňa 10.03.2026 a Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 04.03.2026. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade možno považovať za osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g) CSP, nakoľko z predložených listinných dôkazov možno nadobudnúť presvedčenie, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke podozrivý z ohrozenia jej duševnej a telesnej integrity, pričom potreba nariadenia neodkladného opatrenia vzhľadom na zistený skutkový stav je naliehavá a vyžaduje si bezodkladný zásah súdu. Súd má zato, že nariadeným neodkladným opatrením sa poskytne navrhovateľke dostatočná ochrana pred možným budúcim negatívnym konaním zo strany odporcu, avšak odporcovi zároveň za predpokladu rešpektovania zákazu nariadeného týmto neodkladným opatrením nijaká vážnejšia ujma nevzniká. Uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, je podľa názoru súdu dostačujúci na prevenciu ďalších prípadných útokov zo strany odporcu a zároveň odporcovi neprimerane neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Vzdialenosť menšiu ako 50 metrov súd považuje za dostatočnú a primeranú na to, aby sa možnosť ataku zo strany odporcu zamedzila, resp. znemožnila a súčasne dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť. 9. V danom prípade na strane navrhovateľky vystupuje fyzická osoba, ktorá tvrdí, že odporca je dlhodobo agresívny, osočuje ju, nadáva, ponižuje, znemožňuje spánok v noci, zastrašuje ju a je gambler. Jeho správanie sa vyhrotilo do takej neúnosnej miery, že zavolala dňa 10.03.2026 políciu. Zo strany odporcu ide o také konanie, ktoré je jednoznačne spôsobilé narušiť minimálne psychickú integritu navrhovateľky, u ktorej zjavne muselo dôjsť k narušeniu bežného života pre neustále ataky zo strany odporcu, ktoré sa podaním návrhu na rozvod zintenzívnili. Súd preto vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný. 10. Za nevyhnutný však súd považoval výrok, v prípade ďalších možných krokov procesných strán o výnimku zo zákazu, vzhľadom na možné vykonávanie jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo vykonávanie akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré strany sporu môžu byť predvolané. 11. Súd navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že samotné neodkladné opatrenie je postačujúce na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň v súlade s § 330 ods. 1CSP, súd trvanie neodkladného opatrenia časovo neobmedzil a procesné strany podľa § 334 CSP poučil o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené. 12. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 CSP, keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná preto jej priznal plnú náhradu trov konania a neúspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. 13. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta, alebo alternatívne, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia primárne na osvedčení vysokej miery pravdepodobnosti tvrdeného ohrozenia integrity navrhovateľky, pričom kľúčovým argumentom navrhovateľky bola údajná existencia strelnej zbrane v nelegálnej držbe odporcu, ktorá mala byť zaistená dňa 04.03.2026. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľkou označeného ako Potvrdenie o zaistení veci pod č. k. K.:XXX/XXXX zo dňa 04.03.2026 (ďalej len „Potvrdenie o zaistení veci“), ktorý do konania predložila samotná navrhovateľka, jednoznačne vyplýva, že osobou, ktorej bola vec zaistená a ktorá ju dobrovoľne vydala, je navrhovateľka, nie odporca. Odporca v predmetnom Potvrdení o zaistení veci nefiguruje v žiadnom procesnom postavení. Súd prvej inštancie sa dopustil závažného pochybenia, ak z listiny potvrdzujúcej odovzdanie zbrane navrhovateľkou vyvodil záver o nebezpečnosti odporcu a jeho nelegálnej držbe zbrane. Z hľadiska právnej kvalifikácie predmetnej veci (signalizačná zbraň Röhm RG 8, kal. 8mm) je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o expanznú zbraň kategórie D v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSZaS“). Držba takejto zbrane plnoletou a na právne úkony spôsobilou osobou nepodlieha režimu zbrojného
preukazu a pojmovo pri nej nemôže ísť o „nelegálnu držbu“, ako to subjektívne a v snahe o diskreditáciu odporcu uvádza navrhovateľka. Tvrdenie o tom, že ide o „strelnú zbraň“, ako aj o samotnej nelegálnosti jej držby je teda právne irelevantné a skutkovo nepravdivé, čo súd prvej inštancie nekriticky prebral do svojho rozhodovania. V zmysle ustálenej judikatúry a doktrinálneho výkladu Civilného sporového poriadku je pri neodkladných opatreniach podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP nevyhnutné skúmať nielen intenzitu údajného ohrozenia, ale aj integritu procesného postoja navrhovateľky. Súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia konštatuje existenciu trestného konania vedeného pod L.:K./F. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona. Odporca v tejto súvislosti uvádza, že práve on je oznamovateľom uvedeného trestného činu, nakoľko nadobudol dôvodné a veľmi závažné podozrenie z deviantného správania sa navrhovateľky vo vzťahu k ich spoločnému dieťaťu – neplnoletému synovi H. B.. Toto podozrenie odporca v predmetnom trestnom konaní podložil zvukovým záznamom, ktorý zachytáva prejavy sexuálneho styku v čase, kedy sa navrhovateľka so synom izolovala v spálni, z ktorej bol odporca vytesnený. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.03.2026 v bezprostrednej časovej nadväznosti na konfrontáciu navrhovateľky s týmito skutočnosťami a po zaistení dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní, vykazuje všetky znaky zneužitia práva, resp. šikanózneho výkonu práva, ktorý by v demokratickom právnom štáte nemal požívať akúkoľvek súdnu ochranu. Účelom návrhu nie je ochrana navrhovateľky pred údajným násilným správaním sa odporcu, ale právna eliminácia odporcu ako oznamovateľa závažnej trestnej činnosti zo spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval prítomnosť navrhovateľky na procesných úkonoch v trestnom konaní, ktorú preukazovala ňou predloženým Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 10.03.2026, kde sa týchto úkonov navrhovateľka zúčastňovala ako osoba, ktorá sa mala v zmysle podaného trestného oznámenia dopustiť trestného činu súlože medzi príbuznými, pričom súd na uvedené žiadnym spôsobom neprihliadol. Nariadené neodkladné opatrenie predstavuje mimoriadne závažný zásah do ústavou garantovaného práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia. Odporca má k predmetnému rodinnému domu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania. Vylúčenie odporcu z obydlia na neurčitý čas bez relevantného osvedčenia fyzického násilia (potvrdenie o podaní oznámenia vo veci spáchania priestupku zo dňa 10.03.2026 uvádza len „hrubé správanie“) je v hrubom nepomere k zásahu do jeho základných práv. Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že odporca trpí psychickou poruchou a má halucinácie. Toto tvrdenie je však v logickom rozpore s faktom, že orgány činné v trestnom konaní na základe jeho podnetov začali a vedú trestné stíhanie. Súd prvej inštancie prijal tézu o psychickej nespôsobilosti odporcu bez akéhokoľvek odborného podkladu, či lekárskej správy, čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a požiadavku na objektivitu rozhodovania. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení ohľadom držby a zaistenia signalizačnej zbrane, náležite nevyhodnotil kolíziu práv a motiváciu strán v kontexte prebiehajúceho trestného stíhania, nariadil opatrenie, ktoré je zjavne neproporcionálne vzhľadom na intenzitu doposiaľ osvedčených skutočností a existujúce užívacie práva odporcu. Odporca s apelom na odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní úplne opomenul ústavnoprávny imperatív najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Ak je vedené trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu súlože medzi príbuznými (§ 203 Trestného zákona), kde podozrivou je navrhovateľka a obeťou neplnoletý syn strán konania, je rozhodnutie o vylúčení otca (odporcu) z obydlia rozhodnutím, ktoré fakticky izoluje obeť trestnej činnosti s jej potenciálnym páchateľom. Súd prvej inštancie týmto mechanickým prístupom nielenže neposkytol ochranu maloletému dieťaťu, ale priamo ohrozil jeho integritu, nakoľko z domácnosti odstránil jediný ochranný prvok – otca, ktorý na trestnú činnosť poukázal a rozhodol sa predmetnú záležitosť nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. V konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd uprednostnil subjektívne a neosvedčené tvrdenia navrhovateľky pred objektívnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov. 14. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že zo skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že konanie odporcu vykazuje znaky dlhodobého agresívneho, psychicky vyčerpávajúceho a eskalujúceho správania, ktoré objektívne odôvodňuje potrebu okamžitej ochrany navrhovateľky. Navrhovateľka preto považuje napadnuté uznesenie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Odvolanie odporcu je založené prevažne na snahe spochybniť jednotlivé skutkové okolnosti izolovane, pričom opomína celkový kontext veci a povahu konania o neodkladnom opatrení. V tomto type konania súd nevykonáva úplné dokazovanie ako vo veci samej, ale skúma, či boli rozhodujúce skutočnosti hodnoverne osvedčené a či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Odporca vo svojom odvolaní žiadnym relevantným spôsob
nepoprel skutkové okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca teda nepoprel, že by sa mal voči navrhovateľke opakovane dopúšťať agresívneho správania, ktoré v nej vzbudili dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Odporca sa vo svojom odvolaní zameral na dve skutočnosti, a to zhabaniu zbrane, údajnej trestnej činnosti navrhovateľky, preto sa navrhovateľka bude bližšie venovať hlavne týmto dvom namietaným okolnostiam. Odporca v odvolaní kladie dôraz na tvrdenie, že nešlo o „ilegálnu strelnú zbraň“, ale o signálnu, resp. expanznú zbraň, a že zbraň mala polícii odovzdať samotná navrhovateľka. Táto argumentácia však nie je spôsobilá zvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na širšom súbore okolností, najmä na dlhodobom agresívnom správaní odporcu, psychickom nátlaku, nočnom obťažovaní, osočovaní, ponižovaní navrhovateľky, vyvolávaní strachu v spoločnej domácnosti a na policajnej intervencii vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Ani prípadná nepresnosť v terminologickom označení predmetnej veci sama osebe neznamená, že absentovala reálna obava navrhovateľky o jej bezpečnosť. Pre rozhodnutie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP nie je rozhodujúce, či predmet spĺňa definíciu zbrane podľa osobitného predpisu v tom-ktorom režime, ale či celkové konanie odporcu objektívne odôvodňuje obavu o telesnú alebo duševnú integritu chránenej osoby. Navrhovateľka nespochybňuje, že na Potvrdení o zaistení veci je uvedené jej meno. Táto skutočnosť je plne v súlade so skutkovým dejom, keďže navrhovateľka v rámci svojho výsluchu na otázku vyšetrovateľa uviedla, že odporca má v domácnosti zbraň. Na základe tejto informácie bola vyšetrovateľom vyslaná policajná hliadka, ktorá išla s navrhovateľkou do spoločného obydlia, predmetnú zbraň zaistila a následne ju odniesla. Navrhovateľka sa pritom v otázkach držby a kategorizácie zbraní nevyzná, a preto nevie odborne posúdiť jej právny režim, podstatné však je, že predmetnú vec vnímala ako potenciálne nebezpečný prostriedok, ktorý mohol byť v rukách odporcu použitý voči nej alebo voči deťom. Jej postup preto smeroval výlučne k eliminácii možného prostriedku útoku a k zamedzeniu ďalšej eskalácie konfliktu. Fyzický útok odporcu zo dňa 10.03.2026 sa stal tak, že odporca prišiel do spálne, kľakol si ku spodnému šuflíku a manipuloval s vecami nachádzajúcimi sa pri posteli. Následne sa podľa navrhovateľky pokúsil ukryť pod posteľ čierny diktafón spolu s kľúčmi. Keď sa ho navrhovateľka opýtala, čo robí, odporca sa postavil, otočil sa k nej, silno ju chytil za ruky a sotil do nej, po čom zbehol dole do obývačky. Bezprostredne po tomto incidente navrhovateľka privolala políciu a vo veci podala oznámenie o priestupku. Na jeho podklade bol odporca zo spoločného obydlia vykázaný, pričom následne došlo aj k zaisteniu veci, ktorú odporca držal v domácnosti, a preto je viac ako logické, že vydanie tejto veci zabezpečila navrhovateľka, nie odporca, hoci bol jej vlastníkom. Takýto skutkový dej je plne konzistentný s listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri posudzovaní potreby bezodkladnej ochrany navrhovateľky. Odvolanie odporcu obsahuje mimoriadne závažné a difamačné tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka mala mať pohlavný styk so svojím synom. Navrhovateľka tieto tvrdenia v plnom rozsahu popiera ako nepravdivé, vykonštruované a účelové. Tvrdenie odporcu, že bol zo spálne „vytlačený“ alebo „vytesnený“, navrhovateľka výslovne odmieta ako nepravdivé a účelové. Skutočný stav bol práve opačný. Odporca sám zariadil, aby maloletý syn nespával vo svojej detskej izbe, ale v izbe, kde spávala navrhovateľka spolu s dcérou J. B., a to pod zámienkou, že navrhovateľka v noci chrápe. Odporca si pritom privlastnil synovu izbu a jemu nezabezpečil inú vhodnú izbu v dome. Takýto postup odporcu podľa navrhovateľky nesledoval záujem maloletého dieťaťa, ale záujem odporcu mať vlastnú izbu len pre seba, najmä po nočných návratoch z kasína a s ohľadom na jeho ďalšie správanie v súkromí (pozeranie pornografických videí). Zároveň navrhovateľka poukazuje na časovú chronológiu tohto tvrdenia, keďže odporca uvedené tvrdenie začal šíriť až po tom ako sa dozvedel o úmysle navrhovateľky podať návrh na rozvod manželstva. Ako už navrhovateľka uvádzala v podanom návrhu, odporca vyvíja voči navrhovateľke a ich spoločným deťom dlhodobo nátlak, ktorým sa pokúša o ich manipuláciu a zastrašovanie. Aj tvrdenia odporcu o tom, že mal disponovať záznamami nasvedčujúcimi intímnemu správaniu medzi navrhovateľkou a ich synom, považuje navrhovateľka za účelovo vykonštruované, nepravdivé a za súčasť psychického nátlaku a diskreditácie. Tieto tvrdenia nemožno vyhodnocovať izolovane v prospech odporcu, ale v kontexte celého jeho dlhodobého manipulatívneho a zastrašujúceho správania. Samotná existencia takýchto obvinení, ktoré smerujú proti matke a spoločnému dieťaťu, osvedčuje mimoriadnu mieru konfliktnosti a nátlakového konania odporcu, čo len podporuje potrebu poskytnúť navrhovateľke bezodkladnú súdnu ochranu. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť iba reakciou na ním iniciované trestné konanie. Takéto tvrdenie však nezodpovedá skutkovému stavu veci. Navrhovateľka sa dlhodobo domáha ochrany svojej osoby, ako aj ochrany svojich detí, čo vyplýva nielen z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z návrhu na rozvod manželstva a z ďalších okolností, vrátane vykázania odporcu zo spoločného obydlia. Je preto zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavoval účelovú reakciu na trestné konanie iniciované
odporcom, ale bol logickým a nevyhnutným procesným krokom smerujúcim k bezodkladnej ochrane navrhovateľky a jej detí. Vo vzťahu k existencií užívacieho práva odporcu k nehnuteľnosti, navrhovateľka uvádza, že dočasné obmedzenie vstupu do obydlia predstavuje zákonom predpokladaný prostriedok ochrany v situáciách, keď je osoba bývajúca v obydlí dôvodne podozrivá z násilia alebo keď jej konanie ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu druhej osoby. Ochrana života, zdravia, telesnej a duševnej integrity má v takejto situácii prednosť pred nerušeným výkonom užívacieho práva odporcu. Zároveň ide o opatrenie dočasné, preskúmateľné a zrušiteľné, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Aj o tejto možnosti bol odporca v napadnutom uznesení riadne poučený. Navrhovateľka uvádza aj širší kontext, pre ktorý došlo v minulosti k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech detí sporových strán a pre ktoré bolo v minulosti právo doživotného bývania a užívania zriadené. Odporca dlhodobo hrá hazardné hry a prehráva vysoké finančné čiastky, čím ohrozoval finančnú stabilitu rodiny. Uvedené okolnosti síce samy osebe neboli priamym predmetom rozhodovania o neodkladnom opatrení, ale dokresľujú dlhodobú mieru rizikového, nevyspytateľného a rodinu ohrozujúceho správania odporcu. Odporca mal užívať lieky ako Xanax, Neurol, Lexaurin, Helex a Mirzaten, a to podľa tvrdenia navrhovateľky nekontrolovane, sporadicky a bez riadneho dodržiavania dávkovania. Navrhovateľka súčasne našla doma aj staršie lekárske správy, z ktorých malo vyplývať, že odporca bol anxiózne ladený a mal anxiózny syndróm. Taktiež navrhovateľka poukazuje na to, že v oznámení Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku zo dňa 29.03.2021 sa malo nachádzať odporúčanie ústavnej starostlivosti pre odporcu. Tieto okolnosti sami o sebe svedčia o zlom psychickom stave odporcu, čo sa prejavilo aj na správaní odporcu voči navrhovateľke a jej deťom. Uvedené okolnosti však navrhovateľka neuvádzala preto, aby v tomto konaní dosiahla definitívny záver o psychiatrickej diagnóze odporcu, ale preto, že spolu s jeho agresívnym, impulzívnym a nevyspytateľným správaním objektívne posilňujú jej obavu o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť detí. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že ponechanie odporcu v spoločnej domácnosti by bolo v najlepšom záujme maloletého. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 17. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. 18. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (IV.ÚS/257/2010). 19. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená (§ 132 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je
možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. 21. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity). 22. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie odporcu a jeho správanie vplýva aj na psychické zdravie navrhovateľky, pričom zakladajú skutočnú dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity. Z potvrdenia zo dňa 10.03.2026 vydaného OR PZ v Poprade vyplýva, že navrhovateľka urobila ústne oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch – hrubé správanie, ktoré narúša občianske spolunažívanie zo strany muža H. B., pričom zároveň odporca mal byť vykázaný zo spoločného obydlia. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že potvrdenie o procesných úkonoch týkajúcich sa podozrenia zo spáchania prečinu súlože medzi príbuznými predložila samotná navrhovateľka s poukazom na správanie sa odporcu. Vo vzťahu k zaistenej zbrani nepovažuje odvolací súd za relevantné, o akú zbraň ide, ale v spojitosti s tvrdeniami a predloženými listinami v kontexte celého navrhovateľka opätovne poukazovala na nepredvídateľné správanie odporcu a obavu z neho. 23. K odvolacej argumentácii odporcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza predovšetkým z tvrdení navrhovateľky, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu odporcu reálne mohlo dôjsť, čo podporuje možnosť rizika ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky v budúcnosti. Naproti tomu odvolacia argumentácia odporcu nepodopretá relevantnými dôkazmi, nebola spôsobilá priviesť odvolací súd k záveru o potrebe modifikácie nariadeného neodkladného opatrenia v súdenej veci. 24. Odporcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. 25. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 26. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 27. Zároveň, keďže súd prvej inštancie odporcu nepoučil v zmysle ust. § 337 CSP, odvolací súd doplnil tento výrok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti vo výroku II. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, jej náhradu priznal voči v konaní neúspešnému odporcovi. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).