Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010193 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:9011010193.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Moniky Jankovskej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcu: G. M., bytom W. XX, B., právne zast. JUDr. F. L., advokátkou so sídlom V. XX, I. W. nad O., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. R. zo dňa 11. júla 2011, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 11. júla 2011 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len správny orgán prvého stupňa), a to dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Sko zo dňa 6. apríla 2011, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 13.825,13 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane ako prvostupňový správny orgán neuznal okrem iného výdavky daňovníka (v tomto konaní žalobcu) spolu vo výške 379.800,- Sk, ktoré predstavujú úhradu dodávateľských faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX od dodávateľa L. Q. s.r.o. a výdavky spolu vo výške 1.939.500,- Sk, ktoré predstavujú úhradu dodávateľských faktúr č. XXXXXXX/X, XXXXXXX/X, XXXXXXX/X, XXXXXX/ X, XXXXXXX/XX od dodávateľa Z+M R., s.r.o., z dôvodu, že ich posúdil ako výdavky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Žalobca považoval postup žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné a mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli na základe dôkazov, ktoré nemali oporu v administratívnom spise žalovaného a z tohto spisu ani nevyplývali. V súvislosti s neuznaním daňových výdavkov spojených s obchodnou spoluprácou so spoločnosťou L. Q. s.r.o. žalobca uviedol, že jednotlivé sporné faktúry (č. XXXXXX zo dňa 4. januára 2008, č. XXXXXX zo dňa 11. januára 2008 a č. XXXXXX zo dňa 22. januára 2008) boli vystavené ako dodávateľské faktúry za dodávku železa a farebných kovov, a teda bezprostredne súviseli s jedným z predmetov podnikania žalobcu, podnikania v oblasti nakladania s odpadmi. Žalobca skonštatoval, že jeho podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi pozostávalo predovšetkým z výkupu kovov a jeho následného predaja spracovateľovi, pričom rozdiel zo sumy predaja a sumy nákupu predstavoval zisk žalobcu. Preto mal za to, že ak správca dane bral do úvahy príjem žalobcu z predaja predmetného kovového odpadu konečnému spracovateľovi, mal by brať do úvahy aj fakt, že tento kovový odpad musel žalobca nadobudnúť, v dôsledku čoho mu vznikli výdavky, a to konkrétne na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti L. Q. s.r.o.. Taktiež zdôraznil, že nákup kovového odpadu sa prejavil aj v stave skladových zásob žalobcu. V súvislosti s neuznaním daňových výdavkov spojených so spoluprácou so spoločnosťou Z+M R., s.r.o., na objekte M. S.. v I., ktorej výsledkom bolo vystavenie sporných faktúr od tohto dodávateľa, žalobca uviedol, že stavebné práce na uvedenom objekte vykonával pre spoločnosť G+G M., s.r.o.. Nakoľko však žalobca nebol schopný vlastnými silami túto zákazku zrealizovať, rozhodol sa pre subdodávateľskú spoluprácu so spoločnosťou Z+M R., s.r.o., pričom predmetom zhotovenia diela bolo zateplenie haly v celkovom rozsahu 2.280 m2 (na objekte v I.). Rovnako, ako aj pri spolupráci na objekte v I. žalobca spolupracoval so spoločnosťou G +G M., s.r.o., pre ktorú práce vykonával a so spoločnosťou Z+M R. s.r.o., ktorá práce pre žalobcu vykonala aj pri zhotovení diela - haly na okraji obce Z., pričom predmetom týchto prác bolo natieranie a tmelenie VZT potrubia. Práce spoločnosťou Z+M R., s.r.o. boli vykonané pre žalobcu na základe § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú Zmluvu o dielo a zákonom nie je uložená povinnosť uzatvoriť túto zmluvu v písomnej forme. Žalobca mal za to, že v priebehu daňového konania bolo reálne vykonanie sporných stavebných prác (tak na objekte v I., ako aj na objekte v Z.) preukázané tým, že za vykonanie uvedených prác žalobcom riadne zaplatila spoločnosť G+G M., s.r.o., pričom samotné zaplatenie bolo právnym úkonom potvrdzujúcim, že dielo bolo riadne, včas a bez výhrad vykonanané. Rovnako toto uskutočnenie potvrdila aj svedecká výpoveď R.. W. V., ktorá zabezpečovala výkon prác na predmetných objektoch, ako aj svedecká výpoveď p. W. K., bývalého konateľa Z+M R., s.r.o.. Na záver žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že dodávateľské daňové subjekty nespolupracovali so správcom dane nemôže byť na ujmu žalobcu. Pri vedení účtovníctva žalobca postupoval v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z., všetky výdavky riadne zdokladoval, a teda mal za to, že nie je možné aplikovať § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., pretože sporné daňové výdavky boli daňovými výdavkami, ktoré priamo súviseli so zdaniteľným príjmom, a ktorých vynaloženie na daňové účely bolo riadne a dostatočne preukázané, pretože bez týchto výdavkov by žalobca nemohol dosiahnuť príjmy, ktoré sú v tejto súvislosti riadne zavedené v jeho účtovníctve. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 27) uviedol, že žalobca v daňovom konaní preukazoval opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov od dodávateľa L. Q. s.r.o. faktúrami, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi a v prípade dodávateľa Z+M R. s.r.o. faktúrami, príjmovými pokladničnými dokladmi a dvomi zmluvami o dielo. Z predložených dokladov žalovaný zistil, že aj keď žalobca predložil v prípade dodávateľa L. Q. s.r.o. vlastné výdavkové pokladničné doklady, ktoré mali preukázať vyplatenie peňazí dodávateľovi, tieto neobsahovali podpis príjemcu. V prípade dodávateľa Z+M R. s.r.o. výdavkové pokladničné doklady žalobcu neboli vôbec predložené, pričom práve pri vedení jednoduchého účtovníctva v prípade úhrady v hotovosti si daňovník mohol uplatniť výdavky ako daňové len na základe vlastných výdavkových pokladničných dokladov. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal, že za predmet fakturácie vôbec zaplatil. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Dodávateľská spoločnosť L. Q. s.r.o. podala priznanie k dani z príjmov PO naposledy za rok 2004 a doklady, ktoré mala vystaviť v roku 2008 obsahovali DPH napriek tomu, že v tejto spoločnosti ako platiteľovi DPH bolo určené posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2007, to znamená, že v roku 2008 mali byť vystavené doklady bez uvedenia DPH. Preveriť účtovníctvo tejto dodávateľskej spoločnosti nebolo možné, pretože so správcom dane nespolupracovala, nesídlila na adrese, kde mala mať sídlo a p. R. V., ktorý bol konateľom spoločnosti v čase vystavenia sporných dokladov, sa na predvolanie správcu dane nedostavil. V inom konaní uviedol, že spoločnosť L. Q. s.r.o. sa nezaoberala nákupom a predajom, ale stavebnou činnosťou. V prípade dodávateľa Z +M R. s.r.o. taktiež nebolo možné preveriť účtovníctvo spoločnosti, pretože táto so správcom dane nespolupracovala, nenachádzala sa v sídle spoločnosti a predviesť súčasného konateľa spoločnosti sa nepodarilo ani policajným orgánom. Žalovaný skonštatoval, že p. W. K., ktorý bol konateľom Z+M R. s.r.o. v čase vystavenia sporných dokladov, síce potvrdil prevzatie hotovosti od žalobcu a vystavenie sporných dokladov, nevedel však uviesť konkrétne údaje, kde sa natieranie a tmelenie potrubia uskutočnilo, mená ľudí, ktorí toto vykonávali. Uviedol, že na práce dohliadala Ing. V., ktorá však toto jednoznačne poprela. Podľa názoru žalovaného je tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní ako aj v žalobe, že vykonanie prác spoločnosťou Z+M R. s.r.o. potvrdila Ing. V., v rozpore so skutočnosťou. Menovaná podľa zápisnice spísanej dňa 16. februára 2011 u správcu dane uviedla, že pre spoločnosť Z+M R. s.r.o. vykonávala prácu distribútorky. Na stavbe v Z. niekoľkokrát bola, ale jej úlohou bolo zohnať potrebný materiál a nie na stavbu dohliadať. Nikdy sa tam dlho nezdržiavala a nevedela uviesť aké práce a na akom objekte sa tam vykonávali. Ďalej uviedla, že chodila aj do I., ale nepamätala si, kedy a kde sa presne objekt nachádzal. Žalovaný ďalej, s poukazom na § 29 ods. 1 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že je na žalobcovi ako daňovníkovi, akým spôsobom preukáže opodstatnenosť uplatnenia svojich daňových výdavkov. Aby však preukázal, že jeho výdavky boli uplatnené v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, bol povinný správcovi dane predložiť relevantné dôkazy o tom, že faktúrovaný tovar a vykonané práce dodal skutočne dodávateľ uvedený na predložených sporných dokladoch a najmä, že tomuto dodávateľovi aj zaň zaplatil. Je na žalobcovi, aby si zabezpečil také dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov bez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane si ich preverovať u dodávateľov. V súvislosti s dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie dodávok od spoločnosti L. Q. s.r.o., žalobca predložil obratovú súpisku po kartách s počiatočnými stavmi, podľa ktorej je príjem a výdaj skladových položiek za rok 2008 vyrovnaný a obratovú súpisku po dokladoch s medzisúčtami. Podľa názoru žalovaného však predloženú obratovú súpisku po kartách s počiatočnými stavmi nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci uskutočnenie dodávok od spoločnosti L. Q. s.r.o.. Obratová súpiska po dokladoch s medzisúčtami nebola vypracovaná presne a ani táto súpiska nepreukazuje opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov na základe dokladov od spoločnosti L. Q. s.r.o., pretože nepreukazuje nákup kovov práve od tejto spoločnosti. K ďalšej námietke žalobcu, keď v súvislosti s neuznaním úhrady faktúry od spoločnosti Z+M R. s.r.o., žalobca zdôraznil, že ak správca dane akceptuje príjem za zhotovenie diela, je povinný prihliadnuť aj na výdavky spojené so zhotovením tohto diela, žalovaný uviedol, že predmetom sporu je skutočnosť, či žalobca za vykonanie prác zaplatil spoločnosti, ktorá je uvedená na predmetných dokladoch a či táto spoločnosť vykonala práce uvedené na predmetných faktúrach, pričom táto skutočnosť preukázaná nebola. Podľa názoru žalovaného je aj námietka žalobcu, že nemôže ovplyvniť fakt, že spoločnosť Z+M R. s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, nedôvodná. Správca dane práve z dôvodu, že žalobca ako daňovník dostatočne nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia svojich výdavkov, keď na všetky otázky správcu dane týkajúce sa spolupráce s uvedenou spoločnosťou odpovedal, že nevie a nepamätá si, snažil sa preveriť skutočnosti súvisiace s uskutočnením prác u dodávateľa, ktorý mal podľa predložených dokladov práce vykonať. Napokon podľa žalovaného nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že postupoval v súlade so zákonom o dani z príjmov, všetky výdavky riadne zdokladoval a nie je možné aplikovať § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Žalobcom nebolo preukázané, že faktúrovaný tovar a práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na predložených dokladoch a že bolo za ne riadne a preukázateľne zaplatené tomuto dodávateľovi. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Súd vec prejednal a rozhodol bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p., zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného krajský súd zistil, že dňa 7. novembra 2008 uzatvorili spoločnosť E. s.r.o. ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa dodávku a montáž kompletnej fasádnej skladby na stavbe W.. X.X B. v I. a zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Ďalej bola súčasťou administratívneho spisu žalovaného aj Zmluva o dielo č. XXXXXX zo dňa 10. novembra 2008, ktorú uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ a spoločnosť G+G M., s.r.o. ako objednávateľ, a ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa dodávku a montáž kompletnej fasádnej skladby na stabe W.. X.X B. v I. a zabezpečiť dopravu, montáž a servis podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného boli aj sporné doklady od dodávateľa Z+M R. s.r.o., a to faktúra č. XXXXXXX/XX na sumu 1.961.643,50 Sk uhradená na základe príjmových dokladov zo dňa 6. decembra 2008, 10. decembra 2008, 13. decembra 2008, 15. decembra 2008, 17. decembra 2008, 18. decembra 2008, 22. decembra 2008; faktúra č. XXXXXX/X na sumu 98.115,50 Sk uhradená na základe príjmového dokladu zo dňa 10. decembra 2008; faktúra č. XXXXXXX/X na sumu 92.653,50 Sk uhradená na základe príjmového dokladu zo dňa 23. decembra 2008; faktúra č. XXXXXXX/X na sumu 80.729,50 Sk uhradená na základe príjmového dokladu dňa 21. decembra 2008 a faktúra č. XXXXXXX/X na sumu 74.970,- Sk uhradená na základe príjmového dokladu zo dňa 14. decembra 2008. V súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou L. Q. s.r.o. boli súčasťou administratívneho spisu žalovaného sporné doklady, a to faktúra č. XXXXXX zo dňa 4. januára 2008 na sumu 216.056,50 Sk uhradená na základe príjmového pokladničného dokladu č. B.XXX zo dňa 4. januára 2008 a výdavkového pokladničného dokladu č. O.XXXX zo dňa 4. januára 2008 (nepodpísaný príjemcom hotovosti), ďalej faktúra č. XXXXXX zo dňa 11. januára 2008 na sumu 54.073,50 uhradená na základe príjmového pokladničného dokladu č. O.-XXXX zo dňa 11. januára 2008 a výdavkového pokladničného dokladu č. O.-XXXX zo dňa 11. januára 2008 (bez podpisu príjemcu) a napokon faktúra č. XXXXXX zo dňa 22. januára 2008 na sumu 181.832,- Sk uhradená na základe príjmového pokladničného dokladu bez čísla zo dňa 22. januára 2008 a výdavkového pokladničného dokladu O.-XXXX zo dňa 22. januára 2008 (bez podpisu príjemcu). O výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu správca dane spísal protokol č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Sed zo dňa 9. marca 2011, ktorý je taktiež súčasťou administratívneho spisu žalovaného a na základe ktorého prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/ XXXXX/XX/Sko zo dňa 6. apríla 2011. O odvolaní podanom žalobcom proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 13.825,13 Eur, osobitne, či daňové výdavky uplatnené žalobcom v správnom konaní predstavujúce hotovostné úhrady sporných faktúr od dodávateľských spoločností L. Q. s.r.o. a Z+M R. s.r.o. boli, alebo neboli dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov upravuje aj daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (§ 1 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy (§ 3 ods. 1 zákona o dani z príjmu). Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon ustanovuje inak. V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dodávateľská spoločnosť L. Q. s.r.o. vystavila žalobcovi ako odberateľovi sporné faktúry č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, na základe ktorých faktúrovala sumu 379.800,- Sk a následne boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou príjmové pokladničné doklady a žalobcom ako odberateľom výdavkové pokladničné doklady, ktoré dokladovali výplatu uvedenej sumy v hotovosti. Zároveň nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dodávateľská spoločnosť Z+M R. s.r.o. vystavila žalobcovi ako odberateľovi sporné faktúry č. XXXXXXX/ XX, č. XXXXXXX/X, č. XXXXXXX/X, č. XXXXXXX/X a č. XXXXXXX/X, na základe ktorých faktúrovala sumu 1.939.500,- Sk a následne boli dodávateľskou spoločnosťou vystavené príjmové doklady, ktoré dokladovali výplatu uvedenej sumy v hotovosti. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či dodávky a montáže zo zmlúv o dielo faktúrované spornými faktúrami boli reálne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach (spoločnosťami L. Q. s.r.o. a Z+M R. s.r.o.) a či za faktúrovaný tovar a práce žalobca skutočne zaplatil týmto dodávateľom sumy faktúrované jednotlivými faktúrami v hotovosti na základe vystavených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, teda či uplatnené výdavky v sume 379.800,- Sk (L. Q. s.r.o.) a 1.939.500,- Sk (Z+M R. s.r.o.) boli, v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., daňovými výdavkami, ktorých vynaloženie na daňové účely žalobca dostatočne preukázal. V tomto prípade dospel tunajší krajský súd k záveru, že z dôvodov, na ktoré poukázal už správca dane, ako aj žalovaný neboli žalobcom uplatnené daňové výdavky faktúrované spornými dodávateľskými faktúrami od spoločností L. Q. s.r.o. a Z+M R. s.r.o., dostatočne preukázané. V tejto súvislosti má krajský súd za to, že žalovaný ako aj správca dane postupovali pri hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a dokazovanie vykonali v súlade s § 29 uvedeného zákona. V prejednávanej veci všetky žalobcom predložené doklady (sporné faktúry, príjmové pokladničné doklady, výdavkové pokladničné doklady bez podpisu príjemcu, obratové súpisky po kartách s počiatočnými stavmi, obratové súpisky po dokladoch s medzisúčtami ako aj dve Zmluvy o dielo), všetky žalobcove tvrdenia (napr. že ak správca dane akceptuje príjem za zhotovenie diela je povinný prihliadnuť aj na výdavky spojené so zhotovením predmetného diela), ako aj svedecké výsluchy vykonané správcom dane už v rámci daňovej kontroly dostatočne nepreukázali, že faktúrovaný tovar a služby boli uskutočnené dodávateľmi uvedenými na sporných dodávateľkých faktúrach a najmä, že žalobca skutočne, riadne a preukázateľne zaplatil sumy na nich uvedené obom dodávateľom, spoločnosti L. Q. s.r.o. sumu 379.800,- Sk a spoločnosti Z+M R. s.r.o. sumu 1.939.500,- Sk. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd stotožnil so všetkými dôvodmi, pre ktoré žalovaný neuznal žalobcom uplatnené výdavky, faktúrované spornými faktúrami od dodávateľských spoločností L. Q. s.r.o. a Z+M R. s.r.o., za daňové výdavky v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.. Na záver krajský súd uzatvára, že ak daňové výdavky uplatnené spornými faktúrami neboli preukázateľne uskutočnené dodávateľmi na nich uvedenými, potom formálnu existenciu dodávateľských faktúr, ako aj preukázanie zaplatenia sumy na nich uvedených, napr. výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi, nemožno považovať za dostatočné a nespochybniteľné preukázanie vzniku predmetných daňových výdavkov, v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody mal krajský súd za to, že žalobca v konaní vierohodne a dostatočne, tak ako to vyžaduje § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. nepreukázal, že sporné výdavky faktúrované dodávateľom L. Q. s.r.o. v sume 379.800,- Sk, ako aj dodávateľom Z+M R. s.r.o. v sume 1.939.500,- Sk, o ktorých účtoval v roku 2008 boli preukázateľne vynaložené na uvedené daňové účely. Žalovaný, ako aj správca dane zabezpečili v prejednávanej veci potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili, vyvodili z nich správny právny záver a správne aj rozhodli o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 žalobcovi vo výške 13.825,13 Eur. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.