Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13Scud/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200366 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:5014200366.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobkyne: U. C., bytom N. E. X/XX, XX-XXX Q. H., X. republika, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti účastníka: U. P. F.ński - GM CONZULTING, so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 45 506 108, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX- X/XXXX-B. zo dňa 13. februára 2014, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. XXXX- X/XXXX-BA zo dňa 13. februára 2014 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p..
Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 28.03.2014, žiadala zrušiť rozhodnutie žalovanej č. XXXX- X/XXXX-BA zo dňa 13. februára 2014, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. XXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 8. septembra 2011 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 09.04.2014, sp. zn. 9Nds/9/2014 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2014 a následne bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 09.05.2014.
Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. XXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 8. septembra 2011 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustila text: „...nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010....“ a vložila text: „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 07.04.2010 podľa slovenskej legislatívy.“ V ostatnom rozhodnutie potvrdila.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č. XXX-XXXX/ XXXX-XX zo dňa 8. septembra 2011 rozhodla, že zamestnancovi (žalobkyni) nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010.
Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že nakoľko na základe výsledkov kontroly vykonanej dňa 07.07.2011 u zamestnávateľa žalobkyne nebolo preukázané, že žalobkyňa vykonáva činnosť ako zamestnankyňa na území Slovenskej republiky, nemôže byť žalobkyňa poistená na území Slovenskej republiky podľa článku 13 (2) (a), článku 14 (2) (b) a článku 14c (a) nariadenia
Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971, čoho dôsledkom sa na ňu nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10.10.2013, žalovaná dňa 10.12.2013 akceptovala návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo žalobkyni určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyni povinné nemocenské poistenie, povinného dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky od 07.04.2010 nevzniklo.
Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že vedie podnikateľskú činnosť na vlastný účet, pričom z tejto činnosti platila príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Pri podpise pracovnej zmluvy s firmou legálne pôsobiacou na Slovensku, zapísanou v obchodnom registri, nevedela, že zamestnávateľ je nespoľahlivým subjektom. O porušení zákona zo strany zamestnávateľa prostredníctvom nezaplatených príspevkov, ako aj o neprihlásení zamestnancov do poisťovne sa dozvedela po veľmi dlhej dobe. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovaná nemohla voči nej použiť čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, nakoľko žalobkyňa nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Preto sa na ňu uplatňuje čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Ďalej uviedla, že v dôsledku určenia legislatívy príslušnej podľa čl. 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia bol zároveň porušený aj čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, čo spôsobilo, že v tom istom čase podlieha legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Podľa názoru žalobkyne žalovaná porušila aj čl. 5 vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že na základe predmetnej pracovnej zmluvy bola registrovaná pre potrebu poistenia v Slovenskej republike, v dôsledku čoho existoval doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a vykonávacie naradenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972, úlohou ktorých je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale i reálny výkon činnosti. Za účelom preukázania skutočného výkonu činnosti na územní Slovenskej republiky každého zamestnanca zamestnávateľa U. P. F.R. - GM CONZULTING vykonal správny orgán I. stupňa dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa, ktorú mal zamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. Reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky nebol preukázaný. Kontrolou bolo zistené, že sídlo zamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa však nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ, a tiež žiadny zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali. Taktiež zistené skutočnosti nepreukazujú splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského registra. Evidencia dochádzky zo strany zamestnávateľa nebola vedená. Na výzvu predložil zamestnávateľ štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií. Ďalšie doklady zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. Žalovaná poukázala na to, že napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o neplatnosti pracovnej zmluvy žalobkyne, ale o povinnom nemocenskom poistení, povinnom dôchodkovom poistení a povinnom poistení v nezamestnanosti žalobkyne ako zamestnanca na území Slovenskej republiky, na základe jej pracovnej zmluvy. Keďže bolo rozhodnuté, že žalobkyni dňa 07.04.2010 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy, k súbehu poistenia žalobkyne na území Slovenskej republiky a Poľskej republiky z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti nedochádza. Žalovaná uviedla, že prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Záverom žalovaná poukázala na list zo dňa 10.12.2013, ktorým akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo žalobkyni určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.
Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.
Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 15.05.2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobkyne a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.
Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná výzve súdu zo dňa 15.05.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný administratívny spis žalovanej.
Krajský súd uvádza, že zamestnávateľ žalobkyne - účastník U. P. F.R. - GM CONZULTING, so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 45 506 108, bol účastníkom správneho konania. V administratívnom spise sa však nenachádza originál (ani kópia) doručenky, ktorý by preukazoval doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. XXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2011 zamestnávateľovi žalobkyne. Súčasťou spisového materiálu je iba kópia výsledku reklamačného konania zo dňa 18.11.2011, z ktorej však nie je
možné zistiť, či sa týka aj doručovania rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa účastníkovi konania U. P. F.R. - GM CONZULTING. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že tá istá kópia výsledku reklamačného konania je pripojená i k ďalším administratívnym spisom žalovanej, i keď ide o rozhodnutie vydané v iný deň, je na nej to isté podacie číslo (spis Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13Scud/1/2014). Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd nemá z obsahu spisového materiálu preukázané riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. XXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 08.09.2011 účastníkovi U. P. F.R. - GM CONZULTING.
Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej tak dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXXX- X/XXXX-BA zo dňa 13. februára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný.
V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa riadne doručiť všetkým účastníkom správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobkyňu posudzovali ako zamestnankyňu alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobkyni a účastníkovi U. P. F.R. - GM CONZULTING tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalobkyňa nebola v konaní právne zastúpená a z obsahu spisu nevyplývajú žiadne iné vynaložené trovy, krajský súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).